Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Csp/53/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnom spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35855673, proti žalovanému: Y., nar. X.X.XXXX., bytom A., o zaplatenie 400,85 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 209,14 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 209,14 Eur odo dňa 30.1.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 4,34 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 22.8.2016 doručil žalobca súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 400,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 400,85 Eur od 30.1.2015 do zaplatenia, titulom neuhradenia faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. E., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktoré umožnili žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. . Žalobca sa týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáhal nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón, telekomunikačné zariadenie Sony Xperia E3 white vo výške 190,71 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom Dodatku zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnou vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol vedomý, že telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia/ mobilného telefónu. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil, je pri akciovej cene mobilného telefónu Sony Xperia E3 white, v sume 190,71 Eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 214,12 Eur vyfakturovaných

v období 10-12/2014. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 20.1.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami, čl. 11 bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 30.1.2015. Na základe toho žiadal súd, aby priznal žalobcovi okrem sumy za neuhradené služby vo výške 214,12 Eur aj nárok na zaplatenie sumy 190,71 Eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

3. Podľa ust. § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku, rozhodol súd prvej inštancie vec bez nariadenia pojednávania dňa 27.2.2017 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. E. zo dňa 17.10.2014, dodatkom k zmluve , pokusom o pokonávku zo dňa 20.1.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2014, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a zistil tento stav veci:

5. Dňa 17.10.2014 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvy č. E. na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Panter 40 s osobitným roam. balíkom, s bonusovou službou TV v mobile, CLIP, Prístup k internetu. Z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, č. E. zo dňa 17.10.2014 vyplýva, že predmetom tohto dodatku je dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu. V súvislosti s kúpou koncového telekomunikačného zariadenia (ďalej len „MT“) Sony Xperia E3 white, sa účastníci dohodli, že žalovaný zaplatí kúpnu cenu vo výške 1,- Eur, s tým, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy je 200,- Eur. Žalovaný sa zaviazal splniť povinnosť mu vyplývajúcu z čl. 2 tohto dodatku, teda riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu za zakúpený akciový mobilný telefón vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2., ako aj Poplatok vo výške 11,- Eur uvedený v čl. 1 bod 1.5. a pravidelne mesačne platiť poplatok stanovený prinajmenšom na sumu 40,- Eur. V čl. 2 bod 2.5.sa žalovaný zaviazal za porušenie zmluvných povinností podľa bodu 2.2, 2.3 alebo 2.4 tohto článku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 199,- Eur. V zmysle bodu 2.3. tohto článku sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia tohto dodatku.

6. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

7. Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

8. Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 20.1.2015 vyplýva, že žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 10-12/2014 v sume 214,12 Eur. Na základe Dodatku k tejto zmluve ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške 190,71 Eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr do 29.1.2015, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou.

9. Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry, a to faktúr č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014 na sumu 14,70 Eur splatnú dňa 10.12.2014, pozostávajúcu z medzinárodných hovorov, medzinárodných SMS a poplatku za odpojenie, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2014 na sumu 1,- Eur, splatnú dňa 2.11.2014 pozostávajúcu z poplatku za telefón a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2014, splatnú dňa 9.11.2014 na sumu 198,42 Eur pozostávajúcu z mesačného poplatku Panter, aktivácie SIM karty, hovorov na zákaznícku linku, medzinárodných hovorov a medzinárodných SMS.

10. Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok, spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.

11. Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok, ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

12. Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok, okrem iných oprávnení upravených v týchto Všeobecných podmienkach, resp. v Zákone, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.

13. Podľa bodu 6.2 písm. a) a b) článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade so zmluvou alebo jej dodatkom, zákonom a Všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok

14. V zmysle čl. 11 bod. 11. 1 Všeobecných podmienok, sadzby cien a poplatkov za poskytovanie jednotlivých služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych programov.

15. Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok, spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

16. V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok, účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním mobilných telefónov alebo koncových zariadení, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa osobitných predpisov

17. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa ust. § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

20. Podľa ust. § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

21. Podľa ust. § 43 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

22. Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa ust. § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no ten, sumy za tieto služby, tak ako jej boli vyčíslené, v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby je opodstatnený vo výške 209,14 Eur ( bez poplatku za odpojenie vo výške 3,3194 bez DPH vyúčtovaného vo faktúre č. XXXXXXXXXX). Z toho dôvodu vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnutú službu vo výške 209,14 Eur ( titulom faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 198, 42 EUR s DPH - mesačné poplatky panter 48,- Eur, aktivácia SIM karty

- 11,- Eur, hovory na zákaznícku linku - 0,12 Eur, medzinárodné hovory - 138,16 Eur, medzinárodné SMS - 1,14 Eur a faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 10,72 Eur s DPH - medzinárodné hovory - 10,42 Eur, medzinárodné SMS - 0,3 Eur ).

26. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú mu žalobca v pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády , pričom výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola ku dňu 30.1.2015 0,00 %.

27. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za odpojenie vo výške 3,3194 bez DPH vyúčtovaného vo faktúre č. 2264797665 súd konštatuje, že daný zmluvný vzťah medzi

stranami vyplývajúci z predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb je nutné posudzovať ako spotrebiteľských vzťah a to s ohľadom na zákonne kritéria obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

28. Podľa ust. § 52 ods. ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ ( oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa doplňujú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

30. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah ( rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a L. C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26.10.2006 Y., C-168/2005 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. z 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ- V.).

31. Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb je typickou štandardnou formulárovou zmluvou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Predmetné poplatky boli vopred zo strany žalobcu naformulované bez možnosti zmeny zo strany spotrebiteľa, resp. neboli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednané. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou ( čl. 3 ods. 2 smernice).

32. Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o poskytovaní verejných služieb týkajúcich sa predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také poplatky, ktoré obstoja v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca žalobcu, resp. žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Kladie za tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripraví obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní ako sú poplatky. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

33. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nie len

podmienka, ktorá je neprimeraná ( napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „rátio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži skutočnosti záujmom dodávateľa ( tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax ( porovnaj rozsudok Súdnej dvora vo veci C-618/10; rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012 sp. zn. 18Co/109/2011).

34. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutý telekomunikačných služieb je odôvodnený, je v súlade so zákonom, žalovanému boli poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil riadne dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal aj príslušné úroky z omeškania, ktoré boli uplatnené v súlade so zákonom o príslušnom vykonávacím predpisom s výnimkou nárokov uvedených nižšie.

35. Čo sa týka poplatkov za odpojenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie je nepochybne nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu aj ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie je teda výlučným nástrojom určenej ochrany samotného žalobcu nie je to služba v prospech žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v tejto častiach žalovanej istiny, t.j. v časti požadovaného poplatku za odpojenie.

36. Súd považuje poplatok za odpojenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda za neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

37. Súd nepriznal žalobcom uplatňovaný nárok, ktorý predstavoval nárok na zaplatenie sumy 190,71 Eur titulom náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a tzv. akciovou cenou

38. Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb tak, ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

39. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o zodpovednosť charakteru ex contractu). Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

40. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971)

41. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/197).

42. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971)

43. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zriadenia a jeho akciovou cenou. Z vyššie citovaných ustanovení, tak ako boli dojednané v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v Dodatku k zmluve, uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku za kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanému ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanému ako účastníkovi mobilný telefón za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k mobilnému telefónu a odovzdať mu ho. Žalobca teda umožnil žalovanému na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdŕžal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 190,71 Eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

44. Podľa ust. § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. V zmysle ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 52,17 % k 47,83 % úspechu žalovaného a priznal mu preto nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 4,34 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).