Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/261/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: M. X., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. V. XXX, právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36436640, proti žalovanému: V. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, A. Z. F., právne zastúpený JUDr. Celestínom Stehurom, Advokátska kancelária so sídlom Fr. Kráľa 2080, Čadca, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a trovy konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby jej žalovaný vrátil dar, a to spoluvlastnícky podiel v 1 k nehnuteľnosti vedenej v kat. úz. O. V., zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX. Svoj návrh odôvodnila tým, že so svojím manželom je bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu č. súp. XXX na KNC XXX/X zapísanej na LV XXXX kat. úz. O. V.. Spolu s manželom sú rovnako podielovými spoluvlastníkmi parcely KNC XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, KNC XXX/X - záhrady o výmere XXXmX zapísaných na LV X kat. úz. O. V.. Žalobkyňa žalovanému a jeho manželke darovacou zmluvou spísanou na not. úrade darovala nehnuteľnosť vedenú dnes na LV XXXX kat. úz. O. V., a to parcelu KNC XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný stal podielovým spoluvlastníkom k tejto nehnuteľnosti v 1 a jeho manželka takisto v 1. Pretože tento darovaný pozemok slúži aj ako prístupová cesta k jej rodinnému domu, tak sa pri darovaní tejto nehnuteľnosti so žalovaným dohodla, že jej bude umožnený prechod cez tento darovaný pozemok spoločne s manželom. Na darovanej nehnuteľnosti si žalovaný spoločne s manželkou postavili rodinný dom. Následne, keď zistila, že v darovacej zmluve nebola zakotvená podmienka - vecné bremeno právo prechodu cez darovanú nehnuteľnosť, domáhala sa od žalovaného, aby to napravil, dokonca sama mu predložila návrh na uzavretie zmluvy. Následne sa žalovaný začal prejavovať voči nej hrubým správaním. Od tejto doby jej stále robí naprotiveň. Znemožňuje jej prístup k svojmu domu, znemožňuje jej prechod cez darovanú nehnuteľnosť. Naschvál má na pozemku porozkladané rôzne pne dreva a ďalšie veci, čo znemožňuje ich návštevám, ktoré ich prídu navštíviť, prechod cez tento pozemok. Dokonca na bránke vymenil zámok. Problém má aj poštárka, ktorá jej doručuje písomnosti. Podľa jej názoru sa darca ku nej správa hrubým spôsobom, porušuje dobré mravy, znemožňuje jej prístup do vlastného rodinného domu, robí jej napriek a preto podala tento návrh na vrátenie daru.

2. Žalovaný žiadal návrh žalobkyne zamietnuť. Nikdy žalobkyni pri obdarovaní nesľúbil žiadnu cestu cez darovaný pozemok. Pokým by bolo na darovaný pozemok zriadené vecné bremeno, tak by takýto dar ani neprijal. Žalobkyňa pod vplyvom svojej dcéry I. Q. mu sústavne nadáva

a ohovára ho po celej dedine. Je to žalobkyňa ktorá si pravidelne na jeho pozemku ukladá drevo a aj ho na jeho pozemku reže. L. jej umožnil pestovať zeleninu na jeho pozemku. On sa jej snaží pomáhať, opravil jej komín, zriadil elektrickú prípojku a jeho správanie nemožno považovať za porušovanie dobrých mravov.

3. Súd už v tejto veci raz rozhodol, a to rozsudkom 2C/261/2011-110 dňa 18.3.2013. Vtedy zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni dar, a to jej spoluvlastnícky podiel k tejto nehnuteľnosti. Zároveň ho zaviazal aj uhradiť trovy konania. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie.

4. Krajský súd svojím uznesením 6Co/349/2013 dňa 12.2.2014 rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z rozhodnutia súdu druhej inštancie vyplýva, že v tomto konaní nebolo dostatočne preukázané také intenzívne správanie sa žalovaného, ktoré by vykazovalo znaky hrubého porušenia dobrých mravov a že toto správanie nebolo len reakciou na konfliktné správanie sa príbuzných žalobkyne. Súdu prvej inštancie prikázal, aby v ďalšom procese sa zameral na zistenie, či konanie žalovaného vykazuje takú intenzitu, že tu možno hovoriť o hrubom porušení dobrých mravov voči žalobkyni, resp. jej príbuznými a že toto konanie nebolo len vyprovokované. Ďalej poukázal, že nebolo dostatočne ozrejmené, či nevhodné správanie sa žalovaného nebolo len reakciou na správanie sa manželov Q. 5. Následne súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie, vypočul sporové strany, oboznámil sa s výpismi z kat. nehnuteľností, s not. zápisnicou o darovaní nehnuteľnosti, s fotodokumentáciou, so zápisnicou z obhliadky miesta samého, s geodetickým plánom, s uznesením Krajského súdu v Žiline 10Co/168/2012 a zistil nasledovné:

