Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu HIPPOSPRING, s.r.o., so sídlom Jasenov 323, 066 01 Humenné, IČO: 46 145 320, právne zastúpený JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovaným 1./ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 8, XXX XX E., 2./ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 8, XXX XX E., obaja právne zastúpený JUDr. Jánom Farkašom, advokátom so sídlom Námestie slobody 7, 071 01 Michalovce, o vydanie veci, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C 147/2015-68 zo dňa 29. októbra 2015 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vydať žalobcovi žriebä, narodené kobyle G. dňa XX.XX.XXXX s čipovým číslom XXXXXXXXXXXXXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej určil, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy tohto konania v sume 939,78 eur na adresu právnej zástupkyne žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 126 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca preukázal existenciu vlastníckeho práva k žriebäťu narodenému kobyle G., čo je základom pre úspešnosť uplatnenia nároku podľa ustanovenia § 126 odsek 1 OZ. Žriebä sa narodilo kobyle G., ktorú žalobca odkúpil na základe kúpnej zmluvy od žalovaného v 2./ rade, uzavretej dňa 05.05.2011. Sám žalovaný v 2./ rade v konaní nespochybnil, že podpísal takúto zmluvu. Napriek tvrdeniu žalovaných, že táto kúpna zmluva je neplatná, pretože nebola vyplatená kúpna cena a pretože bola iba fiktívna, t.j. uzavretá za účelom získania dotácií, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že žalovaný v 2./ rade nepreukázal nijakým spôsobom neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy. Nezaplatenie kúpnej ceny (ak by toto aj bolo v konaní dokázané) nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Nebolo zistené, že by žalovaný v 2./ rade niekedy vyzýval žalobcu na vrátenie koňa a nebolo zistené ani to, žeby sa domáhal súdnou cestou neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že predmetná kúpnopredajná zmluva je platná. Svedkovia, ktorým súd prvej inštancie vypočul (svedkyňa J. A. a svedok I. G.) neboli prítomní pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy a ani pri jednaní žalobcu so žalovanými, keď sa žriebä premiestňovalo do dvora J. A.. Na základe takto vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za to,

že žalobca jednoznačne preukázal v konaní vlastnícke právo ku kobyle G., a teda aj k žriebäťu, o čom svedčí aj to, že narodenie žriebäťa dňa 12.05.2013 oznamoval žalobca Centrálnej evidencii koní SR v Topoľčiankach hlásením č. 040706. Takúto povinnosť a možnosť má iba vlastník tohto žriebäťa. Správanie žalobcu je od narodenia žriebäťa jednoznačné v tom, že sa správa ako vlastník a domáha sa svojich práv, vyplývajúcich z vlastníckeho práva k tomuto žriebäťu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“).

4. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Navrhli aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak že žalobu v plnom rozsahu zamieta a žalovaným priznal náhradu trov konania, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali nesprávny postup súdu pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a nesprávne právne posúdenie. Žalovaný v 2./ rade nepopiera, že podpísal predmetnú kúpnopredajnú zmluvu, nie však z dôvodu prevodu vlastníctva, ale z dôvodu, že táto mala pre žalobcu iba ponížiť náklady na farme, resp. získať pre žalobcu väčšiu dotáciu, z ktorých dôvodov kúpnu cenu 4.500 Eur ani nikdy neprevzal. Zmluvu podpísal bez preštudovania. Týmto tvrdeniam korešponduje aj výsluch svedkyne J. A., ktorá uviedla, že má vedomosť o tom, že žalovaný v 2./ rade uzavrel iba fiktívnu zmluvu, pričom kúpna cena 4.500 Eur je nadhodená (reálna cena koní v čase kúpy bola maximálne 1.500 Eur). Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa S. Q., ktorá ako účtovníčka vyhodnotila túto zmluvu ako fiktívnu a bola presvedčená, že bola uzavretá za účelom získať dotácie. Svedkyňa nebola svedkom vyplatenia peňazí, mala však názor, že firma v tom čase nedisponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov na to, aby bola vyplatila kúpnu cenu. Žalovaní ďalej uviedli, že nie je pravda, že žalovaný v 2./ rade nikdy nevyzýval žalobcu k vráteniu koňa. V skutočnosti žalovaní požiadali o vyriešenie sporu mimosúdnou cestou mediátorku S.. D. G., zložili preddavok mediačného konania a z tohto dôvodu žiadali súd prerušiť konanie. Štatutárna zástupkyňa žalobcu však neudelila súhlas s mediačným konaním. Ďalej uviedli, že v trestnom konaní vedenom pred OO PZ SR v Humennom pod ČVS: ORP-497/HE-HE-2013 štatutárna zástupkyňa žalobcu nevedela uviesť ani meno ekonómky, ani názov banky v ktorej mala vybrať finančnú hotovosť 4.500 Eur, čo nepriamo svedčí o tom, že kúpna cena nikdy nebola uhradená. Súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia nevzal tieto okolnosti do úvahy a tým, že rozhodnutie riadne neodôvodnil porušil ustanovenia § 157 odsek 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Podľa názoru žalovaných bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalovaný v 2./ rade nechcel kone nikdy predať a teda logicky vyplatenia kúpnej ceny sa nikdy nedomáhal. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný v 2./ rade kúpnopredajnú zmluvu len simulovali. Simulovaný právny úkon je neplatný, pretože v ňom absentuje vážnosť vôle.

