Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/206/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: N.. T. V., B. XX.XX.XXXX, O. X. Y. W. XXX/X, XXX XX S., zastúpeného JUDr. Milanom Hlušákom, advokátom, Na križovatkách 37/E, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: KOMPLETREAL, s. r. o. so sídlom Michalská 9, 811 09 Bratislava, IČO: 46 915 991, zastúpenému Biksadský & Partners, s. r. o. so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 36 858 552, o zaplatenie 1.600,- eur s príslušenstvom a o primerané finančné zadosťučinenie 400,- eur, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.600,- eur od 01.11.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súdu žalobu z a m i e t a .

Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 120,- eur na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.11.2014, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.11.2014, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.600,- eur spolu s úrokom z omeškania 9,05% ročne od 01.11.2014 do zaplatenia a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur, ako aj náhrady trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. V žalobe uviedol, že žaloba sa týka zmluvnej pokuty, ktorú si žalovaný započítal voči vzájomnej pohľadávke žalobcu na zaplatenie sumy 1.600,- eur. Toto započítanie označil za neplatné, pretože žalovaný nemal na pokutu nárok. Medzi stranami totiž nebola nikdy dohodnutá. No i keby bola dohodnutá, bola by absolútne neplatná. Po prvé preto, lebo bola dohodnutá prostredníctvom emailu, hoci legislatíva uzatvorenie zmlúv o zabezpečení záväzkov cez email neumožňuje. Po druhé preto, lebo zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne; emailovú výmenu skenov zmluvy medzi žalobcom a žalovaným však za písomnú dohodu považovať nemožno. Po tretie preto, lebo zmluvná pokuta zabezpečuje neplatne dohodnutú povinnosť. A v neposlednom rade preto, lebo zmluvná pokuta, vzhľadom na okolnosti prípadu, predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V dôvodoch žaloby objasnil, že žalovaný inzeruje na svojom webe 2 a pol izbový byt s výmerou 72 m2. Žalobca o tento byt prejavil záujem a zároveň prejavil záujem aj o zabezpečenie 100%-nej hypotéky. Žalovaný následne žalobcovi za rezervačný poplatok 2.000,- eur ponúkol "kompletný úverový a realitný servis", a poslal mu vzor formulárovej Rezervačnej zmluvy na

kúpu nehnuteľností. Napriek tomu, že inzerát bol nekorektný - v skutočnosti sa nejednalo o byt, ale o ateliér, navyše s výmerou o 7 m2 menšou - žalobca formulárovú Rezervačnú zmluvu podpísal a sken odoslal žalovanému. Žalovaný obratom odoslal žalobcovi sken žalovaným podpísanej Rezervačnej zmluvy, avšak len jej prvej strany. Na prelome septembra a októbra sa zdalo čoraz viac pravdepodobné, že 100%-ná hypotéka nebude žalobcovi poskytnutá. Žalobca sa preto žalovaného spýtal, či a v akej výške mu vedia vrátiť poplatok 2.000,- eur z dôvodu neposkytnutia hypotéky. Žalovaný ho vzápätí informoval, že podľa Rezervačnej zmluvy, ak žalobca nedostane úver z dôvodov, ktoré v banke nevie ovplyvniť, vrátia mu 1.600,- eur; rozdiel, t. j. 400,- eur slúži ako paušálna náhrada nákladov. Keďže žalobcovi 100%-ná hypotéka nakoniec naozaj nebola poskytnutá a alternatívne riešenia financovania boli nevýhodné, požiadal o vrátenie sumy 1.600,- eur. Vzápätí na to žalovaný zaslal žalobcovi email, v ktorom odmietol zaplatiť požadovanú sumu. Prílohou tohto mailu bol sken odstúpenia od Rezervačnej zmluvy, v ktorom žalovaný vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu. Túto zároveň započítal so sumou 1.600,- eur, čím považoval vzájomné nároky za vysporiadané. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že 1. Zmluvná pokuta nebola nikdy dohodnutá. Rezervačná zmluva podpísaná za žalovaného žiadnu zmluvnú pokutu nespomína., 2. Zmluvná pokuta by bola neplatná, pretože bola dohodnutá emailom, hoci to zákon o elektronickom obchode vylučuje., 3. Zmluvná pokuta by bola neplatná, pretože nebola riadne podpísaná., 4. Zmluvná pokuta by bola neplatná, pretože zabezpečuje neplatnú povinnosť., 5. Zmluvná pokuta je neprijateľnou spotrebiteľskou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu. Z týchto argumentácií v prospech neplatnosti zmluvnej pokuty, vyvodil žalobca záver, že zmluvná pokuta nebola medzi žalobcom a žalovaným nikdy dohodnutá. No aj keby bola dohodnutá, bola by absolútne neplatná. Žalovaný preto nemohol túto pokutu započítať voči pohľadávke žalobcu na 1.600,- eur podľa bodu 2.7 Rezervačnej zmluvy. Takéto započítanie je nulitné. Žalovaný je preto povinný vrátiť žalobcovi sumu 1.600,- eur. Na tom nič nemenia ani účelové tvrdenia žalovaného, že žalobca maril splnenie Rezervačnej zmluvy tým, že sa snažil o kúpu inej nehnuteľnosti. Jednak v tom žalobcovi Rezervačná zmluva nijako nebránila, a jednak tento postup je úplne pochopiteľný: žalobca sa totiž usiloval o čo najrýchlejšiu kúpu, pretože si urgentne potreboval vyriešiť bytovú otázku. Je preto úplne normálne, že si začal hľadať náhradný byt v situácii, keď bolo zrejmé, že mu na pôvodný byt 100%- ná hypotéka poskytnuté nebude. Okrem uvedenej sumy, požadoval žalobca v žalobe od žalovaného aj zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 400,- eur. Tento nárok odôvodnil odkazom na ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Nárok na úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.600,- eur odôvodnil odkazom na Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže Rezervačná zmluva je v zmysle jej bodu 4.4 uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Dobu omeškania stanovil na deň 01.11.2014 dôvodiac tým, že žalobca vyznal žalovaného na úhradu 1.600,- eur dňa 16.10.2014 s primeranou lehotou na plnenie 15 dní. Omeškanie tak nastalo márnym uplynutím tejto lehoty, t. j. 01.11.2014.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.12.2014, doručeného súdu dňa 15.12.2014, vzniesol námietku nepríslušnosti všeobecného súdu dôvodiac ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a žiadajúc zastavenie konania odkazom na ustanovenie § 106 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.1016 (ďalej len "OSP"), nakoľko mal za to, že medzi stranami zmluvnými stranami došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, a preto je príslušný prejednať a rozhodnúť tento spor rozhodcovský súd. Z dôvodu vznesenia námietky nepríslušnosti všeobecného súdu, sa žalovaný nevyjadril k podstate sporu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k právomoci súdu zo dňa 11.02.2015, doručené súdu dňa 13.02.2015, nesúhlasil so žalovaným vznesenou námietkou nedostatku právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť argumentujúc neplatnosťou rozhodcovskej doložky, keďže predstavuje neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku, a novelizovaným znením § 106 ods. 1 OSP účinným od 01.01.2015, ktoré neumožňuje v spotrebiteľskom spore zastaviť konanie. Žiadal preto, aby súd v konaní pokračoval a vec prejednal.

