Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-112-2016.pdf
PDF · 143.11 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/112/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. I. Z., O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky U.. U. Z., XX.XX.XXXX, V. F., K. M. XXXX/X a otca L.. U. Z., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F., K. M.Š. XXXX/X, Z..Č.. F. X., M. XX (H. E. - L. Z.), o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
I. Z v e r u j e sa mal. I. Z., O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého syna zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. výživným vo výške 230,- Eur mesačne počnúc od 19.04.2016, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Zaostalé výživného zo strany otca na maloletého I. za obdobie od 19.04.2016 do 28.02.2017 v celkovej výške 1.192,- Eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
III. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
IV. Dohoda rodičov o úprave styku otca s mal. I. je nasledovná:
Otec je o p r á v n e n ý sa stretávať s mal. I. každý párny víkend v kalendárnom roku a to počas prvých troch mesiacov plynúcich od právoplatnosti rozsudku, ktorým bude táto dohoda pojatá do rozsudku v čase v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a následne po uplynutí troch mesiacov v čase v sobotu od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že matka je p o v i n n á maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v čase určenom ako začiatok styku maloletého otcovi odovzdať v mieste bydliska matky a v čase určenom ako koniec styku je otec povinný maloletého matke vrátiť v mieste bydliska matky.
V. Otec je p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu vo výške 11,28 EUR do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Matka je p o v i n n á uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu vo výške 181,28 EUR počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a to v mesačných splátkach po 20,- EUR mesačne, ktoré je matka p o v i n n á uhrádzať na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení, čo i len jednej z nich.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom zo dňa 14.04.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.04.2016, v zmysle jeho úpravy na pojednávaní konanom dňa 19.07.2016 domáhala, aby súd zveril mal. I. do jej osobnej
starostlivosti a otca maloletého zaviazal povinnosťou uhrádzať výživné na syna vo výške 500,- EUR mesačne, počnúc od 01.02.2016.
2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 28.01.2016 podala na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva. Spisová dokumentácia sa vedie pod značkou 11P/20/2016. Bolo jej doporučené, aby si podala samostatný návrh na určenie výživného do rozvodu manželstva. Z ich manželstva pochádza mal. I., ktorý je t.č. žiakom 7. triedy základnej školy. Ona je zamestnaná ako učiteľka na základnej škole a jej priemerný mesačný príjem je cca 800,- Eur mesačne. Do 31.01.2016 jej otec maloletého zasielal celý príjem na osobný účet, ktorý ona investovala do ich nehnuteľnosti a uhrádzala všetky potrebné výdavky spojené s chodom domácnosti a zabezpečením ich syna. Otec maloletého sa koncom marca 2016 vrátil z misie, od návratu na Slovensko nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ale v domácnosti svojej milenky. Jeho priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov je cca 2.480,- Eur. Od apríla 2016 pracuje opäť na Slovensku, kde jeho priemerný príjem bude cca 1.250,- Eur mesačne. V mesiaci február 2016 jej zaslal na výživu syna čiastku 30,- Eur a v mesiaci marec 2016 sumu 50,- Eur.
