Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/84/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: BN com spol. s r.o. so sídlom Rajtákova 28, 841 03 Bratislava, IČO: 35 878 908, zast. JUDr. Štefan Abelovský, advokát so sídlom Starhradská 2, 851 05 Bratislava proti žalovanému: ETRANSA Slovakia s.r.o. so sídlom Prokopa Veľkého 52, 811 04 Bratislava, IČO: 35 749 857, zast. JUDr. Jela Mikušková, advokátka so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava o zaplatenie 6.965,12 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Súd priznáva ž a l o v a n é m u nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu vrátane trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 12.06.2009 doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 25.06.2009 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.965,12 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia odplaty za vykonané stavebné práce - rekonštrukciu polyfunkčnej budovy na ul. B. Y. v L. - na základe zmluvy o dielo zo dňa 03.05.2004 v znení dodatku zo dňa 04.10.2004. Žalobca za vykonané práce vystavil žalovanému faktúru č. 260001 zo dňa 14.07.2006, splatnú dňa 28.07.2006, na sumu 209.831,20 Sk (6.965,12 EUR) po odrátaní uhradenej zálohy ako aj súpisu vykonaných stavebných prác. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní formou výsluchu strán sporu, svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi dospel k rozhodnutiu, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, a to bez ďalšieho skúmania a posudzovania platnosti zmluvy o dielo a dodatku k zmluve o dielo a prípadného premlčania nároku žalobcu. V odôvodnení uviedol, že je zrejmé, že dňa 03.05.2004 bola uzavretá zmluva o dielo a dňa 04.10.2004 bol uzavretý dodatok k zmluve o dielo, pričom na strane objednávateľa vystupujú dve odlišné obchodné spoločnosti. Súd po oboznámení sa s obsahom dodatku k zmluve o dielo uzavretému dňa 04.10.2004 zistil, že z jeho obsahu nevyplýva, ku akej zmluve o dielo bol uzavretý, a preto nemožno dospieť k záveru, že uvedený dodatok bol uzavretý ku zmluve o dielo uzavretej dňa 03.05.2004. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že dodatok bol uzavretý s iným subjektom na strane objednávateľa ako samotná zmluva o dielo zo dňa 03.05.2004. Žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia ceny za dielo vykonané v zmysle zmluvy o dielo uzavretej dňa 03.05.2004. Nakoľko v zmysle uvedenej zmluvy o dielo sa k uhradeniu ceny zaviazala spoločnosť HASTINGS SERVICES SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 797 622 ako objednávateľ a z dodatku ku zmluve o dielo uzavretého dňa 04.10.2004 nevyplýva, že tento bol uzavretý ku zmluve o dielo uzavretej dňa 03.05.2004, nemožno

dospieť k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi cenu diela vykonaného v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 03.05.2004. Súd tak dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného v predmetnom spore. Zároveň súd konštatoval, že skutočnosť, že za spoločnosť HASTINGS SERVICES SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 797 622 konala rovnaká osoba ako za žalovaného, ako aj skutočnosť, že uvedená spoločnosť predala nehnuteľnosť žalovanému, je v danom prípade irelevantná. V súvislosti s vyjadrením žalovaného zo dňa 04.02.2014, v rámci ktorého uviedol, že „je pravdou, že žalobca vykonával rekonštrukciu na J. Y. XX v L., za ktorú dostal zaplatené a stavebné práce boli ukončené z dôvodu, že fakturácia za ich vykonanie bola neprimerane vysoká a v rozpore so skutočnosťou...“ súd konštatuje, že uvedené rovnako nepreukazuje, že by hmotnoprávna povinnosť zaplatiť cenu diela v zmysle zmluvy o dielo uzavretej dňa 03.05.2004 vznikla práve žalovanému.