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 4C/206/2014-38 zo dňa 05.08.2015, právoplatným dňa 15.10.2015, súd námietku žalovaného podľa § 106 ods. 1 OSP zamietol.

5. Na pojednávaní konanom dňa 14.10.2016 právny zástupca žalobcu predniesol podstatný obsah žaloby pridržiavajúc sa doterajších písomných vyjadrení, pričom zhrnul argumentáciu uvedenú v žalobe stručne do troch základných bodov: 1. Zmluvná pokuta, ktorú si žalovaný započítal nebola dohodnutá

platne, pretože bola dohodnutá elektronickými prostriedkami a zákon o elektronickom obchode zakazuje uzatvoriť zmluvu o zabezpečení záväzkov, teda aj o zmluvnej pokute. Dohoda o zmluvnej pokute je preto absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 2. Keby mala byť zmluvná pokuta platná, išlo by o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách, pretože vyvoláva značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Okrem toho, ÚS ČR judikoval, že dohoda o zmluvnej pokute nemôže byť súčasťou obchodných podmienok ako tomu bolo v prejednávanej veci, takáto dohoda je preto neplatná. 3. Pokiaľ ide o samotné podmienky uplatnenia zmluvnej pokuty, žalovaný tvrdí, že žalobca porušil niektoré ustanovenia rezervačnej zmluvy a to konkrétne, že neuzavrel kúpnu zmluvu a že neinformoval žalovaného o neposkytnutí úveru. K tomu uviedol, že žalovaný nikdy návrh kúpnej zmluvy žalobcovi nepredložil, nemohol preto túto povinnosť porušiť, a pokiaľ ide o informovanie o neposkytnutí úveru, žalovaný sľúbil žalobcovi, že preňho zabezpečí kompletný servis vrátane servisu úverového, pre žalobcu tento úver zabezpečila banka, preto je nelogické, aby bol žalobca v porušení informačnej povinnosti. Preto je dohoda o zmluvnej pokute neplatná, žalovaný nebol oprávnený túto zmluvnú pokutu započítať, je preto povinný vrátiť žalobcovi sumu 1.600,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi rezervačným poplatkom 2.000,- eur a sumou nákladov žalovaného vo výške 400,- eur. Okrem toho, žalobca na základe zákona o ochrane spotrebiteľov žiada, aby mu žalovaný uhradil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur. Túto sumu považuje za primeranú, pretože, ako judikoval NS SR, zadosťučinenie má za úlohu vyrovnať ujmu spotrebiteľa, sankcionovať dodávateľa a poskytnúť spotrebiteľovi satisfakciu. Domnieval sa, že suma štyrikrát menšia, ako zadržiavaná pokuta, je primeraná.

6. Na pojednávaní konanom dňa 14.10.2016 právny zástupca žalovaného nesúhlasil so žalobou. Zdôraznil, že žalovaný je realitná kancelária zaoberajúca sa predajom nehnuteľností už niekoľko rokov, svoje služby poskytuje na profesionálnej úrovni. Nikdy si nedovolil správať sa drzo a arogantne k svojim klientom. Navrhol výsluch konateľa žalovaného k ozrejmeniu okolností poskytnutých služieb. Z predloženej e-mailovej komunikácie mal za preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi balík služieb za účelom nadobudnutia vybranej nehnuteľnosti žalobcom. Vyplýva z nej, že sám žalobca si spoluprácu rozmyslel a žiadal zrušiť samotnú zmluvu. Označil za nepravdu to, že by bol problém získať hypotekárny úver a dotiahnuť obchod. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že ako si žalobca rozmyslel spoluprácu a chcel ukončiť rezervačnú zmluvu, nadobudol v tom istom bytovom dome apartmán, ktorý je zapísaný na I. Č.. XXXX P. W.. Ú.. L., pričom podľa zápisu vyplýva, že na tento apartmán bolo záložné právo Tatra banky. Ďalej uviedol, že žalovaný rešpektuje ochranu spotrebiteľa a právne predpisy týkajúce sa tejto ochrany, ale sú smerované proti praktikám šmejdov, a takýto obraz urobila zo žalovaného žaloba. Mal za to, že v prípade, ak by súd posúdil dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné, bude nevyhnutné vysporiadať sa so skutočnosťou, aký vzťah vznikol medzi stranami. Vyslovil názor, že žalovaný preukázateľne poskytol balík služieb žalobcovi. V takom prípade žalovaný požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia. Návrh za zadosťučinenie považoval za nedôvodný, nakoľko mu nie je jasné, akú ujma by mala byť žalobcovi vyrovnaná, a z akého dôvodu by mal byť sankcionovaný dodávateľ služby, nakoľko boli poskytnuté služby.

7. Z výsluchu konateľa žalovaného G. Š. na pojednávaní dňa 14.10.2016 vyplynulo, že žalobca kontaktoval žalovaného za účelom obhliadky ponúkanej nehnuteľnosti. Jednalo sa o nehnuteľnosť na bývanie v budove nazývanej ako P.. Obhliadka bola vykonaná za účasti našej maklérky, na tejto obhliadke dostal žalobca všetky informácie, na ktoré mal byť upozornený vrátane informácie, že nehnuteľnosť nie je na LV zapísaná ako byt, ale ako priestor. Túto skutočnosť poskytol žalovaný žalobcovi práve preto, že bol záujem financovať priestor hypotékou. Po obhliadke ešte prebiehala telefonická komunikácia medzi žalobcom a maklérkou žalovaného, o ktorej bol informovaný aj konateľ žalovaného. Podľa informácií si sám žalobca preveroval možnosť financovania kúpy tejto nehnuteľnosti v Tatra banke. Zo strany žalovaného mu bolo umožnené využiť služby finančných poradcov, s ktorými žalovaný spolupracuje. Podľa informácií, ktorú má konateľ žalovaného, dostal žalobca kladné stanovisko k financovaniu kúpy nehnuteľnosti z Tatra banky. Konateľ žalovaného dostal od svojej maklérky informáciu o záujme kúpiť uvedenú nehnuteľnosť žalobcom a na základe toho nechal pripraviť Rezervačnú zmluvu, ktorá bola e-mailom zaslaná žalobcovi na schválenie. Následne malo nasledovať stretnutie za účelom podpísania tejto zmluvy, čomu sa žalobca intenzívne vyhýbal a žalovaný len preto, aby vyšiel v ústrety žalobcovi, súhlasil, že zmluva môže byť podpísaná elektronicky. Dodal, že takto ešte žiadnemu klientovi žalovaný nevyšiel v ústrety predtým ani potom. Konateľ žalovaného tiež priznal, že si neuvedomoval riziko nepodpísania zmluvnej pokuty písomnou formou. Následne pristúpil žalovaný k ďalším krokom, t. j. k dodaniu podkladov pre schválenie úveru bankou. Klientom

