Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/77/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: N.. T. C., nar. XX. XX. XXXX, Ulica M. R. P. XX, B. T. B. P., zastúpeného Mgr. Gabrielou Hlavinkovou, advokátkou, 1. mája 174/13, Trenčín, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 14 050,- eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14 050,- eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 05. 05. 2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 28. 08. 2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14 050,- eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 05. 05. 2014 do zaplatenia.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 27.02.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o podnikateľskom účte, ktorej súčasťou bolo aj poskytovanie elektronických služieb k účtu č. 41750027/0900. Dňa 29.04.2014 žalobca zrealizoval svoje príkazy na úhradu cez internetbanking žalovaného do 12:12 hod. V ten deň a ani nasledujúci deň 30.04.2014 sa žalobcovi už nepodarilo prihlásiť do internetbankingu k svoju účtu a preto volal žalovanému, ktorého pracovník žalobcovi poradil, aby sa prihlásil k účtu cez iný počítač. Potom sa žalobca už k svojmu účtu prihlásil a zistil, že z jeho účtu boli odoslané sumy 9 300,- eura a 4 750,- eura bez jeho príkazu a vedomia. Žalobca opätovne volal žalovanému a požiadal ho o zablokovanie svojho účtu, na čo mu pracovník žalovaného povedal, aby išiel okamžite osobne podať na pobočku žalovaného reklamáciu. Žalobca išiel osobne na pobočku žalovaného v Novej Dubnici a podal reklamáciu k daným platbám s uvedením, že on ich neautorizoval a nič o nich nevedel, a preto žiadal o vrátenie odpočítaných súm z jeho účtu. Žalovaný nekonal a až dňa 05.05.2014 zaslal žalobcovi vyjadrenie, že mohlo dôjsť k zneužitiu služby internet banking a preto požiadal príjemcu o vrátenie peňazí. Následne žalobca opätovne žiadal banku o vrátenie peňazí aj prostredníctvom svojho advokáta. Žalovaný si svoje povinnosti v zmysle zákona č. 492/2009 Z.z. neplnil a jeho konanie nebolo konštruktívne a nápomocné k vyriešeniu problému, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom konania kriminálnej skupiny, pričom ani samotná banka nebola schopná a ochotná si vlastný softvér chrániť a zabrániť vykrádaniu účtov svojich klientov. Odpovede žalovaného sa sústredili na obhajovanie jeho nečinnosti a povinnosti uchovávať bankové tajomstvo podľa zákona č. 492/2009 Z.z. a neopatrnosť žalobcu pri sťahovaní aplikácii do svojho počítača a telefónnu. Žalobca zároveň odkazoval na ust. §§ 2, 8, 10, 11, 12, 25 a 26 zákona č. 492/2009 Z.z. Existujú poistenia zodpovednosti za škodu z titulu vykonania neautorizovanej platobnej operácie a pravdepodobne

žalovaný takéto poistenie nemá. Žalovaný mal zabezpečiť lepšiu viacstupňovú autorizáciu z dôvodu útokov na peňažné účty klientov žalovaného. Tvrdil, že bol zo strany žalovaného ubezpečovaný, že mu peniaze vráti, pretože mali páchateľa na kamere, ale po dvoch týždňoch bolo žalobcovi oznámené, že bol obeťou počítačového útoku, na základe čoho mal podať trestné oznámenie. Žalobca poukázal na skutočnosť, že príjemca jeho peňazí mal účet založený len krátko pred touto udalosťou bez platobného pohybu a bez vzájomnej platobnej histórie, pričom žalovaný nie vždy v stanovenej lehote poskytoval vyšetrovateľovi požadované informácie. Žalovaný mal možnosť zachrániť peniaze, ak by sa obrátil na orgán činný v trestnom konaní. Žalobca záverom svojich tvrdení uviedol, že žalobca urobil v zmysle ust. § 26 zákona č. 492/2009 Z.z. všetky úkony hneď po tom, čo zistil neoprávnený výber peňažných prostriedkov zo svojho účtu, pričom žalovaný nepreukázal, že by žalobca konal s hrubou nebanlivosťou, prípadne podvodne, a preto s odkazom na ust. § 11 zákona č. 492/2009 Z.z. vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi všetky finančné prostriedky, ktoré mu boli neoprávneným výberom odcudzené.

3. Žalovaný v rámci svojej obrany k žalobnému návrhu žalobcu uviedol, že podnikateľský účet č. XXXXXXXX/XXXX a poskytovanie služieb k tomuto účtu boli žalobcovi zriadené na základe zmluvy o podnikateľskom účte a zmluvy o elektronických službách zo dňa 27.02.2013. Súčasťou oboch zmlúv boli všeobecné obchodné podmienky, s ktorými žalobca súhlasil a zaviazal sa ich dodržiavať. Žalovaný namietol právomoc súdu prejednať a rozhodnúť predmetný spor. Uviedol, že uzatvorením uvedených zmlúv sa žalobca a žalovaný dohodli na uzatvorení rozhodcovskej zmluvy v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. formou rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach. Predmetom súdneho konania je spor týkajúci sa poskytovania platobných služieb, konkrétne platobnej operácie vykonanej prostredníctvom elektronickej služby internetbanking zriadenej žalovaným žalobcovi. Keďže predmetom sporu sú odborné a špecifické otázky týkajúce sa platobného styku, bolo podľa žalovaného žiaduce, aby predmetný spor prejednal senát rozhodcovského súdu. Všeobecné obchodné podmienky boli súčasťou vyššie uvedených zmlúv, pričom časť ich obsahu sa určila odkazom na obchodné podmienky. Zmluva, ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky obsahovala súhlasný prejav vôle zmluvných strán, aby sa ich práva a povinnosti výslovne neupravené v zmluve riadili obchodnými podmienkami. Rovnako tiež žalobca vyhlásil, že sa s obchodnými podmienkami oboznámil, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že podmienka dodržania písomnej formy rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z.z. bola splnená. Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v bode 18 obchodných podmienok, pričom žalobca pri uzatváraní zmlúv rozhodcovskú doložku neodmietol a ani následnej od nej neodstúpil. Keďže žalobca nemal postavenie spotrebiteľa, nemohol sa dovolávať jej neprijateľnosti. Na základe toho žalovaný trval na rozhodcovskej zmluve a namietol nedostatok právomoci súdu na rozhodovanie tohto sporu. K samotnému žalovanému nároku žalobcu uviedol, že dňa 29.04.2014 boli prostredníctvom elektronickej služby internet bankingu realizované z účtu č. 41750027/0900 transakcie v sume 9 300,- eura a 4 750,- eura. Šetrením bolo zistené, že obe transakcie boli realizované korektne na základe pokynu žalobcu po správnom prihlásení sa do elektronickej služby, správnym zadaním prihlasovacieho mena a hesla a následne bezchybnou autorizáciou platieb bezpečnostným predmetom - sms kľúčom. Pri použití internet bankingu je ochrana až tromi na sebe nezávislými bezpečnostnými predmetmi, ktorými sú prihlasovacie meno, heslo a sms kľúč, ktorý banka zasiela výlučne na telefónne číslo klienta. Uvedeným spôsobom boli autorizované aj sporné transakcie zo dňa 29.04.2014 v sume 9 300,- eura s časom o 12:54 hod. a v sume 4 750,- eura v čase o 14:14 hod., pričom sms kľúč bol zaslaný na telefónne číslo žalobcu v tvare 0905 712 365. V daný deň, ešte pred spornými transakciami, boli žalobcom rovnakým spôsobom zrealizované ďalšie tri transakcie, ktoré žalobca nespochybnil a potvrdil, že ich vykonal. Nasledujúci deň žalobca kontaktoval žalovaného s oznámením, že mu z účtu zmizli peniaze, na základe čoho žalovaný zablokoval internet banking a bezpečnostné predmety postupom v súlade so zákonom č. 492/2009 Z.z., čím zabránil ďalším prípadným škodám. Obe transakcie boli vykonané bezchybne a na prvý pokus. Žalovaný transakcie zúčtoval v súlade s platnými právnymi predpismi a pripísal ich na účet klienta. Na základe vyhlásenia žalobcu žalovaný vyzval majiteľa účtu, na ktorý boli peňažné prostriedky poukázané, na vykonanie spätného prevodu týchto finančných prostriedkov. Nakoľko príjemca spätný prevod nerealizoval, žalovaný v súlade s postupom v zmysle zákona č. 492/2009 Z.z. poskytol žalobcovi identifikačné údaje príjemcu platby za účelom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi bolo teda známe, kto sa bezdôvodne obohatil, a preto žaloba voči žalovanému nie je dôvodná. Podľa žalovaného musela transakcie realizovať osoba, ktorá mala prístup k bezpečnostným predmetom potrebným pre vykonanie transakcie (prihlasovacie meno, heslo a sms kľúč) alebo ktorej tieto informácie žalobca poskytol alebo oznámil. Pri používaní elektronických služieb je klient banky povinný postupovať a dodržiavať bezpečnostné zásady ich používania. Žalovaný odkázal

