Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49P/218/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. S., K.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky Mgr. B. Q., K.. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, O., zast. advocatius s.r.o., so sídlom Palackého 12, Bratislava a otca H.. Q.. X. S., K.. XX.XX.XXXX, bytom S. X, O., zast. PROLEGAL, s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Maloletá Q. S., K.. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletú Q. v sume 220- eur mesačne, splatné vždy do 15 dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, od 10.7.2015.

IV. Zročné výživné za obdobie od 10.7.2015 do 27.2.2017 v sume 1.966,60-eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne:

- Každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

- Každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v pondelok od 16.00 hod. do 20.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci v pondelok od 16.00 hod. do 20.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 20.00 hod.

- Počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu školských prázdnin od 9.00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni školských prázdnin do 18.00 hod.

- Počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od nedele predchádzajúcej Veľkonočnému pondelku v čase od 10.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka v čase od 9.00 hod. do soboty nasledujúcej po Veľkom piatku do 18.00 hod.

- Počas vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 24.12. do 17.00 hod. a od 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka od 14.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 17.00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 14.00 hod.

- Počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 1.8. od 10.00 hod. do 14.8. do 19.00 hod.

VI. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava V dňa 10.07.2015, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 17.09.2015, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Svojim návrhom žiadala zveriť mal. Q. do jej osobnej starostlivosti, s tým, že ju zároveň bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi navrhovala uložiť povinnosť platiť výživné v sume 350-eur mesačne a vrátiť daňový bonus na vyživované dieťa za obdobie od 01.03.2014 do 30.06.2015, ktorý si uplatnil. Styk otca s maloletou navrhla upraviť v rozsahu každý pondelok a piatok (s tým, že otec dieťa preberie od zamestnancov predškolského zariadenia a vráti ho matke v mieste bydliska o 20:00 hod.), ďalej každú sobotu v mesiaci v čase od 10:00 do 20:00 hod., prvý týždeň letných školských prázdnin v školskom zariadení navštevovanom maloletou a to v čase denne pondelok až piatok od 08:00 hod. do 19:00 hod., s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bude miesto bydliska matky.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletej nebývajú v spoločnej domácnosti od novembra 2014, pričom príčinou rozchodu bol minimálny záujem otca o dieťa a to už v čase tehotenstva matky a aj po narodení dieťaťa. Otec chodieval popri zamestnaní externe do školy, vracal sa neskoro večer a víkendy trávieval v škole. V máji roku 2012 skončil vysokú školu v Nitre a následne sa prihlásil na doktorandské štúdium na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, kedy sa stala situácia už neúnosnou. Navrhovala návštevu partnerskej poradne ale nakoľko sa nič nedialo a žili ďalej rovnako, požiadala otca aby sa dočasne odsťahoval, pretože okrem svojej práce a školy o rodinu nejavil žiaden záujem. Neskôr sa vrátil a chvíľku to vyzeralo, že sa situácia zlepšila. Presťahovali sa do domu, ktorý zabezpečili jej rodičia. Matka dňa 01.03.2014 nastúpila naspäť do práce, pretože sa jej minuli finančné zásoby. Po nástupe do práce hradila náklady spojené s bývaním a jasličky s otcom na polovicu a to aj napriek tomu, že mala plat skrátený o ? a on poberal plat a štipendium. V tom čase prestal prispievať na mal. Q. a všetky veci pre dieťa zabezpečovala ona sama. Polroka po presťahovaní sa situácia stala neúnosnou a vtedy požiadala otca aby odišiel zo spoločnej domácnosti. Po odsťahovaní otec prispieval matke od novembra 2014 do mája 2015 na úhradu nákladov na predškolské zariadenie sumou 200-eur a na výživu sumou 100-eur. Od júna 2015 prestal prispievať na predškolské zariadenie a prispieva iba sumou 120-eur na výživné. Pri zúčtovaní dane z príjmu za rok 2014 matka v marci 2015 zistila, že aj napriek dohode, že si uplatní daňový bonus na dieťa za skrátený pracovný úväzok, si ho uplatnil otec dieťaťa. Za obdobie od marca 2014 do júna 2015 takýmto konaním ukrátil matku o 346,24-eur. Matka neskôr začala pracovať na plný úväzok a v súčasnosti je jej mesačný príjem je 1.105,32-eur netto. Mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 214,62-eur, náklady na stravu a drogériu predstavujú sumu 215-eur, výdavky spojené s ošatením maloletej 60,24-eur, náklady na predškolské zariadenie 437-eur, náklady na cestovanie 129,12-eur, sporenie pre dieťa 23,85-eur a uskladnenie pupočníkovej krvi 5,08-eur.

3. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky zo dňa 21.12.2015 uviedol, že nesúhlasí s tým, aby platil výživné vo výške 350-eur mesačne, nakoľko táto suma je neprimerane vysoká a nezodpovedá potrebám maloletého dieťaťa ako ani jeho majetkovým pomerom. Matka mu v styku s dieťaťom bráni a do polovice augusta 2015 sa otec s maloletou stretával 2 x do týždňa po 2 hodiny po vyzdvihnutí zo škôlky. Od augusta 2015 sa situácia mierne zlepšila a dieťa si bráva každý druhý víkend od piatku z predškolského zariadenia do nedele do 17:00 hod. Od opustenia spoločnej domácnosti si našiel neďaleko bydliska matky 3- izbový byt v pôvodnom stave, v ktorom má maloletá Q. samostatnú izbu. Byt nadobudol v mesiaci február 2015, pričom na kúpu tohto bytu si zobral hypotekárny úver vo výške 72.000-eur. Od septembra 2015 pracuje na Ministerstve životného prostredia s príjmom 1.044-eur netto. Mesačné výdavky vyčíslil otec v sume 1.098,28-eur (byt - inkaso 179-eur, elektrina 40-eur, hypotekárny úver 272,56-eur, spotrebný úver 11,72-eur, telefón 45-eur, strava 150-eur, poistenie 70-eur, poistenie pre dcéru 30-eur, ošatenie a hygienické potreby 40-eur, sporenie 20-eur, auto 120-eur, výživné na maloletú 120-eur).

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, prednesmi ich právnych zástupcov, výsluchom kolízneho opatrovníka, výsluchom maloletej, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z rozhodnutia o výške štipendia Dekanátu národohospodárskej fakulty zo dňa 01.09.2012 súd zistil, že otcovi bolo priznané štipendium vo výške 495-eur.

6. Z oznámenia zamestnávateľa - Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, o výške a zložení funkčného platu zo dňa 12.01.2017 súd zistil, že matkin funkčný plat je mesačne spolu 1.414-eur.

7. Zo zmluvy o poskytovaní výchovy a vzdelávania uzatvorenej dňa 27.01.2015 súd zistil, že matka ako zákonný zástupca uzatvorila so súkromnou škôlkou Marie Montessori zmluvu o poskytovaní výchovy a vzdelávania. Výška mesačného poplatku predstavuje sumu 387-eur.

8. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2013 súd zistil, že otcov úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti bol za uvedené zdaňovacie obdobie vo výške 15.735,68-eur.

9. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2014 súd zistil, že otcov úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti bol za uvedené zdaňovacie obdobie vo výške 15.244,76-eur.

10. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.01.2015 súd zistil, že otec si zobral úver vo výške 72.000- eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 350 mesačných splátkach, každý mesiac vo výške 272,56-eur.

11. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.08.2014 súd zistil, že otec si zobral úver vo výške 500- eur, ktorý sa zavial splatiť v 72 mesačných splátkach, každý mesiac vo výške 11,73-eur. 12. Z oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 25.01.2016 súd zistil, že zamestnávateľ Ministerstvo životného prostredia SR ukončilo s otcom štátnozamestnanecký pomer ku dňu 29.02.2016.

