Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-7-2021.pdf
PDF · 109.77 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: G.. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, M., proti žalovanému: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. XX. augusta XX, M., prechodne bytom H. L. XXX, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 27Odi/1/2018-142 zo dňa 11.12.2019, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Odi/1/2018-142 zo dňa 11.12.2019 potvrdzuje.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa (pôvodne jej právna predchodkyňa K. G.) domáhala zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa opodstatnenosť žaloby založila na nasledovných skutočnostiach: Žalobkyňa je veriteľkou dlžníka pre pohľadávku vymáhanú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Šajánkom, ktorý v exekúcii vydražil spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnosti a bol udelený súhlas exekučného súdu s príklepom. K rozvrhu výťažku doposiaľ nedošlo. Žalobkyňa v roku 2016 podala na Okresný súd Levice žalobu o určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, a to v súvislosti s Dohodou o vyporiadaní BSM žalovaného a H. W., ktorá bola podľa žalobkyne uzatvorená po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty a v čase trvania exekučného konania sp. zn. Er/141/1997. Konanie je na Okresnom súde Levice vedené pod sp. zn. 9C/284/2016. Nepoctivý zámer dlžníka žalobkyňa videla v tom, že dlžník pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu s oddlžením nekonal a nepostupoval spôsobom vyžadovaným § 166g ods. 2 písm. a), c), h) konkurzného zákona. Požaduje prísnejšie hodnotenie dlžníka s poukazom na § 166g ods. 3 konkurzného zákona, keďže sa jedná o dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. Nepoctivý zámer dlžníka podľa žalobkyne spočíva aj v tom, že počítal so zastavením exekučného konania a s prerušením súdneho konania vo veci žaloby o určenie vlastníckeho práva, tiež počítal s odpustením všetkých dlhov v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurznom konaní. Neuvedením súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je majetok dlžníka nepatrný, čím dochádza k cielenému poškodeniu veriteľa neuspokojením jeho pohľadávky v rámci konkurzu. Zastavením exekučného konania dôjde aj k zastaveniu konania o určenie vlastníckeho práva, nakoľko aktívna legitimácia sa odvodzuje od exekučného konania. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný dôvodnosť tvrdení žalobkyne poprel. Namietal, že žalobkyňa sa snaží všemožne spochybniť jeho osobu. Žalovaný argumentoval tým, že k zrušeniu BSM s manželkou došlo rozhodnutím súdu v konaní sp. zn. 10C/109/1995, a to pred začatím exekúcie vedenej
v prospech žalobkyne. Žalobkyňa nenamietala neplatnosť Dohody o vyporiadaní BSM a ňou iniciovaná žaloba sp. zn. 9C/284/2016 je nedôvodná. Voči žalovanému bolo vedených viacero exekučných konaní, pričom všetci veritelia okrem žalobkyne oddlženie rešpektujú. Oddlženie formou konkurzu žalovaný označil za svoje zákonom predpokladané právo a uviedol, že o zákonnosti a korektnosti konania sp. zn. 23Odk/36/2018, vedeného na Okresnom súde Nitra, niet pochýb. Z postavenia žalobkyne ako veriteľky nevyplýva právo na prednostné, resp. oddelené uspokojenie. Mal za to, že práve sústavným a intenzívnym tlakom zo strany žalobkyne aj v samotnom exekučnom konaní, kde došlo niekoľkokrát k výmene súdneho exekútora, sa žalovaný dostal do situácie, kedy už nevedel a dodnes nevie vysporiadať svoje záväzky. Exekúcia je na návrh žalobkyne vedená viac ako 20 rokov a hlavne konaním žalobkyne sa dostal do situácie platobnej neschopnosti. V súčasnosti je starobným dôchodcom a dôchodok dostáva vo výške exekúciami nepostihnuteľného minima. Voči jeho osobe preto nie je možné konštatovať nepoctivý zámer tak, ako to popisuje žalobkyňa, a preto žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