bolo požadované dodanie znaleckého posudku s ohodnotením nehnuteľnosti, taktiež bolo požadované dodanie návrhu kúpnej zmluvy alebo návrhu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čo žalovaný zabezpečil. Konateľ žalovaného si, vzhľadom na odstup času, nepamätal, komu tieto dokumenty doručovali, či žalobcovi alebo finančnému poradcovi. Potom dostal žalovaný informáciu od žalobcu, že Tatra banka chce úver financovať, ale v menšej miere, ako žalobca požadoval. Žalovaný zisťoval, či existujú iné možnosti financovania, ako cez Tatra banku. Niekoľko finančných poradcov povedalo žalovanému, že iné banky by poskytli vyššie financovanie kúpy nehnuteľnosti. Finančná poradkyňa žalovaného, L. V., osobne telefonicky komunikovala so žalobcom. Dohodli sa na tom, že vyskúšajú schválenie úveru v ČSOB, a žalobca sľúbil dodanie potrebných dokladov pre schválenie úveru, k čomu nedošlo. Následne došlo žalovanému od žalobcu oznámenie o odstúpení od rezervačnej zmluvy. Priamo od žalobcu mal žalovaný informáciu, že Tatra banka mu poskytla financovanie nehnuteľnosti v tom istom bytovom dome, a žalobca dostal informáciu aj od žalovaného, že ak by chcel kúpiť inú nehnuteľnosť, tak mu žalovaný vie sprostredkovať aj kúpu takejto nehnuteľnosti. Na túto možnosť žalobca nereagoval. Konateľ žalovaného mal za to, že žalovaný dodal žalobcovi všetky služby, ktoré mu prisľúbil, tieto služby využil, v ničom ho žalovaný nezavádzal, dokonca žalovaný išiel nad rámec konkurenčných kancelárií. Dodal, že so žalobcom bola veľmi ťažká komunikácia, vyhýbal sa osobným stretnutiam. Konateľ žalovaného označil za minimálne zvláštne, že v tej istej polyfunkčnej budove kúpil žalobca nehnuteľnosť, ktorá je definovaná ako priestor, nie ako byt. Toto uviedol na margo tvrdenia žalobcu, že ho mal žalovaný zavádzať, pri predaji a že nedostal informáciu o tom, že nehnuteľnosť využívaná ako byt, je na LV označená ako iná nehnuteľnosť alebo apartmán. Domnieval sa, že ak by toto bol problém, tak by nekúpil inú nehnuteľnosť s tým istým označením a v tom istom bytovom dome.

8. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 14.10.2016 vyplynulo, že sa s maklérkou, ani s nikým iným od žalovaného, nikdy osobne nestretol. Na obhliadne daného bytu taktiež nebol cez žalovaného. Možnosti financovania preveroval finančný poradca T. Z., ktorého mu poskytol žalovaný. Od Tatra banky dostal kladné stanovisko na poskytnutie 100% hypotéky iba pri prvom kontakte na pobočke Tatra banky v Auparku. Reálnu žiadosť o poskytnutie 100% hypotéky mu Tatra banka zamietla, čo neskôr v konaní aj preukázal. Problém bol v tom, že apartmán vlastnila zahraničná spoločnosť, a nie developer, ktorý stavbu postavil. O niekoľko mesiacov neskôr kúpil apartmán v rovnakom bytovom dome, išlo však o byt priamo od developera a Tatra banka, ako financujúca banka projektu, nemala problém s poskytnutím 100% hypotéky, a to dokonca vo vyššej výške ako pri apartmáne, ktorú chcel kupovať cez žalovaného. Žalovaný komunikoval s finančným poradcom T. Z., ktorého mu sám poskytol, a ten žalovaného, podľa jeho vyjadrení, o všetkom priebežne informoval. Ohľadne poskytnutia 100% hypotéky taktiež komunikoval žalobca s inými bankami, no žiadna z nich mu nepotvrdila, že by mu poskytla 100% hypotéku. Žalobca uviedol, že ak si dobre spomína, tak so spomínanou L. V. nikdy nekomunikoval. K prerušeniu komunikácie a odstúpeniu od rezervačnej zmluvy došlo zo strany žalovaného. Osobným stretnutiam sa nevyhýbal a na telefóne bol neustále dostupný. Na margo tvrdenia žalovaného o arogantnom správaní žalobcu, žalobca doplnil, že s konateľom spoločnosti sa, po jeho odstúpení od zmluvy, nebolo možné skontaktovať telefonicky, e-mailom ani osobne.

9. K výsluchu žalobcu dodal jeho právny zástupca, že je skutočne pravdou, že rezervačnú zmluvu ukončil žalovaný, a to odstúpením od nej zo dňa 07.10.2014, teda ešte predtým, ako žalobca oslovil žalovaného s možnosťou ukončiť zmluvu. K tvrdeniam žalovaného o bezdôvodnom obohatení, v prvom rade poukázal na bod 2.7 zmluvných podmienok, v ktorom si sám žalovaný nacenil náklady s poskytovaním služieb na cenu 400,- eur. Zároveň zdôraznil, že týchto 400,- eur ani nie je sporných, žalobca ich nepožadoval vrátiť. Ak by aj mal vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, týmto vzniesol námietku premlčania, pretože od ukončenia zmluvy a teda od momentu, kedy sa žalovaný dozvedel o bezdôvodnom obohatení, uplynulo viac ako 2 roky. Na to reagoval právny zástupca žalovaného vyjadrením, že odstúpením od zmluvy sa žalovaný nedozvedel o bezdôvodnom obohatení, nakoľko si uplatnil zmluvnú pokutu.

