Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-26-2021.pdf
PDF · 132.19 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom B. C. XXX, D. C., právne zastúpený P&P Legal s.r.o., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 51 037 301, proti žalovaným: 1/ B. A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, F., 2/ G. B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, F., 3/ G. J. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, F., žalovaný 3/ zastúpený spln. zástupcom G. B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, F., o zaplatenie 25.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaným v rade 1/ až 3/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.4.2021 žalobca sa domáhal voči žalovaným 1/ až 3/ povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia spoločne a nerozdielne sumu 25.000 eur s úrokom z omeškania zo sumy 25.000 eur vo výške 5 % ročne od 19.2.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 24.7.2020 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a na základe uvedenej zmluvy o budúcej zmluve budúci kupujúci uhradil prvú časť kúpnej ceny vo výške 75.000 eur v súlade s čl. II. bod 2.1 zmluvy a na základe čl. III. bod 1 bola zmluva uzavretá na dobu určitú, a to do 11.12.2020. Žalovaní nevyzvali žalobcu na uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy, nezaslali žalobcovi pripravený návrh kúpnej zmluvy k nahliadnutiu, teda nevyvinuli žiadnu iniciatívu smerujúcu ku splneniu záväzku vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca si svoje povinnosti riadne splnil, uhradil dojednané zálohovej platby v prospech účtu uvedeného v zmluve. Namiesto akejkoľvek snahy o uzatvorenie kúpnej zmluvy žalovaní zaslali list označený ako ukončenie zmluvného vzťahu zo dňa 7.1.2021, v ktorom uviedli, že 24.7.2020 vzájomne uzatvorili zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a keďže nesplnili vzájomne dohodnutý termín na uzatvorenie kúpnej zmluvy 11.12.2020, majú záujem o vzájomné vyrovnanie vzniknutých záväzkov a žiadali o oznámenie čísla účtu, aby mohli vrátiť časť zálohy, ktorú žalobca vyplatil zníženú o dohodnutú zmluvnú pokutu. V danej výzve absentuje osobný podpis žalovaného 3/, prípadne údajného splnomocnenca. Zo zmluvy o budúcej zmluve je zrejmé, že žalovaní mali povinnosť do päť dní od skončenia záväznosti vrátiť prijaté plnenie žalobcovi späť na číslo bankového účtu, z ktorého žalobca zasielal finančné plnenie. V rámci lehoty stanovenej v zmluve o budúcej zmluve do 11.12.2020 žalovaní žiadnym spôsobom neprejavili záujem o uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, nijakým spôsobom nekontaktovali žalobcu a do 11.12.2020 nezaslali žalobcovi žiadny návrh kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu nemôže byť vyslovenie prejavu vôle podmienené sankciou, obzvlášť, pokiaľ žalovaní nemajú záujem o uzatvorenie kúpnej zmluvy, robia všetko preto, aby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Na základe vyššie uvedeného má zato, že v tomto prípade sa jedná o neuzatvorenie kúpnej zmluvy, ktoré sa neuskutočnilo pričinením zo strany žalovaných (žiadna
snaha o uzatvorenie zmluvy zo strany žalovaných), a teda je zrejmé, že žalobca má nárok na vrátenie poskytnutej zálohovej platby v plnej výške podľa čl. III. bod 2. Zmluvy o budúcej zmluve v prípade, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedôjde pričinením zo strany budúcich predávajúcich, tí sú povinní vrátiť celú časť poskytnutej zálohy vo výške 75 tisíc eur. Podstatou bezdôvodného obohatenia je teda zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Žalobca má za to, že bezdôvodné obohatenie v tomto prípade spočíva v tom, že právny dôvod, na základe ktorého sa poskytlo plnenie – zmluva o budúcej zmluve spočiatku existoval, no dodatočne odpadol. Je zrejmé, že plnenie žalobcu bolo poskytnuté žalovaným, ktorých právo medzitým zaniklo. Právny dôvod teda dodatočne odpadol tým, že zmluva o budúcej zmluve bola dodatočne zrušená s účinkami ex tunc (od počiatku) doručenou výpoveďou zo strany žalovaných. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal titulom bezdôvodného obohatenia spoločne a nerozdielne uložiť povinnosť žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 25 tisíc eur.