3. K návrhu sa vyjadril otec maloletého písomným podaním zo dňa 14.07.2016, v ktorom uviedol, že matka vo svojom návrhu na určenie výživného uvádza skresľujúce a nepravdivé informácie. Suma výživného pre ich syna I. vo výške 500,- EUR mesačne je absurdná. On má záujem sa podieľať na výchove a výžive syna, ale sumou, ktorá odzrkadľuje jeho odôvodnené potreby. Matka ako keby zabudla, že 13 rokov tvorili spoločnú domácnosť, spoločne uhrádzali náklady, ako na bývanie, tak aj stravovanie a bežný život, takže on má vedomosť, aké sú mesačné výdaje na chod domácnosti a potreby syna. Navrhol, že bude prispievať na výživu syna sumou 130,- EUR mesačne. Poukázal na to, že syn nemá žiadne krúžky, športové a ani iné aktivity, ktoré by zvyšovali jeho náklady a jedinou jeho záľubou je internet. Syn nemá žiadne zvýšené náklady na osobitnú zdravotnú starostlivosť. On (otec) je ochotný prispievať aj na nepredvídateľné jednorazové výdavky na syna, ale iba po ich preukázaní a dohode s matkou. Poukázal na to, že matke maloletého zaslal na výživu poštovou poukážkou za mesiac február 30,- EUR, za marec 50,- EUR, za apríl 100,- EUR, za máj 100,- EUR, za jún 100,- EUR a za júl 100,- EUR. Počas jeho pôsobenia na misii na Cypre bol jeho čistý príjem vo výške 2.500,- EUR mesačne, avšak od 24.03.2016 je jeho čistý príjem cca vo výške 1.200,- EUR a žiada, aby súd pri stanovení výšky výživného stanovil túto z jeho súčasného príjmu a nie z toho, čo mal za posledných 12 mesiacov. Má za to, že pre určenie výšky výživného nie je možné paušalizovať jeho príjem za posledných 12 mesiacov. On si príjem účelovo neznížil. Tiež uviedol, že jeho životná úroveň v súčasnej dobe je nulová, keďže mu matka maloletého jednak zrušila trvalý pobyt v spoločnej domácnosti, jednak dispozičné právo k spoločnému účtu, osobným veciam a taktiež mu zamedzila prístup k hnuteľným veciam, ktoré sú v BSM. Jeho jediným majetkom je príjem, z ktorého si musí hradiť náklady na cestovné, na ubytovanie a stravovanie.
4. Na pojednávaní konanom dňa 19.07.2016 otec dal zároveň protinávrh, kedy sa dožadoval aj úpravy styku s maloletým synom.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca maloletého, výsluchom mal. I., znaleckým dokazovaním, oboznámením sa listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
6. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletého toho času nežijú v spoločnej domácnosti.
7. Matka maloletého je zamestnaná ako učiteľka a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie posledných 12 mesiacov podľa potvrdenia jej zamestnávateľa bol 883,45 EUR. Tiež poberá prídavok na syna. Žije so synom v trojizbovom byte, ktorý zakúpili jej rodičia, kde podľa jej účastníckej výpovede uhrádza náklady na bývanie v sume 200,- EUR. Podľa ňou predloženého SIPO dokladu náklady na energie (plyn a elektrinu) za mesiac február 2017 predstavovali sumu 51,90 Eur, a podľa ňou predloženého zálohového predpisu mesačných úhrad spojených s uvedeným bytom tieto mesačné predstavujú sumu 125,38 EUR.
8. Otec maloletého podľa správy jeho zamestnávateľa za obdobie od januára 2016 do decembra 2016 vrátane dosiahol čistý príjem 19.536,45 Eur. Zároveň podľa uvedenej správy bol na základe personálneho rozkazu č. 1917/2015 riaditeľa Personálneho útvaru OS SR vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky dňom 17.4.2015 , a na základe personálneho rozkazu č. 1537/2016 riaditeľa Personálneho útvaru OS SR mu bolo ukončené uvedené vyslanie dňom 23.3.2016, pričom skončenie tohto vyslania bolo vykonané z dôvodu pravidelnej rotácie jednotky vyslanej na plnenie úloh
mimo územia Slovenskej republiky. Za obdobie od jeho návratu a pôsobenia na území Slovenskej republiky, t.j. za obdobie od apríla 2016 do decembra 2016 vrátane, dosiahol celkový čistý príjem vo výške 11.794,69 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 1.310,--Eur. Podľa jeho účastníckej výpovede si uhrádza výdavky na cestovné do zamestnania, kedy cestuje každý pracovný deň prípadne občas aj počas víkendov, keď má služby, kde jedna cesta na trase F. X. - G. U. ho stojí 6,05 Eur, čo do mesiaca predstavuje náklad cca 254,10 EUR. Jeho zamestnávateľ mu prepláca len sumu cestovného v pondelok a piatok vo výške 4,25 EUR na trase F. - G. U., čo mesačne činí cca 30,- Eur. Otec maloletého býva u svojich rodičov v rodinnom dome Podľa ním predloženého SIPO dokladu náklady na domácnosť, ktorú obýva sa pohybujú v sume 172,50 EUR mesačne, pričom podľa jeho účastníckej výpovede rodičom na ubytovanie a stravu prispieva suma cca 200,- Eur mesačne a tiež si uhrádza stravu u zamestnávateľa v sume 25,- Eur mesačne. Medzi jeho ďalšie výdavky patria poplatok do DDP v sume 10,- Eur , náklady na telefón v sume 10,- Eur, náklady na ošatenie v sume 30,- Eur do mesiaca.