10. K skutkovým tvrdeniam žalobcu o tom, že sa žalobca nestretol s nikým zo spoločnosti žalovaného, reagoval konateľ žalobcu tvrdením, že nebolo to na podnet žalovaného, že by sme sa so žalobcom nechceli stretnúť. Žalobca uprednostňoval len e-mailovú a telefonickú komunikáciu, a aj telefonická komunikácia sa obmedzovala na neskoré večerné hovory. K odstúpeniu od rezervačnej zmluvy zo strany žalovaného prišlo až potom, ako žalobca oznámil svoj zámer od zmluvy odstúpiť.

11. Na tieto skutkové tvrdenia konateľa žalobcu reagoval žalobca poukázaním na to, že s nikým zo spoločnosti žalovaného, vrátane L. R.Ž. - finančnej poradkyne žalovaného, s ktorou komunikoval ako s prvou, sa nikdy osobne nestretol. E-mailovú komunikáciu naozaj uprednostňoval, pretože v tom čase študoval dennou formou na vysokej škole a súčasne pracoval na plný úväzok. Žiadnemu kontaktu, vrátane telefonického, sa však nevyhýbal.

12. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, avšak súd v súlade s § 295 sa rozhodol vykonať dôkaz, ktorý žalobca ako spotrebiteľ nenavrhol, hoci sa o ňom pri výsluchu zmienil, že by ho mohol predložiť, pretože to považoval za nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci - potvrdenie z Tatra banky, a. s. o zamietnutí žiadosti žalobcovi o poskytnutie 100% krytia hypotéky od Tatra banky, a. s. pre financovanie kúpy nehnuteľnosti, ktorej sa týkala Rezervačná zmluva zo dňa 03.09.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným - predloženie tohto dôkazu sa zaviazal zabezpečiť žalobca, resp. jeho právny zástupca, keďže lepšie vedel identifikovať požadované potvrdenie. Tento listinný dôkaz bol žalobcom predložený v podaní žalobcu z 05.12.2016, doručeného súdu 07.12.2016 nazvanom: "Predloženie listinného dôkazu - potvrdenia z Tatra banky, a. s.", ktorého prílohou bolo Potvrdenie Tatra banky, a. s. zo dňa 28.11.2016. V tomto potvrdení Tatra banka, a. s. potvrdila, že žalobca, ako ich klient, dňa 17.09.2014 podpísal žiadosť o poskytnutie HypotékyTB číslo 2014101440 v požadovanej výške 110.000,- eur. Tatra banka, a. s. schválila túto žiadosť klienta v upravenej výške úveru 67.800,- eur, pri financovaní 60% z hodnoty založenej nehnuteľnosti. Klient od žiadosti o poskytnutie HypotékyTB číslo 2014101440 odstúpil dňa 03.10.2014. V podaní z 05.12.2016, doručeného súdu 07.12.2016, s nazvanom: "Predloženie listinného dôkazu - potvrdenia z Tatra banky, a. s.", žalovaný uviedol, že predloženým potvrdením žalobca preukázal svoje tvrdenie o tom, že mu banka odmietla poskytnúť úver až do výšky 100% hodnoty bytu. Toto odmietnutie pritom treba považovať za dôvod na vrátenie rezervačného poplatku v zmysle bodu 2.7 zmluvných podmienok rezervačnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.

13. Na pojednávaní konanom dňa 27.02.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že ako už preukázal žalobca predloženým Potvrdením Tatra banky, a. s. zo dňa 28.11.2016, žalobca od žiadosti o poskytnutie úveru neodstúpil svojvoľne, ale z dôvodu na strane banky, ktorá mu úver schválila len vo výške 60% kupovaného bytu. Ide teda o dôvod na strane banky, s ktorým rezervačná zmluva spája vrátenie rezervačného poplatku. Na ozrejmenie uviedol, že z predloženej e-mailovej dokumentácie vyplýva, že žalobca potreboval zabezpečiť úver na 100% hodnoty kupovanej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť bola žalovanému známa, rezervačná zmluva sa pritom viaže na konkrétny byt a na konkrétnu sumu, ktorá bude financovaná z bankového úveru. Z predloženého Potvrdenia Tatra banky, a. s. zo dňa 28.11.2016 jednoznačne vyplýva, že požadovanú sumu na požadovaný byt neposkytnú. To znamená, že podmienky na vrátenie poplatku splnené boli. To, že Tatra banka, a. s. poskytla žalobcovi iný úver na kúpu iného bytu, je dôsledkom jej vlastnej úverovej politiky, v zmysle ktorej nebola ochotná na rezervovaný byt poskytnúť úver až do sumy 100%, keďže túto nevlastnil developer, pri ktorom by boli ochotní poskytnúť 100% financovanie. Práve tvrdenie, že Tatra banka, a. s. poskytla žalobcovi úver na iný byt svedčí v jeho prospech, tzn. že dôvody neposkytnutia pôvodne požadovaného úveru nespočívali v osobe žalobcu, ale v kupovanom byte. Na doplnenie uviedol, že aj konateľ žalovaného v e-maile z 01.10.2014 akceptoval, že hypotéka nebude Tatra bankou, a. s. poskytnutá z dôvodu, že nejde o byt vo vlastníctve developera, ale inej osoby.

14. Na pojednávaní konanom dňa 27.02.2017 právny zástupca žalovaného zotrval na doterajších písomných a ústnych prednesoch a žiadal žalobu zamietnuť. V súvislosti s predloženým listinným dôkazom Potvrdením Tatra banky, a. s. zo dňa 28.11.2016, uviedol, že žalobca nadobudol nehnuteľnosť v tom istom bytovom dome, pričom financovanie zabezpečil hypotékou z Tatra banky. Kúpil teda nehnuteľnosť označenú ako nebytový priestor, nie byt, teda takú, aká bola predmetom rezervačnej zmluvy. T tohto dôvodu neprikladá žiadnu relevanciu tomuto dôkazu. Ak si žalobca kúpil totožnú nehnuteľnosť, nasvedčuje to tomu, že žalobca si rozmyslel kúpu sprostredkovanú žalovaným a za týmto účelom zmaril kúpu alebo sprostredkovanie zmluvy žalovaným. Z tohto dôvodu nevidel dôvod, aby bolo priznané požadované zadosťučinenie žalobcovi, naopak vyslovil presvedčenie, že žalovaný poskytol žalobcovi všetky služby.