na ust. § 26 zákona č. 492/2009 Z.z., ktoré ukladá používateľovi platobného prostriedku povinnosť používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto platobného prostriedku. Upozornenie na možné prípady phishingu a iných útokov na zneužitie elektronických služieb a opatrenia, ktoré je potrebné dodržiavať na ich predchádzanie žalovaný navyše adresne zaslal každému klientovi a aj žalobcovi, ktorý si ich dňa 01.03.2014 a 23.04.2014 prečítal. V období od februára 2014 klienti žalovaného čelili phishingovým útokom zo strany neznámeho útočníka. Po prvých útokoch si žalovaný v spolupráci s postihnutými klientami, ktorí banke poskytli na analýzu svoje zariadenia a mobilné telefónny a renomovanými odborníkmi na ochranu informačných systémov a to spoločnostami ESET a F5 Networks nechal vypracovať analýzu útokov. Bolo zistené, že útok prebiehal tak, že klient z webu stiahol do svojho zariadenia (napr. počítača) škodlivý softvér. Bol to vírus, pred ktorým sa bolo možné brániť dostupnými antivírovými programami. Pri prihlasovaní do internet bankingu klientovi tento vírus podhodil falošnú stránku banky, ktorá nebola zabezpečená základnými bezpečnostnými prvkami. Klient zadal na tejto stránke prihlasovacie meno a heslo do internet bankingu, čím ich poskytol útočníkovi. Zároveň na tejto stránke podhodil útočník klientovi informáciu o potrebe registrácie jeho telefónneho čísla a operačného systému na jeho mobilnom telefóne, za účelom zaslania bezpečnostného certifikátu, ktorý si mal klient následne stiahnuť do svojho telefónu. Podľa klientom zadaného operačného systému mobilného telefónu klienta, útočník zaslal klientovi na jeho telefónne číslo príslušnú verziu škodlivého softvéru, ktorý spôsobil to, že sms správy doručené klientovi z banky, teda sms kľúče, boli z mobilného zariadenia klienta presmerované na telefónne číslo útočníka, ktorý spolu so získaným menom a heslom získal nástroj na realizovanie príkazov. Celá táto komunikácia medzi klientom a útočníkom prebiehala mimo stránok, systémov a komunikačných kanálov banky. Analýzou bolo potvrdené, že na strane banky nedošlo k absolútne žiadnemu úniku údajov, ani k nabúraniu do bankových systémov, pričom k sprístupneniu dát útočníkovi došlo na strane klienta. Žalovaný teda objektívne nemohol zasiahnuť ani nijak technicky ovplyvniť a zabrániť ďalším útokom, keďže k nim dochádzalo mimo systémov žalovaného. Žalovaný preto zvýšil informovanosť klientov a rozpútal rozsiahlu informačnú kampaň, znásobil bezpečnostné informácie na svojej webovej stránke a upozornil klientov adresnou sms správou s upozornením a výstrahou. Žalobcovi boli urgentné správy do internet bankingu, bez prečítania ktorých nemohol vykonávať činnosti v internet bankingu, doručené dňa 28.02.2014 a 17.04.2014 s tým, že obe tieto správy následujúce dni aj prečítal. Žalovaný bol toho názoru, že vynaložil maximálne úsilie a nemalé náklady na prevenciu a zvýšenie informovanosti a povedomia klientov. Kým žalovaný fyzicky útok odvrátiť nemohol, podľa žalovaného žalobca túto možnosť mal. Čo sa týkalo IP adries, väčšina z nich je dynamická, pričom žalobca aj sám v minulosti sa prihlasoval z viacerých rôznych IP adries, napr. v mesiaci apríl 2014 sa žalobca prihlasoval do internet bankingu z troch rôznych IP adries. Žalovaný uviedol, že vklady klientov sú chránené v zmysle a v rozsahu zákona č. 118/1996 Z.z., pričom táto ochrana sa vzťahuje pre prípady, keď sa vklady v dôsledku insolvencie banky stanú nedostupnými. Okrem toho žalovaný uviedol, že má poistené operačné riziká v rozsahu poistenia škody na majetku banky, škody spôsobenej zamestnancom banky, škody na majetku banky spôsobenej internými a externými podvodmi. Ide o poistnú zmluvu dôverného charakteru, pričom nijako nesúvisí s predmetným sporom. Žalovaný ďalej poukázal na body 3.36, 3.24. a 3.28, 3.30 obchodných podmienok a dohodu podľa ust. § 98 zákona č. 492/2009 Z.z.. V zmysle § 3.36 obchodných podmienok sa na klienta, ktorý nie je spotrebiteľom, ust. § 12 zákona č. 492/2009 Z.z. v celom rozsahu neuplatní. Podľa tohto ustanovenia platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými operáciami podľa ust. § 26 tohto zákona alebo nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa ust. § 26 v dôsledku hrubej nedbanlivosti. Banka zabezpečuje ochranu poskytovaných elektronických služieb všetkými možnými dostupnými prostriedkami a nástrojmi znemožňujúcimi prístup a použitie elektronických služieb neoprávnenej osobe. Táto povinnosť však podľa žalovaného nie je bezhraničná. Podľa neho od banky nemožno objektívne žiadať, aby zodpovedala aj za také zneužitie elektronických služieb, ktoré je spôsobené konaním, resp. opomenutím klienta, ktorým sám ohrozuje bezpečnosť jemu poskytnutých elektronických služieb a bezpečnostných predmetov. Banka má technicky ako aj procesne ošetrené a nastavené systémy a ochranné mechanizmy na elektronických službách tak, aby neumožnila neoprávneným osobám použitie elektronických služieb. Pokiaľ sa však klient neriadi podmienkami používania elektronických služieb a bezpečnostných predmetov a úmyselne alebo svojou hrubou nedbanlivosťou umožní neoprávnenej osobe ich použitie, banka nemôže objektívne zodpovedať aj za toto správanie klienta. Žalovaný mal za to, že si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z platných právnych predpisov, a preto žalovaný nárok považoval za neopodstatnený a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

