Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Em-7-2015.pdf
PDF · 90.8 KB
Case nature
Subarea
39Em/7/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v právnej veci oprávneného: T., zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Törökovou, so sídlom 29. augusta č. 5, Bratislava proti povinnej: M., zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, LL.M, PhD., so sídlom Javorinská 13, Bratislava, vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi Z. zastúpenými kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 25.11.2015 žiadal oprávnený - otec maloletých detí o výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.07.2015, č.k. 13P/302/2014-99, ktorý nadobudol vo výroku o úprave styku právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.08.2015. Vyššie uvedeným rozhodnutím súd upravil styk otca s maloletými deťmi na každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. počas kalendárneho roka od 1.1. do 30.6. a od 1.9. do 31.12.; počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 29.12.do 18.00 hod.; počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 28.12. od 9.00. hod. do 6.1. do 18.00 hod. nasledujúci rok; počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkonočného piatku od 17.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. a počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod. s tým, že v uvedené dni a hodiny si otec maloleté deti prevezme od matky pred jej bytom, kde ich následne aj vráti.
2. Svoj návrh oprávnený odôvodnil tým, že povinná - matka maloletých detí súdne rozhodnutie nerešpektuje a neumožňuje mu styk s maloletými deťmi. Poukázal na to, že maloleté deti trávili v období od 01.07.2015 do 15.07.2015 spokojne čas spolu s ním, s jeho priateľkou a jej synom, avšak už v nasledujúcom termíne styku od 01.08.2015 do 15.08.2015 odmietali ísť s ich starou matkou a tetou na pobyt, na ktorý roky predtým pravidelne chodievali. Uviedol, že počas tohto pobytu matka deti úmyselne psychicky “deptala“ tým, že za nimi príde on spolu so svojou novou rodinou a práve toto jej správanie je dôvodom, pre ktorý s ním deti odmietajú ísť na styk a argumentujú nezmyslenými a vykonštruovanými prekážkami. Ďalej uviedol, že aj pri odovzdávaní detí matka vytvára konflikty, slovne na neho útočí, zosmiešňuje ho pred deťmi a vulgárne sa o ňom vyjadruje. Dôsledkom tohto sa k nemu aj maloleté deti správajú arogantne a drzo, nechcú ho ani objať a staršia dcéra s ním úplne prestala komunikovať cez mobil.
3. V doplnení návrhu oprávnený uviedol, že na styk s maloletými deťmi sa riadne dostavil v dňoch 30.10.2015, 13.11.2015, 27.11.2015 a 11.12.2015, pričom deti síce mali prichystané veci v chodbe, avšak po psychickej stránke neboli na styk vôbec pripravené. Matka sa odovzdávania detí vôbec nezúčastnila a tieto mu hneď ako vstúpil do bytu oznámili, že s ním nikam nepôjdu, na čo nemali žiadny
racionálny dôvod. V ďalšom v termíne 26.12.2015 mu deti opäť oznámili, že s ním nikam nejdú, avšak na styk ani neboli prichystané a boli v pyžamách. Dňa 15.01.2016 sa styk takisto nerealizoval, pričom prevziať maloleté deti s ním prišla aj jeho sestra, ktorá im chcela odovzdať vianočné darčeky. Maloleté deti mu zase oznámili, že s ním nikam nejdú a ich chovanie bolo arogantné, drzé a nevychované. Síce mali prichystané veci, avšak po psychickej stránke neboli ani teraz pripravené a po celý čas boli odmietavé. Uviedol, že povinná ho ako rodiča odmieta rešpektovať, na deti nepôsobí výchovne v tom smere, aby sa správali úctivo k dospelým a plnili si svoje povinnosti voči rodičom a aby bolo dodržiavané právoplatné súdne rozhodnutie. Doplnil, že má úprimnú snahu o deti sa naďalej starať, má ich rád a chýbajú mu, avšak nemôže sa zbaviť dojmu z manipulácie zo strany matky voči nemu, jeho priateľke a jej synovi a takisto voči jeho matke a sestre.