13. Z oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie súd zistil, že otec bol dňom 01.03.2016 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

14. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 04.04.2016 súd zistil, že otec má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 44,1322-eur od 01.03.2016 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení zákonných podmienok.

15. Z oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016 súd zistil, že s účinnosťou od 01.09.2016 bol otec zaradený do platovej triedy 9 vo funkcii štátny radca s výškou funkčného platu 824,50-eur brutto.

16. Z oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2016 súd zistil, že s účinnosťou od 05.09.2016 bol otec zaradený do platovej triedy 9 vo funkcii štátny radca s výškou funkčného platu 1.174,50-eur brutto.

17. Z oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 04.01.2016 súd zistil, že s účinnosťou od 06.01.2017 bol otec zaradený do platovej triedy 10 vo funkcii hlavný štátny radca s výškou funkčného platu 1.584,00-eur brutto.

18. Z výplatnej pásky otca ( zamestnávateľ Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) za september a október 2016 súd zistil, že jeho mesačný príjem bol v septembri vo výške 1.124,41-eur a v októbri vo výške 1.248,40-eur netto.

19. Zo mzdových listov matky (zamestnávateľ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR) súd zistil, že matkin priemerný mesačný príjem bol za obdobie od januára 2016 do januára 2017 vo výške 1.173,18-eur netto.

20. Z potvrdenia o príjme otca za obdobie od mája 2016 do októbra 2016 súd zistil, že otcov priemerný mesačný príjem bol za uvedené obdobie vo výške 843,58-eur.

21. Zo správy ÚPSVaR zo dňa 02.12.2016 súd zistil, že u oboch rodičov boli v čase šetrenia v ich domácnostiach vytvorené vhodné podmienky na všestranný rozvoj, psychický a sociálny vývin mal. Q..

22. Maloletá Q. v rámci výsluchu na súde uviedla, že si rada kreslí a učí sa čísla. S otcom pozerávajú televízor, chodievajú na výlety na kopčeky a na Železnú studničku. U tatina je dobre, ale je tam málo hračiek, všade by bolo lepšie keby tam bolo viacej hračiek. Tato býva v byte sám, niekedy tam spí aj ona a to ju už nebaví. Doma má oveľa viac hračiek, doma má aj bazén a môže sa kúpať kedykoľvek chce. S tatom ešte na dovolenke nebola ale aj tak najradšej chodí na dovolenky s mamou. Už 50 rokov býva u nich jej veľký brat Y., je to W. otec a mamin frajer. Niekedy býval sám v bytovke a najprv chodil ku nim na návštevy. S Y. boli aj na Kréte. Maloletá ďalej uviedla, že na Vianoce nechce byť s tatinom, lebo bude u nich babka, ktorú chce vidieť.

23. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že od novembra 2014 žije s dieťaťom sama v 4 izbovom rodinnom dome a réžia na bývanie predstavuje sumu cca 218,12-eur mesačne, ide o plyn, elektriku, poistenie, daň, odvoz odpadu, čistenie žumpy. Matka ďalej uviedla, že je vlastníčkou 3 izbového bytu, ktorý je pripravený k predaju, pričom peniaze na jeho kúpu jej dali rodičia, preto ak bude predaný, zoberú si peniaze z predaja oni. Na pojednávaní dňa 19.01.2016 zobrala v časti vrátenia daňového bonusu svoj návrh späť. Výživné žiadala priznať odo dňa 01.06.2015, pričom poukázala na skutočnosť, že otec s výberom škôlky súhlasil aj napriek skutočnosti, že už v tom čase vedel, že nebude poberať štipendium. Dieťa má drobné zdravotné problémy gynekologického rázu vyplývajúce z nedostatočnej hygieny, ktoré sa opakujú. Už minulé leto sa s otcom dohodli, že dcéra môže k nemu chodiť, avšak každý druhý deň ju doniesol domov, aby ju mohla okúpať a nakrémovať. Dcéra navštevuje súkromnú škôlku kde je šťastná a spokojná a matka teda nemá záujem prekladať ju niekam inam. Podiel každého z rodičov na platbe za škôlku predstavuje sumu 218-eur spolu so stravou. V roku 2015 bol jej priemerný mesačný príjem vo výške 1.270-eur netto vrátane odmeny a nadčasov. Náklady na dieťa vyčíslila v sume 750-eur mesačne, z čoho sumu 437-eur predstavuje poplatok za škôlku vrátane stravy, 88-eur za semester poplatky za krúžky keramiky a gymnastiky a 300-eur výdavky na drogériu, stravu, oblečenie, hračky, lieky a pod.

