Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/122/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného ml. H. R., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 27. 02. 2017vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaný ml. H. R., nar. XX.XX.XXXX vo R., trvale bytom W., O.. F.. Š.H. XXX/XX,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 19.08.2015 v čase okolo 19.30 hod., na ul. O.. F.. Š. v W., okres W., pred vstupnou bránou na miestny futbalový štadión, fyzicky napadol M. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W., Š. XX, tak, že ho po predchádzajúcej vzájomnej výmene názorov niekoľkokrát udrel rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, počas toho ho druhou rukou držal za väzy, keď M. O. bol skrčený a opretý ľavým bokom o dvere stojaceho auta, potom ho takto skrčeného chytil oboma rukami za hornú časť hlavy a kolenom ho jeden krát kopol do oblasti tváre, následkom čoho M. O. spadol na asfaltový povrch zeme, kde ostal kľačať na kolenách a vystretých rukách, pričom obvinený pokračoval v útoku, keď ho kopol nohou do oblasti hrudníka, čím M. O. podľa znaleckého posudku MUDr. Martina Abelovského spôsobil zranenia a to trieštivú zlomeninu bočnej a prednej steny ľavej čeľuste s posunom úlomkov a zakrvácaním do ľavej prínosovej dutiny, stredne ťažké zranenie hlavy s komplexnou zlomeninou čeľuste, pričom sa jednalo o zranenia, ktoré boli spôsobené tupými opakovanými údermi vysokej intenzity na hlavu, kde pri mierne inom smerovaní útoku mohlo dôjsť k lokálnemu poškodeniu mozgového tkaniva, k poškodeniu - pomliaždeniu očnej gule, čo by malo za následok trvalé poškodenie zraku, s dobou liečenia 4 až 5 týždňov a práceneschopnosti v trvaní 3 až 4 týždne od úrazu,

teda

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,

- dopustil sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

- pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods.1 Trestného zákona k § 155 ods.1 Trestného zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e), § 41 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1, Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:

- M. O., nar. XX.XX.XXXX v N. N., trvale bytom W., Š. XXX/XX,vo výške 514,80 Eur,

- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom A. Y. X, XXX XX N. - O. Č. A., IČO: XX XXX XXX,vo výške 583,68 Eur.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 14. 09. 2016 na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/471/15/6611obžalobu na ml. H. R. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný ml. H. R. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Po tomto vyhlásení obžalovaný kladne odpovedal na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h)Trestného poriadku, prokurátor preto v súlade s § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko prokurátora súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: vyčíslenie škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., (č.l. 159), správa Spojenej školy Detva (č.l. 160), správa ÚPSVaR Detva (č.l. 161), výpis z registra priestupkov obžalovaného (č.l. 182), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 183).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní nepochybná, navyše potvrdená aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, súd preto nemal žiadnu dôvodnú pochybnosť ohľadne viny obžalovaného, preto takéto vyhlásenie obžalovaného prijal a následne vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Obžalovaný ml. H. R. tak svojím konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu, a dopustil sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd prihliadol na tri poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, podľa § 36 písm. l)Trestného zákona, t.j. že obžalovaný sa ku trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval, a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, t.j. že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)Trestného zákona, t.j. že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na uvedené potom prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, súd preto podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona musel znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Vzhľadom k tomu, že v prípade mladistvého obžalovaného sa trestné sadzby znižujú na polovicu, je potom trestná sadzba trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného ml. Tomáša Zajaca 2 roky až 4 roky.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa nedopustil žiadneho priestupku, a nebol ani odsúdený. Pozitívne hodnotenie obžalovaného vypracoval aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Detva, ako aj Spojená škola v W..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, teda pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, za použitia mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona. Súd obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z dôvodu, že doposiaľ viedol riadny život, je pozitívne hodnotený aj zo strany školy, ktorú navštevuje, aj zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd okrem osoby obžalovaného prihliadol aj na okolnosti prípadu, keď mal preukázané, že ku konfliktu bol obžalovaný vyprovokovaný poškodeným. Ukladanie trestu v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by tak vzhľadom na uvedené bolo podľa názoru súdu neprimerane prísne, preto súd trest mimoriadne znížil. Zároveň súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu trestu a určil skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov. Súd v tomto prípade ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože odsúdil obžalovaného za viac trestných činov. Uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Takýto trest zároveň postihuje len obžalovaného.

V rámci adhézneho konania si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody dvaja poškodení, a to M. O., z titulu náhrady za bolesť, a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., z titulu vynaložených nákladov na liečbu poškodeného M. O.. Títo poškodení svoje nároky aj riadne vyčíslili, súd preto zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť im spôsobenú škodu vo výške, aká je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.