Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/390/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: HONOR, s.r.o., so sídlom Slovanská cesta 1341, Čadca, IČO: 31 598 251, zastúpený JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom S. V. XXXX, XXX XX S., proti žalovanému : Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, so sídlom Matičné námestie 1617, 022 01 Čadca, o zaplatenie 3.303,90 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/298/2014-90 zo dňa 08. júna 2016, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd medzitýmnym rozsudkom č.k. 16C/298/2014-90 zo dňa 08.06.2016 určil, že základ nároku žalobcu na zaplatenie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne je daný. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 3.303,90 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 01.09.2013 do zaplatenia z dôvodu, že so žalovaným uzavrel dňa 03.03.2011 Dohodu o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne (v ďalšom texte už len Dohoda o poskytnutí príspevku), ku dňu 01.07.2013 žalovaný postavenie chránenej dielne zriadenej u žalobcu síce zrušil, ale na základe žiadosti žalobcu mu žalovaný nevyplatil príspevok na úhradu prevádzkových nákladov za 2. štvrťrok 2013 podľa § 60 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti (v ďalšom texte už len zák. č. 5/2004 Z.z.) v žalovanej výške. Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné uzavretie dohody o poskytnutí príspevku vrátane dodatku č. 1, tiež nie je sporné, že dňom 01.07.2013 bolo u žalobcu postavenie chránenej dielne zrušené a nakoniec nesporné, že dňa 24.07.2013 žalobca podal žiadosť o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov za 2. štvrťrok 2013 podľa § 60 zák. č. 5/2004 Z.z. Spornými otázkami bola právomoc súdu, ktorú v konaní namietal žalovaný a tiež otázka, či žalobca splnil alebo nesplnil zákonné podmienky na vyplatenie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov za 2. štvrťrok 2013, keď žalovaný v tomto smere namietal, že žalobca mu nepreukázal vedenie evidencie nákladov. Čo sa týka otázky právomoci súdu, okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že táto je daná. Žalovaný nesprávne v tomto smere poukazoval na § 31 ods. 9 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách, nakoľko uvedené ustanovenie má vzťah k § 31 ods. 1 písm. a) až n), t.j. na platby odvodov, penálov, pokút za porušenie platobnej disciplíny, čo nie je prejednávaný prípad. V tejto súvislosti poznamenal, že o podobných prípadoch konajú aj iné súdy. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na vyplatenie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov za 2. štvrťrok 2013 tým, že mu žalobca nepreukázal vedenie evidencie nákladov, okresný súd sa s týmto argumentom žalovaného nestotožnil. V odôvodnení bližšie v tomto smere uviedol, že žalobca splnil podmienku uvedenú v § 60 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z., podľa ktorého podmienkou na poskytnutie príspevku je písomná žiadosť právnickej osoby, resp. fyzickej osoby, ktorá

má zriadenú chránenú dielňu, žalobca túto žiadosť podal najneskôr do konca 1. kalendárneho mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý sa príspevok žiadal, pričom bolo nesporné, že žiadosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 24.07.2013. Žalobca splnil aj podmienku uvedenú v § 60 ods. 8 vyššie citovaného zákona, t.j. predložil doklady preukazujúce vynaložené náklady. Pokiaľ žalovaný vrátil žalobcovi doklady listom zo dňa 17.09.2013, bolo to len s odôvodnením, že chránená dielňa bola u žalobcu zrušená s účinnosťou od 01.07.2013 a nie z dôvodu, že nepreukázal vedenie evidencie nákladov. Žalovaný naviac v konaní nepreukázal, že žalobcu písomne vyzval na preukázanie vedenia evidencie nákladov. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že vyvolal stretnutie, na ktorom mal byť žalovaný vyzvaný k predloženiu dokladov preukazujúcich vedenie evidencie nákladov, z tohto stretnutia nebol vyhotovený žiadny záznam, z ktorého by bolo zrejmé, kto sa tohto stretnutia zúčastnil a ktorej veci sa týkalo. Pokiaľ žalovaný navrhoval výsluch svedkov, ktorí mali preukázať, že žalobca bol ústne vyzvaný na preukázanie vedenia evidencie nákladov, okresný súd takýto dôkaz považoval za nadbytočný, nakoľko z písomného vyjadrenia žalovaného zaslaného žalobcovi jednoznačne vyplýva, že príspevok nebol žalobcovi vyplatený nie z toho dôvodu, že nepreukázal vedenie evidencie nákladov, ale z dôvodu, že k 01.07.2013 mal zrušený štatút chránenej dielne. Zo strany žalovaného tiež nebolo súdu preukázané, že žalobca si v určenej lehote uloženú povinnosť nesplnil, a že práve z tohto dôvodu mu nebola náhrada prevádzkových nákladov priznaná. V závere odôvodnenia rozsudku uviedol, že v zmysle ust. § 52 ods. 2 O.s.p. (správne § 152 ods. 2 O.s.p. - pozn. odvolacieho súdu) považoval za účelné, aby vo veci vydal medzitýmny rozsudok, nakoľko žalovaný popiera tú skutočnosť, že by žalobca mal nárok na zaplatenie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov za 2. štvrťrok 2013. Po právoplatnosti rozhodnutia o základe nároku žalobcu bude sa v ďalšom konaní zaoberať výškou tohto nároku a trovami konania.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na skutočnosť, že dňa 24.10.2013 mu bol doručený list Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (adresovaný žalobcovi - pozn. odvolacieho súdu), v ktorom sa okrem iného uvádza, že od 01.07.2013 bolo žalobcovi zrušené postavenie chránenej dielne, pričom žalovaný bol povinný pri žiadosti žalobcu o poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov za 2. štvrťrok 2013 skúmať, či žalobca spĺňa podmienku § 55 ods. 5 zák. č. 5/2004 Z.z. platného do 30.04.2013. Na základe uvedeného listu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vyvolal osobné stretnutie so žalobcom, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.01.2014, a ktorého účelom bolo zistenie, či žalobca splnil podmienku podľa § 55 zák. č. 5/2004 Z.z. Žalobca však voči žalovanému splnenie uvedenej podmienky nepreukázal, najmä nepreukázal, že by viedol evidenciu nákladov. Na pojednávaní dňa 08.06.2016 žiadal okresný súd na podporu svojich tvrdení vypočuť svedkov, ktorí sa zúčastnili stretnutia so žalobcom dňa 07.01.2014, okresný súd tejto jeho žiadosti nevyhovel, čo odvolateľ považuje za odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko išlo o vyriešenie podstatnej otázky. Odvolateľ zotrval na svojich tvrdeniach, že neuznáva požadovaný nárok žalobcu, nakoľko tento nepreukázal rozhodné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné posudzovať oprávnenosť jeho prevádzkových nákladov za 2. štvrťrok 2013.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané v lehote (§ 362 a má predpísané náležitosti (§ 363 , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 , vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 , prihliadajúc i na vady týkajúce sa procesných podmienok i bez toho, že by boli stranami sporu uplatnené (§ 380 ods. 2 a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario , podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v podstate správne konštatoval, že žalobca splnil formálne náležitosti ohľadne príspevku na úhradu prevádzkových nákladov za 2. štvrťrok 2013 v zmysle § 60 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z. (existencia žiadosti v lehote určenej v označenom ustanovení) i v zmysle § 60 ods. 8 označeného zákona (pripojenie dokladov bližšie uvedených v žiadosti). Okresný súd sa však bližšie nezaoberal otázkou (ktorú odvolací súd považuje za podstatnú), či doklady žalobcu predložené k žiadosti preukazujú vynaložené náklady podľa § 60 ods. 2 až 5 (v prejednávanej veci podľa § 60 ods. 2 písm. a) až i) - pozn. odvolacieho súdu) zák. č. 5/2004 Z.z.