4. V ďalšom podaní oprávnený uviedol, že jeho styk s maloletými deťmi stále neprebieha podľa súdneho rozhodnutia, ale len každú druhú nedeľu od 13:00 hod. do 15:00 hod., keďže deti nie sú ochotné stretávať sa s ním vo väčšom rozsahu. Má za to, že stretnutia v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie nenapomáhajú k zlepšeniu jeho vzťahov s maloletými deťmi a spôsob realizácie styku, ktorý si určia samé deti, považuje za neakceptovateľný, keďže deti nemajú vôľu sa s ním stretávať. Podotkol, že počas manželstva a spolužitia v jednej domácnosti bol jeho vzťah s deťmi bezproblémový a deti teda nemajú žiadny racionálny dôvod pre to, aby sa k nemu chovali odmerane. Stretnutia v rozsahu 2 hodín raz za dva týždne považuje za nedostačujúce pre to, aby sa ich vzťah mohol opäť obnoviť a podotkol, že deti už stratili záujem kontaktovať sa s jeho rodinou. Skonštatoval, že bol dostatočne trpezlivý, dal deťom čas, aby sa so vzniknutou situáciou vysporiadali, avšak je evidentné, že jeho prístup bol zo strany povinnej zneužitý na to, aby deti zostali voči nemu chladné a odmietali sa s ním stretávať. Ich správanie pripisuje najmä negatívnym emóciám, ktoré voči nemu prechováva povinná a ktorými ich ovplyvňuje.
5. Povinná vo svojom vyjadrení uviedla, že súdne rozhodnutie nemarí a robí všetko pre to, aby sa styk oprávneného s deťmi riadne realizoval. V styku detí s oprávneným a jeho rodinou nebráni a vzniknutú situáciu sa snaží riešiť. K letným prázdninám 2015 uviedla, že maloleté deti tieto prázdniny nechceli tráviť čas s oprávneným a s týmto súhlasili až po dlhom presviedčaní z jej strany. Opakovane však boli svedkami konfliktov medzi oprávneným a jeho priateľkou, čo na ne nevplývalo pozitívne. Následne v auguste 2015 nechceli ísť s matkou oprávneného a s jeho sestrou na pobyt do M., pričom mladšia dcéra plakala aj u oprávneného, ktorý však prosby detí ignoroval a povedal, že pobyt je zaplatený. Povinná má za to, že práve oprávnený svojim postojom, správaním, výčitkami, obviňovaním, ponižovaním a nereagovaním na potreby detí, ich od seba odpudzuje. Svoj prístup k deťom odmieta zmeniť aj napriek radám psychológov, ktorých deti navštevujú. Podotkla, že maloleté deti ťažko znášajú chvíle pred príchodom oprávneného a samotný odchod k nemu a po rozhovore s nimi sa rozhodla, že ich k styku nebude nútiť a rozhodnutie o tom, či strávia víkend s oprávneným ponechá na ne. Dodala aj to, že bola svedkom toho, ako začal oprávnený pri návšteve maloleté deti obviňovať a urážať a keď sa ich zastala, začal slovne útočiť aj na ňu. Oprávnenému neustále navrhuje, aby mal s deťmi trpezlivosť, čo však on berie ako manipuláciu. Zdôraznila, že má záujem vyriešiť situáciu v najlepšom záujme maloletých detí a to aj za pomoci psychológov. Od októbra 2015 maloleté deti navštevujú každé dva týždne psychologičku v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Takisto kontaktovala ich školskú psychologičku a v novembri 2015 navštívila na odporúčanie sociálnej kurately aj psychológa na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Podotkla aj to, že už počas rozvodu manželstva staršia dcéra odmietala s oprávneným tráviť čas a už v tom čase ho upozornila na to, aby dal deťom čas vysporiadať sa s touto veľkou životnou zmenou a do rozvodu ich nezoznamoval so svojou priateľkou, čo však on nerešpektoval. So svojou novou priateľkou navyše začal žiť v tej istej mestskej časti ako žije ona s maloletými deťmi, čo je pre ne veľmi stresujúce. Na návšteve u oprávneného navyše deti nemajú vytvorené podmienky na svoje súkromie, pretože v domácnosti spolu s ním býva aj priateľka oprávneného a jej 16-ročný syn, ktorý deťom naznačuje, že on je tam doma a používa vulgárne výrazy. Poukázala aj na to, že v termíne od 04.09.2015 deti, i keď nechceli, strávili víkend s oprávneným zatvorené v byte, kde ich oprávnený fotil pri jedle a tieto fotky zverejňoval na sociálnej sieti a toto bolo posledný krát, čo s ním deti strávili víkend. I keď ho opakovane žiadala o to, aby maloleté deti k sebe zobral bez prespania, túto možnosť nepripúšťal a akákoľvek dohoda ohľadom maloletých detí nie je možná. Aj samotné maloleté deti dávali oprávnenému rôzne návrhy, ako by si predstavovali tráviť s ním čas, avšak ani ich návrhy nebral do úvahy a nerobí nič pre to, aby sa jeho vzťah s maloletými deťmi zlepšil a svojim prístupom ho ešte zhoršuje.