15. Pri výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 27.02.2017 žalobca potvrdil, že z Tatra banky, a. s. naozaj dostal hypotéku vo výške 100%. Apartmán, ktorý si nakoniec kúpil, bol priamo od developera, v čom spočíval ten základný rozdiel medzi bytom, ktorý chcel kúpiť od žalovaného a bytom, ktorý som si

nakoniec kúpil. Byt bol financovaný cez rovnakú banku a cez toho istého finančného poradcu a jedná sa o podobný apartmán, ako chcel pôvodne, s tým rozdielom, že tento sa nachádza na inom poschodí. Je približne o 10 m2 väčší a jeho cena bola o 12.000,- eur vyššia ako pri pôvodnom byte.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpoveďami právnych zástupcov strán sporu, výsluchmi žalobcu i konateľa žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu: žaloba, príloha k žalobe: Dôkaz č. 1: Screenshot webu Kompletrealu, príloha k žalobe: Dôkaz č. 2: Email z 28.08.2014, 5:29 PM, príloha k žalobe: Dôkaz č. 3: Email z 2.9.2014, 20:42 hod., príloha k žalobe: Dôkaz č. 4: Email z 3.9.2014, 16:51 hod. s prílohou - naskenovanou Rezervačnou zmluvou podpísanou žalobcom, príloha k žalobe: Dôkaz č. 5: Email z 3.9.2014, 18:35 hod. s prílohou - naskenovanou rezervačnou zmluvou podpísanou Kompletrealom, príloha k žalobe: Dôkaz č. 6: Email z 30.9.2014, 2:46 PM, príloha k žalobe: Dôkaz č. 7: Email z 1.10.2014, 10.10 hod., príloha k žalobe: Dôkaz č. 8: Email z 8.10.2014, 9:15 PM, príloha k žalobe: Dôkaz č. 9: Email z 9.10.2014, 18:37 hod. s prílohou - odstúpením od Rezervačnej zmluvy zo strany Kompletrealu, príloha k žalobe: Dôkaz č. 10: Email zo 16.10.2014, 9:46 PM s prílohou - výzvou na úhradu 1.600,- eur, Vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 11.12.2014, doručené súdu dňa 15.12.2014, príloha k vyjadreniu žalovaného k žalobe: Rezervačná zmluva na kúpu nehnuteľností zo dňa 03.09.2014, príloha k vyjadreniu žalovaného k žalobe: Článok VI. Zmluvné podmienky č. l. 31, Vyjadrenie žalobcu k právomoci súdu zo dňa 11.02.2015, doručené súdu 13.02.2015, Kompletná e-mailová dokumentácia medzi žalobcom a žalovaným z 02.09.2014, 03.09.2014, 04.09.2014, 10.09.2014, 16.09.2014, 17.09.2014, 01.10.2014, 08.10.2014, predložená PZ žalovaného na pojednávaní dňa 14.10.2016, podanie žalobcu z 05.12.2016, doručené súdu 07.12.2016 nazvané: "Predloženie listinného dôkazu - potvrdenia z Tatra banky, a. s.", príloha k podaniu žalobcu z 05.12.2016, doručeného súdu 07.12.2016: Potvrdenie Tatra banky, a. s. zo dňa 28.11.201; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

17. Dňa 03.09.2014 bola medzi žalobcom, ako záujemcom, a žalovaným, ako sprostredkovateľom, uzavretá Rezervačná zmluva na kúpu nehnuteľností. Predmetom sprostredkovania (článok I.) bol predaj nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci: Bratislava, kat. úz.: Petržalka, zapísanej na I. Č..: XXXX, U.. Č.. U.: XXXX, na L.. Č..: XXXX/X, J. U.: N. X., L. Č..: XX - H., L.: XX, P. Č.. X, XX, D.: W., počet izieb: 2,5. Súčasťou predaja nehnuteľnosti bol aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 6520/4862679. V článku II. bola uvedená kúpna cena: 110.000,- eur. Provízia sprostredkovateľa bola uvedená v článku III.: rezervačný poplatok 2.000,- eur. V článku IV. bola uvedená doba rezervácie: zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 15.10.2014. Článok VI. boli zmluvné podmienky. V bode 2.7 vete prvej a tretej článku VI. Zmluvných podmienok si zmluvné strany dojednali, že v prípade, ak záujemca nebude schopný uhradiť dojednanú kúpnu cenu z dôvodu neposkytnutia úveru financujúcou bankou podľa ustanovenia ods. 2.5, sprostredkovateľ bezodkladne vráti záujemcovi rezervačný poplatok zaplatený podľa Článku III tejto zmluvy. V prípade neposkytnutia úveru financujúcou bankou je záujemca povinný uhradiť sprostredkovateľovi sumu 400,- eur, ktorá predstavuje paušálnu náhradu nákladov za výkon činnosti sprostredkovateľa, pričom táto suma môže byť započítaná proti nároku na vrátenie rezervačného poplatku. V bode 3.1 článku VI. Zmluvných dojednaní si dohodli zmluvné strany, že v prípade, že záujemca poruší svoje zmluvné povinnosti uvedené v časti 2 tohto článku zmluvy alebo sa jeho vyhlásenia uvedené v tejto zmluve ukážu byť nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce, je záujemca povinný zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške rezervačného poplatku, nie menej však ako 2% z kúpnej ceny stanovenej v článku II, a to do päť dní odo dňa výzvy sprostredkovateľa. Podľa bodu 3.3 článku VI. Zmluvných dojednaní, za zaplatenie zmluvnej pokuty záujemcom sa považuje aj započítanie čiastky vo výške zodpovedajúcej rezervačnému poplatku zloženého záujemcom podľa tejto zmluvy, ak suma rezervačného poplatku nebola odovzdaná predávajúcemu podľa ustanovenia ods. 1.2 tohto článku zmluvy. Bod 3.5 článku VI. Zmluvných dojednaní riešil možnosť odstúpenia od zmluvy sprostredkovateľom tak, že ak záujemca poruší svoje povinnosti dojedané podľa ods. 2.3, ods. 2.4 alebo ods. 2.5, je sprostredkovateľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť, dojednanie o zmluvnej pokute podľa ods. 3.1 tým nie je dotknuté. Keďže žalobca o tento byt prejavil záujem a zároveň prejavil záujem aj o zabezpečenie 100%-nej hypotéky, žalovaný následne žalobcovi za rezervačný poplatok 2.000,- eur ponúkol úverový a realitný servis, a poslal mu vzor formulárovej Rezervačnej zmluvy na kúpu nehnuteľností. Žalobca formulárovú Rezervačnú zmluvu na kúpu nehnuteľností podpísal a sken odoslal žalovanému. Žalovaný obratom odoslal žalobcovi sken žalovaným podpísanej Rezervačnej zmluvy na kúpu nehnuteľností, avšak len jej prvej strany. Na prelome septembra a októbra 2014 sa zdalo čoraz viac pravdepodobné, že 100%-ná hypotéka nebude žalobcovi poskytnutá. Žalobca sa preto žalovaného