9. Obaja rodičia spoločne vlastnia pozemok v k.ú. F. (LV č. XXXX) a podľa ich zhodného vyjadrenia aj rozostavanú stavbu na ňom, ako aj osobné motorové vozidlo NISSAN, ktoré toho času užíva matka maloletého. Obaja okrem maloletého I. nemajú už žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
10. Maloletý I. vo svojej účastníckej výpovedi pred súdom odmietol sa stretávať s otcom za akýchkoľvek okolnosti . Dokonca uviedol, že otcovi neodpisuje ani na SMS správy a to preto, lebo nechce s ním komunikovať. Ako dôvod tohto odmietania uvádzal, že ho otec zahanbuje aj na verejnosti, upriamuje na seba všetku pozornosť a tiež preto, že od malička sa otec o neho nezaujíma. Podľa jeho vyjadrenia otec ráno odišiel do roboty, večer sa vrátil z roboty, sadol si na gauč, pustil telku, sledoval šport. Pripustil, že raz za čas sa mohlo stať, že sa išli previesť na bicykli, prípadne s išli na prechádzku, ale to realizovali aj spolu s mamkou, inak nevyvíjal žiadne aktivity. Poprel, že by sa matka pred ním o otcovi nejako vyjadrovala, avšak pripustil, že si v decembri 2015 vypočul rozhovor rodičov, v ktorom sa otec vyjadroval, že má milenku, čo mu neskôr otec aj sám prišiel povedať a že odchádza za ňou.
11. Zo znaleckého posudku č. 94/2016 súdnej znalkyne P.. W. F. vyplynulo, že obaja rodičia majú rozvinuté rodičovské správanie sa k synovi, otec sa však potrebuje ešte v roli rodiča rozvíjať. Matka je zrelým rodičom v spôsobe výchovy. Otec je extrovertný typ, rozhodný, premýšľavý, rázny a dominujúci, občas má aj málo kontrolované prejavy, ktoré mu syn vyčíta, avšak v samotnej štruktúre jeho osobnosti znalkyňa nezistila, aby šlo o rizikový typ rodiča a ani nezistila u neho znaky psychopatologickej osobnosti. Matka maloletého je zrelá a sociálne vyvážená osobnosť, ktorá má primerané sebavedomie, je uzavretá, sebadisciplinovaná, sebestačná, zásadová a zodpovedná. Jej postoj a názory majú tradicionalistický charakter, ako rodič je spoľahlivá, bez znakov rizikového správania sa k synovi a znakov psychopatológie v štruktúre jej osobnosti. Samotný mal. I. nemá podľa znalkyne negatívny citový vzťah k žiadnemu rodičovi, odmieta len styk s otcom, nie však otca, pričom znalkyňa nemôže vylúčiť, že dieťa neudáva prekážky podľa seba, ale preberá iný názor a takto prejavuje podporujúci postoj k matke. K matke má bližší vzťah ako k otcovi, má ju rád, vníma jej záujem a podporu, ako aj ochranu, starostlivosť a lásku. Emočne sa priklonil k nej, lebo cíti, že ak by odišiel k otcovi, ostala by sama, čo je prejav empatického rozvoja a solidarity s matkou. Jeho vzťah k otcovi je viac racionálny (keďže vedome udáva, že ho nemá veľmi rád, pretože odišiel od nich, čím dieťa nerozlišuje krach partnerstva, ale nie rodičovstva), Syn podľa zistení znalkyne nemá ani k jednému z rodičov odmietavý alebo negatívny vzťah a ani v minulosti ho nemal. Otec je spôsobilý vychovávať syna, venuje mu pozornosť, keď to potrebuje, nie je nervózny vo výchove, je zhovorčivý a otvorený diskusii, má o výchovu syna skutočný záujem, aj keď znalkyňa nevylúčila, že je to u otca aj proklamácia. Otec nemá neprimerané nároky na syna, vníma dostatočne presne jeho potreby a matke prenecháva väčší priestor na výchovné usmerňovanie. Vo svojej roli sa rozvíja menej ako matka, ale aj počas spolunažívania mal kontakt so synom. Syn otca ako osobu neodmieta, nereaguje na jeho pozvania, telefonáty, lebo je pod vplyvom matky, takže znalkyňa takýto prejav