4. Súd námietku žalovaného ohľadom nedostatku právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky nepovažoval za dôvodnú. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákona č. 244/2002 Z.z.“) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, pričom podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Platí, že písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská doložka, na ktorú odkazoval žalovaný a ktorá podľa žalovaného zakladala právomoc prejednať a rozhodnúť predmetný spor rozhodcovský súd, bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neobsahovali identifikáciu a ani podpisy žalobcu alebo žalovaného. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Cdo 245/2010 rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Rovnako podľa Najvyššieho súdu SR nestačí, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá len v prílohách zmluvy a to ani vtedy, ak je táto príloha so zmluvou technicky spojená a ani vtedy, ak na túto prílohu zmluva pred podpismi zmluvných strán odkazuje. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a rozhodovaciu prax súdov mal súd za to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v obchodných podmienkach je neplatná pre nedodržanie písomnej formy vymienenej v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., a preto bola daná právomoc súdov SR prejednať a rozhodnúť predmetný spor.

5. Žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný súd Nové mesto nad Váhom, pričom predmetý spor bol na základe námietky žalovaného postúpený Okresnému súdu Bratislava III ako miestne príslušnému súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu. Podľa vtedy platnej zákonnej úpravy bolo podľa ust. § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) upovedomenie o postúpení sporu na Okresný súd Bratislava III žalobcovi doručené dňa 28.01.2016. Povinnosť súdu predložiť takto postúpenú vec svojmu nadriadenému súdu podľa ust. § 105 ods. 3 O.s.p. na rozhodnutie o miestnej príslušnosti vznikala len vtedy, ak by s takýmto postúpením nesúhlasil samotný súd, ktorému bola vec postúpená alebo takéto postúpenie namietla strana sporu (v tomto prípade žalobca) do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o postúpení. Žalobca však postúpenie namietol až dňa 22.03.2016, teda až po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie takejto námietky, a preto súdu nevznikla podľa ust. § 105 ods. 3 v tom čase platného a účinného O.s.p. povinnosť predložiť spor svojmu nadriadenému súdu na rozhodnutie o miestnej príslušnosti, takže sa súd žalobcovou námietkou miestnej príslušnosti tunajšieho súdu ďalej procesne nezaoberal.

6. Nakoľko právny zástupca žalobcu a žalovaný nemali na pojednávaní konanom dňa 23.01.2017 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 27.02.2017.

I. vykonané dokazovanie 7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním týchto listinných dôkazov: zmluvy o elektronických službách a podnikateľskom účte zo dňa 27.02.2013, všeobecných obchodných podmienok, potvrdenia o prijatí podania žalobcu zo dňa 30.04.2014, odpovede na reklamáciu zo dňa 05.05.2014, žiadosti o vrátenie sumy zo dňa 30.06.2014, listu žalovaného zo dňa 10.07.2014, uznesenia ORPZ-504/2-VYS-TN-2014 Kz zo dňa 25.09.2014, vizualizácie elektronickej stránky banky s bezpečnostnými informáciami, prehľadu transakcií žalovaného cez internetbankingu a výsluchom svedka Ing. Mariána Tulisa, čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy.

8. Zo zmluvy o podnikateľskom účte a zmluvy o elektronických službách zo dňa 27.02.2013 vyplývalo, že žalovaný sa zaviazal zriadiť pre žalobcu podnikateľský účet, poskytnúť mu elektronické služby k účtu a vydať platobnú kartu. Oprávnenou osobou na nakladanie s prostriedkami na účte bol žalobca. Bezpečnostným predmetom bolo heslo a sms kľúč. Zároveň podpisom týchto zmlúv žalobca vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami.

9. Z bodu 3.24 všeobecných obchodných podmienok vyplývalo, že žalobca bol pre účely identifikácie, autorizácie a certifikácie oprávnený používať elektronické služby jemu sprístupnené žalovaným len

prostredníctvom bezpečnostných predmetov, ktoré mu žalovaný odovzdal a prostredníctvom tých bezpečnostných predmetov a údajov, na používaní ktorých sa žalobca a žalovaný dohodli. Žalobca bol pri ich používaní povinný dodržiavať všetky povinnosti stanovené žalovaným pre používanie bezpečnostných predmetov a používať bezpečnostné predmety podľa podmienok stanovených pre ich používanie, ďalej bol povinný po získaní alebo prevzatí bezpečnostného predmetu vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov, zabezpečiť utajenie bezpečnostných predmetov, nenechávať bezpečnostné predmety na mieste prístupnom iným osobám, chrániť ich pred stratou, odcudzením, zneužitím, bol povinný urobiť všetky potrebné opatrenia, aby zabránil ich strate, odcudzeniu alebo zneužitiu neoprávnenou osobou, pričom bol povinný neuchovávať identifikačný údaj ani autentifikačný údaj spolu s ďalšími bezpečnostnými predmetmi, zároveň nebol oprávnený sprístupniť bezpečnostné predmety žiadnej osobe. Ak by žalobca niektorú z týchto povinností porušil, zodpovedal by za následky, ktoré by vznikli v dôsledku porušenia týchto povinností, najmä ak ich následkom bolo získanie informácií o účte alebo o inom bankovom produkte, zneužitie takto získaných informácií neoprávnenou osobou, ako aj za ďalšie škody, ktoré vznikli v dôsledku porušenia niektorej z týchto povinností, ak osobitný predpis neurčí inak.