6. Žalobkyňa žalovanému a jeho manželke darovacou zmluvou spísanou na Not. úrade JUDr. Andreja Kubaščíka N 174/2007, Nz 28253/2007 zo dňa 18.7.2007 darovala nehnuteľnosť vedenú dnes na LV č. XXXX kat. úz. O. V. ako parcela KNC XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX. Na základe tejto zmluvy, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, V-824/2007 z 14.8.2007 sa žalovaný stal podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v 1 a jeho manželka takisto v 1.

7. Predmet sporu spočíva vo vrátení daru, a to z toho dôvodu, že žalovaný sa hrubo správa k žalobkyni a k členom jej rodiny tým, že porušuje dobré mravy.

8. V krátkosti súd len podotýka, že sporové strany aj po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie zotrvali na svojich vyjadreniach. Súd len na ozrejmenie prípadu opakuje dôkazy, ktoré boli vykonané ešte pred zrušením tohto rozsudku.

9. Súd dáva do pozornosti zápisnicu z obhliadky na mieste samom a pripojenú fotodokumentácia. Z týchto dôkazov je zrejmý stav nehnuteľnosti žalobcu a žalovaného. Z týchto dôkazov vyplýva, že na darovanom pozemku má žalovaný postavený rodinný dom. Cez jeho pozemok sa dá dostať k domu žalobkyne. Z pripojenej fotodokumentácie vyplýva, akým spôsobom sa prechádza cez pozemok žalovaného na pozemok žalobkyne. Z fotodokumentácie tiež vyplýva, akým iným spôsobom sa môže žalobkyňa dostať k svojmu pozemku. Je zrejmé, že k nehnuteľnosti žalobkyne sa dá dostať aj inou cestou, síce náročnejšou, najmä čo sa týka zimných mesiacov, pretože cesta nie je upravená a v čase ohliadky bola zarastená trávou.

10. Už v pôvodnom rozhodnutí súd konštatoval, že je pravdou, že tento spor sa vedie o vrátenie daru a nie o právo prechodu cez nehnuteľnosť, resp. o zriadenie vecného bremena. Súd však podotýka, že súčasťou ohliadky bol aj tá skutočnosť, aby súd zistil, z čoho vyplývajú spory medzi žalobkyňou a žalovaným, a prečo sú ich vzťahy tak vážne narušené.

11. Súd len v krátkosti opakuje svedecké výpovede, ktoré už boli prezentované v pôvodnom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Tieto svedecké výpovede slúžili k objasneniu celého skutkového stavu sporového konania.

12. Pred rozhodnutím súdu druhej inštancie bola vypočutá svedkyňa I. Q., dcéry žalobkyne, ktorá dala v plnom rozsahu za pravdu žalobkyni.

13. Z výpovede svedkyne T. F., susedky, vyplynulo, že vie o napätých vzťahoch medzi žalobkyňou a žalovaným pánom Žákom. Táto potvrdila, že nemohla navštíviť žalobkyňu z toho dôvodu, že sa nemohla dostať cez pozemok žalovaného.

14. To isté vyplynulo zo svedeckej výpovede T. F.. Táto sa však nevedela vyjadriť ku konfliktom medzi žalobkyňou a žalovaným. Len z rozprávania od žalobkyne vie, že žalovaný ju nechce púšťať cez jej pozemok k svojmu domu. Zhodne vypovedala aj T. J..

15. Napokon svedok F. Q., zať žalobkyne, vypovedal, že so žalovaným mal veľmi dobrý vzťah až do doby, pokým sa nevyskytli problémy ohľadne prechodu cez pozemok žalovaného. Vedel o tom, že bola dohoda, že žalovaný bez problémov umožní žalobkyni prechod cez jeho pozemok k jej rodinnému domu. Žalovaný odmietol vybudovať prístupovú komunikáciu na pozemok žalobkyne.