1.2. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení a súd nezistil naplnenie podmienok na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Uviedol, že nespokojnosť žalobkyne s priebehom a dĺžkou exekučného a civilného konania 9C/284/2016, dopad konkurzu na zastavenie exekučného konania, ani ďalšie ňou uvádzané skutočnosti (podanie trestného oznámenia, spochybňovanie právoplatného rozhodnutia o rozvrhu výťažku v exekučnom konaní, spochybňovanie dôvodnosti nedostavovania sa žalovaného - vrátane jeho práceneschopnosti na pojednávania v civilnom konaní, spochybňovanie platnosti Dohody o vyporiadaní BSM medzi žalovaným a jeho manželkou, poškodenie veriteľa v dôsledku zápisu skutočností z Dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností) nie sú dôvodmi, pre ktoré by bolo možné žalobe žalobcu vyhovieť. Žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie nepreukázala, že žalovaný nemal poctivý zámer pri oddlžení, pretože z jeho správania sa, pred podaním návrhu, možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa - § 166g ods. 2 písm. h) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“). Zvýhodnenie iného veriteľa nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Tvrdenie žalobkyne o poškodení veriteľa v dôsledku zápisu Dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností, ani podanie trestného oznámenia na žalovaného pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa, nie sú spôsobilé na preukázanie nepoctivého zámeru dlžníka podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR. Ide len o tvrdenie žalobkyne bez preukázania relevantnými dôkazmi. Súd prvej inštancie zdôraznil, že k zápisu Dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľnosti, v ktorom žalobkyňa vidí záujem žalovaného poškodiť ju ako veriteľa, došlo takmer pred dvadsiatimi rokmi (17.01.2000). Ani samotné podanie návrhu dlžníka na oddlženie nie je možné bez ďalších dôkazov vyhodnotiť ako pokus dlžníka vyhnúť sa uspokojeniu veriteľa. Pohľadávka, ktorej uspokojenia sa žalobkyňa snaží domôcť, je pohľadávkou z roku 1992, právoplatne priznaná rozhodnutím súdu v roku 1996, výkon sa začal v roku 1997. Súd prvej inštancie zdôraznil, že využitie zákonného inštitútu oddlženia podľa štvrtej časti ZoKR, po takmer 26-tich rokoch od vzniku pohľadávky žalobkyne, nie je možné posudzovať ako snahu o poškodenie veriteľa. Žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku v roku 1992. Je preto vylúčené, aby samotné podanie návrhu na oddlženie bolo vyhodnotené ako snaha dlžníka vyhnúť sa uspokojeniu veriteľa (žalobkyne). Právna úprava oddlženia bola prijatá o takmer 25 rokov neskôr (s účinnosťou od 01.03.2017) ako vznikla pohľadávka žalobkyne. Nepoctivý zámer žalovaného nemožno vidieť ani v tvrdení žalobkyne, že žalobca mal finančné prostriedky vynaložené na právneho zástupcu v konaní na Okresnom súde Levice sp. zn. 9C/284/2016, použiť na úhradu dlhu žalobkyne. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvodným ani tvrdenie žalobkyne, že podanie návrhu na oddlženie žalovaným je reakciou na vydanie neodkladného opatrenia v konaní na Okresnom súde Levice sp. zn. 9C/284/2016, čím žalovaný sledoval nepoctivý zámer a počítal so zastavením exekúcie a s prerušením civilného konania. Súd prvej inštancie nemal preukázaný ani dôvod na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZoKR, teda, že žalovaný v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. Za dôležitú informáciu žalobkyňa považovala vedenie konania na Okresnom súde Levice sp. zn. 9C/284/2016. Neuvedením označeného súdneho konania je podľa žalobkyne majetok dlžníka nepatrný, čím dochádza k cielenému poškodeniu veriteľa neuspokojením jeho pohľadávky v rámci konkurzu. Prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa nepredložila (ani nenavrhla) dôkaz, z ktorého by bolo možné preukázať nepoctivý zámer žalovaného spočívajúci v neuvedení dôležitej informácie. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 9C/284/2016 mal preukázané, že žalobkyňa (K. G.) sa žalobou voči žalovanému (M. W.) a tiež