spýtal, či a v akej výške mu vedia vrátiť poplatok 2.000,- eur z dôvodu neposkytnutia hypotéky. Žalovaný ho vzápätí informoval, že podľa Rezervačnej zmluvy, ak žalobca nedostane úver z dôvodov, ktoré v banke nevie ovplyvniť, vrátia mu 1.600,- eur; rozdiel, t. j. 400,- eur slúži ako paušálna náhrada nákladov. Keďže žalobcovi 100%-ná hypotéka nakoniec naozaj nebola poskytnutá, o čom svedčí listinný dôkaz predložený žalobcom: Potvrdenie Tatra banky, a. s. zo dňa 28.11.2016, a alternatívne riešenia financovania boli nevýhodné, požiadal o vrátenie sumy 1.600,- eur. Vzápätí na to žalovaný zaslal žalobcovi email, v ktorom odmietol zaplatiť požadovanú sumu. Prílohou tohto mailu bol sken Odstúpenia od zmluvy a oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 07.10.2014. Dôvodom odstúpenia od zmluvy podľa článku 3.5 zmluvy bolo žalovaným tvrdené nesplnenie povinností žalobcu v zmysle článku 2.3, 2.4, 2.5 rezervačnej zmluvy a nezáujem plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, ani poskytnúť potrebnú súčinnosť za účelom uzavretia kúpnej zmluvy. V odstúpení od zmluvy žalovaný uviedol, že žalobca marí uzavretie sprostredkovávanej zmluvy a dokonca disponuje informáciami, že sa žalobca snaží nadobudnúť inú nehnuteľnosť a o nadobudnutie sprostredkovávanej nehnuteľnosti viac nemá záujem v rozpore s jeho vyhlásením v zmluve. Zároveň žalovaný v odstúpení od zmluvy oznámil žalobcovi, že porušenie článkov 2.3, 2.4 a 2.5 zmluvy, v spojení so žalobcovým tvrdením o vážnom záujme kúpiť žalovaným sprostredkovávanú nehnuteľnosť, ktoré sa ukázalo ako nepravdivé a zavádzajúce, dáva žalovanému oprávnenie v zmysle článku 3.1 zmluvy žiadať od žalobcu úhradu zmluvnej pokuty vo výške rezervačného poplatku. Oboznámil žalobcu tiež s tým, že odstúpením od zmluvy vznikol žalobcovi nárok na vrátenie rezervačného poplatku, avšak vzhľadom na uplatnenie si zmluvnej pokuty žalovaným, nárok žalobcu na vrátenie rezervačného poplatku žalovaný započítal na zmluvnú pokutu, čím považoval vzájomné nároky za vysporiadané.

18. Nesporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu bolo skutkové tvrdenie o tom, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá Rezervačná zmluva na kúpu nehnuteľnosti zo dňa 03.09.2014 mimo ustanovení o zmluvnej pokute a rozhodcovskej doložke.

19. Spornými skutkovými tvrdeniami medzi stranami sporu boli skutkové tvrdenia o platnosti zmluvnej pokuty a rozhodcovskej doložky k tejto zmluve a z nich vyplývajúce nároky žalobcu na zaplatenie 1.600,- eur titulom neplatného dojednania o zmluvnej pokute a primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

20. Súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia Rezervačnej zmluvy na kúpu nehnuteľností, t. j. ku dňu 03.09.2014 (ďalej "v znení účinnom v rozhodnom čase").

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v

rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhorší svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 6 ods. 8 písm. b) zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z., prostredníctvom elektronických zariadení nemožno uzatvoriť zmluvu o zabezpečení záväzkov. Súvisiaca poznámka pod čiarou odkazuje na § 544 až 588 Občianskeho zákonníka, teda aj na ustanovenie o zmluvnej pokute (§ 544 až 545a).

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak stany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 633 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadna a v dohodnutom čase.

Podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b)

predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 01.11.2014 (k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (k 01.11.2014), tzn. platná v období od 10.09.2014 do 08.12.2015, predstavovala 0,05% ročne a zvýšená o päť percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 01.11.2014 (k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), činí úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne.

21. Žalovaný je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, žalobca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Právny vzťah medzi stranami sporu, založený Rezervačnou zmluvou na kúpu nehnuteľností zo dňa 03.09.2014, súd posudzoval podľa jej obsahu, mimo už konštatovanej neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute a rozhodcovskej doložke, za zmluvu nepomenovanú, inominátnu podľa § 51 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase s prvkami zmluvy o dielo podľa ustanovení § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnom čase, s prihliadnutím na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase. Je pritom nepochybné, že žalovaný pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obdobnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba. Súd preto rezervačnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

v rozhodnom čase. Predmetná rezervačná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou i v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom (sprostredkovateľom), ako dodávateľom, a žalovaným (záujemcom), ako spotrebiteľom. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (v tomto prípade § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou úpravou (), je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, napriek tomu, že zmluvné strany sa v Článku VI. bod 4.4 Zmluvných dojedaní dohodli podľa § 262 zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, že ich záväzkový vzťah vyplývajúci z tejto zmluvy sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.

22. Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne v časti o zaplatenie 1.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.600,- eur od 01.11.2014 do zaplatenia a v časti uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 400,- eur. Nedôvodná bola žaloba v časti úroku z omeškania vo výške 4,00% ročne zo sumy 1.600,- eur od 01.11.2014 do zaplatenia, ako rozdielu medzi žalobcom uplatneným úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.600,- eur od 01.11.2014 do zaplatenia a súdom priznaným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.600,- eur od 01.11.2014 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil sadzbu úroku z omeškania 9,05%, t. j. vo výške stanovenej v Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, lebo rezervačná zmluva bola uzatvorená v zmysle jej bodu 4.4 podľa Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že súd posudzoval rezervačnú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% podľa ustanovení § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 01.11.2014 (k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty na plnenie (na zaplatenie 1.600,- eur) určenej žalovanému vo výzve žalobcu zo dňa 16.10.2014. Omeškanie tak nastalo márnym uplynutím tejto lehoty, t. j. dňa 01.11.2014.

