Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/3/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne W.. C.. V. F., W.., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovanej Prešovská univerzita v Prešove, so sídlom 17. Novembra, 080 01 Prešov, IČO: 17 070 775, právne zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Cpr 3/2014-177 zo dňa 01. júna 2016 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou žalovanej zo dňa 28.3.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3. Zákonníka práce je neplatné, žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 7.921,80 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej určil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 7 odsek 3 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností; čl. 24 odsek 3, čl. 144 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky; § 1, § 3, § 29 odsek 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 61, § 62, § 63, § 74, § 77, § 79, § 134 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „“). 3. Vychádzal zo zistenia, že podaním zo dňa 14.06.2013 veľký kancelár v zmysle článku 32 odsek 2 štatútu Gréckokatolíckej teologickej fakulty z doktrinálnych a mravných dôvodov žalobkyni odňal poverenie učiť. Na základe žiadosti žalobkyne o odôvodnenie odňatia povolenia učiť, veľký kancelár listom zo dňa 01.07.2013 žalobkyni oznámil, že odníma poverenie učiť z mravných dôvodov s odkazom na apoštolskú konštitúciu Jána Pavla II sapiantia christiana v článku 27 § 1. Podaním zo dňa 28.03.2014 žalovaná skončila pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou v zmysle ustanovenia § 63 odsek 1 písm. d/ bod 3 Zákonníka práce s odôvodnením, že nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise v štatúte Gréckokatolíckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Súd prvej inštancie nespochybnil oprávnenú požiadavku Gréckokatolíckej teologickej fakulty pri výkone pedagogickej činnosti zamestnanca vyučujúceho katolícke disciplíny vyžadovať osobitné poverenie zo strany katolíckej cirkvi, avšak nesúhlasil s argumentáciou, že v prípade jeho odňatia zo strany veľkého kancelára v zmysle článku 32 bodu 8 štatútu z mravných, doktrinálnych alebo disciplinárnych dôvodov, tento nie je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť. Za stavu kedy odňatie poverenia učiť (veniam docendi) predstavuje stratu pedagogickej spôsobilosti dotknutého zamestnanca a oprávnenie zamestnávateľa s ním bezodkladne skončiť pracovný pomer výpoveďou, je preto podľa názoru súdu prvej inštancie vzhľadom na zákonnú požiadavku určitosti výpovedného dôvodu nevyhnutné vo výpovedi uviesť konkrétne skutkové okolnosti odňatia poverenia učiť. V danom prípade sa súd prvej inštancie v

plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že ak má odňatie veniam docendi tak závažný vplyv na existenciu pracovnoprávneho vzťahu chráneného právnym poriadkom Slovenskej republiky, musí byť jeho odňatie odôvodnené konkrétnymi skutkovými okolnosťami, aby bolo zrejmé akého morálneho poklesku sa mal dotknutý zamestnanec svojím správaním dopustiť za účelom posúdenia či došlo na jeho strane k takej strate morálnych kvalít, pre ktoré už je jeho ďalšie pôsobenie na danom pracovnom mieste nežiaduce. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. 4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná s poukazom na zásadu predvídateľnosti rozhodnutia konštatuje, že rozhodnutie v posudzovanej veci je rozhodnutím prekvapivým. Poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Prešov sp. zn. 29C 169/2005, v ktorom tá istá sudkyňa na základe tých istých skutkových okolností žalobu o neplatnosť výpovede zamietla. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že konajúca sudkyňa má dva rozdielne rozhodnutia bez toho, aby súd zrozumiteľne v posudzovanej veci vysvetlil odklon od svojho predchádzajúceho právneho záveru (v zmysle ustanovenia § 100 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“). Z danej výpovede je zrejmý dôvod, ktorý viedol žalovanú k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou a to „Odňatie povolenia učiť - veniam docendi“ žalobkyni, ktoré bolo odňaté veľkým kancelárom listom zo dňa 01.07.2013. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že V. ako veľký kancelár a prešovský arcibiskup a metropolita žalobkyni odňal veniam docendi udelené dňa 21.09.2009. Dôvod výpovede zo strany žalovanej teda bol uvedený určito - čo do obsahu a dôvodu - a zrozumiteľne, pokiaľ ide o jeho jazykové vyjadrenie. Takto uvedený dôvod výpovede nie je možné zameniť s inými dôvodmi. Argumentácia súdu prvej inštancie o nesplnení dostatočného skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu je neakceptovateľná. Súd prvej inštancie svojimi závermi v podstate ukladá žalovanej povinnosť preskúmavať, dopĺňať dôvody a hodnotiť postup veľkého kancelára pri udeľovaní, resp. odnímaní veniam docendi. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, na základe akého konkrétneho právneho predpisu má žalovaná právo preskúmavať, dopĺňať dôvody a hodnotiť postup veľkého kancelára pri udeľovaní, resp. odnímaní veniam docendi. Žalovaná tiež zdôraznila, že veľký kancelár nie je v pracovnoprávnom vzťahu k žalovanej. Skúmanie dôvodov, pre ktoré veľký kancelár odňal žalobkyni veniam docendi zo strany súdu je neprípustné prekročenie právomoci zo strany súdu a zásahom štátu do nezávislosti cirkvi. Z právnych predpisov a zmlúv vyplýva, že cirkev je pri udeľovaní kanonickej misie aj veniam docendi nezávislá na štátnych inštitúciách. Do jej výlučnej právomoci patrí udeľovať, resp. odnímať aj veniam docendi. Ak žalobkyni bola odňatá veniam docendi, nespĺňala bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určenej zamestnávateľom vo vnútornom predpise - Štatúte a žalovaná v súlade so zákonom bola povinná dať žalobkyni výpoveď. 5. K odvolaniu podala vyjadrenia žalobkyňa. Navrhla aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Podľa jej názoru nie je možné hovoriť o prekvapivom rozhodnutí, žalovaná mala možnosť reagovať na právny názor prezentovaný žalobkyňou. Uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo náležite odôvodnené. Výpoveď J. A. z iného konania hodnotí ako prípustný dôkaz. Podľa názoru žalobkyne prejednávaný prípad napĺňa typické znaky neplatnosti skončenia pracovného pomeru pre rozpor výpovede s dobrými mravmi. Žalovanou prezentované striktne tendenčné nazeranie na súlad právneho posúdenia veci súdom s právnym poriadkom SR je krátkozraké a odporuje článku 1 odsek 1 Ústavy SR. Ďalej uvádza, že požadované lojalita žalobkyne nebola spochybnená, princíp legitimity a proporcionality tu zo strany žalovanej nebol dodržaný. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 7. Podľa ustanovenia § 63 odsek 1 písm. d bod 3. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise. 8. Podľa článku 2 odsek 1 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (ďalej len „Základná zmluva“), Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike (ďalej len ”Katolícka cirkev”) a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahrňuje najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí.

9. Podľa článku 13 odsek 1 Základnej zmluvy, katolícka cirkev má právo zriaďovať, spravovať a užívať na výchovu a vzdelávanie základné a stredné školy, vysoké školy a školské zariadenia v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky. Podľa odseku 9, ďalšie pravidlá týkajúce sa škôl a školských zariadení uvedených v ods. 1, vyučovania katolíckeho náboženstva a katolíckej výchovy detí, katolíckej univerzity, bohosloveckých fakúlt, kňazských seminárov a rehoľných formačných ustanovizní ustanovia zmluvné strany osobitnými medzinárodnými zmluvami.