3. Súd má zároveň za potrebné poukázať na to, že zmena v subjektoch obchodných záväzkov nie je v obchodnom zákonníku špeciálne upravená. Pre zmenu subjektov platí právna úprava všeobecná, t.j. príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 až 543). V súvislosti so zmenou objednávateľa v danom prípade by prichádzalo do úvahy pristúpenie k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok (v tomto prípade uhradenie ceny diela žalovaným za pôvodného objednávateľa), stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. V danom prípade však súd nemal preukázanú existenciu písomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej by žalovaný prejavil vôľu splniť peňažný záväzok za pôvodného objednávateľa.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a posúdením vyjadrení sporových strán dospel k záveru, že z obsahu Dodatku zo dňa 04.10.2004 nevyplýva, ku akej zmluve o dielo bol uzatvorený, a síce je uzatvorený medzi sporovými stranami, avšak z jeho textu nevyplýva, že patrí k zmluve o dielo, z ktorej vyvodzuje žalobca svoj nárok. Súd prvej inštancie tiež poukázal na rozdielnosť subjektov na strane objednávateľa v zmluve o dielo a v dodatku, kedy žalobca je objednávateľom len v dodatku, a teda nie je jasné k akej zmluve dodatok patrí, teda nemožno vyvodiť, že došlo dodatkom k prevzatiu práv a povinností zo spoločnosti HASTINGS SERVICES SLOVAKIA s.r.o. na žalovaného. Z uvedeného pre súd prvej inštancie vyplynul nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore. Súd prvej inštancie považoval súladne so žalovaným za bezpredmetnú skutočnosť, že za spoločnosť HASTINGS SERVICES SLOVAKIA s.r.o. a za žalovaného koná tá istá osoba, keďže ide o rozdielne subjekty. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k právnemu úkonu s následkom prevzatia práv a povinností za spoločnosť HASTINGS SERVICES SLOVAKIA s.r.o. Súd prvej inštancie, citujúc právnu úpravu pristúpenia k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka vyjadril názor, že nedošlo k písomnej dohode medzi sporovými stranami, ktorej následkom by bol prejav vôle žalovaného splniť záväzok za pôvodného objednávateľa. S poukazom na nedostatok pasívnej legitimácie ako základnej procesnej podmienky súd prvej inštancie bez skúmania platnosti zmluvy o dielo, dodatku, ako ani prípadného premlčania namietaného žalovaným, návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o trovy konania na súde prvej inštancie, rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal trovy žalovanému ako sporovej strane úspešnej v konaní v plnej miere. Súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.625,44 EUR s DPH.

5. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal žalobca na argumentáciu súdu prvej inštancie, a síce na nepreukázanie prepojenia zmluvy o dielo s dodatkom pre jeho text, z ktorého nevyplýva, k akej zmluve patrí a tiež pre odlišnosť subjektov na strane objednávateľa. Taktiež poukázal na názor súdu prvej inštancie, že nedošlo k preukázaniu dohody medzi sporovými stranami a z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného návrh žalobcu zamietol. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil, pretože ho považuje za neodôvodnené a nepreskúmateľné. Žalobca namietal že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v rozpore s vykonaným dokazovaním a predloženými listinnými dokladmi. Žalobca osobitne poukázal na doklad, ktorý súdu prvej inštancie predložil, v ktorom sa žalovaný vyjadruje k upomienke a faktúre na žalovanú sumu tak, že uvádza že úhradu je možné vykonať až po kolaudácii a odstránení závad. Žalobca opäť žiadal vziať do úvahy správanie sa strán pred podaním žaloby v súlade s § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný nikdy nespochybňoval vykonanie prác žalobcom. Ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie žalobca uviedol, že nový subjekt - žalovaný