3. Žalovaní 1/ až 3/ vo svojom písomnom vyjadrení dourčenom súdu 16.6.2021 (č.l. 28) žiadali žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdili skutočnosti, že bola uzavretá zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo dňa 24.7.2020 a bola uzavretá na dobu určitú do 11.12.2020. V čl. I. bod 3. zmluvy bolo dojednané, že „budúci kupujúci vyzve písomne budúcich predávajúcich na uzavretie kúpnej zmluvy a to tak, aby k samotnému podpisu kúpnej zmluvy došlo najneskôr do 11.12.2020.“ V čl. I. bod 3.2 zmluvy je tiež uvedené, že budúci predávajúci sa zaväzujú, že uzavrú kúpnu zmluvu s budúcim kupujúcim po doručení výzvy (bod 3.1 zmluvy) a po splnení platobných podmienok v čl. II. podajú spoločne s budúcim kupujúcim návrh na vklad do katastra nasledujúci pracovný deň.“ Žalobca t.j. budúci kupujúci v zmysle ustanovení zmluvy svoj záväzok nesplnil a ani sa nepokúšal o dohodu o zmene podmienok zmluvy. Sám žalobca priznal 1.2.2021 v komunikácii s G. H., že ho to mrzí, že boli tu naozaj faktory, ktoré ho odstavili a v danej chvíli nemal energiu na obchody. Rovnako aj spoločník žalobcu p. I., ktorý bol osobne aj pri podpise zmluvy, sa e-mailom z 1.2.2021 vyjadril, že si je vedomý nedodržania podmienok v zmysle zmluvy, keďže žalobca relevantne v danej veci nekonal. Potvrdili, že písomne požiadali žalobcu o oznámenie čísla účtu, aby mohli vrátiť zmluvne dojednanú finančnú čiastku zálohového plnenia zníženú o dohodnutú zmluvnú pokutu podľa čl. III. bod 2. zmluvy. Zmluvné strany v zmluve tiež spoločne vyhlásili v čl. V. bod 2, že zmluvu uzatvorili bez tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, pričom zmluvná pokuta bola stanovená v bode 3.2 vo výške 25 tisíc eur a obe strany s výškou súhlasili, čo potvrdili podpisom zmluvy dňa 24.7.2020. Žalobca predmetný pozemok blokoval viac ako pol roka a svojím konaním zapríčinil, že predmetný pozemok zostal nepredajný. Záujem o kúpu mali počas toho aj iní záujemcovia s oveľa vyššou cenovou ponukou.
4. Žalobca v replike zo dňa 16.7.20201 (č.l. 43) uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení. Poukazuje na to, že žalobca komunikoval so žalovanou 2/ a preukazoval vážny záujem smerujúci ku kúpe predmetného pozemku. Tiež čiastočnú komunikáciu prebral aj obchodný partner žalobcu p. B. I., ktorý tiež pravidelne komunikoval so žalovanými v snahe objasnenia situácie a odsúhlasenia si predaja daného pozemku. Záujem o predmetný pozemok u žalobcu stále pretrváva. Žalobca dojednanie zmluvnej pokuty v čl. III. bod 2.3 zmluvy o budúcej zmluve považuje vo výške 20,5 % z celkovej dojednanej sumy za vysokú a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Plnenie žalobcu bolo poskytnuté žalovaným, ktorých právo medzitým zaniklo, a teda zmluva o budúcej zmluve bola dodatočne od počiatku zrušená doručenou výpoveďou zo strany žalovaných. Tiež poukázal na vyhlásenie núdzového stavu, ktoré nastalo 1.10.2020 a zmluva o budúcej zmluve bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená dňa 24.7.2020, teda v čase, kedy žiadna zo zmluvných strán nemohla predvídať vyhlásenie núdzového stavu. Poukázal na okolnosti vylučujúce zodpovednosť nahradiť akúkoľvek škodu, za ktorú sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následok odvrátila alebo prekonala. S prihliadnutím na uvedené má zato, že nie je možné žalobcu akýmkoľvek spôsobom sankcionovať tak, ako sa to snažia prezentovať žalovaní a už vôbec nie ponechania si už tak neprijateľne vysokej zmluvnej pokuty.
