Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-21-2017.pdf
PDF · 76.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/21/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1/ K. W., bytom P. XX, U., 2/ N. U., bytom A. 32, Prešov, 3/ I.. L. F., bytom W. XXX/X, B., 4/ L. W., bytom M.. C. 5, U., 5/ I.. J. R., bytom P. cesta XXX/X, N., 6/ K. L., bytom U. XX, U., 7/ J. W., bytom N. XXX, 8/ T. P., B. XX, N., 9/ I.. T. W., bytom N. XXX, XX/ L. N., bytom Q. 9, XX/ K. A., bytom C. XX, U. XX/ L. D., bytom W. XXX/XXX, N., XX/ J. M., bytom W. XX, N., XX/ B. W., bytom U. XXXX/XX, U., všetci zastúpení JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Kpt. Nálepku 5, Prešov proti žalovaným: 1/ T. B., bytom Q. XX, U., 2/ P. U., bytom L. XXXX/XXX, A., zast. D.. A. C., bytom P. XX, U., 3/ L. B., bytom Q. XX, U., 4/ V. Y., A. U. XX, U., zast. R. B., bytom Y. XX, U., 5/ T. B., bytom U. XX, U., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného v 5 rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 31.10.2016 č. k. 13C/134/2012 - 295 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcami v 2. až 12. rade a 14. rade a žalovaným v 5. rade.
Žalobcom v 2. až 12. rade a 14. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že v konaní bude pokračovať s dedičom žalobkyne v 3. rade I.. L. F. a s dedičom žalobcu v 4. rade L. W.. Pripustil zmenu na strane žalobcu v 1. rade tak, že na jeho miesto vstupuje žalobkyňa v 6. rade K. L.. Pripustil zmenu na strane žalobkyne v 5. rade tak, že na jej miesto vstupuje I.. J. R.. Pripustil vstup do konania na strane žalobcov a to B. W. ako žalobcu v 14. rade. Konanie o žalobe žalobkyne v 13. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. až 5. rade zastavil. Žalovaným v 1. až 5. rade a to každému zvlášť proti žalobkyni v 13. rade právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobu proti žalovanej v 1. rade a žalovanej v 4. rade zamietol. Žalovanej v 1. rade a žalovanej v 4. rade a to každej zvlášť priznal proti žalobcom v 2. až 12. rade a 14. rade ako povinným spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaným 2.,3.,5. rade uložil povinnosť v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vypratať parcelu č. 14159/69, vrátane prístupovej cesty v katastrálnom území Prešov v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku č. 14/2016 vypracovanom Ing. T. Q., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Ďalej vyslovil, že žalobcovia v 2. až 12. rade a 14. rade majú spoločne a nerozdielne proti žalovaným v 2., 3., 5. rade a to každému zvlášť právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Výrok o trovách konania medzi žalobcami v 2. až 12. rade a 14. rade a žalovanými v 2., 3. a 5. rade bol odôvodnený tým, že predmetom konania bolo vypratanie dvoch nehnuteľnosti a to parciel č. 1448/1 o výmere 1088 m2 a č. 1448/2 o výmere 1057 m2. Vo vzťahu k parcele č. 1448/2 bola žaloba vzatá späť. Uznesením zo dňa 10. 5. 2013 č. k. 13C134/2012 - 125 bolo konanie o vypratanie parcely č. XXXX/X zastavené. Zároveň sa rozhodlo o prerušení konania o vypratanie parcely č. XXXX/X do skončenia konania prebiehajúceho na Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove. V priebehu konania došlo k prečíslovania parcely č. XXXX/X na parcelu č. XXXXX/XX.