neposudzuje ako odmietanie otca. Obaja ( otec i syn) si podľa nej potrebujú postupne vytvoriť vzťah a preto styk otca a syna je žiaduci, lebo syn na svoj ďalší vývin potrebuje mať v okolí aj otca a jeho spôsob výchovy, aj keď s ním syn nesúhlasí. Maloletý vie sformulovať aj vlastný názor, chápe aj dopad svojho vyjadrenia a uvedomuje si, čo tým spôsobuje. Dieťa má silne citové väzby na rodičov, k matke má vzťah dôvery a v súčasnej dobe prevláda pozitivita a u otca má pocit, že jeho dôveru narušil tým, že od nich odišiel. Neudáva žiadne iné závažné okolnosti, ktoré by mu bránili v tom, aby sa s otcom stretával. Znalkyňa nevylučuje, že matka svojim postojom prenáša na syna svoje negatívne hodnotenie na otca a málo rozlišuje rodičovstvo a partnerstvo. Otec zatiaľ nezlyhal ako rodič, len sa nerozvinul. Syn k otcovi je zabrzdený, neprejavuje ani známky slušného správania sa (otcovi neodzdravil na pozdrav),
čo je extrémne správanie sa syna, ktorý by mal mať zvládnuté slušné spôsoby, ale ani otec na túto situáciu nereagoval. Podľa znalkyne uskutočňovanie styku otca s mal. synom v rozsahu, ako to navrhuje otec, bez prítomnosti matky neohrozuje zdravie maloletého a ani nie je zistená žiadna prekážka, ktorá by tomu mala brániť. Znalkyňa navrhla, aby úprava styku otca so synom mala postupnosť, kedy po dobu troch mesiacov by sa otec a syn stretávali na štyri hodiny v sobotu dvakrát do mesiaca na obnovenie vzťahu a vyjasnenie si očakávaní medzi nimi a potom by sa mohol styk upraviť dvakrát mesačne na celý víkend, k čomu obaja rodičia inklinovali, len matka nie je stabilná v tomto názore a mení ho.
12. Mal. I. je toho času žiakom druhého stupňa základnej školy. Podľa matkou vyčíslených nákladov táto synovi uhrádza stravné na obedy v sume 25,--Eur mesačne. Matka ďalej vyčíslila náklady na syna a to vo výške 200,--Eur mesačne na stravu na každý deň a to raňajky, olovranty a večere a tiež na stravu počas víkendov, sumu 20,--Eur mesačne na záujmovú činnosť - anglický jazyk, sumu 20,--Eur na záľuby , sumu 20,--Eur mesačne na knihy , pomôcky do školy , 30,--Eur mesačne na lieky a vitamíny, ktoré podľa výpovede matky súvisia s atopickým exémom syna, 30,--Eur mesačne na vreckové, 50,--Eur mesačne na oblečenie, 30,--Eur mesačne na obuv, 30,--Eur mesačne na poistky a 15,--Eur mesačne na hygienu (šampón, sprchový šampón, toaletná voda, panský spray). Ďalej vyčíslovala náklady, z ktorých niektoré zároveň aj dokladovala nákupnými bločkami a síce vybavenie domácnosti - jednorazové zakúpenie nového matracu v sume 200,--Eur (podľa nákupného dokladu zakúpený v sume 150,--Eur), výmena roštov v posteli 60,--Eur, 1x liečenie v sume 150,--Eur, lyžiarky a palice v sume 100,--Eur, tabuľa v sume 70,--Eur (podľa nákupného dokladu zakúpená v sume 40,50 Eur) a bicykel v sume 367,--Eur (podľa nákupného dokladu zakúpený v sume 367,20 Eur).
13. Otec tieto matkou prezentované výdavky spochybnil, kedy v súvislosti s výdavkami vo výške 30,--Eur mesačne na lieky a vitamíny poukázal na výpoveď samotného syna pred súdnou znalkyňou obsiahnutú v znaleckom posudku , ktorej uviedol, že tento exém mal, ale pred troma rokmi mu už zmizol a už ho nemá. Tiež spochybnil výdavky na vreckové a na záľuby syna, nakoľko tento podľa jeho vyjadrenia trávi čas len na internete. Matka výdavok na syna v súvislosti so záľubami odôvodňovali nákupmi fixy pre syna, kde jedna ju stojí 2,--Eura. Podľa nákupného dokladu fixu synovi zakupovala za sumu 0,60 Eur.
