Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-50-2016.pdf
PDF · 76.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/50/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Ján Golian, PhD., na hlavnom pojednávaní dňa 27. 02. 2017 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného L. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., takto
rozhodol:
obžalovaný
L. B. nar. XX. XX. XXXX F. A., bytom Bratislava, F. S. XXXX/XX
sa
uznáva za vinného, že
28.11.2015 v čase asi o 17.50 hod. v Bratislave na Kamennom nám. č. 1/A v priestoroch My Bratislava si vložil do vnútorného vrecka kabáta, ktorý mal na sebe oblečený, 1 ks fľaše zn. Nicolaus vodka jemná s horcom v hodnote 5,29,- €, a to v úmysle si túto vec prisvojiť a bez úmyslu za túto vec pri pokladni zaplatiť, následne prešiel cez zónu pokladní bez zaplatenia za tento tovar, pričom následne bol zadržaný pracovníkom bezpečnostnej služby, čím poškodenej spoločnosti A. P. P., J.. P.. spôsobil škodu vo výške 5,29,- €, a tohto skutku sa dopustil po tom, čo bol rozkazom o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu Bratislava, Odboru všeobecnej vnútornej správy, pod č. OU-BA-OVVS2-2015/072144 zo 14.08.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.09.2015, uznaný vinným za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50,- €,
teda
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý
čím spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. f) Tr. zák.
Za to sa
Podľa § 212 ods. 2, Tr. zák., v spojitosti s § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 400,- € (štyristo euro).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovuje pre prípad zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Bratislava I. bola dňa 05. 12. 2016 podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 1 Pv 570/15/1101 - 20 zo dňa 02. 12. 2016. Súd po preskúmaní obžaloby a priloženého spisového materiálu vydal vo veci dňa 19. 12. 2016 Trestný rozkaz sp. zn. 9T/50/2016 - 78, ktorým uznal obžalovaného za vinného na skutkovom a právnom základe tak ako je uvedené v obžalobe, pričom v rámci rozhodnutí o treste v trestnom rozkaze súd vymeral páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto trestné rozkazu podal v zákonnej lehote obžalovaný odpor. Súd následne nariadil vo veci hlavné pojednávanie a vykonal dokazovanie v zmysle podanej obžaloby a to výsluchom obžalovaného a oboznámením sa so spisovým materiálom a to v rozsahu odpis z registra trestov obžalovaného (č.l. 77), výpis z ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 73),
Obžalovaný L. B. po svojom zákonnom poučení, ako aj osobitnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. o možnosti vykonať jedno z vyhlásení predpokladané týmto ustanovením zákona a zároveň bol poučený o skutočnosti, že súdom prijaté vyhlásenie o vine alebo, že nepopiera spáchanie skutku je nedovolateľné a v tomto rozsahu nie je napadnuteľné odvolaním ani dovolaním. Obžalovaný následne vykonal vyhlásenie a to, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu. Následne súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a kládol obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. na ktoré obžalovaný odpovedal
c) Rozumiete, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa Vám kladie za vinu? Odpoveď obžalovaného: Áno
d) Boli ste ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola Vám daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohli ste sa radiť o spôsobe obhajoby? Odpoveď obžalovaného: Áno
f) Rozumiete právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu? Odpoveď obžalovaného: Áno
g) Boli ste oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy Vám kladené za vinu? Odpoveď obžalovaného: Áno
h) Dobrovoľne ste sa priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin? Odpoveď obžalovaného: Áno
Po vyššie uvedených odpovediach obžalované súd postupom podľa § 257 ods. 7 ods. 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie ku skutočnostiam podstatných pre rozhodnutie o treste.
Z listinného dôkazu odpis z registra trestov obžalovaného (č.l. 77), obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ tri krát súdne trestaný, pričom skutku, ktorý sa mu v tomto konaní kladie za vinu sa dopustil v čase skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Z listinného dôkazu výpis z ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 73), obžalovaného vyplynulo, že bol doposiaľ 2 - krát priestupkovo riešený a to za majetkovú priestupkovú činnosť - drobné krádeže a to v rokoch 2012 a 2015.
Na základe takto vykonaného dokazovania dospel Okresný súd Bratislava I k nasledovným záverom. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že otázka viny bola vyriešená prijatím vyhlásenia obžalovaného a súd sa teda rozhodovaním o vine zaoberať nemusel. Následné dokazovanie bolo teda zamerané výlučne na otázky smerujúce k potrestaniu páchateľa, ktorý si svoju vinu uvedomuje a svoj skutok aj ľutuje.
Vykonaným dokazovaním smerom k uloženiu trestu súd poukazuje na skutočnosť, že skutok, ktorý je obžalovanému obžalobou kladený za vinu je na hranici splnenia doktríny „ultima ratio“, ako jednu zo základných zásad trestného práva. Koncept, či doktrína o trestnom práve ako ultima ratio vychádza z princípu právneho štátu. Princíp ultima ratio je teda obsiahnutý v pojme právny štát (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a vyvodzuje sa z neho výkladom. Právny poriadok SR je založený na právnom pozitivizme a nie na právnom formalizme, t. j. záväznosť zákona nespočíva v záväznosti jeho slovnej formulácie, ale v záväznosti záujmov, kvôli ktorým bol prijatý a ktoré má chrániť. Záväzným je preto obsah právnych pravidiel a nie slová použité na vyjadrenie právnych pravidiel. Je potrebné konštatovať, že nie je možné od súdu očakávať, že sa súd ako orgán aplikácie práva bude len slepo držať slov zákona a ich gramatického výkladu. Princíp ultima ratio sa preto bežne považuje za súčasť obsahu právneho štátu a nevyžaduje sa, aby bol vyslovene slovne vymedzený v niektorej z právnych noriem. Ak by sme pripustili, že existovať môžu len zásady, princípy, či pravidlá, ktoré sú vyslovene slovne vyjadrené v zákone, museli by sme dospieť k záveru, že neexistuje ani napríklad zásada in dubio pro reo, či zákaz sebaobvinenia (ani tieto zásady nie sú vyslovene slovne a jasne vyjadrené v zákone). Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že použitie ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. - teda vymeranie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v prípade obžalovaného neprimerane prísne vzhľadom na závažnosť skutku, ktorého sa dopustil. Na druhej strane súd poznamenáva, že v prípade obžalovaného sa jedná o recidívu spáchanú v čase skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Z tohto pohľadu vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného sa súd rozhodol uložiť obžalovanému alternatívny - trest peňažný trest. Pri jeho výške prihliadol na okolnosti skutku, ako aj správanie páchateľa. Z uvedených dôvodov vymeral obžalovanému peňažný trest vo výške 400,- €, ktorý plne zodhľadňuje aj jeho majetkové pomery. Zároveň pre prípad zmarenia peňažného trestu súd uložil obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Súd zvolil uvedený druh trest práve z dôvodu, že by považoval nepodmienečný trest odňatia slobody vzhľadom na skutok, osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy za neprimerane prísny.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave.
rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 ods. 1, Trestného poriadku.