10. Z bodu 3.28 všeobecných obchodných podmienok vyplývalo, že sa žalobca zaviazal sledovať všetky oznámenia o pravidlách bezpečného používania elektronických služieb a bezpečnostných predmetov, ktoré žalovaný oznamoval zverejnením a postupovať v súlade s týmito pravidlami. Za škody spôsobené žalobcovi jeho neodbornou manipuláciou s elektronickými službami a bezpečnostnými predmetmi alebo jeho postupom v rozpore s týmto návodom alebo s týmito pravidlami bol v rozsahu stanovenom osobitným predpisom zodpovedný žalobca a takéto konanie žalobcu bolo považované za jeho hrubú nedbanlivosť.

11. Z bodu 3.30 všeobecných obchodných podmienok vyplývalo, že žalobca bol povinný skontrolovať súlad medzi informáciou doručenou bankou klientovi prostredníctvom elektronickej služby a informáciou, ktorá sa žalobcovi zobrazila prostredníctvom vlastného technického zariadenia ako informácia doručená bankou a takisto bol povinný overovať, či informácia doručená žalovaným prostredníctvom elektronickej služby bola v súlade so skutočným stavom na strane žalovaného. Žalovaný bol takisto povinný skontrolovať údaje uvedené v správe doručenej prostredníctvom bezpečnostného predmetu (napr. SMS správa pri bezpečnostnom predmete SMS kľúč) a pred certifikovaním pokynu overiť správnosť a súlad údajov obsiahnutých v správe doručenej pri bezpečnostnom predmete a zadávaným pokynom. Ak žalobca zistil nesúlad medzi údajmi obsiahnutými v takejto správe a zadávaným pokynom, mal žalobca okamžite ukončiť zadávanie pokynu a túto skutočnosť oznámiť žalovanému vzhľadom na možnosť, že ide o prípad phishingu alebo pharmingu. Žalobca bol taktiež povinný sledovať stav svojich finančných prostriedkov na svojom účte a v prípade podozrivých skutočností (napr. odpísanie finančných prostriedkov, na ktoré žalobca ani oprávnená osoba nedali pokyn), vykonať kroky potrebné na zaistenie bezpečnosti. Žalobca bol zároveň povinný chrániť svoje bezpečnostné predmety pred ich vyzradením a to aj formou zadania údajov z bezpečnostných predmetov (najmä jednotlivých pozícií z GRID karty) neoprávneným osobám ich oznámením prostredníctvom e-mailovej správy, internetovej stránky, ktorá nebola internetovou stránkou žalovaného alebo telefonického rozhovoru s inou osobou ako pracovníkom SporoTelu, resp. žalovaného. Vzhľadom na dôležitosť týchto bezpečnostných zásad sa ich porušenie považovalo za hrubú nedbanlivosť klienta.

12. Z bodu 3.36 všeobecných obchodných podmienok vyplývalo, že žalobca znášal stratu až do výšky 100,- eur, ktorá súvisela so všetkými neautorizovanými príkazmi a ktorá bola spôsobená použitím strateného alebo odcudzeného bezpečnostného predmetu alebo zneužitím bezpečnostného predmetu neoprávnenou osobou v dôsledku nedbanlivosti žalobcu pri zabezpečovaní personalizovaných bezpečnostných prvkov v zmysle osobitného predpisu. Žalobca zodpovedal za všetku škodu a znášal všetky straty súvisiace s odčerpaním finančných prostriedkov neoprávnenou osobou, ak boli zapríčinené jeho podvodným konaním, úmyselným nesplnením povinností stanovených pre používanie elektronických služieb a bezpečnostných predmetov, ktorými sú najmä povinnosti stanovené v bodoch 3.24 a 3.25 alebo nesplnením týchto povinností v dôsledku hrubej nedbanlivosti. Zmluvné strany sa zároveň sa dohodli, že ust. § 12 zákona o platobných službách sa v celom rozsahu neuplatní.

13. Z výpovede svedka Ing. Mariána Tulisa vyplývalo, že je zamestnancom žalovaného na pozícii produkdesk od 01.06.2015, pričom u žalovaného je zamestnaný od 01.04.2012. So žalobcom sa niekoľkokrát stretol. V inkrimonovaný čas mu žalobca volal, že bol na pobočke v Dubnici, na základe čoho

ho svedok navigoval v ďalšom postupe, volal kolegyni z elektronického bankovníctva do Bratislavy, ktorá zablokovala žalobcovi prístupové heslo. Svedok takýto prípad v minulosti ešte neriešil. Nemohol žalobcu ubezpečiť, že mu budú peniaze vrátené, pretože to nebolo v jeho kompetencii. V tom čase pracoval svedok ako micro špecialista, poradca pre podnikateľov s obratom do 1 milióna eur. Jeho pracovnou náplňou bolo otváranie účtov a celý kompletný servis. Zmluvné podmienky so žalobcom neriešil.

14. Z odpovede na reklamáciu zo dňa 05.05.2014 vyplývalo, že žalovaný sa zaoberal reklamáciou žalobcu a po prešetrení došiel k záveru, že v žalobcovom prípade mohlo dôjsť k zneužitiu služby internet banking.

15. Z uznesenia ORPZ-504/2-VYS-TN-2014 Kz zo dňa 25.09.2014 vyplývalo, že z účtu žalobcu bolo neoprávnene bez vedomia žalobcu prevedených 14 050,- eura, pričom z vykonaných úkonov vo vyšetrovaní, hlavne získaním kamerových záznamov z pobočky žalovaného v Kežmarku a ich analýzou bolo potvrdené, že páchateľom uvedeného skutku bol J. W., ktorý dňa 29.04.2014 o 13:56 hod a 15:08 hod zo svojho účtu vybral dokopy sumu 13 940,- eura.

II. Zistený skutkový stav z vykonaného dokazovania 16. Súd mal z vykonaného dokazovania a zo zhodných tvrdení strán sporu za preukázané a nesporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.02.2013 v písomnej forme zmluvu o podnikateľskom účte, ktorej súčasťou bolo aj poskytovanie elektronických služieb (internet bankingu) k zriadenému účtu.

17. Žalobca dňa 29.04.2014 o 11:57 hod. uskutočnil pokus o prihlásenie do internet bankingu pomocou autorizačného hesla, ktorý prebehol úspešne, na základe čoho realizoval tri príkazy na úhradu, konkrétne o 12:09 hod. v sume 120,72 eura, o 12:10 hod. v sume 14,18 eura a o 12:11 hod. v sume 563,57 eura, ktoré podľa prehľadu transakcií žalobcu cez internet banking mali status zrealizované, pričom následne o 12:25 hod. došlo zo strany žalobcu k odhláseniu z internet bankingu.

