Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/172/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne Y. R., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v Q., na ul. Q. č. 28X/XXX, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 422,- Eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 14.04.2016 č.k. 3C/53/2016 - 50 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 13.07.2016 č.k. 3C/53/2016 - 62 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 422 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 422 Eur odo dňa 23.2.2016 do zaplatenia. Určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere zo dňa 28.8.2012, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 10 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobkyni vo výške 339,01 Eur.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 28.8.2012 uzatvorili zmluvu o úvere. Na jej základe žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 1.000,- Eur. Žalobkyňa sa túto čiastku, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 968 Eur, zaviazala zaplatiť žalovanému v 12-tich mesačných splátkach po 164 Eur. Z celkovej sumy 1.968 Eur žalobkyňa zaplatila 1.422 Eur. Žalovaný je právnickou osobou s predmetom činnosti, okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov i poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Ak žalovaný úver žalobkyni poskytol, konal tak v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho nemôžu byť pochybnosti o tom, že pri uzatváraní zmluvy o úvere so žalobkyňou vystupoval v postavení dodávateľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy i v postavení veriteľa pojmovo definovaného ustanovením § 2 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný úvery poskytuje vo veľkom rozsahu ako je to súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Žalobkyňa je fyzickou osobu, nepodnikateľkou. Úverová zmluva bola uzavretá na formulári, na ktorom sú štyri možnosti voľby účelu poskytnutia finančných prostriedkov a to na výkon 1. zamestnania, 2. povolania, 3. podnikania a 4. iný účel. Žalobkyňa ako účel poskytnutia peňažných prostriedkov na zmluve vyznačila v poradí štvrtú možnosť. Žalobkyňa pri

uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a bola v postavení spotrebiteľa. Uzatvorená zmluva má tak charakter zmluvy spotrebiteľskej. Práva a povinnosti medzi žalobkyňou a žalovaným založené nimi uzavretou zmluvou zo dňa 28.8.2012 je tak treba prioritne posudzovať podľa príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, všetko v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.

3. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha síce dvoch nárokov, ale so spoločným skutkovým i právnym základom. V prvom bode výrokovej časti žalobkyňa požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 422 Eur tvrdiac, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 28.8.2012 jej žalovaný poskytol úver vo výške 1.000 Eur za poplatok vo výške 968 Eur, ktorý zo sumy úveru predstavuje 96,80 % navýšenie. Žalovaný jej pritom za takýto poplatok neposkytol reálne plnenie, pričom tento poplatok svojou výškou, na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia, na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím predstavuje podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. V druhom bode výrokovej časti žaloby žalobkyňa žiadala určiť neprijateľnosť tejto podmienky, ináč uvedenej v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V zmysle žaloby žalobkyne je tak jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia viazaný na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyjadrenej v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalobcu.

4. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom zmlúv o spotrebiteľských úveroch tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je taxatívny, čo znamená, že ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zaradiť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj také zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

5. Na uzavretie úverovej zmluvy so žalobkyňou žalovaný použil ním bežne, pre tento účel, používaný formulár s dopredu pripraveným textom obsahových náležitostí zmluvy i listiny označenej ako Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Do takto pripraveného formulára boli rukou vpísané generálie žalobkyne, ako aj suma úveru, suma poplatku, celková suma, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť, počet a výška splátok úveru a deň splatnosti prvej splátky úveru. Z obsahu textu zmluvy tak, ako je uvedený na prvej strane formulára pritom nie je zrejmé nielen aký druh poplatku sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť, ale ani čo tvorí jeho základ a spôsob akým bola výška poplatku vypočítaná. Z tejto časti úverovej zmluvy pritom ani nie je zrejmá súvislosť tohto poplatku s bodom 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nachádzajúcich sa na rubovej časti formulára. Navyše formulácia bodu 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neurčitá a nejasná, najmä jeho druhá časť v znení „Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“. Nemôže byť sporu v tom, že nielen ustálená judikatúra súdov, ale tiež samotná prax bánk i nebankových subjektov prísne rozlišuje úroky ako odplatu poskytovateľa úveru za poskytnuté finančné prostriedky od poplatkov ako určitej náhrady žiadateľa o úver za náklady, ktoré poskytovateľovi úveru môžu vzniknúť v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere a dočasným poskytnutím peňažných prostriedkov žiadateľovi úveru. V tomto prípade žalovaný ako poskytovateľ úveru nielenže tieto dve skutkovo ale aj právne celkom samostatné náležitosti zmluvy o úvere spojil v zmluve do jednej sumy, ale aj vo všeobecných podmienkach, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ich formuloval absolútne neurčitým pomerom a bez akýchkoľvek znakov, na základe ktorých by žalobkyňa ako spotrebiteľka mohla posúdiť ich primeranosť, čo do obsahu (druhu poplatkov) i ich výšky. Je tak nutné žalobkyni prisvedčiť, že zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne úkony ide, za ktoré žalovaný žiada od žalobkyne poplatok. Rovnako tak je potrebné prisvedčiť žalobkyni aj pokiaľ tvrdí, že výška poplatku za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere je vyššia než samotný úrok z úveru, pričom nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré by výška tejto časti poplatku mala byť závislá od výšky úveru.

6. Navýšenie sumy úveru vo výške 1.000 Eur o 968 Eur a jeho zahrnutie pod kategóriu „poplatok“ je naviac v rozpore s ustanovením § 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle tohto zákonného ustanovenia totiž dodávateľ je ako obsahovú náležitosť povinný samostatne v úverovej zmluve vyjadriť nielen výšku úroku z úveru, ale aj poplatky, lebo výška týchto nevyhnutných náležitostí úverovej zmluvy má význam nielen pre vyčíslenie celkových nákladov spotrebiteľa na úver, ale aj pre výpočet RPMN, ako nevyhnutných náležitostí takejto zmluvy, rozhodných okrem iného aj pre možnosť posúdenia celkových podmienok úveru a jeho prijateľnosti pre spotrebiteľa. Obsah zmluvy uzatvorenej dňa 28.8.2012 o poskytnutí úveru, je v príkrom rozpore s týmito zásadami.