5. K odvolaniu podal vyjadrenie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K tvrdeniu žalovaných, že žalobca nikdy nebol vlastníkom kobyly G. nakoľko bola predmetná kúpna zmluva fiktívna žalobca udáva, že doklady preukazujúce vlastníctvo kobyly G. sú súčasťou súdneho spisu. Ide o kúpnu zmluvu č. 01/MA/2011 podpísanú predávajúcim, takisto Pas koňa G. vydaný Národným žrebčínom, v ktorom je ako vlastník uvedený žalobca. Na základe tejto kúpnej zmluvy žalobca odovzdal kúpnu cenu žalovanému v 2./ rade, pričom vyplatenie kúpnej ceny riadne zaúčtoval a prevzal od žalovaného v 2./ rade obe kobyly. Ako uviedla svedkyňa Q., zaplatenie kúpnej ceny v celom rozsahu riadne zaúčtovala na základe výdavkového pokladničného dokladu, ktorý ona sama vystavila. Žalobca ďalej uviedol, že nepoberá a nikdy nepoberal žiadne finančné príspevky z verejných zdrojov, ktoré by boli naviazané na vlastníctvo určitého počtu dobytčích jednotiek, resp. na vlastníctvo určitého počtu koní.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

7. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaní namietali, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri

aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu sa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Podľa ustanovenia § 126 odsek 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca (ako kupujúci) uzatvoril so žalovaným v 2./ rade (ako predávajúcim) kúpnopredajnú zmluvu č. 01/MA/2011 zo dňa 05.05.2011. V článku I. predmetnej zmluvy je uvedené, cit: „Predávajúci sa touto zmluvou zaväzuje, že odpredá kupujúcemu kone podľa tejto špecifikácie: 1. Kôň G., číslo XXX XXX XX XX XXX XX, farba hnedka, pohlavie: kobyla, rok narodenia 1993 2. Kôň O., číslo XXX XXX XX XX XXX XX, farba ryška, pohlavie: kobyla, rok narodenia 1998.“ V článku II. je uvedené, cit: „Pán S. K. odpredáva vyššie uvedené kone spoločnosti HIPPOSPRING, s.r.o. ul. Lipová 756/14, 066 01 Humenné za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 4.500,- Eur, slovom štyritisícpäťsto eur, ktorá kúpna cena bola vyplatená pri podpísaní tejto kúpnej zmluvy. Pán S. K. potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny v plnej výške svojím podpisom v závere tejto zmluvy.“ Predmetná kúpnopredajná zmluva je podpísaná ako predávajúcim (žalovaným v 2./ rade), tak aj kupujúcim (konateľmi žalobcu). Tieto skutočnosti, v konaní nie sú sporné.

12. V odvolaní žalovaní uvádzajú, že predmetná kúpna zmluva nie je platná, nakoľko sa jedná o simulovaný právny úkon.

13. Podľa ustanovenia § 41a odsek 1, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

Podľa odseku 2, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

14. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010)

15. Napriek tvrdeniu odvolateľov, že zo strany žalovaného v 2./ rade išlo od počiatku o zastieraný (simulovaný) právny úkon, z postoja žalobcu ako aj z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca považoval a považuje právny úkon (kúpnu zmluvu) za platný a perfektný. V takom prípade sa podľa názoru odvolacieho súdu strana sporu, ktorá predmetný právny úkon považovala za zastretý, nemôže dovolávať jeho neplatnosti voči druhej strane, ktorá ho považovala za nezastretý. (Pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2009, sp. zn. 2 Obo/120/2008)

16. Podobným simulácii je urobenie právneho úkonu s tzv. vnútornou výhradou (mentálnou rezerváciou). Na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil, právny úkon len predstieral, v

skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny úkon urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich. Na vnútornú výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je platný, akoby vnútorná výhrada neexistovala. (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2010, sp. zn. 1 Cdo 113/2008)

17. Súd prvej inštancie teda uviedol správne, že žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy.

18. Čo sa týka námietky odvolateľov, týkajúcej sa nezaplatenia kúpnej ceny zo strany žalobcu, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že prípadné nezaplatenie kúpnej ceny by nespôsobilo neplatnosť kúpnej zmluvy. V prípade nezaplatenia kúpnej ceny, žalovaný v 2./ rade ako predávajúci mal k dispozícii prostriedky právnej ochrany, ktoré však do začatia konania o vydanie veci nevyužil.

19. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010)

20. Predmetná kúpnopredajná zmluva, podpísanie ktorej medzi stranami sporového konania nebolo sporné, má všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom účinným v čase jej uzatvorenia. Žalobca teda dostatočne preukázal existenciu jeho vlastníckeho práva ku kobyle G., a teda aj k jej žriebäťu. Nakoľko žalovaní tvrdili, že predmetná zmluva nie je platná, došlo k presunu dôkazného bremena zo strany žalobcu na žalovaných.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že svedkovia, na výpovede ktorých odkazujú odvolatelia neboli prítomní pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy a ani pri procese jej tvorby. Z postoja žalobcu nijakým spôsobom nevyplýva, žeby kúpnu zmluvu považoval za simulovaný právny úkon.

22. Naviac, odvolatelia nikde neuvádzajú, aký právny úkon sa má považovať za úkon disimulovaný, teda ktorý právny úkon mal byť kúpnou zmluvou zastretý.

23. Čo sa týka výroku napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa trov konania, tieto súd prvej inštancie vypočítal správne, v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

24. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).