Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-157-2016.pdf
PDF · 75.62 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/157/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
G. R., nar. XX. 7. XXXX
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, bytom u matky, dieťa rodičov: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Z. XXX a otca: O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o udelenie súhlasu o zmenu priezviska mal., takto
rozhodol:
U d e ľ u j e za otca súhlas so zmenou priezviska maloletej z priezviska „R.“ na priezvisko „J.“.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu 17. 10. 2016 sa matka domáhala udelenia súhlasu na zmenu priezviska maloletej na priezvisko „J.“. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti ako druh a družky od 7 mesiacov veku maloletej. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/186/2015-138 zo dňa 30. 5. 2016 bola medzi rodičmi schválená rodičovská dohoda, ktorou došlo k zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške 110 €, pričom styk otca s maloletou nebol upravený; otec o uvedené neprejavil záujem. Nakoľko osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne matka, otec sa s maloletou nestretáva, nekontaktuje ju, maloletá k nemu nemá žiadne citové väzby, pričom rôznosť priezvisk matke spôsobuje problémy, ktoré sa môžu s nástupom maloletej do materskej školy prehlbovať. Pre vnútorný rozpor, ktorý pociťuje matka a začína vnímať aj dcéra, navrhuje zmenu priezviska na priezvisko matky.
2) Otec s návrhom matky nesúhlasil. Poukázal na to, že to, že v spoločnej domácnosti žili v rodičovskom dome otcových rodičov, s matkou maloletej chcel mať normálnu rodinu a doživotný vzťah, avšak musel odísť pracovať do zahraničia. Počas tohto obdobia matka si našla iného partnera. Keďže otec aktuálne žije vo Švajčiarsku, toto mu objektívne limituje možnosti stretávať sa dcérou a pre jej vek nie je možnosť inej komunikácie.
3) Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť s poukazom na to, že v jej starostlivosti neboli zistené nedostatky a je toto v záujme maloletej.
4) Otec sa pojednávania nariadeného v tejto veci sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil prácou mimo územia Slovenskej republiky, pričom súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, čo súd aj učinil.
5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6) Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/186/2015-138 zo dňa 30. 5. 2016 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 110 € mesačne s tým, že styk otca s maloletou rodičia upraviť nežiadali. Rodičia sú teda bývalí druh a družka, výlučnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje však iba matka. Otec sa o maloletú reálne nezaujíma. Naposledy sa s ňou stretol 1. 2. 2015, aj keď od tohto obdobia sa viackrát zdržiaval na území Slovenskej republiky. Matka má nový stabilný vzťah, zatiaľ však uzavretie manželstva či ďalšie deti neplánuje. Maloletá sa sama predstavuje priezviskom matky, aj keď bola upozornená, že sa volá „R.“. S príbuznými otca sa maloletá nestretáva, naopak má veľmi dobrý vzťah k svojím starým rodičom zo strany matky, s ktorými je v kontakte každý deň.
7) Súd vo veci rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
8) Podľa § 40 ods. 1 Zákona o rodine, deti majú spoločné priezvisko rodičov, alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3, 4.
9) Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rodine, ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa.
10) Podľa § 111 písm. h) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť.
11) Súd v prvom rade konštatuje, že priezvisko vyjadruje spolupatričnosť dieťaťa k rodine a blízkym osobám.
12) Okrem zmeny priezviska dieťaťa podľa Zákona o rodine je možné zmeniť priezvisko dieťaťa na základe dohody alebo na základe povolenia príslušného správneho orgánu podľa § 6 - 11 Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku. K žiadosti o povolenie zmeny priezviska maloletého musí byť pripojený súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého tak, ako je tomu v tomto prípade. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody.
13) V danej veci súd návrhu matky vyhovel, pretože tieto dôležité dôvody existujú: otec, ktorého priezvisko dieťa nosí, si plní svoje povinnosti k dieťaťu len tým, že prispievať na jeho výživu, inak nejaví o neho záujem, o jeho zdravotný stav, záujmy apod. Maloletú vôbec nenavštevuje, pričom niekoľkoročný permanentný nezáujem nemôže byť ospravedlnený prácou v zahraničí, pretože otec počas tohto obdobia na Slovensko chodieval. Je teda zrejmé, že k otec k dieťaťu stratil akýkoľvek citový vzťah. Vzhľadom k tomu nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi.
14) Súd prihliadol aj ku skutočnosti, že maloleté dieťa má hlboký citový vzťah so svojou matkou, ktorej je zverené do starostlivosti, ako aj s jej rodičmi, s ktorými je v dennodennom kontakte. Zmenou priezviska by maloletá nadobudla práve priezvisko svojej matky a jej rodiny, t. j. priezvisko osôb, ktoré sa o ňu riadne a celodenne starajú a ku ktorým ju viažu vzájomné citové väzby, pričom tieto vzťahy vykazujú známky stability. Maloletá nemá naopak žiaden kontakt so svojimi súrodencami ani so starými rodičmi zo strany otca, ani s jeho ďalšími príbuznými. Teda nie je dôvod, aby súd súhlas otca so zmenou priezviska nenahradil.
15) Vzhľadom k tomu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
16) Pre úplnosť súd dodáva, že ani rozhodnutie súdu, ktorým sa nahrádza súhlas druhého rodiča so zmenou priezviska, nie je dôvodom na povoľujúce rozhodnutie správneho orgánu, ktorý vec vo vlastnej kompetencii posúdi správnou úvahou.
17) Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.