7. Neprimeranou sa javí aj výška poplatku predstavujúca 96,80 % navýšenie úveru so splatnosťou jedného roka. Zmluva o úvere i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú dopredu žalovaným pripraveným formulárom, bez možnosti žalobkyne ako spotrebiteľky sa podieľať na ich príprave a dojednaní podmienok úveru. Túto skutočnosť žalovaná strana ani nepopiera, pričom v tejto súvislosti je právne bezvýznamná jej obrana vyjadrená v písomnom stanovisku k žalobe, podľa ktorej žalovanou stranou pripravené zmluvné podmienky žalobkyňa mohla odmietnuť a úver neprijať. Vzhľadom na uvedené tak nemôžu byť pochybnosti o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyjadrenej v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere účastníkmi uzatvorenej dňa 28.8.2012 v časti podľa žaloby žalobkyne, teda v časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Súd prvej inštancie tak na základe žaloby žalobkyne a podľa ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p. neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky vyslovil. Postupoval pritom v zhode s už judikovaným stanoviskom vyjadreným v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013 č. k. 11C 42/2012-46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č. k. 5Co 219/2013-91, na ktoré žalobkyňa vo svojej žalobe poukazuje.

9. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zmluvná podmienka, na základe ktorej žalobkyňa okrem vrátenia sumy 1.000 Eur ako istiny úveru, mala zaplatiť poplatok vo výške 968 Eur, v časti, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je podmienkou neprijateľnou a tým aj neplatnou. Neplatnou je ale aj zvyšná časť tejto zmluvnej podmienky, teda aj zvyšná časť druhej vety bodu 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, vyjadrená slovami „Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok...“.

10. Zmluvná podmienka vyjadrená v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veta druhá, je ako celok nejasná a neurčitá. Neplatnou v zmysle ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka je aj časť týkajúca sa jednej tretiny poplatku, ktorá by mala byť úrokom z úveru.

11. Žalobkyňa z titulu vrátenia žalovaným poskytnutého úveru zaplatila žalovanému celkovo 1.422 Eur. Časť zmluvy o úvere a to v rozsahu zmluvnej podmienky vyjadrenej v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorej žalobkyňa mala zaplatiť okrem istiny úveru aj poplatok vo výške 968 Eur, je neplatná, v dôsledku čoho žalobkyni povinnosť zaplatiť poplatok nevznikla. Žalobkyňou zaplatená časť poplatku vo výške 422 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať v súlade s ustanoveniami 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

12. Súd prvej inštancie preto žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 422 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.

13. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

14. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že žalobkyňou predložená zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko zmluvné strany sa dohodli v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvárala podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov

zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d).Zmluva uzatvorená účastníkmi obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere uvedené v Obchodnom zákonníku. Následne sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťahy do budúcna, ktoré vzniknú zo zmluvy sa budú spravovať ustanovením § 262 a nasl. Obchodného zákonníka. Slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov účtovaniu poplatku výslovne nebráni. Aj ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka v prípade zmluvy o úvere, okrem platenia samotných úrokov, umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov. teda umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku. Žalobkyňou tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 9 ods. 10 tohto právneho predpisu sa totiž veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona, alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho vyplýva výkladom, že takýto poplatok je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Podstatnou náležitosťou je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky bez uvedenia ich výšky.

15. V čase uzavretia Zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobkyňa a nie žalovaný. Žalobkyňa teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia Zmluvy išlo o odplatu výrazne vybočujúcu z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Ak sa žalobkyňa dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Navyše žalobkyňa sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia. Správne by mala prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac je možné prevýšenie takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Žalobkyňa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemá naliehavý právny záujem. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V zmysle tohto ustanovenia žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov.

16. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého uzatvorená zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval

Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tejto účastníčky. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania možného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že spotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel uzatvorenia uvedený nebol.

20. V zmluve o úvere zo dňa 28.8.2012 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobkyne (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo) iné údaje uvedené nie sú. Podľa prehlásenia obsiahnutého v zmluve finančné prostriedky boli poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania žalobkyne. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní. Išlo teda bez akýchkoľvek pochybností o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

21. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, 1/3 z neho mala predstavovať dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Takáto špecifikácia nákladov je neurčitá a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. 22. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové, používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. 23. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 24. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 25. Na kategóriu dobrých mravom treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. 26. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanoveniam, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

27. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primeranú odplatu riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolností.

29. Pri dojednávaní odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o odplate často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimeranú až úžernícku odplatu. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne presahuje odplatu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k odplatám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie odplaty, rozhodne nie odplaty neprimerané. V zmluve dohodnutá odplata skrytá pod termín poplatok dosahuje skoro výšku poskytnutého úveru. Ide o niekoľko násobne vyššiu odplatu v porovnaní s priemernou odplatou uplatňovanou bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá odplata teda podstatne prevyšuje obvyklú odplatu a preto záver o neplatnosti dojednania o odplate pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

30. Dôsledkom absolútnej neplatnosti dojednania o odplate je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru mala žalovanému vrátiť len istinu úveru, teda sumu 1.000 Eur. Celkovo však žalobkyňa zaplatila čiastku

1.422 Eur a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 422 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

31. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 bola táto podmienka určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013 č.k. 11C/42/2012 - 46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k. 5Co/219/2013 - 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. 32. Vychádzajú z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách, bola skutočnosť, že úspešnej žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .