Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/35/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX, R. X, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 332,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C 223/2014-91 zo dňa 12. novembra 2015 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 332,62 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 3.10.2014 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 41,52 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 3.10.2014 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 130,92 eura (trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, č. ú. J. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením čl. 36 odsek 3, čl. 40 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd; čl. 46 odsek 3, čl. 50 odsek 2 Ústavy SR; § 1 písm. a/, § 2, § 3 odsek 1 písm. a/ a odsek 2, § 5 odsek 1, § 6 odsek 1 a 2, § 15 odsek 1, § 16 odsek 4, § 18 odsek 1 a 3, § 25 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov; § 121 odsek 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“); § 517 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia 332,62 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody za obhajobu v jeho trestnej veci a náhrady odmeny v súvislosti s uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku. Prvoinštančný súd sa najprv vysporiadal s otázkou zástupcu žalovanej. Vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2015 sp. zn. 8Cdo/289/2014 súd prvej inštancie ustálil, že orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody je podľa ustanovenia § 4 odsek 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. Generálna prokuratúra SR. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na základe uznesenia Obvodného oddelenia PZ v Giraltovciach zo dňa 08.07.2013 bolo proti žalobcovi začaté trestné stíhanie. Dňa 24.07.2013 podal žalobca sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom sťažnosť bola uznesením Okresnej

prokuratúry zo dňa 29.07.2013 zamietnutá. Žalobca bol rozsudkom OS Svidník z 30.01.2014 č.k. 2T/142/2013-157 oslobodený spod obžaloby. Podľa názoru súdu prvej inštancie, uznesenie o vznesení obvinenia je rozhodnutím, ktoré výrazne zasahuje do súkromného a spoločenského života obvineného, preto obvinený musí mať nárok na náhradu materiálnej ujmy spôsobenej mu trestným stíhaním, ktoré sa až v priebehu stíhania ukázalo nedôvodným. Oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie obvinenia pre nezákonnosť, ak k nemu došlo preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným sa nepotvrdil. Pri takomto výsledku trestného stíhania je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že teda nemalo byť proti nemu vznesené obvinenie. Neposudzuje sa pritom správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, rozhodujúci je výsledok trestného stíhania. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi spočíva vo vzniku trov obhajoby v trestnom konaní po vznesení obvinenia a táto bola podľa názoru súdu prvej inštancie vyčíslená v súlade s advokátskou tarifou a žalovanou nebola v konaní spochybňovaná. Žalobcovi by nevznikli náklady na trovy obhajoby, pokiaľ by proti nemu nebolo vznesené obvinenie. Vzniknutá škoda je teda v priamej príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia žalobcovi. Na základe uvedeného rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

4. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby krajský súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Konštrukcia, ktorú uviedol žalobca a ktorú akceptovala aj samosudkyňa, že nezákonné je uznesenie o vznesení obvinenia s poukazom, že počas trestného konania bol žalobca spod obžaloby súdom oslobodený a vzhľadom na toto oslobodenie je tak uznesenie o vznesení obvinenia nezákonným rozhodnutím, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je potrebné súčasne (kumulatívne) splnenie všetkých zákonných podmienok a teda existencia nesprávneho úradného postupu, nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím pričom v tejto právnej veci nebola splnená už prvá podstatná a základná podmienka, existencia nesprávneho úradného postupu a existencia nezákonného rozhodnutia a teda v tejto právnej veci nebol už samotný prvotný právny základ.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

6. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaná namieta, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

7. Podľa názoru odvolacieho súdu sa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa odseku 2, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10. Podľa ustanovenia § 5 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

11. Podľa ustanovenia § 6 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa odseku 2, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Obvodného oddelenia Giraltovce ČVS: ORP-175/GE- SK-2013 zo dňa 08.07.2013 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči žalobcovi. Dňa 24.07.2013 bola na Obvodné riaditeľstvo doručená sťažnosť proti predmetnému uzneseniu. Uznesením Okresnej prokuratúry zo dňa 29.07.2013 bola sťažnosť žalobcu zamietnutá. Prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník vzniesol dňa 21.10.2013 voči žalobcovi obžalobu. Dňa 27.11.2013 žalobca poveril právneho zástupcu svojim zastupovaním. Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 30.01.2014 bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Listom zo dňa 28.03.2014 (žalovanému doručený dňa 02.04.2017) požiadal žalobca žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

13. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na Rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 30. marca 2011 sp. zn. 3Cdo 194/2010, v zmysle ktorého cit.:

„V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medziiným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z..

Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.

Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu (§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).“

14. V prejednávanej veci je významné tiež Uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 18. augusta 2010 sp. zn. 4M Cdo 15/2009, v zmysle ktorého cit.:

„Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle cit. ustanovenia § 6 ods. 1 veta prvá uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami možno dospieť k záveru, že pokiaľ cit. ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je umiestnené vo štvrtej časti označenej ako spoločné ustanovenia, prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie (teda zahrnutie trov konania, ktoré vznikli i v konaní, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu do náhrady škody) aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorej podmienky upravuje § 6 tohto zákona. Z hľadiska výkladu teleologického vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia.“

15. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

16. V tomto konaní súd prvej inštancie správne aplikoval na daný prípad zákon č. 514/2003 Z.z. a správne posudzoval zodpovednosť štátu ako zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

17. Ako odvolaciu námietku žalovaná udáva nesplnenie zákonných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody. Odvolateľka uvádza, že je potrebné kumulatívne splnenie podmienok - existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť.

18. Žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že uznesenie o vznesení obvinenia nepredpokladá istotu, že skutok sa stal, že je trestným činom a že ho skutočne spáchal podozrivý. Z Trestného poriadku však vyplýva, že policajt vydá uznesenie o vznesení obvinenia ak je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Predmetným uznesením sa spolu rozhodlo o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, pričom konanie nebolo skončené odsudzujúcim rozsudkom, ale oslobodením spod obžaloby. Z dikcie zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj zo súdnej judikatúry jednoznačne vyplýva, že predmetné uznesenie je nezákonným rozhodnutím.

19. Je nepochybné, že v trestnom konaní, v ktorom mal žalobca postavenie obvineného bol daný dôvod na obhajobu, a preto sa žalobca dal zastúpiť advokátom v trestnom konaní na základe plnomocenstva. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si splnil svoju povinnosť vo vzťahu k obhajcovi a vyfakturované náklady na obhajobu mu uhradil. V súvislosti s úhradou trov obhajoby, tým na strane žalobcu došlo k zmenšeniu majetku. Na strane žalobcu teda vznikla škoda, ktorá bola v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobe vyhovel.

20. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca ako poškodený splnil podmienky na úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody. Proti nezákonnému rozhodnutiu podal riadny opravný prostriedok (sťažnosť zo dňa 24.07.2013). Po zrušení nezákonného rozhodnutia žalobca následne podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody u žalovanej.

21. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).