6. Zo správy školskej psychologičky súd zistil, že maloleté deti boli v jej starostlivosti v čase rozvodového konania, pričom situáciu niesla ťažšie maloletá K., ktorá z rozpadu rodiny vinila najmä otca, ktorý si našiel priateľku. Maloleté deti pri rozhovoroch opakovanie uvádzali, že otec na nich vytvára tlak, aby akceptovali a prijali jeho novú rodinu a maloletú K. zoznámil so svojou priateľkou aj napriek sľubu, že tak urobí až vtedy, keď ona sama povie, že je na to pripravená. Počas víkendov a prázdnin, ktoré trávia s otcom sa im tento venoval málo a majú pocit, že uprednostňuje svoju priateľku a jej syna pred nimi a necítia sa preto v ich domácnosti dobre. Maloletú K. taktiež trápi, že sa otec o nej nepekne vyjadruje (že je hlúpa, nevychovaná, nevďačná, neskromná a pod.) a keďže jej prekážalo, že na sociálnu sieť dával jej fotky, zrušila jeho prístup k svojmu kontu. Postupne takisto prestala odpovedať na jeho sms správy a nereagovala na jeho telefonáty. Deti uviedli, že keď po nich otec príde a ony nechcú ísť a plačú a kričia, otec si ich nahráva na telefón a spomína, že matka bude mať problém, ak nebudú dodržiavať, čo určil súd. Obe deti ďalej zhodne tvrdia, že by sa s otcom stretli a rady by išli na výlet, alebo prechádzku, avšak len ak tam bude prítomný iba on. O tejto skutočnosti školská psychologička s otcom komunikovala a viackrát mu odporučila, aby v záujme zlepšenia vzťahov s maloletými deťmi, skúsil akceptovať ich návrh a stretával sa s nimi častejšie a na kratší čas. Školská psychologička dodala, že otca situácia mrzí, deti má rád, avšak je presvedčený, že ich postoj je ovplyvnený matkou a argumenty detí nemôžu byť z ich hlavy. U rodičov pretrváva aj naďalej komunikačný problém a zo začiatku sa prirodzene dopúšťali chýb, kedy sa navzájom komentovali pred deťmi a zaťažovali ich vecami, ktoré by vedieť nemuseli.