5. Žalovaní v duplike (č.l. 50) zo dňa 5.8.2021 uviedli, že od podpísania zmluvy o budúcej zmluve žalobca v žiadnom prípade iniciatívne nekomunikoval a komunikácia zo strany žalobcu začala až po písomnom doručení oznámenia porušenia zmluvných podmienok v januári 2021. Žalovaná 2/ s oddialením splátky nesúhlasila a toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Zmluvná pokuta bola riadne a vzájomne odkomunikovaná a žalobca s ňou dobrovoľne a bez nátlaku súhlasil. Jej výška mala zaručiť,
aby si kupujúci splnil svoj záväzok a aby predávajúci neboli poškodení, k čomu v konečnom dôsledku aj došlo a zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
7. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na skutkovom a právnom odôvodnení žaloby a žiadal návrhu vyhovieť. Poukázal, že kúpna cena bola stanovená vo výške 121.641 eur a zálohová platba dojednaná na sumu 75.000 eur a dojednaná vo výške ako 50 % z celkovej sumy, pričom v prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, zmluvná pokuta bola dohodnutá 25.000 eur, čo predstavuje viac ako 20 % z celkovej kúpnej ceny. Konanie žalovaných nebolo v súlade so zmluvou o budúcej zmluve, nijakým spôsobom neprejavovali záujem od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve podpísať alebo aspoň zaslať návrh kúpnej zmluvy žalobcovi. Žalobca aj po decembri daného roka, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, naďalej kontaktoval žalovaných v snahe kúpiť tento pozemok a uzatvoriť kúpnu zmluvu, toto sa však nestalo. Následne žalovaní oznámili ukončenie zmluvného vzťahu, kde podpis v prípade doručenia tohto ukončenia zmluvného vzťahu žalovaného 3/ nie je. Navrhol vypočuť ku komunikácii, že žalobca mal záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, komunikácia mala prebehnúť odo dňa uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a túto skutočnosť má potvrdiť svedok p. I., ktorý realizoval a komunikoval so žalovanými a bol pri všetkých rokovaniach.
8. Žalobca na doplnenie uviedol, že on oslovil žalovaných a mal záujem uzatvoriť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Na rokovaní s ním bol aj priamo p. I., ktorý je jeho obchodným partnerom a pri uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve boli prítomní všetci žalovaní. On po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve túto komunikáciu s predávajúcimi ponechal na p. I. z dôvodu, že mal byť budúcim spoločníkom tohto pozemku. So zmluvou o budúcej zmluve sa oboznámil, súhlasil s podmienkami, ktoré boli v tejto zmluve, aj keď neboli pre neho výhodné. Už si nepamätá kedy p. I. komunikoval so žalovanými, až v januári 2021 mu prišla výpoveď zo zmluvy, on osobne to považoval za uzavreté. Bola mu vyplatená suma 50 tisíc eur s oneskorením a tieto podmienky boli dohodnuté v zmluve.
9. Žalovaný 1/ s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že bola im vyplatená suma 75.000 eur, pokuta bola dohodnutá vo výške 25.000 eur. Do decembra 1.12.2020 nebol žiaden kontakt zo strany budúceho kupujúceho a 11.12.2020 vypršal termín o predloženie definitívnej kúpnej zmluvy. Sám čakal štyri týždne bez toho, aby boli medzi nimi komunikácie, neprišla mu ani žiadna telefonická ani mailová. Dňa 7.1.2021 doručili žalobcovi výzvu na oznámenie čísla účtu, na ktorý majú vrátiť peniaze a akonáhle im prišlo oznámenie čísla účtu, túto sumu vyplatili. Zmluva o budúcej zmluve bola vyhotovená a ešte pred jej uzatvorením bola zaslaná na schválenie kupujúcemu a nemal výhrady. Dňa 24.7.2020 zmluva o budúcej zmluve bola podpísaná.