14. Otec podľa poštových poukazov na výživu syna prispel a to dňa 13.02.2017 sumou 100,- EUR, dňa 10.01.2017 sumou 200,- EUR, dňa 09.12.2016 sumou 100,- EUR, dňa 12.11.2016 sumou 100,- EUR, dňa 12.10.2016 sumou 100,- EUR, dňa 12.09.2016 sumou 100,- EUR, dňa 15.08.2016 sumou 100,- EUR, dňa 11.07.2016 sumou 100,- EUR, dňa 10.06.2016 sumou 100,- EUR, dňa 16.05.2016 sumou 100,- EUR, dňa 14.04.2016 sumou 100,- EUR, dňa 24.02.2016 sumou 30,- EUR, a podľa výpisu z bankového účtu VÚB banky dňa 18.03.2016 zaslal sumu 50,- EUR. Celkove tak otec za obdobie od 01.02.2016 do 01.02.2017 vrátane uhradil na výživné pre syna sumu 1.280,- EUR. Podľa zhodnej výpovede oboch rodičov otec synovi tiež uhradil kurz anglického jazyka v sume 150,--Eur.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
28. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
29. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
33. Podľa § 111 CMP ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého.
34. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
35. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
36. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
37. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
38. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
39. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
40. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
41. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého I. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej dobe je v starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Otec maloletého I. s jeho zverením do osobnej starostlivosti matky súhlasil. I z hľadiska vykonaného znaleckého dokazovania sa matka javí ako vhodnejšia osoba na výkon osobnej starostlivosti o syna. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti.
42. Pokaľ šlo o úpravu styku otca s maloletým synom, súd pojal do rozsudku dohodu, ktorú rodičia ohľadne tejto otázky uzavreli, nakoľko dospel k záveru, že táto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa.
43. Syn síce prezentoval svoj názor, že sa nechce s otcom stretávať, avšak zo záverov znaleckého posudku súdnej znalkyne vyplynulo, že styk otca a syna je žiaduci, lebo syn na svoj ďalší vývin potrebuje mať v okolí aj otca a jeho spôsob výchovy, aj keď s ním syn nesúhlasí. Obaja rodičia majú rozvinuté rodičovské správanie sa k synovi, akurát otec sa ešte potrebuje e v roli rodiča rozvíjať. Znalkyňa nezistila žiadne závažné prekážky , ktoré by bránili tomu, aby sa styk otca a syna nemohol realizovať.
44. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o
deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP 183/2015-260 z 30. septembra 2015.)
45. Ak je oprávnený schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa.
46. Aj deti sú svojim rodičom povinné úctou a rešpektom, a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť, a to ani rešpektovaním všetkých práv dieťaťa.
47. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by, mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Práve naopak, v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa eventuálne narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil.
48. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd dospel k záveru, že dohoda rodičov o úprave styku otca so synom je v záujme dieťaťa, a preto ju pojal do rozsudku.
49. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo súčasných osobných a majetkových pomerov rodičov maloletého dieťaťa a ako aj jeho odôvodnených potrieb.
50. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
51. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
52. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
53. Vychádzajúc z týchto záverov je potrebné konštatovať, že určujúcim príjmom otca, z ktorého súd vychádzal, bol príjem , ktorý tento dosiahol za obdobie , odkedy sa otec vrátil z misie na Cypre, nakoľko
tento príjem odzrkadľoval objektívne možnosti a schopnosti, ktoré sú u otca maloletého dané z hľadiska toho, aký príjem je schopný dosahovať. Pokles jeho príjmu, ku ktorému u neho došlo od apríla 2016, otec si nespôsobil sám, ale bol daný objektívnymi skutočnostiam a síce jej návratom so zahraničnej misie, pričom k tomuto návratu došlo z dôvodu pravidelnej rotácie jednotky vyslanej na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, teda nezavinene zo strany otca. Vzhľadom k tomu preto určujúcim príjmom, z ktorého súd vychádzal pri stanovovaní výšky jeho vyživovacej povinnosti bol priemerný mesačný príjem za obdobie od apríla 2016 do decembra 2016 vo výške 1.310,--Eur.