23. Súd ako otázku predbežnú posúdil zmluvnú podmienku obsiahnutú v Rezervačnej zmluve na kúpu nehnuteľností zo dňa 03.09.2014 v Článku VI. bode 4.6 Zmluvných podmienok, t. j. rozhodcovskú doložku, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, s odkazom na ustanovenie § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia Rezervačnej zmluvy na kúpu nehnuteľností zo dňa 03.09.2014.

24. Čo sa týka ďalšej spornej skutočnosti, súd konštatuje, že zmluvná pokuta medzi žalobcom a žalovaným uvedená v Článku VI. bod 3.1 Zmluvných podmienok nebola nikdy dohodnutá, nakoľko bola dojednaná prostredníctvom elektronických zariadení, čo odporuje ustanoveniu § 6 ods. 8 písm. b) zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z., preto je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že žalobcova argumentácia ohľadne neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute uvedená pod bodmi I. až V. žaloby je opodstatnená, avšak primárnou pre posúdenie dojednania o zmluvnej pokute za neplatné je jeho argumentácia obsiahnutá v bode II., na ktorú súd v podrobnostiach odkazuje, t. j., že zmluvná pokuta bola neplatná, pretože bola dohodnutá emailom, hoci to zákon o elektronickom obchode vylučuje. Skutočnosť, že bola Rezervačná zmluva na kúpu nehnuteľností zo dňa 03.09.2014 podpísaná elektronicky potvrdil pri výsluchu sám konateľ žalovaného. Konateľ žalovaného tiež priznal, že si neuvedomoval riziko nepodpísania zmluvnej pokuty písomnou formou. Žalobca preto nemohol túto zmluvnú pokutu započítať voči pohľadávke žalobcu na 1.600,- eur na vrátenie rezervačného poplatku podľa bodu 2.7 Článku VI. Zmluvných dojedaní Rezervačnej zmluvy na kúpu nehnuteľností zo dňa 03.09.2014. Keďže žalovaný tak učinil, je toto započítanie nulitné. Žalovaný je preto povinný vrátiť žalobcovi sumu 1.600,- eur, ktorá suma je oprávneným nárokom žalobcu na vrátenie rezervačného poplatku.

25. Vo vzťahu k tejto povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi zadržiavaných 1.600,- eur, sú bez právneho významu následné tvrdenia žalovaného o marení splnenia rezervačnej zmluvy žalobcom tým, že sa snažil o kúpu inej nehnuteľnosti. V takomto konaní žalobcovi nebránili zmluvné dojednania rezervačnej

zmluvy. Navyše, takýto postup žalobcu bol logickým, keďže sa žalobca usiloval o čo najrýchlejšiu kúpu, nakoľko, ako vyplynulo z jeho výsluchu, súrne si potreboval vyriešiť bytovú otázku. Je preto pochopiteľné, že si začal hľadať náhradný byt v situácii, keď získal vedomosť o tom, že mu na byt, ktorého sprostredkovanie predaja bolo predmetom rezervačnej zmluvy, nebude bankou poskytnutá 100%-ná hypotéka. Nemožno považovať za zmarenie sprostredkovania kúpy nehnuteľnosti ponúkanej žalovaným to, že si žalobca rozmyslel kúpu sprostredkúvanej nehnuteľnosti po tom, čo si kúpil totožnú nehnuteľnosť, tak ako to tvrdil právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.02.2017. V tejto súvislosti je žiadúce zdôrazniť, že z predloženej e-mailovej dokumentácie vyplýva, že žalobca potreboval zabezpečiť úver na 100% hodnoty kupovanej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť bola žalovanému známa, rezervačná zmluva sa pritom viaže na konkrétny byt a na konkrétnu sumu, ktorá bude financovaná z bankového úveru. Z predloženého Potvrdenia Tatra banky, a. s. zo dňa 28.11.2016 zreteľne vyplýva, že požadovanú sumu na požadovaný byt Tatra banka, a. s. žalobcovi neposkytne. Tento listinný dôkaz bol žalobcom predložený v podaní žalobcu z 05.12.2016, doručeného súdu 07.12.2016 nazvanom: "Predloženie listinného dôkazu - potvrdenia z Tatra banky, a. s.", ktorého prílohou bolo Potvrdenie Tatra banky, a. s. zo dňa 28.11.2016. V tomto potvrdení Tatra banka, a. s. potvrdila, že žalobca, ako ich klient, dňa 17.09.2014 podpísal žiadosť o poskytnutie HypotékyTB číslo 2014101440 v požadovanej výške 110.000,- eur. Tatra banka, a. s. schválila túto žiadosť klienta v upravenej výške úveru 67.800,- eur, pri financovaní 60% z hodnoty založenej nehnuteľnosti. Klient od žiadosti o poskytnutie HypotékyTB číslo 2014101440 odstúpil dňa 03.10.2014. Súd má za to, že predloženým Potvrdením Tatra banky, a. s. zo dňa 28.11.2016 žalobca preukázal svoje tvrdenie o tom, že mu banka odmietla poskytnúť úver až do výšky 100% hodnoty bytu. Toto odmietnutie pritom treba považovať za dôvod na vrátenie rezervačného poplatku v zmysle bodu 2.7 zmluvných podmienok rezervačnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Z toho vyplýva, že podmienky na vrátenie poplatku 1.600,- eur žalovaným žalobcovi splnené boli. Súd, súhlasne s názorom právneho zástupcu žalobcu, konštatuje, že skutočnosť, že Tatra banka, a. s. poskytla žalobcovi iný úver na kúpu iného bytu, bolo dôsledkom jej vlastnej úverovej politiky, v zmysle ktorej nebola ochotná na rezervovaný byt poskytnúť úver až do sumy 100%, nakoľko túto nevlastnil developer, pri ktorom by bola Tatra banka, a. s. ochotná poskytnúť 100% financovanie. Práve tvrdenie, že Tatra banka, a. s. poskytla žalobcovi úver na iný byt svedčí v prospech žalobcu, tzn. že dôvody neposkytnutia pôvodne požadovaného úveru nespočívali v osobe žalobcu, ale v kupovanom byte. Vzhľadom na obsah listinného dôkazu - Potvrdenia Tatra banky, a. s. zo dňa 28.11.2016, neobstojí tvrdenie konateľa žalobcu z pojednávania, že podľa informácií, ktorú má konateľ žalovaného, dostal žalobca kladné stanovisko k financovaniu kúpy nehnuteľnosti z Tatra banky, a. s. Súd taktiež dáva do pozornosti rozporné tvrdenia konateľa žalovaného produkované počas jeho výsluchu, kde k skutkovým tvrdeniam žalobcu o tom, že sa žalobca nestretol s nikým zo spoločnosti žalovaného, reagoval konateľ žalobcu tvrdením, že: "...nebolo to na podnet našej spoločnosti, že by sme sa s ním nechceli stretnúť." Touto sentenciou konateľ žalovaného potvrdil, že nehovoril pravdu v skoršom jeho vyjadrení, kde uviedol, že obhliadka bola vykonaná za účasti maklérky žalovaného a že na tejto obhliadke dostal žalobca od žalovaného všetky informácie, na ktoré mal byť upozornený vrátane informácie, že nehnuteľnosť nie je na LV zapísaná ako byt, ale ako priestor. Čo sa týka odstúpenia od rezervačnej zmluvy, v konaní bolo preukázané, že k odstúpeniu od rezervačnej zmluvy došlo zo strany žalovaného, a to Odstúpením od zmluvy a oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 07.10.2014 (listinný dôkaz na č. l. 16 zozadu a č. l. 17 súdneho spisu), teda ešte predtým, ako oslovil žalobca žalovaného s možnosťou zrušiť rezervačnú zmluvu a vrátiť mu časť rezervačného poplatku, čo učinil mailom z 08.10.2014 o 21:45 hod. (listinný dôkaz na č. l. 58 súdneho spisu). Konateľ žalovaného pritom pri výsluchu tvrdil, že žalovanému došlo od žalobcu oznámenie o odstúpení od rezervačnej zmluvy.