10. Žalovaná 2/ zotrvala na svojom písomnom vyjadrení, s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že zmluvu o budúcej zmluve uzatvárali v júli roku 2020 a odvtedy žiadnu komunikáciu nemala ani zo strany žalobcu ani s p. I.. Vie, že komunikáciu viedol priamo jej syn (žalovaný 3), ktorý oznámil žalobcovi čísla účtu ako aj číslo telefónu v prípade, aby ich mohol kontaktovať. Listinu žiadosť o oznámenie číslo účtu žiadali priamo od žalobcu, nakoľko priamo žalobca v zmluve figuroval, tam p. I. nebol uvedený. Až v januári sa jej ozval p. I. a uviedol, že nemá žiadnu informáciu, len o ukončení zmluvy.
11. Z obsahu uzavretej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi budúcimi predávajúcimi (žalovaní 1/ až 3/) a budúcim kupujúcim (žalobca) (čl. 30) súd vzal za preukázané, že strany uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve budúcich predávajúcich zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. K. J., a to KNC parcela č. 1240 o výmere 3.041 m2 orná pôda. Budúci predávajúci sa zaviazali uzavrieť s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude špecifikovaný budúci predmet prevodu. V čl. I. bod 3 citovanej zmluvy sa budúci kupujúci (žalobca) zaviazal vyzvať písomne budúcich predávajúcich na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a to tak, aby k samotnému podpisu kúpnej zmluvy došlo najneskôr do 11.12.2020. Výzva budúceho kupujúceho musí byť adresovaná budúcim predávajúcim na adresu uvedenú v záhlaví tejto zmluvy o budúcej zmluve a budúci predávajúci sa zaväzujú, že uzavrú kúpnu zmluvu s budúcim kupujúcim po doručení výzvy (bod 3.1.ZoBZ) a po splnení platobných podmienok v článku II. podajú spoločne s budúcim kupujúcim návrh na vklad do katastra nasledujúci pracovný deň. V zmysle vzájomných dojednaní kúpna cena a platobné podmienky bola
medzi stranami dohodnutá vo výške 121.641 eur a boli dohodnuté splátky, a to záloha vo výške 75.000 eur, ktorú vyplatí budúci kupujúci na účet budúcich predávajúcich každému v sume 25.000 eur v deň podpisu a zvyšnú časť vo výške 46.641 eur vyplatí budúci kupujúci v deň podpisu kúpnej zmluvy. Táto zmluva sa uzatvorila na dobu určitú, a to najviac do 11.12.2020 (čl. III. bod 1 citovanej zmluvy). Zároveň bolo medzi stranami dohodnuté v čl. III. bod 2 zmluvy v prípade, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim do doby záväznosti zmluvy o budúcej zmluve uvedenej v bode 1 čl. III. zmluvné strany sú si povinné vrátiť všetky vzájomné poskytnuté plnenia do 5 dní od skončenia záväznosti zmluvy o budúcej zmluve uvedenej v bode 1 čl. III., t.j. budúci predávajúci vrátia budúcemu kupujúcemu len časť poskytnutej zálohy, a to vo výške 50.000 eur a to v prípade, ak do 11.12.2020 nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy. Zmluvná pokuta bude v tomto prípade 25.000 eur v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy. V prípade, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde pričinením zo strany budúcich predávajúcich, tí sú povinní vrátiť celú časť poskytnutej zálohy vo výške 75.000 eur. Zároveň v čl. IV. bod 1 budúci predávajúci vyhlásili, že budúci predmet prevodu tejto zmluvy o budúcej zmluve odo dňa jej uzavretia nescudzia, právne nezaťažia ani ním nebudú iným spôsobom fakticky disponovať. V čl. V. bod 2. strany vyhlásili, že zmluvu pred jej podpísaním si riadne prečítali, obsahu všetkých jej ustanovení riadne a úplne porozumeli a že zmluvu uzatvorili po vzájomnom prerokovaní, na základe ich slobodnej a vážnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne, bez tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená a na znak súhlasu s obsahom zmluvu vlastnoručne a dobrovoľne podpísali. Zmluva uzavretá dňa 24.07.2020, podpisy oboch zmluvných strán úradne overené dňa 24.07.2020.