18. Následne o 12:42 hod. toho istého dňa došlo k ďalšiemu pokusu o prihlásenie do internet bankingu pomocou autorizačného hesla, ktorý prebehol úspešne, pričom ešte v tej istej minúte došlo k následnému odhláseniu.

19. Ďalšie pokusy o prihlásenie do internet bankingu pomocou autorizačného hesla z toho istého dňa uskutočnené o 12:52 hod. a 14:12 hod. žalobca považoval za neautorizované jeho osobou ako osobou oprávnenou podľa zmluvy o podnikateľskom účte na nakladanie s finančnými prostriedkami na jeho účte, na základe ktorých došlo k odpísaniu peňažných prostriedkov z jeho účtu v sume 9 300,- eura a 4 750,- eura, čo celkovo predstavovalo sumu 14 050,- eura.

20. V ten istý deň došlo ešte k štyrom pokusom o prihlásenie sa do internet bankingu a to v časoch o 14:47 hod., 15:18 hod., 20:49 a 20:50 hod., zo štyroch rôznych IP adries, pričom boli v systéme tieto prihlásenia evidované ako úspešné.

21. Žalobca dňa 30.04.2014 telefonicky oznámil pracovníkovi žalovaného, že mu z účtu zmizli peniaze, požiadal o jeho zablokovanie, na základe čoho žalovaný dňa 30.04.2014 pristúpil k zablokovaniu účtu žalobcu. Žalobca v ten istý deň zároveň podal na pobočke žalovaného v Novej Dubnici reklamáciu so žiadosťou o vrátenie predmetných finančných prostriedkov, nakoľko príkazy na ich úhradu neautorizoval.

22. Žalovaný dňa 05.05.2014 reagoval na reklamáciu žalobcu so záverom, že v danom prípade mohlo dôjsť k zneužitiu služby internet banking. V období od februára 2014 totiž klienti žalovaného čelili phishingovým útokom zo strany neznámeho útočníka, ktoré prebiehali tak, že klient z webu stiahol do svojho zariadenia škodlivý softvér - vírus, pred ktorým sa však bolo možné chrániť dostupnými antivírovými programami, ktorý podhodil klientovi falošnú stránku žalovaného, ktorá nebola zabezpečená základnými bezpečnostnými prvkami. Následne, keď klient zadal do tejto falošnej stránky svoje prihlasovacie meno a heslo, poskytol ich útočníkovi. Zároveň touto falošnou stránkou žalovaného podhodil útočník klientovi informáciu o potrebe registrácie jeho telefónneho čísla a operačného systému na jeho mobilnom telefónne pre potreby zaslania bezpečnostného certifikátu, ktorý si mal klient stiahnuť do svojho mobilného telefónu. Tento bezpečnostný certifikát následne spôsobil to, že sms správy doručené klientovi od žalovaného, teda sms kľúče, boli z mobilného zariadenia klienta presmerované na telefónne číslo útočníka, ktorý spolu so získaným meno a heslom získal nástroj na realizovanie

platobných príkazov. Na základe uvedeného zvýšil žalovaný informovanosť klientov o týchto útokoch a za tým účelom žalobcovi osobne do internet bankingu doručil dve správy, ktoré si žalobca prečítal.

23. Na základe uvedených skutočností sa začalo aj trestné stíhanie pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku v súbehu s prečinom krádeže, pričom uznesením zo dňa 25.09.2014 došlo k zastaveniu tohto trestného stíhania z dôvodu, že páchateľ tohto trestného činu zomrel. Počas vyšetrovania sa zistilo, že páchateľom uvedeného skutku bol J. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol zároveň majiteľom účtu, na ktorý odišli finančné prostriedky žalobcu a ktorý dňa 29.04.2014 v čase o 13:50 hod a v čase o 15:08 hod. v pobočke žalovaného v Kežmarku po predložení dokladu totožnosti, z predmetného účtu vybral sumu 8 840,- eura a neskôr sumu 5 100,- eura, teda celkovo sumu 13 940,- eura. Zároveň nebolo žalovaným žiadnym spôsobom vyvrátené tvrdenie žalobcu, že J. W. si predmetný účet založil len krátko pred spomínanou udalosťou a ani to, že medzi ním a žalobcom neexistovala žiadna vzájomná platobná história.

III. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu 24. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

25. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

26. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

27. Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

28. Podľa ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

29. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

31. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte ( § 708).

32. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

33. Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

34. Podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

35. Podľa ust. § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

36. Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

37. Podľa ust. § 712 ods. 2 Obchodného zákonníka banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

38. Podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a), d), g) a h) zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 492/2009 Z.z.“) tento zákon upravuje poskytovanie platobných služieb, podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, vybavovanie reklamácií a iných podaní a riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb alebo vydávaním a používaním elektronických peňazí, a dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov, dohľad nad platobnými inštitúciami a dohľad nad inštitúciami elektronických peňazí.

39. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 492/2009 Z.z. platobnou službou sa rozumie vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb 1. úhradou, 2. prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku,3. inkasom.

40. Podľa ust. § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 492/2009 Z.z. poskytovateľom platobných služieb sa rozumie banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má v bankovom povolení uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie.

41. Podľa ust. § 2 ods. 4 zákona č. 492/2009 Z.z. platiteľom sa rozumie osoba, ktorá dáva platobný príkaz poskytovateľovi platobných služieb a je platiteľom finančných prostriedkov platobnej operácie.

42. Podľa ust. § 2 ods. 5 zákona č. 492/2009 Z.z. príjemcom sa rozumie osoba, ktorá je príjemcom finančných prostriedkov platobnej operácie.

43. Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona č. 492/2009 Z.z. spotrebiteľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy, predmetom ktorej je poskytovanie platobných služieb, nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom poskytovateľ platobných služieb môže za spotrebiteľa považovať aj osobu, ktorá v čase uzatvorenia rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zamestnáva menej ako desať osôb a ktorej ročný obrat alebo celková ročná bilančná hodnota nepresahuje 2 000 000 eur, ak § 44d ods. 5 neustanovuje inak.

44. Podľa ust. § 2 ods. 10 zákona č. 492/2009 Z.z. platobným príkazom sa rozumie pokyn platiteľa alebo príjemcu poskytovateľovi platobných služieb na vykonanie platobnej operácie. Formu, podobu a náležitosti platobného príkazu určuje poskytovateľ platobných služieb v súlade s § 31 ods. 5 písm. c) druhým bodom a § 35 ods. 1 písm. a).