16. Z pripojených LV vyplýva, že výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti parcely č. XXX/X - rodinný dom sú V. a M. X..

17. Z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti parcely č. XXX sú V. I. a P. I. každý v 1.

18. Z ďalšieho listinného dôkazu Not. zápisnice N 174/2007 vyplýva a je zrejmé, že to bola M. X., ktorá darovacou zmluvou na V. I. a P. I. previedla nehnuteľnosť XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXmX. Z tejto not. zápisnice nevyplýva, že by bolo zriadené pre darkyňu vecné bremeno - právo prechodu cez túto nehnuteľnosť.

XX. Z dokumentácie, ktorú predložila žalobkyňa je zrejmé, že jedno obdobie žalovaný na svoj dvor zložil drevo takým spôsobom, že prakticky znemožňoval prístup k nehnuteľnosti žalobkyni.

XX. Z ďalšieho listinného dôkazu je zrejmé, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na uzavretie dohody o zriadenie vecného bremena. L. pripravila, vyhotovila takúto zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorú však žalovaný odmietol podpísať.

XX. .v odpovedal žalobkyni, že v súčasnej dobe nemienia vybudovať novú prístupovú cestu k ich nehnuteľnosti a ani v dostupnom čase, pretože ich prechod k svojej nehnuteľnosti majú zabezpečený cez nehnuteľnosť č. XXX.

22. Súd tento konkrétny prípad posudzoval v zmysle § 630 O.z., darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

23. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru za splnenia podmienok § 630, možno urobiť v akejkoľvek forme. To platí aj v prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť.

24. Predpokladom úspešného uplatnenia na právo darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavuje sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Ustálená súdna prax za takéto kvalifikované porušenie dobrých mravov považuje napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.

25. Už aj z rozhodnutia druhej inštancie vyplýva, že v ďalšom konaní sa musí súd prvej inštancie zaoberať tým, akým spôsobom sa správal obdarovaný. Odvolací súd uviedol, že z rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie nebolo dostatočne preukázané také intenzívne správanie sa

žalovaného, ktoré by vykazovalo znaky hrubého porušenia. Preto súd sa má zamerať predovšetkým na to, či zo strany žalovaného došlo k takému intenzívne správaniu sa voči žalobkyni, ktoré by bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Dôkazné bremeno v tomto konaní však spočívalo na samotnej žalobkyni, aby preukázala, že skutočne žalovaný sa voči nej správa hrubým spôsobom, resp., že hrubo porušuje dobré mravy.

26. Žalobkyňa na pojednávaní aj vo svojom prípise (č.l. 148) žiadala, aby boli v tejto veci vypočutí, ako svedkovia V. X., I. Q., F. Q. a F. V.. Títo svedkovia mali potvrdiť porušenie dobrých mravov napr. fyzické násilie, hrubé urážky a neposkytnutie potrebnej pomoci.

27. K návrhom právneho zástupcu žalobkyne tunajší súd uvádza: Predmetní svedkovia už boli v tomto konaní vypočutí, teda aspoň prevažná časť týchto svedkov, ktorí by pravdepodobne v ďalšom konaní viac neozrejmili vzťahy medzi sporovými stranami. Súd vypočul v pôvodnom konaní I. Q., T. F., T. J., T. F., F. Q.. Títo svedkovia sa vyjadrovali k tomu, že nemali možnosť prechodu cez pozemok žalovaného k rodinnému domu žalobkyne. Len svedok F. Q. v pôvodnom konaní tvrdil, že sa dozvedel o veľmi napätých vzťahoch medzi žalobkyňou a žalovaným.

28. Čo sa týka tohto návrhu žalobkyne o opätovné vypočutie týchto svedkov, resp. ďalších svedkov, musel súd tento návrh zamietnuť. Tieto svedecké výpovede, už aj vzhľadom na výpoveď svedkov v predošlom konaní, by pravdepodobne neobjasnili skutočnosť, akým spôsobom sa správa žalovaný ku žalobkyni, či je to hrubý spôsob, či porušuje dobré mravy. Treba brať na vedomie rozhodnutie Krajského súdu v Žiline.

29. Súd znova podotýka, že aj predošlí svedkovia boli vypočúvaní predovšetkým k tomu, že žalobkyni bol údajne znemožnený prístup k jej nehnuteľnosti.

30. Po rozhodnutí súdu druhej inštancie musel súd vychádzať aj z novely C.s.p. 160/2015 Z.z. Aj podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Po tom, ako súd druhej inštancie zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, žalobkyňa okrem svojho písomného vyjadrenia a navrhnutých svedkov neprodukovala žiadne dôkazy o tom, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu dobrých mravov. Svedkov, ktorých navrhovala vypočuť, napr. I. Q. a F. Q. tí už nakoniec vo veci boli vypočutí a títo sa mali vyjadriť len k otázke uzatvárania kúpno-predajnej zmluvy, dokonca títo mali potvrdiť, že žalovaný mal na dcéru žalobkyne I. Q. zaútočiť, keď chcel do nej hodiť drevený hranol a pána F. Q. mal ohrozovať sekerou. Znova súd opakuje, že títo svedkovia už boli v tomto konaní vypočutí a k tejto veci sa vôbec nevyjadrovali. Určite by vo svojej svedeckej výpovedi tieto závažné skutočnosti uviedli, pokým by im boli zrejmé. Súd musel dôkazy hodnotiť len do doby, pokým došlo k výzve na vrátenie daru a nie po tomto období. Navyše všetky prostriedky procesného útoku alebo obrany bolo treba urobiť včas, inak súd na ne nemusí prihliadať. Vzhľadom na uvedené potom súd návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobkyne o výsluch ďalších svedkov zamietol. Z písomného vyjadrenie žalobkyne ani konkrétne nevyplýva, že by títo svedkovia pri opätovnom výsluchu mohli vypovedať, že došlo zo strany žalovaného k porušeniu dobrých mravov.

31. Súd sa však opätovne zameral na to, či došlo skutočne k takému konania žalovaného, ktoré by vykazovalo takú intenzitu, že je tu možné hovoriť o hrubom porušení dobrých mravov voči žalobkyni, resp. jej príbuzným.

32. Súd napokon uzatvára nasledovné: Žalobkyňa žiadnym dôkazom nepreukázala, že zo strany obdarovaného bol prejavený veľký nevďak voči nej. Nebolo preukázané, že v tomto prípade to bol žalovaný, ktorý v značnej intenzite porušuje sústavne vzťahy medzi darcom a obdarovaným. Nebolo preukázané v konaní, že by sa napr. dopustil fyzického násilia voči žalobkyni, že by jej neposkytol potrebnú pomoc alebo, že ju hrubo uráža. Súd konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade sú vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným napäté. Sporové strany si robia napriek. Z dokazovania vyplynulo, že je to žalovaný, ktorý nie fyzickým atakom ale nevšímavosťou, ľahostajnosťou robí napriek žalobkyni. Ide o dlhodobé narušenie vzťahov. Jeho správanie aj v zmysle výpovede svedkov však súd nemohol považovať za konanie, ktorým by hrubo porušoval dobré mravy voči žalobkyni, resp. členom jej rodiny. Tunajší súd dáva do pozornosti aj prvotné

rozhodnutie, kde konštatoval, že darca sa dostal do situácie, keď v dobrej viere daroval nehnuteľnosť obdarovanému, a tento v súčasnosti znemožňuje darcovi a jeho blízkym príbuzným a známym prechod na svoju nehnuteľnosť. Túto skutočnosť však súd nemohol vyhodnotiť ako porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, ktoré žalobkyni a jej rodine spôsobovali hrubú ujmu. Aj vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, kedy sám krajský súd uviedol, že nebolo dostatočne preukázané také intenzívne správanie sa žalovaného, ktoré by vykazovalo znaky hrubého porušenia dobrých mravov, rozhodol súd tak, že žalobný návrh zamietol.

33. Znova súd dáva do pozornosti novelu C.s.p., ktorá platí od 1.7.2016 č. 160/2015. To znamená, že v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala súdu dôkazy, ktoré by presvedčili súd, že žalovaný sa správal voči žalobcovi hrubo a intenzívne. Jeho konanie súd vyhodnotil len ako reakciu na konfliktné správanie sa príbuzných, resp. samotnej žalobkyne.

34. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods, 1 C.s.p. V tomto konaní to bol žalovaný, ktorý mal v konaní plný úspech.

35. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal trovy konania v plnom rozsahu, t.j. vo výške 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).