12. Žalovaní 1/ a 2/ listom zo dňa 7.01.2021 označeným ako „ukončenie zmluvného vzťahu“ (č.l. 10) adresovaným žalobcovi oznamujú, že dňa 24.07.2020 uzavreli Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a keďže žalobca si nesplnil vzájomne dohodnutý termín na uzavretie kúpnej zmluvy 11.12.2020, majú záujem o vzájomné vyrovnanie vzniknutých záväzkov a žiadali žalobcu o oznámenie čísla účtu, aby mohli vrátiť časť zálohy, ktorú im vyplatil, zníženú o dohodnutú zmluvnú pokutu.
13. Z e-mailovej komunikácie p. B. I. adresované žalovanému 3/ zo dňa 23.07.2020 (čl. 68) vyplýva, že k predloženým zmluvám (návrhu zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 22.07.2020 ) nemajú výhrady, chápu zmysel pokuty a z e-mailovej komunikácie zo dňa 01. a 02.2021 (čl. 36) vyplýva, že situácia ohľadom predaja a kúpy pozemku v K. J. ich mrzí a sú si vedomí nedodržania zmluvných podmienok z ich strany a zaslali ponuku na uzavretie novej kúpnej zmluvy s navýšením kúpnej ceny o 20 tisíc eur a zároveň oznámil číslo účtu za účelom vrátenia zálohy za pozemok.
14. Výzvou zo dňa 9.02.2021 (čl. 4) žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaných na úhradu sumy vo výške 25.000 eur alebo na bezodkladné uzatvorenie kúpnej zmluvy. Na základe Zmluvy o budúcej zmluve je zrejmé, že budúci predávajúci mali povinnosť do 5 dní od skončenia záväznosti zmluvy o budúcej zmluve vrátiť prijaté plnenie späť žalobcovi. Namiesto tejto povinnosti ste žalobcu vyzvali na predloženie čísla účtu a následne mu poukázali sumu vo výške 50 tisíc eur na jeho účet až v mesiaci február 2021. Dojednanie zmluvnej pokuty v článku III. bod 2 pri nesplnení si povinnosti je neprijateľne vysoké.
15. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka).
16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
18. Záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vo všeobecnosti nevzniká v dôsledku protiprávnosti, ale vzniká mimozmluvne za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je viazané na splnenie subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného obohatí; stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva (pravda, v niektorých prípadoch bude tvoriť právnu skutočnosť zakladajúcu bezdôvodné obohatenie protiprávne, prípadne aj zavinené protiprávne správanie obohateného). Znak „bezdôvodnosti“ obohatenia nie je výlučne otázkou výkladu; ustanovenia § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka vymedzujú prípady bezdôvodného obohatenia taxatívne spôsobom, ktorý výkladu neponecháva veľký priestor. Jeho právna úprava neplní sankčnú (a tým ani preventívnu) funkciu a jeho pôsobenie je čisto reparačné a sledujúce morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil na úkor iného.
19. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 25.000 eur a svoj nárok skutkovo vymedzuje tak, že bezdôvodné obohatenie v tomto prípade spočíva v tom, že právny dôvod, na základe ktorého sa poskytlo plnenie – zmluva o budúcej zmluve spočiatku existoval, no dodatočne odpadol, plnenie žalobcu bolo poskytnuté žalovaným, ktorých právo medzitým zaniklo. Právny dôvod teda dodatočne odpadol tým, že zmluva o budúcej zmluve bola dodatočne zrušená s účinkami ex tunc (od počiatku) doručenou výpoveďou zo strany žalovaných. Žalobca teda vymedzil pre súd rámec (hranice) jeho rozhodovania, ktorým je v platnom a účinnom civilnom procese viazaný. Táto skutočnosť vyplýva priamo z jeho podstaty ako nástroja ochrany subjektívnych občianskych práv.
20. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol (otázka naplnenia, ktorej skutkovej podstaty podľa súdu rezonovala v prejednávanej veci), dopadá na tie prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti odpadol, stratil svoje právne účinky. Spornou ostala v konaní otázka, či žalovaným ako budúcim predávajúcim, vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 25.000 eur dohodnutú v čl. III. predmetnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a teda, či na ich strane došlo k bezdôvodnému obohateniu tak, ako vymedzoval žalobca vo svojom návrhu. Otázku či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti súd v konaní o tomto návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia riešil ako predbežnú.