45. Podľa ust. § 2 ods. 17 zákona č. 492/2009 Z.z. autentifikáciou sa na účely tohto zákona rozumie postup, ktorý umožňuje poskytovateľovi platobných služieb overiť použitie konkrétneho platobného prostriedku vrátane použitia personalizovaných bezpečnostných prvkov, a to najmä osobné identifikačné číslo a heslo.

46. Podľa ust. § 2 ods. 18 zákona č. 492/2009 Z.z. jedinečným identifikátorom sa na účely tohto zákona rozumie kombinácia písmen, číslic alebo symbolov, ktorú oznámi poskytovateľ platobných služieb používateľovi platobných služieb a ktorú používateľ platobných služieb poskytne na účely jednoznačnej identifikácie iného používateľa platobných služieb alebo jeho platobného účtu pre platobné operácie.

47. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. poskytovateľ platobných služieb vykonáva platobné operácie na základe jednoznačného pokynu používateľa platobných služieb, ktorým je platobný príkaz v listinnej podobe alebo elektronickej podobe na vykonanie platobnej operácie.

48. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. ak platiteľ udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, platobná operácia sa považuje za autorizovanú. Platiteľ môže autorizovať platobnú operáciu pred jej vykonaním alebo, ak sa na tom platiteľ a jeho poskytovateľ platobných služieb dohodnú, po vykonaní platobnej operácie.

49. Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z.z. súhlas na vykonanie platobnej operácie alebo viacerých platobných operácií sa udeľuje vo forme a podobe dohodnutej v zmluve o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo v rámcovej zmluve medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb. Ak takýto súhlas chýba, platobná operácia sa považuje za neautorizovanú.

50. Podľa ust. § 8 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z.z. súhlas na vykonanie platobnej operácie môže platiteľ odvolať, najneskôr do okamihu, keď sa platobná operácia stáva neodvolateľnou podľa § 6. Súhlas na vykonanie opakujúcich sa viacerých platobných operácií možno odvolať, pričom od okamihu odvolania je nasledujúca platobná operácia považovaná za neautorizovanú.

51. Podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 492/2009 Z.z. postup udelenia súhlasu na vykonanie platobnej operácie sa dohodne v zmluve o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo v rámcovej zmluve medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb.

52. Podľa ust. § 9 zákona č. 492/2009 Z.z. používateľ platobných služieb má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb, ak svojho poskytovateľa platobných služieb bez zbytočného odkladu odo dňa zistenia neautorizovanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie, najneskôr však do 13 mesiacov odo dňa odpísania finančných prostriedkov z platobného účtu alebo pripísania finančných prostriedkov na platobný účet informoval o tom, že zistil neautorizovanú alebo chybne vykonanú platobnú operáciu, na základe ktorej mu vzniká nárok na nápravu, vrátane nárokov podľa § 22. Uvedená lehota sa použije, ak poskytovateľ platobných služieb poskytol alebo sprístupnil informácie o takejto platobnej operácii podľa § 40 a 41.

53. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. poskytovateľ platobných služieb je povinný preukázať, že platobná operácia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha alebo iný nedostatok, ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú operáciu autorizoval, alebo tvrdí, že platobná operácia bola vykonaná nesprávne.

54. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z.z. ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú operáciu autorizoval, pričom použitie platobného prostriedku bolo zaznamenané poskytovateľom platobných služieb, potom samotné použitie platobného prostriedku nie je dostatočným dôkazom, že platiteľ autorizoval danú platobnú operáciu alebo zapríčinil neautorizované vykonanie platobnej operácie v dôsledku podvodného konania, úmyselného opomenutia, konania s hrubou nedbanlivosťou alebo nesplnenia jednej alebo viacerých povinností podľa § 26.

55. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný okamžite vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej operácie, ak tento zákon neustanovuje inak, a ak je to možné, docieliť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná operácia vôbec nevykonala; tým nie je dotknuté ustanovenie § 9. Týmto ustanovením nie je dotknutá zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa za preskúmanie a preukázanie autentifikácie platobnej operácie podľa § 10 a za rozhodnutie o oprávnenosti reklamácie podľa § 89 ods. 6.

56. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z.z. platiteľ má nárok na náhradu ďalšej preukázanej škody v rozsahu určenom podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb.

57. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z.z. ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na elektronické peniaze, ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa nemá možnosť zablokovať platobný účet alebo zablokovať elektronické zariadenie, ktoré uchováva elektronické peniaze.

58. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. platiteľ znáša stratu až do 100 eur, ktorá súvisí so všetkými neautorizovanými platobnými operáciami a ktorá je spôsobená použitím strateného alebo odcudzeného platobného prostriedku alebo zneužitím platobného prostriedku neoprávnenou osobou v dôsledku nedbanlivosti platiteľa pri zabezpečovaní personalizovaných bezpečnostných prvkov podľa § 26 písm. c), ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak.

59. Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z.z. platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými operáciami, ak boli zapríčinené jeho podvodným konaním, úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 alebo nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje ustanovenie odseku 1.

60. Podľa ust. § 12 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z.z. platiteľ neznáša nijaké finančné dôsledky vyplývajúce z použitia strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného prostriedku od okamihu oznámenia skutočnosti podľa § 26 písm. b) okrem prípadov, keď konal podvodným spôsobom.

61. Podľa ust. § 12 ods. 4 zákona č. 492/2009 Z.z. ak poskytovateľ platobných služieb nezabezpečí technické prostriedky na plnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného prostriedku ako to vyžaduje ustanovenie § 27 ods. 1 písm. c), platiteľ nenesie zodpovednosť za finančné dôsledky vyplývajúce z použitia tohto platobného prostriedku okrem prípadov, keď konal podvodným spôsobom.

62. Podľa ust. § 12 ods. 5 zákona č. 492/2009 Z.z. ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na elektronické peniaze, ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa nemá možnosť zablokovať platobný účet alebo zablokovať elektronické zariadenie, ktoré uchováva elektronické peniaze.

63. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný zabezpečiť prevedenie sumy platobnej operácie na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa po okamihu prijatia platobného príkazu okrem odseku 2.

64. Podľa ust. § 25 zákona č. 492/2009 Z.z. za porušenie povinnosti pri poskytovaní platobných služieb podľa tohto zákona nie je zodpovedný poskytovateľ platobných služieb, ktorý preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť 19) alebo postupom podľa osobitného predpisu. 20)

65. Podľa ust. § 26 zákona č. 492/2009 Z.z. používateľ platobných služieb pri používaní platobného prostriedku je povinný a) používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto platobného prostriedku, b) bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo osobe poverenej poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie platobného prostriedku, c) po získaní alebo prevzatí platobného prostriedku vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného prostriedku.

