Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/78/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: EkoPellets Slovakia, s.r.o. so sídlom Kráľova Lehota 276, 032 33 Kráľova Lehota, IČO: 45 679 185, práv. zast. slc partners s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: RIGA s.r.o. so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 46 825 673 a žalovanému v 2. rade: N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G. o zaplatenie istiny vo výške 4.723,24 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.723,24 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.723,24 EUR od 01.01.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu.

III. Súd priznáva ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.05.2016 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatili sumu vo výške 4.723,24 EUR s úrokom z omeškania a nahradili trovy konania.

2. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade si objednal tovar (pelety) od žalobcu, ktorý mu tovar dodal dňa 26.01.2015 a následne ho distribuoval do Talianska. Za dodaný tovar žalobca vystavil žalovanému v 1. rade faktúru č. 150100010 zo dňa 02.02.2015 na sumu 4.723,24 EUR so splatnosťou dňa 09.02.2015, ktorá do dňa podania žaloby uhradená v celej výške nebola.

3. Dňa 02.12.2015 žalobca so žalovanými uzavrel Dohodu o uznaní dlhu a dohodu o splátkach, v zmysle ktorej žalovaní uznali svoj dlh, čo do dôvodu a výšky a zaviazali sa ho zaplatiť spoločne a nerozdielne v nasledovných splátkach: 1000,- EUR do 21.12.2015, 1000,- EUR do 31.01.2016, 1000,- EUR do 28.02.2016, 1 000,- EUR do 31.03.2016 a 724,23 EUR do 30.04.2016. Žalovaný v 2. rade sa zároveň zaviazal dodať žalobcovi dodávku dvoch matríc k lisu TL 700 vrátane inštalácie za účelom úhrady pohľadávky žalobcu. Žalovaný v 1. rade vstúpil do právneho postavenia dlžníka - kupujúceho v dôsledku zlúčenia. Žalovaný v 1. rade ako právny nástupca ani žalovaný v 2. rade si svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nesplnili, čím sa dostali do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania.

4. Súd v predmetnej právnej veci vydal dňa 13.07.2016 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Následne uznesením zo dňa 17.08.2016 vydaný platobný rozkaz zrušil v dôsledku nemožnosti jeho doručenia žalovanému v 1. rade podľa ustanovenia § 266 ods. 3 CSP, pričom súd prihliadal aj na ustanovenie § 267 ods. 3 CSP. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetný záväzok mal byť vyriešený vzájomným započítaním pohľadávky a záväzku, o čom predložil listinný dôkaz ako Návrh na vyriešenie pohľadávok. Uviedol, že žalobca na uvedený návrh nereagoval.

5. Súd nariadil pojednávanie v termínoch 15.12.2016 ako predbežné prejednanie sporu, 06.02.2017 a 27.02.20176 tak, že právny zástupca žalobcu bol prítomný, žalovaný v 1. rade mal vykázané doručenie predvolania riadne v lehote podľa ustanovenia § 178 ods. 2 fikciou doručenia, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania, žalovaný v 2. rade preberal osobne predvolanie na pojednávania v lehote podľa ustanovenia § 178 ods. 2 CSP, svoju neúčasť na pojednávaniach ospravedlňoval identickými zdravotnými ťažkosťami na každé pojednávanie. Súd preveril listinný doklad o práceneschopnosti, pričom jeho obsah vyhodnotil tak, že nebolo uvedené, že ide o dôležitý dôvod. Žalovaný v 2. rade nežiadal o odročenie pojednávania. Súd konal v neprítomnosti žalovaných. Žalovaný v 2. rade bol predvolaný na tri termíny pojednávaní, pričom si neustanovil zástupcu ani nepreukázal súdu pretrvávajúci dôležitý dôvod pre neúčasť na pojednávaniach. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:

Právny zástupca žalobcu na podanom návrhu trval v celom rozsahu. Má za to, že nebolo sporné, že ku kúpnej zmluve došlo, taktiež nebolo sporné, že kúpna cena nebola zaplatená, čo vyplýva aj z reakcie žalovaného v 2. rade, ktorý v písomnom podaní uviedol, že si je zrejmý svojho záväzku.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: výdajka zo skladu, dodací list 19/2015, 26/1/15/II, faktúra č. 150100010, uznanie dlhu a dohoda o splátkach, platobný rozkaz, vyjadrenie sa k spisu, návrh na vyriešenie pohľadávok, doklady práceneschopnosti.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bol založený záväzkový vzťah na základe Kúpnej zmluvy o dodaní tovaru na základe dokladu o prevzatí tovaru formou potvrdeného dodacieho listu. Spornosť v existencii záväzkového vzťahu vrátane vzťahu ručiteľského zo strany žalovaných v konaní namietaná nebola. Z uznania dlhu bol zrejmý vážny určitý a slobodný prejav vôle žalovaných ako dlžníkov žalobcu, že uznávajú predmetný dlh voči žalobcovi s tým, že sa dohodlo aj náhradné plnenie zo strany žalovaného v 2. rade, spočívajúce v dodaní tovaru. Jeho dodaním malo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok zmluvných strán. Predloženými listami zo strany žalovaných bolo zrejmé, že žalovaný v 2. rade namieta nevysporiadané pohľadávky voči žalobcovi, avšak tieto nikde nešpecifikoval, nebolo teda zrejmé, čoho sa domáha v rámci obrany. Predmetné pohľadávky žalovaný v 2. rade v rámci konania nepreukázal. Nebolo súdu ani preukázané, že by žalovaný v 2. rade dodal žalobcovi tovar - matricu k lisu TL 700, na čo sa zaviazal v dohode za účelom započítania vzájomných pohľadávok.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

7. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 6 „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.”

Podľa ustanovenia § 264 ods. 1, 2 „(1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.”

Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 „Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.”

Podľa ustanovenia § 447 ods. 1 „Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.”

Podľa ustanovenia § 293 „Ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.”

Podľa ustanovenia § 294 „Ak zo zmluvy alebo z povahy záväzku vyplýva, že dlžníci nie sú na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne, je každý spoludlžník zaviazaný iba v rozsahu svojho podielu na záväzku. Pri pochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní rovným dielom.”

Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 „Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.“

Podľa ustanovenia § 265 „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme .Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.“

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“

Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 ods. 1, 2 „(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. (2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 v znení platnom v čase vzniku záväzku „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

8. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázané existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanými. Z právneho úkonu uznania dlhu bolo nesporné, že žalovaní dlh voči žalobcovi majú, vedeli o ňom. Žalovaní vytvorili nerozlučné spoločenstvo, každý je zaviazaný na plnenie voči žalobcovi rovnakým dielom, ako to vyplynulo z Uznania dlhu a dohody o splátkach. Zároveň nebolo súdu preukázané, že by predmetný dlh bol zaplatený alebo inak vysporiadaný. Žalovaný v 1. rade bol v rámci konania nečinný, žalovaný v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o existencii pohľadávok voči žalobcovi ani vo vzťahu k započítaniu týchto pohľadávok. Zároveň boli žalovaní v omeškaní s úhradou dlžnej sumy márnym uplynutím jej splatnosti. Žalobcovi vznikol nárok na sankciu za nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaných, a to na úroky z omeškania. Zmluvné strany si výšku úroku z omeškania nedohodli, preto súd vychádzal zo zákonom stanovenej výšky, ktorú žalobcovi v celom rozsahu omeškania žalovaných priznal. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovaným vyhovel v celom rozsahu, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovaným, ktorí vo veci úspech nemali. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi voči žalovaným v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).