voči H. W. domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v k.ú. H. L. tak, že jej podielovými vlastníkmi sú M. W. a H. W.. Z Obchodného vestníka č. 7/2019 zo dňa 10.01.2019 (K002598) súd zistil, že správca zverejnil oznámenie - Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku - rozostavaný rodinný dom LV č. XXX v k. ú. H. L. v spoluvlastníckom podiele. Tvrdenie žalobkyne, že majetok dlžníka je bez danej nehnuteľnosti nepatrný, preto vyhodnotil ako neopodstatnené, keďže majetok bol zapísaný do súpisu všeobecnej podstaty. Voči zápisu tohto majetku do súpisu podala námietky H. W. (Obchodný vestník č. 207/2019 zo dňa 25.10.2019) a správcom žalovaného bola vyzvaná na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu. Ako ďalší dôvod pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalobkyňa uvádzala ust. § 166g ods. 2 písm. a) ZoKR, podľa ktorého dlžník v zozname majetku, ani na dopyt správcu, neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada. Nepoctivý zámer bol podľa žalobkyne v tom, že správca objavil účet v banke, a teda žalovaný úmyselne zatajil účet, keď tento neuviedol v návrhu na oddlženie, ako ani finančné prostriedky na účte. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobkyňa nepredložila, ani neoznačila žiadne dôkazy a pri svojej argumentácii vychádzala zo zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 121/2019 zo dňa 25.06.2019, kde správca žalovaného zverejnil oznámenie - Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú položku - vklad na účet vo výške 267,28 eur. Súd uviedol, že ide o prostriedky, ktoré boli na účet vložené až po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, pričom nebolo preukázané ich zatajenie žalovaným, rovnako ani zatajenie účtu. Z oznámenia v Obchodnom vestníku nevyplýva, že by sa jednalo o účet alebo o finančné prostriedky, ktoré by žalovaný zatajil. Prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že počas konkurzných konaní je bežnou praxou, že pribúdajú súpisové položky, najmä pokiaľ ide o finančné prostriedky (výplaty dôchodkov, mzdy, poistné plnenia). Súd prvej inštancie nemal ničím podložené, že by sa jednalo o zatajený majetok. Takýto záver nevyplýva ani z oznámenia v Obchodnom vestníku, na ktoré poukazuje žalobkyňa. Považoval za potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že sa jedná o majetok nepatrnej hodnoty (267,28 eur ), na ktorý sa v danom prípade ani neprihliada. Prvoinštančný súd sa v konaní zaoberal aj požiadavkou žalobkyne prihliadať na osobu dlžníka (žalovaného) prísnejšie (§ 166g ods. 3 ZoKR). Žalobkyňa žiadala zohľadniť, že žalovaný podnikal, dlhy majú pôvod v jeho podnikateľskej činnosti, v období od 24.07.1992 do 10.07.2005 bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti a tiež skutočnosť, že v roku 2000 bol právoplatne odsúdený pre trestný čin nedovedenia DPH. Zo žalobkyňou predloženého dôkazu - odpis z Registra trestov žalovaného (č. l. 34), mal súd preukázané, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Levice pod sp. zn. 4T/43/2000 bol žalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu a v skúšobnej dobe sa osvedčil. Súd uviedol, že zákonné ustanovenie § 166g ods. 3 ZoKR neumožňuje prihliadať na dlžníka prísnejšie v súvislosti s trestnými konaniami. Zákon neukladá súdu povinnosť posúdiť prísnejšie ani dôvod vzniku dlhov dlžníka (z podnikania). Toto tvrdenie žalobkyne nie je ničím podložené a dlh žalovaného voči žalobkyni ani nevznikol z podnikateľských aktivít. Žalobkyňa ničím nepreukázala ani svoje tvrdenie, že žalovaný mal a má významný majetok. Pri rozhodovaní a posudzovaní žalovaného, ako dlžníka, vzal súd do úvahy skutočnosť, že žalovaný pôsobil v orgánoch právnickej osoby. Súčasne však musel vziať do úvahy aj skutočnosti upravené § 166g ods. 4 ZoKR, ktoré naopak stanovujú miernejšie prihliadanie k dôvodom pre posudzovanie poctivého zámeru. Žalovaný ako dlžník je v súčasnosti starobný dôchodca a poberá dôchodok vo výške exekúciami nepostihnuteľného minima (dlžník má v čase vyhlásenia rozhodnutia takmer 67 rokov). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel prvoinštančný súd k záveru, že ani jeden z dôvodov, na ktorých žalobkyňa založila nárok na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, nebol preukázaný a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Záverom uviedol, že nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz oboznámenie sa so spisom Okresného súdu Levice sp. zn. Er/141/1997, a to z dôvodu, že skutočnosti z exekučného spisu neboli sporné a na tvrdenia žalobkyne spochybňujúce zákonnosť rozhodnutí vydaných v rámci tohto exekučného konania, nie je možné prihliadať. Navyše spis bol zaslaný na Krajský súd v Nitre za účelom rozhodnutia o odvolaní.