66. Podľa ust. § 98 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. poskytovateľ platobných služieb a používateľ platobných služieb sa môžu písomne dohodnúť, že ustanovenia § 6, § 8 ods. 3, § 10, 12 až 14, 22 a ustanovenia § 31 až 44 okrem § 44 ods. 2 a 3 sa v celom rozsahu alebo sčasti neuplatňujú, ak používateľ

platobných služieb nie je spotrebiteľom. Zmluvné strany podľa tohto odseku si môžu písomne dohodnúť aj inú lehotu, než je lehota vymedzená v § 9.

67. Súd mal na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a za použitia vyššie citovaných zákonných ustanovený za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o podnikateľskom účte a k nej pridruženej zmluve o elektronických službách záväzkový vzťah, ktorého obsah podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka zahŕňal podstatné časti zmluvy o bežnom účte podľa ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá svojou povahou podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka patrí medzi tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy, a preto sa na tento záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného, aj bez ohľadu na ich povahu pri vzniku tohto záväzkového vzťahu, použil právny režim Obchodného zákonníka s výnimkou úpravy tých práv a povinností, ktoré a neupravuje a na ktorých úpravu sa podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s §ust. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil Občiansky zákonník ako lex generalis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Okrem toho sa na tento absolútny obchodný záväzkový vzťah vzniknutý zo zmluvy o bežnom účte aplikoval aj osobitný zákon č. 492/2009 Z.z. upravujúci okrem iného aj poskytovanie platobných služieb a vybavovanie reklamácii a riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb. Tento osobitný zákon má prevažne kogentný charakter a povahu špeciálneho predpisu, ktorý má prednosť pred právnou úpravou zmluvy o úvere obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

68. Po právnej stránke nárok žalobcu vyplýval z ust. § 11 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z., podľa ktorého je poskytovateľ platobných služieb (t.j. žalovaný ako banka - ust. § 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z.z.) povinný okamžite vrátiť platiteľovi (t.j. žalobcovi ako osobe, ktorá dala platobný príkaz poskytovateľovi platobných služieb - ust. § 2 ods. 4 zákona č. 492/2009 Z.z.) sumu neautorizovanej platobnej operácie a ak je to možné, docieliť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná operácia vôbec nevykonala.

69. Podmienkou vzniku vyššie uvedeného nároku je podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. popretie používateľa platobných služieb (t.j. platiteľa alebo príjemcu - ust. § 2 ods. 6 zákona č. 492/2009 Z.z.), že vykonanú platobnú operáciu autorizoval. V prípade takéhoto popretia autorizácie platobnej operácie používateľom platobných služieb vzniká podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. poskytovateľovi platobných služieb povinnosti preukázať, že platobná operácia bola autentifikovaná (t.j. že bol dodržaný postup, ktorý umožnil poskytovateľovi platobných služieb overiť použitie osobného identifikačného čísla a hesla používateľa bankových služieb - ust. § 2 ods. 17 zákona č. 492/2009 Z.z.), riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv žiadna technická porucha alebo iný nedostatok. Zároveň podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z.z. platí, že samotné použitie platobného prostriedku nie je zo strany poskytovateľa platobných služieb dostatočným dôkazom, že platiteľ autorizoval danú platobnú operáciu alebo zapríčinil vykonanie platobnej operácie v dôsledku podvodného konania, úmyselného opomenutia konania s hrubou nedbanlivosťou alebo nesplnenie jednej alebo viacerých povinností podľa ust. § 26 zákona č. 492/2009 Z.z. (t.j. povinnosti používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto platobného prostriedku; povinnosti bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo osobe poverenej poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie platobného prostriedku a povinnosti po získaní alebo prevzatí platobného prostriedku vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného prostriedku.).

70. Z uvedenej povinnosti poskytovateľa bankových služieb však existujú podľa ust. § 12 zákona č. 492/2009 Z.z. výnimky a to v prípade, keď je strata spôsobená použitím strateného alebo odcudzeného platobného prostriedku alebo zneužitím platobného prostriedku neoprávnenou osobou v dôsledku nedbanlivosti platiteľa pri zabezpečovaní personalizovaných bezpečnostných prvkov podľa ust. § 26 písm. c), kedy platiteľ znáša stratu až do 100,- eur a v prípade, ak strata súvisiaca neautorizovanými platobnými operáciami bola zapríčinená platiteľovým podvodným konaním alebo úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa ust. § 26 alebo nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa ust. § 26 v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti, kedy platiteľ znáša celú stratu. Ustanovenia § 12 zákona č. 492/2009 Z.z. však majú s odkazom na § 98 ods. 1 tohto zákona dispozitívnu povahu, čo znamená, že zmluvné strany môžu vylúčiť alebo obmedziť ich uplatnenie. Podmienkou na využitie tohto dispozitívneho charakteru ust. § 12 zákona č. 492/2009 Z.z. je buď existencia písomnej dohody alebo spotrebiteľská povaha používateľa platobných služieb, pričom zákon

č. 492/2009 Z.z. obsahuje vlastnú definíciu pojmu spotrebiteľ, ktorá sa však obsahom zhoduje s definíciou spotrebiteľa obsiahnutou v ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V prvom rade súd musel konštatovať neexistenciu písomnej dohody, ktorá by vylučovala aplikáciu ust. § 12 zákona č. 492/2009 Z.z.. Podmienkou platnosti takejto dohody je jej písomná forma, pričom písomná forma, s odkazom na ust. § 40 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, je zachovaná (1) ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba, alebo (2) ak je právny úkon podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou alebo (3) ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. V danom prípade bola odchylná úprava ust. § 12 zákona č. 492/2009 Z.z. obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nemožno považovať za písomnú dohodu, keďže neobsahujú podpisy zmluvných strán, ani z nich nevyplýva určenie konkrétnych osôb, ktoré by mali byť týmito obchodnými podmienkami viazané a taktiež neboli podpísané zaručenými elektronickými podpismi. V druhom rade súd musel konštatovať, že žalobca ako používateľ bankových služieb nespĺňal charakteristiku spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte a pri jej plnení konal v rámci svojho podnikania. Na základe uvedeného nedošlo k vylúčeniu alebo obmedzeniu aplikácie ust. § 12 zákona č. 492/2009 Z.z. tak, ako to tvrdil žalovaný.

71. Žalovaný svoju obranu postavil na argumentoch, podľa ktorých museli byť žalobcom tvrdené neautorizované transakcie realizované osobou, ktorá mala prístup k jeho bezpečnostným predmetom (t.j. prihlasovaciemu menu, heslu a SMS kľúču) potrebným pre vykonanie platobnej transakcie, resp. že tieto informácie žalobca poskytol alebo oznámil inej osobe, na základe čoho neprichádzala do úvahy zodpovednosť žalovaného za zneužitie elektronických služieb, ktoré bolo spôsobené konaním, resp. opomenutím žalobcu, ktorým by sám ohrozil bezpečnosť jemu poskytnutých služieb a bezpečnostných predmetov.

72. V danom prípade bolo nesporné, že všetky žalobcom tvrdené neautorizované platby boli autentifikované, riadne zaznamenané a zaúčtované, na základe čoho boli finančné prostriedky žalobcu odoslané na účet prijímateľa, ktorým bol Dávid Kapolka, čo však podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z.z. nepreukazuje, že žalobca platobnú operáciu autorizoval, teda nevyvracia to domnienku neautorizovanej platobnej operácie a zároveň to nepreukazuje ani to, že žalobca zapríčinil neautorizované vykonanie v dôsledku podvodného konania (napr. phishingu) alebo úmyselného opomenutia alebo konania s hrubou nedbanlivosťou alebo nesplnenia jednej alebo viacerých povinností podľa ust. § 26 tohto zákona.

73. Nesporné bolo, že v období, kedy k žalobcom tvrdeným neautorizovaným platobným operáciám došlo, žalovaný ako banka čelil tzv. phishigovým útokom, ktorých podstatou bolo uvedenie klientov do omylu prostredníctvom falošnej internetovej stránky bez bezpečnostných prvkov, ktorá po vizuálnej stránke kopírovala originálnu stránku žalovaného, do ktorej keď klienti žalovaného zadali prihlasovacie meno a heslo, poskytli ich tretej osobe (útočníkovi), ktorá sa následne dokázala prostredníctvom mobilnej aplikácie zmocniť aj sms kľúča, čím disponovala všetkými autorizačnými a autentifikačnými údajmi potrebnými na realizáciu platby, ku ktorým sa tretia osoba (útočník) dostala bez akéhokoľvek vedomia klientov, teda aj v prípade, ak klient používal platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie platobného prostriedku (t.j. za splnenia povinnosti klienta podľa ust. § 26 písm. a) zákona č. 492/2009 Z.z.) a rovnako tiež v prípade, ak klient vykonal všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany bezpečnostných prvkov (t.j. za splnenia povinnosti podľa ust. § 26 písm. c) zákona č. 492/2009 Z.z.).

74. Nesporné bolo aj to, že žalobca bez zbytočné odkladu (t.j. na druhý deň) po tom ako sa o sporných platbách dozvedel, oznámil neautorizované platby telefonicky pracovníkovi žalovaného, neskôr aj osobne na pobočke, kde zároveň uskutočnil reklamáciu, ktorej predmetom bola aj žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov z neautorizovaných platieb, čím si žalobca splnil svoju povinnosť podľa ust. § 26 písm. b) zákona č. 492/2009 Z.z..

75. Zároveň bolo nesporné, že žalovaný po prešetrení reklamácie a sporných platieb vyslovil v liste zo dňa 05.05.2014 názor, že v danom prípade mohlo dôjsť k zneužitiu služby internet banking, na základe čoho požiadal príjemcu o vrátenie neautorizovaných platieb. V uvedenej veci sa začalo aj trestné stíhanie, v ktorom bolo zistené, že účet príjemcu neautorizovaných platieb bol založený len zopár dní pred uskutočnením neautorizovaných platieb a že ešte v deň, kedy predmetné neautorizované platby

boli realizované, boli finančné prostriedky z týchto platieb príjemcom z jeho účtu osobne vybrané a to vždy po hodine od uskutočnenia neautorizovanej platby. Zároveň bolo nesporné, že medzi žalobcom a príjemcom neexistovala žiadna vzájomná platobná história.

76. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že hoci sporné platobné operácie boli autentifikované, čo znamená riadne zaznamenané a zaúčtované, samotný žalovaný svojím prvotným konaním po oznámení, že predmetné platobné operácie neboli autorizované (t.j. žiadosťou o vrátenie sporných platieb a písomným stanoviskom o zneužití internet bankingu žalobcu) pripustil, že nemuseli byť autentifikované a realizované samotným žalobcom ako jedinou oprávnenou osobou na realizáciu platobných operácii z jeho účtu a teda, že na predmetné platobné operácie a ich neautorizáciu žalobcom mal vplyv iný nedostatok, a to podvodné konanie tretej osoby, čo podporili aj skutočnosti zistené v trestnom konaní s tým, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. preukázať, že na predmetné platobné operácie práve toto podvodné konanie nemalo vplyv, teda že na platobné operácie nemal vplyv iný nedostatok. Žalovaný taktiež nepreukázal, že žalobca opomenul niektorú zo svojich povinností úmyselne, resp. že konal s hrubou nedbanlivosťou alebo porušil aspoň jednu povinnosť podľa ust. § 26 zákona č. 492/2009 Z.z. (pričom v prípade získania bezpečnostných údajov od žalobcu formou phishingu a následným správaním žalobcu mal súd za to, že k žiadnemu porušeniu povinností žalobcu podľa ust. § 26 zákona č. 492/2009 Z.z. nedošlo). Rovnako žalovaný nepreukázal, že neautorizované platobné operácie boli spôsobené strateným alebo odcudzeným platobným prostriedkom, alebo že k zneužitiu platobného prostriedku došlo v dôsledku nedbanlivosti žalobcu, resp. že boli zapríčinené žalobcovým podvodným konaní alebo úmyselným nesplnením aspoň jednej z povinností podľa ust. § 26 zákona č. 492/2009 Z.z., na základe čoho nebola daná existencia výnimiek podľa ust. § 12 zákona č. 492/2009 Z.z., na základe ktorých by žalobca znášal stratu finančných prostriedkov v rozsahu 100,- eur, resp. v celom rozsahu.

77. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z., a teda žalovanému vznikla povinnosť okamžite vrátiť žalobcovi sumy neautorizovaných platieb v celkovej sume 14 050,- eura, a preto súd žalobe žalobcu ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

78. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

79. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

80. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

81. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej už len „nariadenia vlády“)sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

82. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

83. Nakoľko sa žalovaný dostal podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi (t.j. so súdom priznanej sumy žalobcovi) do omeškania, vzniklo žalobcovi podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka právo na úroky z omeškania a to výške

ustanovenej nariadením vlády, keďže podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka nemali výšku úrokov strany sporu dohodnutú.

84. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25 %, takže vychádzajúc z uvedeného potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom (t.j. 05.05.2014) bola 8,25 % ročne, avšak žalobca si uplatnil úrok z omeškania len vo výške 5,25 % ročne.

85. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo súdom priznanej sumy až do skutočného zaplatenia priznanej sumy žalovaným žalobcovi.

86. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

87. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

88. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

89. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.