26. O dôvodnosti nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur súd rozhodol podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Pritom súd zdôrazňuje, že žalobcom požadovaná suma 400,- eur nepredstavuje vrátenie sumy 400,- eur ako nákladov žalovaného na poskytnutie služieb žalobcovi na základe rezervačnej zmluvy, nakoľko tieto náklady žalobca ani v tomto spore nepožadoval vrátiť, a ani nie sú medzi stranami sporu sporné; ale predstavuje nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, vyplývajúci mu, ako spotrebiteľovi, z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca si totiž touto žalobou uplatnil svoje právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, t. j. právo na ochranu pred uplatňovanou zmluvnou pokutou. Keďže súd rozhodol, že zmluvná pokuta je, okrem iného, i neprijateľnou podmienkou v rezervačnej zmluve, čo by zmluve spotrebiteľskej (pretože, ako už vyššie

súd skonštatoval, žalobcovu argumentáciu ohľadne neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute uvedenú pod bodmi I. až V. žaloby považoval za opodstatnenú, tzn. aj bod V., v ktorom žalobca argumentoval, že zmluvná pokuta je neprijateľnou spotrebiteľskou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu), mal žalobca v tomto úspech a vtedy mu prináleží podľa § 3 ods. 5 zákona č. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov právo na primerané finančné zadosťučinenie. Sumu žalobcom požadovanú ako primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur, považuje súd za zodpovedajúcu situácii, kedy žalovaný neoprávnene a dlhodobo (od októbra 2014) zadržiava sumu štvornásobne vyššiu (1.600,- eur). Súd má za to, že finančné zadosťučinenie priznané žalobcovi v sume štyrikrát menšej (400,- eur) ako žalovaným zadržiavaná zmluvná pokuta (1.600,- eur), spravodlivo a postačujúco vyrovná ujmu žalobcu ako spotrebiteľa, zároveň adekvátne sankcionuje žalovaného ako dodávateľa, a poskytne žalobcovi ako spotrebiteľovi náležitú satisfakciu, čím naplní všetky atribúty finančného zadosťučinenia tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z týchto dôvodov súd v druhom výroku enunciátu rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

27. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku), uvedenú v prvom a druhom výrokoch enunciátu rozsudku, súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

28. Vo zvyšku, t. j. v časti úroku z omeškania vo výške 4,00% ročne zo sumy 1.600,- eur od 01.11.2014 do zaplatenia, ako rozdielu medzi žalobcom uplatneným úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.600,- eur od 01.11.2014 do zaplatenia a súdom priznaným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.600,- eur od 01.11.2014 do zaplatenia, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v treťom výroku enunciátu tohto rozsudku.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd vo štvrtom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalobca mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti, t. j. v časti, v ktorej súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v časti úroku z omeškania vo výške 4,00% ročne zo sumy 1.600,- eur od 01.11.2014 do zaplatenia, ako rozdielu medzi žalobcom uplatneným úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.600,- eur od 01.11.2014 do zaplatenia a súdom priznaným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.600,- eur od 01.11.2014 do zaplatenia. Keďže mal žalobca úspech v celej časti uplatnenej istiny 1.600,- eur, vo väčšej časti uplatneného zákonného úroku z omeškania, a v celej časti uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 400,- eur, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby súd rozhodol v piatom výroku enunciátu rozsudku podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 31. januára 2017 (ďalej len "zákon č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017") a Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 18g ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení v spojení s ustanoveniami § 1 ods.

1, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 písm. a), § 4 ods. 2 písm. u), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 veta prvá, § 7 ods. 1 veta prvá, § 8 ods. 4, § 9 ods. 4, ods. 9 veta prvá, § 12 ods. 1 veta prvá, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017.

Podľa § 18g ods. 1 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2017) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neukončené do 31. januára 2017 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31. januára 2017, aj keď sa stanú splatnými po 31. januári 2017.

Podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (Poplatky vyberané v civilnom procese) tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, vyberajú súdy v civilnom procese poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura, v obchodných veciach najviac 33.193,50 eura.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 3 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, poplatky vyberajú súdy.

Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, od poplatku sú oslobodení: za) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany práva podľa osobitného predpisu.4aa) Osobitný predpis je uvedený v poznámke 4aa len príkladmo ako napr. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, poplatok sa platí súdu, ktorý viedol konanie na prvej inštancii alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá.

Podľa § 9 ods. 9 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, poplatky sa vyberajú v eurách.

Podľa § 12 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Keďže na žalobcu, ako spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu (t. j. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), sa v tomto spore vzťahuje osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, a súd jeho žalobe vyhovel (až na nepatrenú časť výšky sadzby úroku z omeškania, v ktorej žalobu zamietol), prešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby podľa výsledku konania na neúspešného žalovaného, ktorý nie je od poplatku oslobodený, v súlade s citovaným ustanovením § 2 ods. 2 vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017. Preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 120,- eur (6% z ceny predmetu konania, t. j. zo sumy 2.000,- eur) na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, podľa ktorého ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.

Poučenie:

Proti prvému, druhému a tretiemu výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Proti štvrtému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ .

Proti piatemu výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok za žalobu, nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 a v nadväznosti na § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).