10. Podľa článku IV odsek 4 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní (vydaná v zbierke zákonov ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z.z. a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky v zmysle článku 7 odsek 5 Ústavy SR), Učitelia katolíckych teologických disciplín na vysokých školách musia mať kánonickú misiu ako osobitné poverenie od príslušnej vrchnosti Katolíckej cirkvi. 11. Podľa kanónu 650 Kódexu (zákonníka) východných katolíckych cirkví (ďalej len „Kódex“), vo veci stanov cirkevnej univerzity alebo fakulty, osobitne vo veciach vedenia, správy, menovania učiteľov a ich odvolávania, študijného poriadku a udeľovania titulov platia predpisy, vydané Apoštolským stolcom. 12. Podľa článku 27 § 1 Apoštolskej konštitúcie Jána Pavla II. o cirkevných univerzitách a fakultách (Sapientia Christiana), kanonickú misiu majú - po zložení vyznania viery - obdŕžať od veľkého kancelár alebo osoby ním poverenej tí, ktorí učia obory týkajúce sa viery a mravov. Neučí totiž z vlastnej autority, ale v sile poslania, ktoré prijali od cirkvi. Ostatní vyučujúci musia od veľkého kancelára alebo osoby ním poverenej obdŕžať povolenie k vyučovaniu (veniam docendi). 13. Podľa článku 1 odsek 5 Štatútu Gréckokatolíckej teologickej fakulty (ďalej len „Štatút“), z hľadiska kánonického práva sa fakulta riadi apoštolskou konštitúciou Jána Pavla II. Sapientia Christiana (ďalej len „SCH“), vydanou dňa 15. apríla 1979, a Ordinationes (ďalej len „ORD“) Kongregácie pre katolícku výchovu z 29. apríla 1979, ktoré sú priložené k samotnej Konštitúcii, a normami Kódexu kánonov východných cirkví (ďalej len „CCEO“). 14. Podľa článku 6 odsek 1 Štatútu, veľkým kancelárom fakulty je prešovský gréckokatolícky arcibiskup a metropolita. Podľa odseku 3 písm. g/, úlohou veľkého kancelára je udeľovať alebo odnímať učiteľom missionem cannonicam alebo veniam docendi (porov. SCH čl. 27).

15. Podľa článku 32 odsek 2 Štatútu, zamestnancom univerzity so zaradením na fakulte sa môže stať fyzická osoba, ktorá spĺňa predpoklady podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Na vykonávanie pedagogickej činnosti je potrebné „missionem cannonicam“ alebo „veniam docendi“ udelené veľkým kancelárom fakulty. Podľa odseku 7, ak veľký kancelár fakulty z doktrinálnych, mravných alebo disciplinárnych dôvodov odníme missionem cannonicam alebo veniam docendi učiteľovi fakulty, tento stráca spôsobilosť a právo na fakulte vykonávať akúkoľvek pedagogickú, umeleckú alebo vedecko-výskumnú činnosť a dostáva výpoveď z pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Počas výpovednej lehoty mu dekan fakulty pridelí náhradnú pracovnú činnosť.

16. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci musí byť odňatie veniam docendi odôvodnené konkrétnymi skutkovými okolnosťami, aby bolo zrejmé akého morálneho poklesku sa mal dotknutý zamestnanec svojím správaním dopustiť za účelom posúdenia či došlo na jeho strane k takej strate morálnych kvalít, pre ktoré už je jeho ďalšie pôsobenie na danom pracovnom mieste nežiaduce. 17. Treba prisvedčiť odvolateľovi v tom smere, že skúmanie dôvodov, pre ktoré veľký kancelár odňal žalobkyni veniam docendi zo strany súdu je neprípustné prekročenie právomoci a zásahom štátu do nezávislosti cirkvi. 18. Zo žiadneho zákonného ustanovenia ani z predpisov (resp. zmlúv) upravujúcich vzťah medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou nevyplýva povinnosť veľkého kancelára svoje rozhodnutie o odňatí veniam docendi odôvodniť. 19. Za tohto stavu sa žalovaná ako zamestnávateľ žalobkyne nemala možnosť oboznámiť s týmito dôvodmi, ktoré veľký kancelár podrobne neuviedol a nemohla ich tak uviesť ani vo výpovedi na jej bližšie skutkové odôvodnenie. 20. Odvolací súd zastáva názor zhodný s odvolacou námietkou žalovaného, že z výpovede žalovanej je zrejmý dôvod, ktorý viedol žalovanú k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou a to „odňatie poverenia učiť - veniam docendi“ žalobkyni, ktoré odňal veľký kancelár listom zo dňa 01.07.2013 č.

2274/2013 a takéto uvedenie dôvodu je vo vzťahu k požiadavke uvedenia konkrétnej skutkovej okolnosti dostatočne určité. 21. Keďže dôvodom pre ktorý súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné bola podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie neurčitosť výpovedného dôvodu, s čím sa odvolací súd nestotožňuje, možno konštatovať, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nezaoberal sa všetkými okolnosťami vo vzťahu k prejednávanej veci a bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 22. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť výpovede danej zamestnávateľom žalobkyni podľa ustanovenia § 63 odsek 1 písm. d/ bod 3. Zákonníka práce z hľadísk prezentovaných odvolacím súdom v tomto rozhodnutí. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).