V kontexte s vyššie uvedeným odsekom odvolací súd zároveň zastáva názor, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na vydanie medzitýmneho rozsudku, nakoľko v danom prípade nejde o rozhodovanie o právnom základe nároku, ale o riešenie predbežných skutkových otázok. Prijať iný záver by znamenalo vznik nežiaducej situácie, t. j. ak by po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku bola žaloba žalobcu zamietnutá po preukázaní, že doklady ním predložené k žiadosti nie sú hodnovernými dokladmi preukazujúcimi prevádzkové náklady skutočne vynaložené žalobcom v 2. štvrťroku 2013. Ide teda o procesnú vadu v postupe súdu prvej inštancie podľa § 380 ods. 2 CSP, na ktorú odvolací súd prihliadol i bez výslovnej odvolacej námietky odvolateľa. Odvolací sú naviac v tomto smere konštatuje, že ani odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vo vzťahu k dôvodom na vydanie medzitýmneho rozsudku neboli zo strany súdu prvej inštancie presvedčivé.

5. Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namietal, že v konaní bolo potrebné skúmať otázku, či žalobca v súvislosti so žiadosťou o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov za 2. štvrťrok 2013 splnil i podmienku uvedenú v § 50 ods. 5 zák. č. 5/2004 Z.z. (vedenie osobitnej evidencie nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne) a ak ju okresný súd neskúmal, došlo týmto jeho postupom k odňatiu možnosti odvolateľa konať pred súdom, vyhodnotil ako nedôvodnú. V tomto smere dospel k právnemu názoru, že podmienka uvedená v § 55 ods. 5 zák. č. 5/2004 Z.z. (ak sa vôbec jedná o podmienku na poskytnutie príspevku, či už na zriadenie chránenej dielne podľa § 56, resp. na úhradu prevádzkových nákladov alebo dopravu zamestnancov podľa § 60 - pozn. odvolacieho súdu) nie je takou podmienkou, ktorej splnenie by bolo nevyhnutnou pre poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov v zmysle § 60 zák. č. 5/2004 Z.z. Nesplnenie povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu nákladov podľa § 50 ods. 5 nevylučuje, aby za splnenia podmienok uvedených v § 60 mu bol príspevok na úhradu prevádzkových nákladov poskytnutý. Nasvedčuje tomu i ust. § 60 ods. 8 zák. č. 5/2004 Z.z., ktorý poskytnutie príspevku, či už na úhradu prevádzkových nákladov alebo nákladov na dopravu zamestnancov podmieňuje doložením dokladov preukazujúcich vynaložené náklady podľa ods. 2 až 5 za príslušný štvrťrok.

6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy medzitýmny rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

7. Okresný súd v ďalšom konaní preskúma doklady doložené žalobcom najmä v tom smere, či tieto doklady preukazujú vynaložené prevádzkové náklady chránenej dielne za 2. štvrťrok 2013 a následne vo veci rozhodne nie medzitýmnym, ale konečným rozsudkom.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)