24. Právna zástupkyňa matky vo svojom prednese uviedla, že väčšina nákladov na maloletú je hradená matkou. Frekvencia stretávaní navrhovaná otcom je príliš častá vzhľadom na súčasný stav maloletej, ktorá bola s otcom najdlhšie 4 dni nepretržite, pričom otec žiada, aby s ním bola celé dva týždne (počas letných prázdnin). Matka nemá problém v budúcnosti zvýšiť frekvenciu styku, avšak v súčasnosti navrhuje, aby bol kontakt menší.

25. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol že so zverením dieťaťa matke súhlasí, nesúhlasil však s výškou výživného a úpravou styku tak ako ho navrhovala matka. Jeho mesačný príjem predstavuje sumu 1.045-eur netto, býva sám v 3 izbovom byte, pričom hypotéku na byt spláca vo výške 272,56-eur. Mesačné náklady na bývanie uviedol vo výške 40-eur na energie, 179-eur služby a taktiež spláca bezúčelový úver v sume 11-eur mesačne a 30-eur životnú poistku maloletej. Je vlastníkom rodinného domu na východnom Slovensku, ktorý zdedil po dedkovi a podľa znalca má hodnotu 4.000-eur, ďalej je vlastníkom motorového vozidla zn. Q. r. výroby 2006. Otec ďalej uviedol, že v minulosti súhlasil so súkromnou škôlkou pre maloletú, pretože si to mohol dovoliť a mal lepší príjem. V súčasnosti mu situácia nedovoľuje hradiť poplatok za súkromnú škôlku a je teda potrebné zvážiť možnosť navštevovania inej škôlky. Dieťa nie je utiahnuté ani zakríknuté a nemyslí si, že by malo problém začleniť sa do iného kolektívu.

26. Právny zástupca otca vo svojom prednese uviedol, že u otca došlo k dočasnej zmene pomerov a to tým, že bol vymenovaný na zastupovanie vedúceho zamestnanca riaditeľa odboru technickej pomoci programov EÚ, pričom v súčasnosti je na toto miesto vyhlásené výberové konanie. V súvislosti s týmto dočasným vymenovaním mu bol priznaný príplatok za riadenie vo výške 249-eur mesačne. Majetkové pomery otca sú iné ako majetkové pomery matky už len v tom, že si musel kúpiť byt na hypotéku, ktorú spláca cca vo výške 270-eur mesačne, voči vlastnej rodine má dlh vo výške 4.500-eur a taktiež spláca spotrebný úver. Rozdiel v životnom štandarde otca a matky možno vidieť i v tom, že matka chodí na zahraničné dovolenky do Dubaja a na Krétu, čo si otec nemôže dovoliť. Výživné navrhoval upraviť v sume 150-eur mesačne, dieťa navrhol zveriť matke s tým, že zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

27. V priebehu pojednávania dňa 27.02.2017 obaja rodičia zhodne navrhli styk otca s maloletou upraviť každý párny týždeň v mesiaci v čase od piatka 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny týždeň v pondelok od 16.00 hod. do 20.00 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok od 16.00 hod. do 20.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 20.00 hod.. Počas jarných prázdnin v každom nepárnom roku od soboty 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. nasledujúceho týždňa. Počas veľkonočných prázdnin v párnom roku od nedele v čase od 10.00 hod. do utorka do 18.00 hod. v nepárnom roku od štvrtka v čase od 9.00 hod. do soboty do 18.00 hod.. Počas Vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 24.12. do 17.00 hod., a od 1.1. od 14.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. a v párnom roku od 24.12. od 17.00 hod. do 1.1. do 14.00 hod. Na úprave styku počas letných prázdnin sa rodičia dohodnúť nevedeli.

28. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením dieťaťa matke ako i s tým, že zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné navrhol upraviť v sume 200-eur mesačne, styk v zmysle návrhu rodičov a stretávanie sa otca s maloletou počas letných prázdnin ponechal na úvahe súdu.

29. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 30. Podľa prvej vety § 36 ods. 1 cit. zákona rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

31. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

32. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

33. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

34. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

35. Podľa § 63 ods.3 zák. o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

36. Podľa § 64 Zák. o rodine ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.

37. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

38. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

39. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

41. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

42. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

43. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

44. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na to, že so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania, súd maloletú Miriam zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

45. Ďalej súd rozhodoval o zastupovaní a správe majetku maloletej, pričom mal za to, že oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok patrí obom rodičom. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom. V predmetnej veci súd nezistil žiaden dôvod na obmedzovanie toho oprávnenia jednému z rodičov.

46. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

47. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí.

48. Matka je v súčasnosti zamestnaná na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR, pričom výška jej príjmu predstavuje sumu cca 1.173,18-eur netto. S maloletou Q. žije v 4 - izbovom rodinnom dome, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Náklady na bývanie predstavujú sumu cca 218-eur a náklady na dieťa matka vyčíslila v sume 750-eur (437-eur škôlka vrátane stravy, 88-eur za semester krúžku keramiky a gymnastiky a 300-eur na drogériu, stravu, oblečenie, hračky, lieky a pod.).

49. Otec je v súčasnosti zamestnaný na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky), pričom za september a október 2016 jeho mesačný príjem predstavoval sumu cca 1.200-eur netto. Otec bol na ministerstve vymenovaný na zastupovanie vedúceho zamestnanca riaditeľa odboru technickej pomoci programov EÚ. Žije sám v 3 izbovom byte, ktorý si kúpil na hypotéku, (ktorú spláca cca v sume 270-eur mesačne), voči vlastnej rodine má dlh v sume 4.500-eur a taktiež spláca spotrebný úver vo výške 11-eur mesačne. Ako svoje pravidelné platby uviedol: - inkaso 179-eur, elektrina 40-eur, telefón 45-eur, strava 150-eur, poistenie 70-eur, poistenie pre dcéru 30-eur, ošatenie a hygienické potreby 40- eur, sporenie 20-eur, auto 120-eur.

50. Nakoľko obaja rodičia sa majú podieľať na výživnom pre maloleté dieťa v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému z rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec), ako i s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, súd mal za to, že výživné v sume 220-eur mesačne je adekvátne potrebám maloletého dieťaťa. Po úhrade hypotéky, pôžičky, inkasa, televízie, telefónu, poistenia, stravy a nákladov na dopravu zostáva otcovi približne 300-eur, z ktorých je plne schopný platiť výživné v uvedenej sume. Je možné konštatovať, že životná úroveň matky je vyššia ako životná úroveň otca (matka má vyšší príjem a nemusí splácať hypotéku) a nemožno tak spravodlivo žiadať aby sa otec na poplatkoch za súkromnú škôlku, podieľal v rovnakej miere ako matka, najmä ak s návštevou predškolského zariadenia tohto typu nesúhlasí. V prípade ak má matka za to, že uvedená "nadštandardná" forma predškolského vzdelávania je najvhodnejšou pre maloleté dieťa, je povinná znášať i zvýšené náklady, ktoré si návšteva tohto zariadenia vyžaduje.

51. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, majúc za to, že uvedené rozhodnutie je v záujme maloletej Q.. Výživné súd priznal od 10.7.2015 t.j. odo dňa kedy si matka nárok na výživné uplatnila na súde, do 27.2.2017 t.j. dňa vyhlásenia rozhodnutia. Priznaním výživného odo dňa podania návrhu na súd t.j. 10.07.2015, vznikla otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné v celkovej sume 1.966,60-eur, po započítaní platieb výživného, ktoré otec každý mesiac uhrádzal v sume 120-eur, t.j. za 19 mesiacov (x 100-eur ) a 20 dní x (3,33-eur). Vzhľadom na vyššiu sumu zročného výživného, súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

52. V časti návrhu matky o povinnosti otca prispievať maloletej na tvorbu úspor, súd návrh zamietol ako nedôvodný. Tvorba úspor je jednou z možností ako upraviť vyššie výživné, než je oprávnený preukázateľne schopný za mesačné obdobie spotrebovať. Uvedené právo oprávneného prichádza však do úvahy len keď to majetkové pomery povinného dovoľujú. V predmetnej veci mal súd po vykonanom dokazovaní za to, že majetkové pomery otca nedovoľujú platiť okrem bežného výživného i výživné určené na tvorbu úspor.

53. Autoritatívne súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je to subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú. O úprave stretávania sa otca s maloletou počas bežného týždňa, ako aj jarných, veľkonočných prázdnin a vianočných sviatkov sa rodičia dieťaťa vedeli dohodnúť, sporným ostalo iba obdobie letných školských prázdnin. Matka uvádzala, že maloletá nie je zvyknutá tráviť so svojim otcom tak dlhý čas nepretržite, pričom jej návrh znel v tom zmysle, že v tomto období sa bude otec s dieťaťom stretávať prvý týždeň letných školských prázdnin v školskom zariadení navštevovanom maloletou a to denne v pondelok až piatok od 08:00 hod. do 19:00 hod., s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bude miesto bydliska matky. Otec s takouto úpravou nesúhlasil a žiadal v uvedenom období upraviť styk dva týždne nepretržite.

54. Súd mal za to, že úprava stretávania otca s dieťaťom počas letných prázdnin v trvaní dva týždne nepretržite, je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa. Otec i napriek tomu, že nežije v spoločnej

domácnosti s matkou a dieťaťom, má stále rodičovské práva a povinnosti, vrátane práva podieľať sa na jeho výchove. Súd mal za to, že dôvody uvádzané matkou nie je možné akceptovať, dieťa má s otcom vytvorený pekný vzťah, pravidelne sa s ním stretáva, taktiež je zvyknuté u otca i pravidelne prespávať. Maloletá Q. je vo veku 5 rokov a teda je vo veku, kedy dieťa nie je už tak silne fixované na matku, pričom súd mal jednoznačne za to, že je potrebné podporovať vzájomnú citovú väzbu medzi otcom a dieťaťom, a to i poskytnutím dlhšieho časového priestoru. Otec prejavuje aktívnu snahu podieľať sa na výchove a starostlivosti o dcéru, snaží sa plne rešpektovať všetky jej potreby. Má vytvorené vhodné podmienky (bytové, finančné ako i morálne) pre výchovu a zabezpečenie starostlivosti o dieťa aj počas dlhšej doby ako je víkend. Súdu nebol známy žiaden dôvod, pre ktorý by v uvedenom období nemohol stráviť s dcérou i dlhší časový priestor nepretržite, pričom matka nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa otec o dieťa nedokázal náležite postarať, resp. že by dieťaťu pobytom u otca v dlhšom časovom rozsahu, hrozila nejaká ujma. Je v záujme mal. Q. aby trávila so svojím otcom čas i počas letných prázdnin (a to bez prespatia u matky), kedy sa vzťahy detí s rodičmi vedia rozvíjať aj mimo obvyklých miest a zabehnutých postupov, pričom otcovi bude daná možnosť využiť tento časový priestor napr. na dovolenku s dieťaťom ako i na upevnenie vzájomného vzťahu so svojou dcérou.

55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo akákoľvek iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku.