Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-43C/269/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: M. U., T. XX.XX.XXXX, U. H. O. XX, Y., o zaplatenie 349,62 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 42,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne z dlžnej sumy od 26.06.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2016 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 349,62 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 58,43 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5% zo sumy 42,24 eur od 26.06.2013 do zaplatenia a vo výške 5,25% zo sumy 248,95 eur od 26.03.2014 do zaplatenia a nahradil trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. V žalobe uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 0035763469 (ďalej len „postupca“) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 21.02.2013 so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu a vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 58,43 eur so splatnosťou 25.04.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 42,24 eur so splatnosťou 25.06.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95 eur so splatnosťou 25.03.2014. Rozpis jednotlivých položiek je uvedený v pripojených faktúrach. Žalovaný do podania žaloby predmetné faktúry neuhradil ani čiastočne. V súlade s ustanoveniami § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka žalobca žiada od žalovaného aj príslušné úroky z omeškania.

2. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, pričom súd dodáva, že žaloba žalobcu spolu s prílohami ako aj zákonnými poučeniami zo strany súdu bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 13.01.2017.

3. Súd rozhodoval vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu v súlade s ustanovením § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne 27.02.2016, oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovom sídle súdu bolo zverejnené 21.02.2017 (§ 219 ods. 3 .

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listín predložených žalobcom: žalobou, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.02.2013, Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.02.2013, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej "VOP"), Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrami s podrobným mesačným výpisom pre Telefónne číslo XXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa spolu s prílohou zo dňa 20.11.2014 a ostatným spisovým materiálom pričom zistil tento skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 21.02.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa ustanovení zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách spolu s Dodatkom k tejto zmluve, predmetom ktorých bola aktivácia programu služieb Happy S a to vo vzťahu k SIM karte s telefónnym číslom XXXXXXXXX, s tým, že účastník (žalovaný) je povinný zaplatiť aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty. Zároveň predmetom tejto zmluvy bol záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou , dodatkom a VOP a záväzok Podniku zriadiť a poskytovať služby žalovanému v súlade so zvoleným programom, zmluvou a VOP.

6. V bode 1 bod c) Dodatku bol zároveň dohodnutý záväzok Podniku zabezpečiť predaj zľavneného mobilného telefónu (MT), ktorý je bližšie špecifikovaný v tabuľke č. 1.Účastník berie na vedomie, že MT je v čase jeho predaja účastníkovi zakódovaný len na použitie so SIM kartou Podniku a že bude odkódovaný na základe písomnej žiadosti Účastníka po uplynutí doby viazanosti podľa tohto Dodatku a po uhradení poplatku podľa platného Cenníka Podniku. Účastník svojim podpisom zároveň potvrdzuje prevzatie vyššie špecifikovaného MT.

7. Z tabuľky č.1 Dodatku vyplýva, že žalovanému ako účastníkovi bol odpredaný mobilný telefón ZTE GRAND X IN za kúpnu cenu 1 euro, pri dobe viazanosti 24 mesiacov a aktivačnom poplatku 10,01 eur. Minimálny program služieb bol určený program Happy XS. Zároveň v tabuľke bola uvedená zmluvná pokuta v sume 248,95 eur.

8. Z bodu 4 dodatku vyplýva, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.

9. Z bodu 1 b)dodatku vyplýva, že účastník sa zaväzuje riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, dodatkom a Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku, Cenníkom pre poskytovanie služieb a zaplatiť administratívny poplatok v súlade s Cenníkom za vykonanie administratívnych alebo technických zmien v systémoch Podniku v súvislosti s uzavretím tohto Dodatku k zmluve a to vo výške 3,98 eur.

10. Z bodu 2 dodatku ďalej vyplýva, že účastník sa zaväzuje , že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany Účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku. Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí

s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedené v predchádzajúcej vete je v súlade s týmto bodom dodatku povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tab. č. 1 tohto dodatku.

11. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu za poskytnuté služby vyfakturoval žalovanému sumu na úhradu celkovo vo výške 60,15 eur so splatnosťou 25.04.2013

12. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu za poskytnuté služby vyfakturoval žalovanému sumu na úhradu celkovo vo výške 42,24 eur so splatnosťou 25.06.2013

13. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu celkovo vo výške 248,95 eur so splatnosťou 25.03.2014.

14. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a z jej prílohy súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy poskytovaní verejných služieb dňa 21.02.2013. Súd má za to, že žalobca touto zmluvu preukázal svoje právne nástupníctvo v prejednávanej veci.

15. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

16. Podľa ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 53 ods. l OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľné podmienky). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

20. Podľa § 544 ods. 1, 2 a 3 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

21. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

22. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

23. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

24. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

25. Podľa ust. § 100 ods. 1 až 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

26. Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná z časti dôvodne.

28. Súd dospel taktiež k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z., pričom uzatvorená zmluva spolu s jej neoddeliteľnými súčasťami majú podľa súdu charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok ako i na charakter účastníkov zmluvy, ktorí podľa súdu boli v postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

29. Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb spolu s jej dodatkom je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola.

30. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že na základe faktúry č. XXXXXXXXXX vzniklo žalobcovi (resp. pôvodnému poskytovateľovi telekomunikačných služieb) vo vzťahu k žalovanému právo na zaplatenie ceny za služby, avšak premlčacia doba ohľadne zaplatenia sumy vo výške 60,15 eura začala plynúť dňa 26.04.2013 (deň po splatnosti uvedenej faktúry) a uplynula dňa 26.04.2016, teda právo žalobcu na zaplatenie tejto sumy sa premlčalo vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, a to najneskôr dňa 26.04.2016. Žalobca podal žalobu na súd dňa 17.05.2016, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Na základe týchto skutočností, súd v tejto časti nárok žalobcu považoval za nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol.

31. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo

nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným súd na premlčanie prihliadal ex offo tak ako mu to vyplýva z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z..

32. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur, ktorý bol žalovanému vystavený na základe faktúry č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.03.2014 súd tento nárok ako nedôvodný rovnako zamietol a to z nasledujúcich dôvodov:

33. Ustanovenie § 53a ods. 1 zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 . Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

34. Žalovaný ako spotrebiteľ sa vyššie citovaným Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur za akékoľvek porušenie povinností z jeho strany, pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť, pretože jediný subjekt sankcionovaný zmluvnou pokutou je len účastník zmluvy, ktorý má postavenie spotrebiteľa a žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Dodávateľ pripravuje obsah zmluvy, ktorý spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, ide o formulárovú zmluvu, do ktorej sa údaje dopisujú, resp. zmluvná pokuta bola zapracovaná v texte zmluvy a žalovaná v tomto smere nemohla ovplyvniť zmluvný vzťah. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

35. Dohodnutá zmluvná podmienka zaväzuje žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby viazanosti, aj v tom prípade, ak by žalovaná porušila zmluvu hoci v posledný deň viazanosti. Zmluvná pokuta teda nebola odstupňovaná, ale mala sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinností a v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia 24 mesiacov. V danej veci zmluvnú pokutu je teda potrebné považovať ako neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatením sumy (resp. nedobytím kreditu) dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. l mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo pri strate mobilného telefónu s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Dodávateľ ju žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta napr. patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie aké také vôbec nemusí nastať. Dodávateľ na základe takto formulovaného dojednania zmluvnej pokuty (ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto Dodatku), môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutej zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá

poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej pokute v príslušnom Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.02.2013 je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Zmluvná pokuta postihovala žalovaného vždy pri porušení zmluvnej povinnosti bez ohľadu na časové hľadisko, takáto zmluvná podmienka bola neprijateľná, a preto nemohla byť poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvnej pokuty.

36. Žalobca ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktoré bola vopred pripravená a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť, pričom výška tejto zmluvnej pokuty ostala v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas ostáva do doby viazanosti. V zmysle § 53 Občianskeho zákonníka je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve podmienkou neplatnou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Ak je dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou (§ 53 Občianskeho zákonníka), súd prvého stupňa neuvažoval o využití moderačného práva a zmluvnú pokutu neznižoval. K zníženiu zmluvnej pokuty (§ 545a Občianskeho zákonníka) môže súd pristúpiť iba za situácie, ak zmluvná pokuta je platne dojednaná.

37. Uvedený záver vyplýva aj z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov v sporoch, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty (rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.11.2011 č. k. 4C/174/2011-21 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.05.2012 č. k. 3Co/26/2012 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Bardejov zo dňa 06.12.2011 č. k. 4C/162/2011-28 v spojení s rozsudkom zo dňa 15.03.2012 Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/32/2012-46). Na základe týchto skutočností súd v tejto časti žalobu taktiež zamietol.

38. Pokiaľ ide o nárok žalobcu vyplývajúce z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej na sumu 42,24 eur splatnej 25.06.2013, má súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcov nárok je v tejto časti dôvodný. Je nesporné, že žalovaný ako užívateľ nezaplatil žalobcovi (resp. právnemu predchodcovi žalobcu) ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za služby poskytnuté podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.02.2013 (spolu s dodatkom), v celkovej výške 42,24 eura, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi na základe resp. po predložení dokladu o vyúčtovaní, a to vyššie uvedenej faktúry. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil vystavenú faktúry za poskytnuté služby riadne a včas, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie tejto sumy. Žalovaný teda porušil povinnosť ustanovenú v § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z.. Z tohto dôvodu mu vznikla povinnosť podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnutú službu v celkovej výške 42,24 eura. Na základe týchto skutočností súd žalobu v tejto časti považoval za dôvodnú a priznal žalobcovi uplatnený nárok v sume 42,24 eur.

39. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola ku dňu 26.06.2013 vo výške 0,5%.

42. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42,24 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 42,24 eura od 26.06.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú z vyššie prezentovaných dôvodov zamietol.

43. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol aj o rozsahu nároku na náhradu trov konania. V konaní bol úspešný žalovaný avšak žiadne trovy mu v konaní preukázateľne nevznikli ani si žiadne trovy žalovaný neuplatnil, preto mu súd ich náhradu ako úspešnej strane sporu nepriznal.

47. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.