Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/77/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Hrnekovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, IČO: 36 060 887 v zast.: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka, Krížna 47, 811 07 Bratislava proti žalovanému: HERIX, s.r.o., Krížna 47, 811 07 Bratislava, IČO: 35 691 379 v zast.: Mgr. Peter Voloch, advokát, Čáčovská 305, 905 01 Senica o zaplatenie 1.168,62 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.168,62 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % p. a. zo sumy 1.168,62 EUR od 17.04.2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2014, domáhal, aby súd svojim rozhodnutím zaviazal žalovaného na zaplatenie odmeny v sume 1.168,62 EUR s príslušenstvom za riadne poskytnuté právne služby žalovanému, ktoré si uplatnil na základe faktúry č. XX/XX/XXXX vystavenej dňa 01.04.2010, splatnej dňa 16.04.2010.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.04.2003 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní právnych služieb v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2005, a zároveň dňa 01.03.2008 účastníci uzatvorili ďalšiu Zmluvu o poskytovaní právnych služieb (ďalej aj ako „Zmluvy"), na základe ktorých sa navrhovateľ v právnom postavení poskytovateľa právnych služieb zaviazal pre odporcu ako klienta poskytovať právne služby a právne ho zastupovať. Účastníci sa v Zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.04.2003 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2005 dohodli na odmene za poskytovanie právnych služby podľa požiadaviek klienta kombináciou hodinovej odmeny v sume 66,39 EUR bez DPH (2.000,00 Sk) a tarifnej odmeny tak, že navrhovateľovi prináleží tarifná odmena za každý úkon právnej služby vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR S. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v prípade poskytovania právnych služieb formou právneho zastupovania v súdnom konaní. V Zmluve o poskytovaní. právnych služieb zo dňa 01.03.2008 sa účastníci dohodli na odmene za poskytovanie právnych služieb na základe pokynov klienta voči spoločnosti Starý kaštieľ, s.r.o. kombináciou hodinovej odmeny v sume 165,97 EUR bez DPH (5.000,00 Sk), podielovej odmeny v rozsahu 20% za podmienok uvedených v zmluve a tarifnej odmeny tak, že navrhovateľovi prináleží tarifná odmena za každý úkon právnej služby vo výške základnej sadzby tarifne; odmeny v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivostí SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov v prípade poskytovania právnych služieb formou právneho zastupovania v súdnom konaní. V dôsledku narušenia dôvery žalobca v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 prvá veta zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a Doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov odstúpil od predmetných zmlúv o poskytovaní právnych služieb a odporcovi vypovedal udelené plnomocenstvá ku dňu 30.04.2010. Dňa 01.04.2010 vystavil navrhovateľ žalovanému faktúru odmien a výdavkov za právnu pomoc č. 9/03/2010 na sumu 1.168,62 EUR s DPH, s dátumom splatnosti do 16.04.2010. Prevzatie predmetnej faktúry potvrdil štatutárny orgán žalovaného p. Henrich Minárik až dňa 26.04.2010, odtlačkom pečiatky odporcu ako aj vlastnoručným podpisom napriek skutočnosti, že faktúra bola riadne a včas po jej vystavení doručená odporcovi do miesta jeho sídla. Žalovaný uvedenú faktúru do dnešného dňa neuhradil, a to aj napriek tomu, že ho žalobca na túto skutočnosť upozornil pri osobnom stretnutí, ako aj písomne. Žalovaný opakovane prisľúbil uhradenie dlžnej sumy, no k úhrade nedošlo.

3. Súd platobným rozkazom sp. zn. 26Cb/77/2014-57 zo dňa 05.01.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.168,62 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.168,62 EUR od 17.04.2010 do zaplatenia, a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,00 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 208,90 EU. V zákonnej lehote podal žalovaný odpor .