7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojom vyjadrení uviedol že maloleté deti od októbra 2015 navštevujú Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a výstupom týchto sedení bola zmena úpravy styku, keďže psychologička odporučila stretávanie sa otca s maloletými deťmi každý deň cez víkend počas 2 hodín bez prespania. Tento styk aktuálne prebieha a čaká sa na reakciu otca, ako aj akceptáciu maloletých detí. Otec sa nedokázal prispôsobiť potrebám detí a hlavne akceptovať individuálnosť svojich dcér a rešpektovať ich názor, čo spôsobilo to, že maloleté deti nechceli k nemu chodiť a to aj vzhľadom na jeho narážky a slovné urážanie. Práve tieto urážky spôsobili, že sa matka rozhodla s deťmi navštíviť psychológa a v jeho spolupráci styk nastaviť tak, aby si otec našiel správnu cestu k dcéram. V rámci vykonaného pohovoru prišiel kolízny opatrovník k záveru, že maloleté deti majú otca rady, ale podmienky, ktoré má otec aktuálne nastavené, nie sú z hľadiska psychického dopadu na deti vhodné. U matky majú vytvorené vhodné podmienky pre svoj duševný a fyzický vývoj. Kolízny opatrovník záverom skonštatoval, že prebiehajúca intervencia zo strany psychologičky u otca, ako aj spolupráca s matkou a maloletými deťmi je na dobrej ceste a aktuálne nastavený styk psychologičkou je, súdiac z reakcií detí, v ich najlepšom záujme. I keď je situácia aktuálne stabilizovaná, vyžaduje si úsilie z každej strany, ktoré by prinieslo znovuobnovenie vzťahových väzieb medzi otcom a maloletými deťmi.
8. Zo správy psychológa W. z Referátu poradensko-psychologických služieb súd zistil, že rodičia navštívili referát ešte v októbri a novembri 2015, pričom prvú návštevu uskutočnil otec, ktorý sa sťažoval na to, že dcéry sa s ním odmietajú stretávať a on nevie, čo s tým má robiť, keďže si myslí, že ich ovplyvňuje matka. Na základe tohto stretnutia bol vykonaný pohovor s matkou, ktorá uviedla, že otec sa nespráva k deťom citlivo, nerešpektuje ich názory a dcéry jeho prístup prežívajú s napätím a cítia sa ponižované kvôli jeho poznámkam. Vyjadrila presvedčenie, že vynucovanie kontaktu za každú cenu bez ohľadu na to, ako sa dcéry cítia, bude viesť len k silnejšiemu odmietaniu otca z ich strany. Záverom psychológ skonštatoval, že je dôležité, vzhľadom na vek maloletých detí, aby otec nevyžadoval kontakt s nimi za každú cenu len z toho dôvodu, že má na to právo, ale aby prispôsobil svoje správanie dcéram tak, aby tieto počas stretnutia s ním prežívali kvalitný pocit z dobrého vzťahu s otcom. Takisto by mal zmeniť vo vzťahu k dcéram vzorce správania sa, ktoré dcéry poburujú a vytvárajú im nepríjemné zážitky zo stretnutia.
9. Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie bolo zistené, že obe deti odmietli to, že by im matka zakazovala návštevy u otca, pričom poukazovali na to, že situácia, kedy sa rodičia rozviedli je pre ne náročná a s touto zmenou sa vyrovnávajú doteraz. Kontakt s otcovou novou priateľkou a jej synom je pre ne stále emocionálne náročný a na nové rodinné podmienky sa ešte stále len adaptujú. Matka počas stretnutí spolupracovala a vyjadrila sa, že chce aby sa deti s otcom stretávali a je jej ľúto, že nechcú k nemu chodiť, avšak nebude ich do ničoho nútiť a rozhodnutie nechá vždy na nich. S otcom maloletých detí boli vykonané dve individuálne stretnutia, na ktorých bol informovaný o prežívaní maloletých detí a bol informovaný o návrhu detí týkajúceho sa stretávania. Takisto mu bolo odporučené, aby na deti nevytváral tlak a dal im priestor. Po dlhšej spolupráci s rodinou boli stretnutia otca s maloletými deťmi dohodnuté na každý druhý víkend na pár hodín s pripraveným programom.
Maloleté deti sú s momentálnou situáciou spokojné, pričom do budúcna nevylučujú intenzívnejší kontakt. Považujú však za dôležité, aby na ne nebol vytváraný tlak ohľadom intenzity stretávania sa a aby bol dodržaný pomalý postup a trpezlivosť v opätovnom zbližovaní sa vo vzťahu k otcovi, keďže tento bol v dôsledku rozvodových a porozvodových okolností narušený.