3. V prejednávanej veci od samého začiatku išlo o objektívnu kumuláciu dvoch konaní a to konania o vypratanie parcely č. XXXX/X a konania o vypratanie parcely č. XXXX/X, ktorej v súčasnosti zodpovedá parcela č. XXXXX/XX. Žaloba vo vzťahu k týmto dvom parcelám musela byt posudzovaná osobitne, to znamená, že rozhodnutie ohľadne jednej nehnuteľnosti nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k nehnuteľnosti druhej. V uznesení, ktorým sa zastavilo konanie o vypratanie parcely č. XXXX/X nebolo uvedené, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Rovnako nebol podaný ani návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia, ktorým by sa rozhodlo o náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovanými v časti konania o vypratanie parcely č. XXXX/X. Za takejto situácie už nebolo možné v konečnom rozsudku rozhodovať o náhrade trov konania vo vzťahu k parcele č. XXXX/X. Platilo totiž ustanovenie § 166 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do 15tích dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. V zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
4. Keďže vo vzťahu k parcele č. XXXXX/XX boli úspešnými účastníkmi žalobcovia v 2. až 12. rade a 14. rade, súd prvej inštancie týmto úspešným účastníkom priznal proti neúspešným žalovaným v 2., 3. a 5. rade právo na náhradu trov konania v súlade s ustanoveniami § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1., 2 CSP. 5. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcami v 2. až 12. rade a 14. rade a žalovaným v 5. rade, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 5. rade. Navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť tak, aby týmto účastníkom náhrada trov konania priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že uznesením zo dňa 10.5.2013 sa rozhodlo len o časti predmetu konania. Neexistoval preto dôvod, aby v tomto rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania. Žalobcovia sa pôvodne domáhali v konaní vypratania dvoch parciel, avšak ohľadne jednej z nich zobrali svoju žalobu späť. Keďže úspech žalobcov vo veci samej je porovnateľný s ich neúspechom, aj s poukazom na to, že ide o parcely výmerovo totožné, účastníkom nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Neodôvodnením rozhodnutia čo do nároku na náhradu trov konania bolo porušené základné právo žalovaného v 5. rade na súdnu ochranu garantované Ústavou Slovenskej republiky. Napadnutý výrok rozsudku je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť.
6. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného v 5. rade nie je opodstatnené.
7. Pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobcami 2. až 12. rade a 14. rade a žalovaným v 5. rade sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v napadnutej časti je potrebné poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. v znení účinnom do 30. 6. 2016, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí nemožno považovať iba rozhodnutie vydané vo veci samej. Konečným rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým sa rozhodlo o zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby.
10. V danom prípade predmetom konania bola žaloba o vypratanie dvoch nehnuteľnosti. Išlo teda o dva samostatné nároky, pri ktorých výsledok sporu nemusel byť rovnaký, nakoľko dôvodnosť žaloby sa musela posudzovať osobitne vo vzťahu ku každej z nehnuteľnosti. Pri právach zo samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech účastníka posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený, by bol úspešný a v akom rozsahu a v ktorom zase nie. Trovy potom treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla
tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti na náhradu trov konania sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každému z účastníkov. Obdobným spôsobom je potrebné postupovať aj vtedy, ak konanie o jednom z uplatnených nárokov sa skončilo rozhodnutím vo veci samej, kým konanie vo vzťahu k druhému nároku bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby.
11. Konanie o vypratanie parcely č. XXXX/X bolo zastavené uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 5. 2013 č. k. 13C/134/2012 -125. Konanie vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti sa tak bez akýchkoľvek pochybnosti skončilo, a preto bolo potrebné v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. v znení účinnom do 30. 6. 2016 rozhodnúť o povinnosti nahradiť trovy konania. Keďže sa tak nestalo o trovách konania mohlo byť rozhodnuté len za splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 166 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, podľa ktorého, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do 15-tich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Možnosť použitia tohto ustanovenia i na uznesenie priamo vyplýva z ustanovenia § 167 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30. 6. 2016. Doplnenie uznesenia o chýbajúci výrok o trovách konania nikto z účastníkov nenavrhol a neurobil tak ani súd prvej inštancie do právoplatnosti tohto rozhodnutia.
12. Čo sa týka druhej nehnuteľnosti, a to parcely č. XXXXX/XX, v tejto časti mali žalobcovia v 2. až 12. rade a 14. rade plný úspech, a preto im v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v 5. rade. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcami v 2. až 12. rade a 14. rade a žalovaným v 5. rade ako vecne správny potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom v 2. až 12. rade a 14. rade žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli.
14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).