Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sd/47/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. K. R., bytom G. R. XXXX/XX, F., 2. Ing. C. T., bytom D. X, R. a 3. Ing. H. T., bytom R. X, D. proti odporcovi Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.9.2015 t a k t o

rozhodol:

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.9.2015 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Navrhovatelia sa ako právni nástupcovia poistenkyne G. T., rod. R., zomrelej dňa XX.X.XXXX v konaní domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.9.2015, ktorým tento zamietol žiadosť ich právnej predchodkyne zo dňa 11.3.2014 o priznanie starobného dôchodku od 17.2.2011. Namietali, že nárok na dávku uplatnenú ich matkou vo výške splatnej ku dňu jej smrti na nich prešiel podľa § 118 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. a že odporca žiadosť opätovne zamietol, napriek tomu, že jeho predchádzajúce zamietajúce rozhodnutie zo dňa 10.4.2014 bolo zrušené Krajským súdom v Trnave č. k. 43Sd/54/2014, ktorým odporcovi bolo uložené prehodnotiť starobný dôchodok navrhovateľky a určiť jeho výšku s ohľadom na obdobie dôchodkového poistenia, resp. zohľadnenia civilného zamestnania aj doby trvania služobného pomeru.

2. Poukazovali na to, že zomrelá navrhovateľka dovŕšila vek 62 rokov dňa XX.XX.XXXX, avšak v dôsledku výkonu preferovanej služby dôchodkový vek získala dňa XX.XX.XXXX dovŕšením 54 rokov, pričom starobný dôchodok jej bol priznaný podľa § 132 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. rozhodnutím KVS č. 6424/2 zo dňa 20.2.1990 s účinnosťou od 1.1.1990 a tento sa podľa § 91 zák. č. 114/1998 Zb. od 1.5.1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z.z. sa od 1.7.2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok. Zomrelá navrhovateľka pred vojenskou kariérou aj po jej skončení pracovala aj v civilnom sektore, povinné odvody odvádzala na konto odporcu, ktorý svojím postupom porušil princíp primeranosti a alikvotnosti, čím dochádza k neprimeranému zaobchádzaniu a k zjavnému znevýhodneniu dôchodkového zabezpečenia občana, ktorý vykonával službu v ozbrojených silách, v porovnaní s občanmi, ktorí takúto službu nevykonávali. Postup odporcu odporuje článku 12 Ústavy SR, ako aj ustanoveniu § 3 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní. Dôvodili tiež článkom 39 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého občania majú právo na primerané zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len zabezpečenie zohľadňujúce celú dobu poistenia bez ohľadu na to, v akom systéme bolo dosiahnuté, ako aj článkom 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, s tým, že výpočet dávky je potrebné vykonať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru pri zohľadnení všetkých dôb poistenia. Poukazovali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 a ďalšie

rozhodnutia súdov v obdobných prípadoch, z ktorých vyplýva, že pre priznanie starobného dôchodku a jeho výpočet je rozhodujúca cela doba sociálneho poistenia, a že ustanovenie § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú výsluhovú dávku a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme poistenia. Domnievajú sa preto, že zomrelá G. T. má nárok na zvýšenie starobného dôchodku za doby zamestnania, ktoré neboli zhodnotené pre nárok a výšku jej starobného dôchodku.

3. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol podanie navrhovateľov odmietnuť, s tým, že G. T. zomrela dňa XX.X.XXXX, čím zanikla jej spôsobilosť byť účastníčkou konania, pričom navrhovatelia do konania nevstúpili pred právoplatným skončením veci a nestali sa tak účastníkmi konania.

4. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k stanovisku odporcu poukazovali na to, že právo na starobný dôchodok je podľa svojej povahy majetkovým právom a je ako také spôsobilým predmetom dedenia. Nárok zomrelej M. T. v zmysle § 118 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. prešiel na jej deti - navrhovateľov, na ktorých sa preto priamo vzťahuje rozhodnutie odporcu zo dňa 8.9.2015. Majú za to, že odporca v rozhodnutí postupoval v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Trnave uvedeným v rozsudku 43Sd/54/2014, keď p. T. opätovne nezohľadnil celú dobu poistenia, a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného zdôvodnenia.

5. Súd prejedal vec v neprítomnosti navrhovateľov, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie doručené včas, svoju neúčasť ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas, vypočul odporcu, ktorý zotrval na svojom písomnom vyjadrení vo veci, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu, dospel k záveru o nedôvodnosti opravného prostriedku navrhovateľov.

6. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 8.9.2015 odporca zamietol žiadosť G. T. zo dňa 11.3.2014 o priznanie starobného dôchodku na základe zistenia, že podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia žiadateľke bol od 1.1.1900 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb., ktorý sa podľa § 125 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 1.5.1998 považuje za výsluhový dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán konštatoval, že poistencovi, ktorému už raz bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a určenie sumy dôchodku nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne a súčasne priznanie nároku na starobný dôchodok podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 uvedeného zákona. V súvislosti s týmto právnym názorom odporca poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v obdobných veciach, napr. v rozsudkoch sp. zn. 9So/41/2008, 1So/50/2014, 9So/43/2011, 9So/190/2011 a 9So/134/2010.

7. Podľa názoru súdu nie je možné sa stotožniť so stanoviskom odporcu, podľa ktorého navrhovatelia nevstúpili do konania pred právoplatným skončením veci a nestali sa tak účastníkmi konania - odporca jednoznačne neidentifikoval, ktoré konanie mal na mysli (ak konanie Krajského súdu v Trnave 43Sd/54/2014, v ktorom bolo rozsudkom zo dňa 1.6.2015 zrušené jeho predchádzajúce rozhodnutie o zamietnutí žiadosti M. T. o priznanie starobného dôchodku zo dňa 10.4.2014, potom nie je zrejmé, aký význam by to malo mať v súvislosti s konaním o novom rozhodnutí zo dňa 8.9.2015), ani kedy a ako malo byť podľa neho konanie právoplatne skončené, keď sám rozhodnutie vydal (rovnako ako krajský súd v konaní 43Sd/54/2014) v čase po smrti žiadateľky M. T..

8. Nie je sporné, že navrhovatelia sú právnymi nástupcami zomrelej žiadateľky M. T., preto na nich v zmysle § 118 ods. 1 zák. o sociálnom poistení prechádzajú nároky ich právnej predchodkyne, vrátane nároku na opravný prostriedok proti rozhodnutiu poisťovne, ktorý podali skôr, ako rozhodnutie zo dňa 8.9.2015 nadobudlo právoplatnosť.

9. Naproti tomu, v súlade so stanoviskom odporcu deklarovaným v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že právny problém samotného vzniku nároku žiadateľky M. T. na priznanie starobného dôchodku bol v prospech právneho názoru sociálnej poisťovne riešený viacerými rozhodnutiami súdu prvého stupňa aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho (napr. 9So/43/52011, 1So/50/2014.10So/23/2014), v zmysle ktorých je priznanie starobného dôchodku

podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ako v tomto prípade G. T. rozhodnutím Krajskej vojenskej správy Bratislava č. 6424/2 zo dňa 20.2.1990 s účinnosťou od 1.1.1900), ktorý sa podľa neskoršej právnej úpravy iba považuje za dôchodok výsluhový, prekážkou vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom zohľadnenie dôb zamestnania, ktoré doposiaľ neboli pre nárok a výšku dôchodku hodnotené, je možné vykonať iba v rámci zvýšenia už priznaného starobného dôchodku. Správnosť uvedeného právneho názoru potvrdzuje a skutočnosť, že postupom správneho orgánu a súdov nie sú porušované ústavné práva žiadateľov o priznanie starobného dôchodku v obdobných prípadoch, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 551/2016-8 zo dňa 17.8.2016, v ktorom súd v súvislosti s odmietnutím ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej konštatoval, že najvyšším súdom prezentovaný výklad relevantných právnych predpisov v ich vzájomnej súvislosti rešpektuje požiadavku čl. 152/ods. 4 Ústavy (podľa neho výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s touto ústavou) a jeho závery nepopierajú právo sťažovateľa na vyšší starobný dôchodok; vylučujú však súbeh dôchodkov pre zabezpečenie v starobe pochádzajúcich jednak zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia a jednak z osobitného dôchodkového zabezpečenia policajtov a vojakov.

10. Nakoľko v danom prípade navrhovatelia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od uvedeného názoru a ustálenej súdnej praxe (nejde o súbeh s inou peňažnou dávkou sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť riešený článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ale o uplatnenie nároku na totožnú, už priznanú dávku), súd rozhodnutie odporcu obsahom jeho odôvodnenia spĺňajúce podmienky preskúmateľnosti podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) potvrdil.

11. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný odporca sa práva na ich náhradu vzdal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.