4. V podanom odpore vzniesol námietku premlčania z dôvodu že žaloba v tejto veci bola podaná dňa 17.04.2014, teda až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá uplynula dňa 16.04.2014.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 27.09.2016 uviedol, že premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 387 ods. (1) Obchodného zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán. Jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania, t. j. k zníženiu možnosti vynúteného splnenia práva. Poukázal na § 397 Obchodného zákonníka, kde je upravená všeobecná premlčacia doba, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu. Všeobecná premlčacia doba ustanovená v zákone pre obchodno-záväzkové vzťahy je v dĺžke štyroch rokov, pričom premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda akonáhle mohla byť dôvodne podaná žaloba (actio nata). Teda možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Z hľadiska splnenia záväzku majú význam dva termíny, a to časový moment, v ktorom dlžník môže najskôr plniť a časový moment, v ktorom dlžník musí najneskoršie plniť. Nakoľko splatnosť záväzku nastala v tomto prípade dňa 16.04.2010, veriteľ mal možnosť prvýkrát uplatniť právo na súde dôvodne dňa 17.04.2010. V prípade, ak by žalobca podal žalobu skôr, t.j. pred uplynutím splatnosti záväzku žalovaného, nebola by actio nata, ale žaloba by bola predčasná, pretože by ňou nebol uplatňovaný existujúci nárok a preto považuje námietku za nedôvodnú.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, listinnými dôkazmi a to zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.04.2003, 01.03.2008, dodatkom č. 1 zo dňa 01.06.2005, odstúpením od zmlúv zo dňa 21.04.2010, faktúrou č.X/XX/XXXX, mailovou komunikáciou, zápisnicou z pojednávania zo dňa 09.03.2010 k sp. zn. 9Cb/76/2007, návrhom na vykonanie dokazovania k sp. zn. 9Cb/76/2007, rozsudkom č. k. 33Cb/42/2007, vyjadrením k č. k. 22C/96/2004, daňovými priznaniami, súvahou, výkazom ziskov a strát, výzvami na úhradu a ostatným spisovým materiálom.

7. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

8. Podľa ust. § 391 ods. (1) Obchodného zákonníka: Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že bol uzavretý riadny zmluvný vzťah. Z mailovej komunikácie z obdobia r. 2013 (príloha podania žalobcu zo dňa

20.01.2017 vyplýva, že žalovaný prisľuboval žalobcovi, že vykoná úhradu dlžnej sumy. Taktiež v podanom odpore nikdy nespochybnil nárok žalobcu ako taký, vzniesol len námietku premlčania.

10. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že v súlade s § 397 je v tomto prípade všeobecná premlčacia doba štvorročná, pričom plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz teda, akonáhle mohla byť dôvodne podaná žaloba. Týmto dňom je 17.04.2010, kedy uplynula splatnosť záväzku žalovaného. Z toho dôvodu súd vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú.

11. Na pojednávaní dňa 14.11.2016 žalovaný napriek už preloženým listinným dôkazom zo strany žalobcu namietol rozsah právnych úkonov a uviedol, že podľa neho fakturované úkony neboli vykonané. Súd má zato, že žalobca preukázal riadne vykonanie právnych úkonov, ktoré boli predmetom fakturácie, o čom svedčí zápisnica z pojednávania zo dňa 9.3.2010, písomné podanie zo dňa 15.3.2010, rozsudok č. k. 33Cb/42/2007 zo dňa 15.3.2010, písomné podanie zo dňa 15.3.2010. Sporný zostal len úkon zo dňa 10.03.2010 -štúdium spisu. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu, v tom čase kancelária preberala sporovú vec, pričom išlo o 3 veľké spisy označenej ako kaštieľ. Ako dôkaz navrhla vypočuť zamestnanca kancelárie a ďalších svedkov z kancelárie, avšak z dôvodu hospodárnosti konania na vykonaní dôkazov netrvala.

12. Žalovaný svoje skutkové tvrdenia o neexistencii vykonania právnych úkonov nepodložil žiadnymi dôkazmi, ani ich bližšie nekonkretizoval. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil tieto tvrdenia za účelové v snahe vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy.

13. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Plne procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa § 255 CSP.

17. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má uviesť, popri všeobecných náležitostiach podania, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 sú: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 1,2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.