2. Rozsudok v zákonnej lehote napadla odvolaním žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“), z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. V odvolacej argumentácii opätovne uviedla, že dlžník (žalovaný) návrhom na konkurz od počiatku sledoval jedine poškodenie žalobkyne ako veriteľa, čo je podľa nej zrejmé i z obsahu spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 9C/284/1996 a tam protokolovanej výpovede dlžníka na pojednávaní dňa 11.05.2018. Zotrvala na tvrdeniach o neplatnosti Dohody o vyporiadaní BMS dlžníka a jeho manželky, k uzavretiu ktorej podľa žalobkyne došlo v roku 2000, teda 5 rokov po právoplatnosti zrušenia BSM rozsudkom č. k. 10C/109/95-7 zo dňa 18.04.1995. Nestotožnila
sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o nenaplnení podmienok § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR majúc za to, že zákon nevymedzuje žiadne obdobie, ktoré je súd povinný skúmať. Podľa žalobkyne naopak cit. ustanovenie ukladá súdu povinnosť skúmať správanie sa dlžníka nielen tesne pred konkurzom, ale spätne k vzniku dlhu. Súd mal preto ex offo skúmať správanie sa dlžníka od vzniku dlhu až po podanie návrhu na konkurz, vziať do úvahy skúsenosti s podnikaním, pre ktoré je dlžníka potrebné hodnotiť prísnejšie a prihliadnuť na rozsudok Okresného súdu Levice 4T/43/2000 z 29.06.2000, ktorým bol dlžník odsúdený za neodvedenie DPH v sume 1.000.000,- Sk. Žalobkyňa ďalej uviedla, že trestné konanie vo veci trestného činu poškodzovania veriteľa v čase pojednávania súdu prvej inštancie nebolo právoplatne skončené, keďže v danom čase nebolo rozhodnuté o sťažnosti G.. G. G. voči uzneseniu prokurátorky OP Levice, ktorou zamietla sťažnosť voči uzneseniu o zastavení trestného konania. V zhode s tvrdením pred súdom prvej inštancie opätovne uviedla, že ohľadne nehnuteľnosti žalovaného a H. W. (pôvodne postihnutej exekúciou), ktorú správca zapísal do súpisu podstaty, podala pani W. na výzvu správcu žalobu o vylúčenie z podstaty. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Opätovne uviedol, že exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobkyne začala ešte v roku 1997. V priebehu exekúcie došlo k predaju žalobkyňou uvádzanej nehnuteľnosti a k úhrade dražobnej ceny. V čase začatia exekúcie bolo už BSM žalovaného a H. W. zrušené rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 10C/109/95-97 z 18.04.1995, právoplatným 22.05.1995. Po zrušení BSM žalobkyňa nepodnikla žiadne právne kroky smerujúce k vysloveniu neúčinnosti právneho úkonu vysporiadania BSM. V konaní 9C/284/2016 preto podľa žalovaného žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem. Voči jeho osobe bolo vedených viacero exekučných konaní, čo je zrejmé i z obsahu spisu Okresného súdu Nitra 27OdK/36/2018. Zotrval na tvrdení, že návrhom na konkurz realizoval svoje zákonné právo a v žiadnom prípade nemožno konštatovať nepoctivý zámer tak, ako ho žalobkyňa opisuje. Žalobkyňa nemá právo na prednostné uspokojenie jej pohľadávky a svojím konaním sa všemožne snaží spochybniť osobu žalovaného, a to napr. aj predložením odpisu z registra trestov žalovaného, ku ktorému žalobkyňa nemá mať zákonný prístup.