54. Nebolo preukázané, že by otec z hľadiska jeho majetkových pomer vykazoval nejaký zvýšený majetkový štandard. Obaja rodičia spoločne vlastnia pozemok v k.ú. F. (LV č. XXXX) a podľa ich zhodného vyjadrenia aj rozostavanú stavbu na ňom, ako aj osobné motorové vozidlo NISSAN, ktoré toho času užíva matka maloletého.
55. Z hľadiska nákladových položiek, otec vynakladá na cestovné do práce mesačne sumu cca 254,10 EUR, a tento náklad mu súd uznal ako výdavok nevyhnutný na dosahovanie príjmu , z ktorého má súd určovať výživné na syna. Rovnako tak výdavok na stravné u zamestnávateľa v sume cca 25,--Eur mesačne je primeraným výdavkom z hľadiska posudzovania jeho primeranosti. Pokiaľ ide o výdavky na domácnosť, ktorú otec maloletého obýva v čase víkendov, resp. keď nie je v práci (domácnosť jeho rodičov), bolo prezentované , že len náklady na bývanie v tejto domácnosti podľa SIPO dokladu sa pohybujú v sume 172,50 EUR mesačne. Pokiaľ teda príspevok otca do tejto domácnosti sa pohybuje v sume cca 200,- Eur, pričom ním pokrýva ako ubytovanie tak aj stravné , nejaví sa ako neprimeraný.
56. Na druhej strane súd hodnotil aj domácnos , ktorú v súčasnosti obýva maloletý a matkou prezentovaný výdavky na túto a na domácnosť. matka dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške cca 883,45 EUR plus daňový bonus, pričom len náklady na bývanie sa toho času pohybujú v sume cca 178,-- EUR (t.j. SIPO doklad za energie v sume v sumu 51,90 EUR + zálohový predpis na sumu 125,38 EUR).
57. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
58. Matka prezentovala bežné výdavky na syna na obedy v školskej jedálni v sume 25,--Eur mesačne na bežnú stravu doma vo výške 200,--Eur mesačne (na stravu na každý deň a to raňajky, olovranty a večere a tiež na stravu počas víkendov).
59. Poukázala výdavok na záujmovú činnosť - anglický jazyk v sume 20,--Eur mesačne bez jeho bližšie zdokladovania , pričom však medzi rodičmi nebolo spochybnené, že sumu 150,--Eur za tento jazykový kurz synovi uhradil samotný otec. Rovnako tak z hľadiska zdravotného stavu (atopického exému) syna uplatňovala mesačné náklady v sume 30,--Eur bez preukázania týchto nákladov za situácie, kedy samotný syn sa pred súdnou znalkyňou vyjadril, že už tri roky sa u neho problémy tohto charakteru neprejavujú.
60. Jednorazové výdavky v podobe nákupu tabule v sume 70,--Eur, pričom u tejto z nákupného dokladu vyplynulo, že stála 40,50 Eur), prípadne bicykla v sume 367,20 Eur, je potrebné hodnotiť v kontexte dlhšieho časového obdobia a to jedného roku, resp. v prípade bicykla podľa názoru súdu cca 2 rokov. Tieto náklady je potom potrebné rozrátať na jednotlivé mesiace (t.j. tabuľa suma cca 3,37 EUR / 40,50 Eur : 12 mesiacov/ a bicykel suma 15,30 EUR /367,20 EUR : 24 mesiacov/).
61. Rodič , ktorý je potom platobným miestom musí zabezpečiť, že v čase keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť , bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča.
62. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť , súd ustálil výšku výživného na maloletého I. na sumu 230,- Eur mesačne, na ktorú ho zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
63. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 19.4.2016 , t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.
64. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil. V čase, kedy návrh podala už relevantné zmeny pomerov na strane maloletého a v konečnom dôsledku aj otca nastali, takže bolo možné rozhodovať o navrhnutom zvýšení. Matke nič nebránilo v tom, aby v čase kedy bol z jej strany podaný návrh na rozvod manželstva zároveň si podala aj návrh na úpravu práv a povinnosti na čas do rozvodu. Preto súd jej návrh za obdobie od 1.2.2016 do 18.4.2016, t.j. do dňa predchádzajúceho dňu podania návrhu v tomto konaní na tunajšom súde, zamietol.
65. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého syna za obdobie od 19.4.2016, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.4.2016 do 28.2.2017, a to v celkovej výške 1.192,-- EUR, ktoré súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- EUR mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
66. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 230,--EUR mesačne za mesiace máj 2016 až február 2017 (t.j. 10 mesiacov x 230,--EUR), a pomernej časti určeného výživného za mesiac apríl 2016 zodpovedajúcej 12 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 19.4.2016 do 30.4.2016), čo predstavovalo čiastku 92,-- EUR (t.j. 230,-- EUR / 30 dní x 12 dní). Celková suma určeného výživného na syna za uvedené obdobie tak predstavovala čiastku 2.392,-- EUR (t.j. 230,- EUR x 10 mesiace + 92,-- EUR).
67. V konaní bolo preukázané že otec od podania návrhu, teda za obdobie od 19.4.2016 do dňa rozhodovania súdu, t.j. do 24.2.2017 uhradil na výživu syna sumu 1.200,-- EUR (súd nebral do úvahy otcom zrealizovanú úhradu 30,--Eur v mesiaci február 2016 a sumu 50,--Eur zrealizovanú v mesiaci marec, nakoľko tieto nespadali do vymedzeného obdobia). Súd túto uhradenú sumu výživného následne odrátal od vyššie vyčíslených sumy určeného výživného a tak dospel k celkovej sume zaostalého výživného na syna v sume 1.192,-- EUR ( t.j. 2.392,-- EUR - 1.200,-- EUR).
68. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať v mesačných splátkach po 50,--EUR berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na syna a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu syna nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo byť k rukám matky uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto veci. V prípade ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.
69. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 28.2.2017, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac február 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
70. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
71. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
72. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
73. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval , nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
74. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
75. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
76. Trovy štátu v tomto konaní predstavovali sumu 192,56 Eur, ako sumu, ktorá bola poukázaná z finančných prostriedkov štátu na úhradu súdom priznaného znalečného pre súdnu znalkyňu P.. W. F. v celkovej výške 362,56 Eur, potom, čo táto nebola vykrytá v plnej miere sumou preddavku, ktorý zložil v tomto konaní otec vo výške 170,--Eur, keďže matka preddavok na úhradu týchto trov napriek výzve súdu nezložila.
77. Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za situácie, kedy sa obaja nevedeli pôvodne dohodnúť o úprave styku otca s maloletým synom, pričom maloletý syn odmietal sa stretávať s otcom a bolo preto potrebné zistiť i po psychologickej stránke, či sú tu dané dôvody k tomu, aby bol styk otca so synom obmedzený, resp. by sa nemal vykonávať v takom rozsahu, ako to navrhoval otec. Išlo teda o úkon, ktorý bol v záujme ako rodičov, tak aj maloletého dieťaťa, aby sa po odbornej stránke ustálilo, akým spôsobom a v akom rozsahu sa má tento styk otca s maloletým synom upraviť. Bolo by preto žiaduce, aby každý z rodičov sa na úhrade nákladov na takéto znalecké dokazovania podieľal rovnakou mierou , teda v polovici, čo predstavuje sumu 181,28 Eur na každého z rodičov.
78. Otec na úhradu týchto nákladov prispel zloženým preddavkom vo výške 170,--Eur, takže ku dňu rozhodovania súdu k úhrade tejto príslušnej čiastky uvedených nákladov mu ostávalo uhradiť ešte sumu 11,28 Eur (t.j. 1 z 362,56 Eur - 170,--Eur ). Matka na úhrade týchto nákladov sa nepodieľala žiadnou sumou.
79. Preto súd z trov štátu vo výške 192,56 Eur, ktoré súd vyplácal na doplatenie vyššie uvedených nákladov na odmenu súdnej znalkyne, zaviazal otca na úhradu len sumy 11,28 Eur a matku na úhradu sumy 181,28 Eur, vychádzajúc z príjmových pomerov oboch rodičov, kedy priemerný mesačný príjem otca je cca 1.310,--Eur a matky je 881,--Eur, súd konštatoval, že je v ich schopnostiach a možnostiach tieto trovy štátu uhradiť v súdom určenom rozsahu a to v prípade otca naraz v lehote do 30 dní, v prípade matky v mesačných splátkach po 20,--Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v piatich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.