21. Podľa § 50a Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
22. Zmluvu o budúcej zmluve možno považovať za typickú pomenovanú zmluvu, ktorá platí ako všeobecný, právne záväzný a vynútiteľný základ pre uzavretie rozmanitých zmlúv, pri ktorých sa ešte nemožno dohodnúť o všetkých obsahových náležitostiach. Forma zmluvy o budúcej zmluve je obligatórne písomná. Súvisí to s účelom takejto zmluvy, a preto sa písomná forma vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sa inak nemusia uzavrieť v písomnej forme. Určenie doby, do ktorej sa má konečná zmluva uzavrieť je obligatórnou súčasťou zmluvy o budúcej zmluve a tiež predpokladom jej platnosti. K určeniu doby musí dôjsť nepochybným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý sa však nemusí viazať na konkrétny dátum. Zmluva o budúcej zmluve však musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona alebo môžu vyplývať z dohody účastníkov. Platná zmluva o budúcej zmluve zakladá jej účastníkom právo domôcť sa uzavretia konečnej zmluvy aj súdne. K zániku tohto práva dochádza uplynutím doby. Zmluva o budúcej zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka) pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy.
23. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa § 545 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
25. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinností veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný zabezpečovací prostriedok pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorým je zmluvná pokuta. Znenie ustanovenia § 545 Občianskeho zákonníka poskytuje účastníkom značnú zmluvnú voľnosť pri zabezpečení plnenia záväzku zmluvnou pokutou. Ak dlžník nezavinil porušenie zmluvnej povinnosti, nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, musí to však preukázať.
26. Z oboznámenia obsahu Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2020 bolo nesporné, že predmetom zmluvy o budúcej zmluve bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaný na LV XXXX ako KNC parc. č. 1240 o výmere 3.041 m2 orná pôda kat. úz. K. J. tak, ako vyplýva z článku I. bod 1 a tento predmet budúcej kúpnej zmluvy bol presne a určite špecifikovaný. Táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to do dňa 11.12.2020, teda presne určená lehota na uzavretie kúpnej zmluvy do 11.12.2020. Povinnosti účastníkov zmluvy boli jednoznačne špecifikované v článku II. bod 1, kde kúpna cena bola medzi budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim dohodnutá vo výške 121.641 eur a zároveň je aj presne určená cena a spôsob zálohových platieb v bode 2. Zároveň bolo dohodnuté v článku III. bod 3., že budúci kupujúci vyzve písomne budúcich predávajúcich na uzavretie kúpnej zmluvy, a to tak, aby k samotnému podpisu kúpnej zmluvy došlo najneskôr do 11.12.2020. Jednoznačne je aj v bode 2 článku III. zmluvy dohodnutá medzi účastníkmi zmluvná pokuta za porušenie povinnosti, v prípade, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy do doby záväznosti (do dňa 11.12.2020) tak, že budúci predávajúci vrátia budúcemu kupujúcemu len časť poskytnutej zálohy, a to vo výške 50.000 eur, a to v prípade, ak do 11.12.2020 nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, zmluvná pokuta bude v tomto prípade 25.000 eur v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy. V prípade, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedôjde pričinením zo strany budúcich predávajúcich, tí sú povinní vrátiť celú časť poskytnutej zálohy vo výške 75.000 eur.
27. Na základe všetkých týchto skutočností mal súd preukázané, že nie sú splnené podmienky § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby bola zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 24.07.2020 neplatná, a to z dôvodu, že sú presne a určite špecifikované podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy, a to tak predmet, ako aj kúpna cena a je presne určená aj lehota, kedy má byť uzavretá kúpna zmluva. Zároveň bola jasne a určite dohodnutá zmluvná pokuta aj ohľadne porušenia zmluvných povinností v prípade, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy tak, ako vyplýva z čl. III. bod 2. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Pri porušení zmluvných podmienok a pri porušení zmluvných povinností vzniká právo zmluvnej strany na zaplatenie zmluvnej pokuty voči druhej zmluvnej strane, ktorá porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou.
28. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 24.07.2020 uzavretá medzi stranami sporu je platná a predmetom dokazovania bol skutkový stav tak, ako strany sporu udávali, a to či žalovaní ako budúci predávajúci porušili svoj záväzok podľa čl. I. bod 3. (hoci žalobca tvrdil, že pred uvedeným termínom vyzýval žalovaných ako budúcich predávajúcich na uzavretie zmluvy), pričom písomná výzva žalobcom na uzavretie zmluvy nebola v priebehu trvania zmluvného záväzku do 11.12.2020 doručená a počas tohto konania preukázaná. Pokiaľ ide o výsluch svedka, na ktorého sa v rámci komunikácie žalobca odvolával, súd zdôrazňuje, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzavretá medzi stranami sporu, a teda vyjadrenia bez relevantných dôkazov sú v tomto konaní irelevantné. Povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu mali žalovaní 1/ až 3/ až po doručení písomnej výzvy zo strany žalobcu (budúci kupujúci), a to tak, aby k samotnému podpisu kúpnej zmluvy došlo najneskôr do 11.12.2020. Povinnosť z uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve porušil samotný žalobca, keďže do uvedeného termínu nepredložil písomnú výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy tak, aby k samotnému podpisu kúpnej zmluvy došlo najneskôr do 11.12.2020. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa žalobca ako budúci kupujúci jednoznačne zaviazal, že na základe jeho písomnej výzvy doručenej budúcim predávajúcim dôjde k samotnému podpisu a budúci predávajúci sa zaviazali, že uzavrú kúpnu zmluvu po splnení podmienok a po doručení výzvy.
29. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nebolo preukázané, že by či už v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve alebo v následnom období žalobca nemohol splniť svoje zmluvné povinnosti tak, ako sa zaviazal
v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 24.07.2020. Nešlo teda ani o plnenie nemožné, ktoré by malo za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ poukazoval žalobca na vyhlásenie núdzového stavu od 1.10.2020 a uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2020, teda v čase, kedy žiadna zo zmluvných strán nemohla predvídať vyhlásenie núdzového stavu t.j. nemožnosť žalobcu ovplyvniť túto situáciu, kedy nemožné plnenie nezakladá vznik právnej povinnosti a nemôže byť predmetom zmluvnej povinnosti, súd dospel k záveru, že v danom prípade predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú uzavreli strany sporu, nie je plnenie nemožné, čo by malo za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. V danej prejednávanej veci ani nemožno konštatovať, že žalovaní zavinili porušenie povinností zo zmluvy o budúcej zmluve a sú povinní vrátiť celú časť poskytnutej zálohy, a že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo pričinením zo strany budúcich predávajúcich. Žalovaní listom zo dňa 7.01.2021 – „ukončenie zmluvného vzťahu“ adresovali žalobcovi výzvu na oznámenie čísla účtu a tento list doručovali už po skončení záväznosti zmluvy o budúcej zmluve dňom 11.12.2020 (uplynutím dojednanej dobu zmluva zanikla jej účinnosťou dňa 11.12.2020). V konaní nebolo preukázané, že vzájomné rokovania ohľadom uzavretia riadnej kúpnej zmluvy medzi nimi prebiehali. Podľa názoru súdu listinu zo dňa 7.01.2021 nemožno považovať za vypovedanie (ako sa mylne domnieva žalobca) už zaniknutej zmluvy, ale len žiadosť žalovaných o oznámenie platobného miesta na vrátenie časti poskytnutého plnenia po skončení záväznosti zmluvy o budúcej zmluve.
30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže bolo v konaní nepochybne preukázané, že sám žalobca ako budúci kupujúci nesplnil svoje povinnosti (vyzvať písomne budúcich predávajúcich na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a to tak, aby k samotnému podpisu kúpnej zmluvy došlo najneskôr do 11.12.2020) podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá dňa 24.07.2020, a zároveň bolo konštatované, že nie sú žiadne dôvody na určenie neplatnosti tejto zmluvy, prípadne neplatnosti v časti o určení zmluvnej pokuty vznikla povinnosť budúcich predávajúcich vrátiť budúcemu kupujúcemu len časť poskytnutej zálohy, (vo výške 50.000 eur ak do 11.12.2020 nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy), keďže zmluvná pokuta za porušenie povinnosti bola dohodnutá v danom prípade 25.000 eur.
31. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
32. Súd sa zároveň zaoberal aj primeranosťou dohodnutej zmluvnej pokuty a či výška nie je v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskych právnych vzťahov nesmie bez právneho záujmu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje, ale ide v podstate o súhrn určitých etických pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných, a preto činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
33. Súd pri rozhodovaní o platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov prihliadal na funkciu zmluvnej pokuty, a to preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú. Pri úvahe o primeranosti výšky posudzoval, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad nesplnenia zabezpečenej povinnosti. Záver o primeranosti výšky zmluvnej pokuty závisí aj od úvahy, či zmluvná pokuta je dojednaná v zodpovedajúcej a nie v prehnanej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti, a zároveň posudzoval, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, teda či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu z porušenia zmluvnej povinnosti očakávať. Napokon treba vziať do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta tak, ako bola dohodnutá medzi stranami sporu v zmluve o budúcej zmluve vo výške 25.000 eur, nie je v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu ku kúpnej cene, ktorá bola dohodnutá vo výške 121.641 eur avšak použitie moderačného oprávnenia je však namieste iba vo výnimočných prípadoch a pri výrazne neprimeranej zmluvnej pokute (kedy výška mnohonásobne prevyšuje majetkové právo, ktoré bolo zmluvnou pokutou zabezpečené), pričom v danej veci sa o takýto prípad nejedná. Zmluvná pokuta vo výške 20% z kúpnej ceny podľa názoru súdu nebola neprimeraná vzhľadom na záujem
budúceho kupujúceho (žalobcu, ktorí sám oslovil žalovaných ako podielových vlastníkov ) a zámer žalobcu pokračovať v obchodných aktivitách so svojim spoločníkom.
34. Zmluvná pokuta v určitom zmysle okrem zabezpečovacej funkcie plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, a teda veriteľovi uľahčuje pozíciu v prípadnom spore pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. I keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla oprávnenému škoda, predsa je medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, resp. povinnosťou ju nahradiť súvislosť (podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta nahradzuje náhradu škody) a priznanie zmluvnej pokuty, ktorá zabezpečuje právo, nevedie v danom prípade k neodôvodnenému majetkovému prospechu a nie je bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Podľa názoru súdu zmluvná pokuta vymedzená stranami sporu, ktorých zmluvná voľnosť nie je obmedzená, dostatočne zohľadňuje hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti a s názorom žalobcu, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, sa súd nestotožňuje. Zmluvná pokuta má v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) a znamená, že ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. V danom prípade zabezpečená povinnosť zmluvnou pokutou nebola plnená, a teda odpadá funkcia prevenčná, ktorá z pohľadu naplnenia jej významu tak, ako bola v zmluve dojednaná nemotivovala samotného žalobcu k plneniu zmluvnej povinnosti, keďže žalobca zmluvnú povinnosť doručiť výzvu písomne na uzavretie kúpnej zmluvy porušil.
35. Súd posudzoval zmluvnú pokutu z pohľadu sankcie pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktorú povinnosť nahradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vzniká veriteľovi škoda. Dohodnutá výška zmluvnej pokuty je vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti primeraná a v nadväznosti na účel uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute, t.j. z pohľadu obsahu samotného kontraktu s prihliadnutím na očakávanú výšku zaplatenia kúpnej ceny. Súd vychádzal zo skutkového vymedzenia nároku žalobcom a z toho, akým výsledkom bol ukončený vzájomný zmluvný vzťah. Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z toho, že účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku, a preto súd výšku zmluvnej pokuty 20 % považoval s prihliadnutím na zabezpečovanú funkciu za primeranú.
36. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podmienka, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných musí byť nielen tvrdená, ale aj v konaní nepochybne preukázaná a na preukázanie tejto zákonnej podmienky nebol žalobcom označený žiaden relevantný dôkaz. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku o náhrade trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalovaným 1/ až 3/ ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaným 1/ až 3/ v aktuálnom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatnením a bránením práva ako trovy konania nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj nepriznaním náhrady. Teda podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli a v súlade s článkom 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.2.2018.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).