10. Podľa § 376 ods. 1 C.m.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
11. Podľa § 390 písm. c) C.m.p., súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.
12. Súd sa dôkladne oboznámil s celým obsahom spisu a po vyhodnotení správania sa oprávneného, povinnej, názoru a správania sa maloletých detí, ako aj miery zavinenia pri nerešpektovaní a nepodrobení sa súdnemu rozhodnutiu, dospel k záveru, že tu existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nerealizuje styk oprávneného s maloletými deťmi podľa súdneho rozhodnutia a pre ktoré je výkon rozhodnutia v súčasnosti neprípustný. Po zvážení všetkých okolností tohto prípadu dospel súd k záveru, že povinná nie je rozhodujúcim prvkom, od ktorého sa odvíja realizácia resp. nerealizácia styku oprávneného s maloletými deťmi a nemožno ju v súčasnosti sankcionovať výkonom rozhodnutia. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že povinná dlhodobo prejavuje snahu riešiť problematický vzťah maloletých detí k oprávnenému vyplývajúci z rozvodovej a porozvodovej situácie v rodine, pričom jej spoluprácu v tejto veci kladne hodnotili vo svojich správach niekoľkí psychológovia, ktorých maloleté deti navštevovali. Obe maloleté deti sa jednoznačne zhodli na tom, že povinná im styk s oprávneným nezakazuje, oprávneného majú rady a chcú s ním tráviť čas, avšak považujú za dôležité, aby na ne nebol vytváraný z jeho strany tlak ohľadom intenzity stretávania sa a aby bol dodržaný pomalý postup a trpezlivosť v opätovnom zbližovaní sa s ním. O všetkých týchto skutočnostiach, ako aj o prežívaní maloletých detí bol oprávnený informovaný zo strany psychológov a bol mu odporučený ďalší postup tak, aby sa jeho vzťah k maloletým deťom postupne napravil. V súčasnosti styk prebieha podľa odporúčania psychologičky a na základe dohody oprávneného a maloletých detí každý druhý týždeň na pár hodín s pripraveným programom, pričom so súčasnou situáciou sú maloleté deti spokojné a do budúcnosti nevylučujú intenzívnejší kontakt. V nadväznosti na vyššie uvedené súd poukazuje na to, že v tomto konaní nejde o exekúciu v tradičnom slova zmysle a pri výkone rozhodnutia o úprave styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné prihliadať aj na iné okolnosti, ako tie, ktoré sú predmetom exekúcie na plnenie peňažnej povinnosti. Súd kladne hodnotí snahu oboch rodičov riešiť ich problematickú rodinnú situáciu účasťou na psychologickom poradenstve, ktoré nepochybne prinieslo svoje výsledky, keďže styk oprávneného s maloletými deťmi prebieha pravidelne, deti sú s momentálnou situáciou spokojné a aj kolízny opatrovník skonštatoval, že aktuálne nastavený styk je v ich najlepšom záujme. Vo svetle týchto skutočností preto nie je, podľa názoru súdu, možné ďalej viesť výkon rozhodnutia, keďže styk oprávneného s maloletými deťmi sa nerealizuje nie v dôsledku nedostatočnej prípravy maloletých detí na styk zo strany povinnej, ale v dôsledku ešte stále pretrvávajúcej emočnej záťaže maloletých detí vyplývajúcej z rozvodu rodičov, ako aj v dôsledku správania sa oprávneného, ktoré malo na deti negatívny citový dopad. Súd poukazuje na to, že vynucovanie realizácie styku, aj napriek jednoznačne prezentovanému názoru maloletých detí, by mohlo priniesť len opätovné zhoršenie vzťahov medzi oprávneným a maloletými deťmi, čo by jednoznačne nebolo v ich záujme a predstavovalo by to hrubé nerešpektovanie odporúčaní viacerých psychológov. S poukazom na to, že v konaní bol zistený dôvod, pre ktorý rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.07.2015, č.k. 13P/302/2014-99 nemožno v súčasnosti vykonať, súd rozhodol tak, že konanie zastavil.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 373 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje v 3 rovnopisoch. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.