4. Žalobkyňa v následnej replike zotrvala na predchádzajúcich tvrdeniach. Žalovaný, ktorému bola replika žalobkyne doručená, sa vo veci už nevyjadril.
5. Uznesením č. k. 3CoKR/7/2021-244 zo dňa 03.06.2022 odvolací súd na návrh pôvodnej žalobkyne a za splnenia podmienok vyplývajúcich z ust. § 80 CSP v spojení s § 169 ods. 3 zákona č. 7/2005 ZoKR pripustil zmenu na strane žalobcu z dôvodu právneho nástupníctva, ku ktorému došlo v priebehu konania.
6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd mal preukázané, že žalobkyňa (predtým jej právna predchodkyňa) je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby (návrhu) ako veriteľka, ktorá bola dotknutá oddlžením. Žaloba smerujúca voči dlžníkovi (žalovanému) bola podaná na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, v zákonnej lehote do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu.
10. Žalobkyňa v podstatných skutkových tvrdeniach žalobného návrhu namietala, že dlžník pri oddlžení nemal poctivý zámer a svojím konaním nemal snahu o vyriešenie svojej situácie, ale mal úmysel zastaviť exekučné konanie vedené v jej prospech, ako oprávnenej, zamedziť jej v možnosti dosiahnuť
uspokojenie exekučne vymáhanej pohľadávky, ako aj v realizácii jej práv v určovacom vlastníckom spore sp. zn. 9C/284/2016 a poškodiť ju ako veriteľku. Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu s oddlžením neposkytol všetky potrebné informácie týkajúce sa jeho majetku, resp. proti nemu vedených konaní (t. j. žalobkyňou uvádzaná určovacia vlastnícka žaloba 9C/284/2016).
11. Žalovaný v podstatných tvrdeniach procesnej obrany s argumentáciou žalobkyne nesúhlasil, túto označil za vedenú s úmyslom poškodiť jeho osobe, pričom mal za to, že do nepriaznivej situácie (dlhov) sa dostal hlavne pre konanie žalobkyne, ktoré je zrejmé aj z exekučného konania a opakovanej zmeny súdnych exekútorov na návrh žalobkyne.
12. Podľa § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
13. Podľa § 166g ods. 2 ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
14. Podľa § 166g ods. 3 až 5 ZoKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
15. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný je fyzická osoba, ktorej bola priznaná ochrana v konkurze s oddlžením podľa štvrtej časti ZoKR. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal žalovaný ako dlžník, zastúpený Centrom právnej pomoci.
16. Konkurz s oddlžením bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 23Odk/36/2018 zo dňa 13.08.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 160/2018 zo dňa 20.08.2018.
17. Odvolací súd sa na základe zisteného skutkového stavu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa dostatočne, jasne a zrozumiteľne vysporiadal a zodpovedal všetky podstatné skutkové tvrdenia strán uvedené v procesnom útoku a obrane. Riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci a tento správne skutkovo a právne vyhodnotil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil a zrozumiteľne uviedol podstatné úvahy, na ktorých založil právne záväzný výrok rozhodnutia.
18. Odvolací súd na doplnenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia uvádza, že vedenie exekúcie je v zmysle § 166 ods. 3 ZoKR jednou zo zákonných podmienok na vyhlásenie konkurzu s oddlžením. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nemal poctivý úmysel, návrhom na konkurz s oddlžením sledoval zastavenie exekučného konania a poškodenie žalobkyne ako veriteľky preto neobstojí, nemá oporu v zákonnej úprave a tejto úprave odporuje.
19. Za snahu o poškodenie veriteľa a nepoctivý záujem dlžníka nemožno považovať ani ostatné podstatné tvrdenia žalobkyne, v ktorých argumentovala zrušením BSM a neplatnosťou Dohody o jeho vysporiadaní, určovacím súdnym sporom na Okresnom súde Levice č. k. 9C/284/2016, trestným oznámením podaným voči žalovanému pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodenia veriteľa, ktoré žalobkyňa označuje za skutočnosti svedčiace o poškodení jej práva žalovaným.
20. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že BSM žalovaného a jeho manželky H. W. bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 10C/109/95-7 zo dňa 18.04.1995. Účastníci následne uzavreli Dohodu o vyporiadaní zaniknutého BSM datovanú dňom 15.05.2018, obsahujúcu úradne overené podpisy žalovaného a jeho manželky s dátumom overenia 17.01.2000. Vklad do katastra bol povolený pod V 1994/2000 dňa 26.06.2000 (č. l. 118/122).
21. Odvolací súd v zhode so záverom prvoinštančného súdu konštatuje, že k zrušeniu BSM žalovaného a jeho manželky došlo súdnym rozhodnutím ešte v roku 1995 a po jeho zrušení si účastníci zaniknuté BSM vysporiadali Dohodou uzavretou v roku 1918, zavkladovanou do katastra nehnuteľností v roku 2000, ktorej platnosť nebola napadnutá, ani nedošlo k vydaniu rozhodnutia o neplatnosti alebo neúčinnosti tohto právneho úkonu. K zrušeniu BSM a k následnému vyporiadaniu, právnym úkonom žalovaného a jeho manželky (Dohodou o vyporiadaní BSM) teda došlo pred viac ako 20 rokmi od vyhlásenia konkurzu a v čase, kedy právna úprava aplikovaná na konkurz a oddlženie žalovaného ešte vôbec neexistovala. Žalobkyňa mala v čase vyporiadania BSM dostatočné a účinné prostriedky právnej ochrany, ktoré mohla využiť, pokiaľ sa cítila ohrozená na svojich právach veriteľky. Za týchto okolností preto tvrdenia žalobkyne o účelovom vyporiadaní BSM Dohodou z roku 1918, uzavretou po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty a neposkytnutie informácie dlžníkom o určovacom vlastníckom spore sp. zn. 9C/284/2016, vedenom na návrh žalobkyne, nemožno v žiadnom prípade považovať za nepoctivý úmysel dlžníka pri podaní návrhu na konkurz.
22. Súd prvej inštancie sa riadne a dostatočne vysporiadal s hodnotením dlžníka aj z hľadiska kritérií vyplývajúcich z ust. § 166g ods. 3 ZoKR.
23. Dostatočne vyhodnotil a zodpovedal aj na tvrdenia žalobkyne ohľadne neoznámenia čísla účtu a sumy 267,28 eur, v čom žalobkyňa rovnako videla nepoctivý zámer dlžníka. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že ide o majetok nepatrnej hodnoty, na ktorý sa v danom prípade neprihliada. Navyše, tento majetok bol doplnený do súpisu všeobecnej podstaty a zverejnený v Obchodnom vestníku. Nebolo preukázané zatajenie finančných prostriedkov žalovaným, ani zatajenie účtu. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti konštatoval, že v praxi konkurzných konaní je bežné, že pribúdajú súpisové položky, najmä pokiaľ ide o finančné prostriedky (výplaty dôchodkov, mzdy, poistné plnenia).
24. Neobstojí ani argumentácia žalobkyne, že súd mal pri skúmaní nepoctivého zámeru dlžníka hodnotiť a posudzovať konanie a správanie sa dlžníka za celú dobu od vzniku záväzku (t.j. od roku 1992) až do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (t. j. do roku 2018). Táto argumentácia, s poukazom na danú skutkovú situáciu (vznik dlhu v roku 1992, exekúcia od roku 1997 a vyhlásenie konkurzu v roku 2018), nemá oporu v ust. § 166g ods. 2 ZoKR.
25. Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko si tento nárok neuplatnil a o náhradu trov konania nežiadal. Odvolací súd zastáva názor, že zo znenia § 262 CSP vyplýva len povinnosť súdu rozhodnúť z úradnej moci (bez návrhu) o nároku na náhradu trov, nie však povinnosť tento nárok strane sporu priznať bez prejavenia jej vôle, že o takýto nárok má záujem. Ustanovenie § 262 CSP podľa odvolacieho súdu nezbavuje stranu sporu povinnosti aj naďalej si nárok na náhradu trov konania voči súdu riadne uplatniť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).