prevzal všetky práva a povinnosti zo zmluvy o dielo práve dodatkom, o čom svedčí fakt že termín začatia stavebných prác sa zhoduje s pôvodnou zmluvou o dielo, teda je pasívne legitimovaným v spore. Napadnutý rozsudok žiadal žalobca zrušiť a vrátiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, alternatívne žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že žalobnému návrhu súd v plnom rozsahu vyhovie.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 a § 380 , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých, ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd nemá výhrady voči názoru súdu prvej inštancie vo veci nedostatku pasívnej legitimácie, avšak odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne a náležite odôvodnené, tak ako argumentuje žalobca v odvolaní, kde namieta neodôvodnenosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania vyplynuli v konaní aj iné dôležité skutočnosti, okrem nedostatku pasívnej legitimácie, na ktoré bolo potrebné v odôvodnení rozhodnutia poukázať a neobmedziť sa len na nedostatok pasívnej legitimácie, vzhľadom na pomerne rozsiahle dokazovanie listinnými dokladmi a výsluchom strán a svedkov. Odvolací súd poukazuje na nedotknuteľnosť práva procesných strán na spravodlivé súdne konanie, ktoré zaručujú nielen právne predpisy občianskeho procesného práva, ale aj samotná . Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces je aj právo sporovej strany na riadne a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré dá odpoveď na všetky argumenty a skutočnosti uvádzané sporovými stranami tak, aby z odôvodnenia vyplýval logický záver, prečo súd rozhodol tak, ako uvádza vo výroku. Právo na riadne a zrozumiteľné odôvodnenie, ako dôležitú súčasť práva na spravodlivý súdny proces, priznáva sporovým stranám aj právna prax, konkrétne Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Ústavný súd tak nasledoval rozhodovaciu prax ustálenej judikatúry ESĽP.

7. Odvolací súd v súlade s § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné konanie, pričom v súlade s § 391 ods. 3 uviedol, že síce sa odvolací súd stotožňuje s nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného, v prípade ak ide o dodatok k zmluve o dielo zo dňa 03.05.2014, keďže sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ide o neurčitý a nejednoznačný právny úkon, z ktorého nemožno vyvodiť viazanosť žalovaného zmluvou o dielo, vo veci však vyplynuli aj ďalšie skutočnosti, ktoré nemožno opomenúť. Za ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré pri štúdiu spisového materiálu odvolací súd zistil a ktoré vyplývajú z dokazovania sú, že ak by aj dodal žalobca určité stavebné práce žalovanému, nešlo by o dodanie podľa zmluvy o dielo v znení dodatku, ale išlo by o konkludentné uzavretie zmluvy o dielo, prípadne o bezzmluvné dodanie stavebných prác, avšak súd prvého stupňa sa s uvedenými skutočnosťami, ktoré boli zo strany žalovaného opakovane uvádzané, vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Následne je však potrebné uvedomiť si, akým spôsobom preukázal žalobca toto dodanie a najmä ako preukázal objednanie týchto prác žalovaným. Zároveň odvolací súd konštatuje, že bolo potrebné do textu odôvodnenia rozhodnutia zahrnúť tiež závery zo svedeckých výpovedí, keďže k veci sa vyjadrili štatutárni zástupcovia oboch sporových strán, jednak na pojednávaniach, ako aj p. S. F. písomne. Pre spravodlivé a zrozumiteľné rozhodnutie, ktoré je čitateľné sporovým stranám, ale nielen im, je potrebné, aby na základe oboznámenia sa s odôvodnením subjekt rozumel, prečo súd rozhodol tak, ako uvádza vo výrokovej časti. Odôvodnenie má byť do takej miery jasné, aby výrok rozhodnutia bol logickým a nespochybniteľným záverom opisu konania, ktoré uvádza odôvodnenie.

8. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie síce rozhodol v merite veci v súlade so zákonom, avšak rozhodnutie, ktoré neobsahuje potrebné riadne odôvodnenie, je odňatím práva na spravodlivý súdny proces a toto rozhodnutie je potrebné doplniť o skutočnosti tak, aby bolo riadne a zákonne odôvodnené.

9. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní postupoval v súlade s vysloveným usmernením súdom druhej inštancie ako súdom odvolacím, vytýčil pojednávanie na termíny 06.02.2017 a 27.02.2017, na ktorých sa zúčastňoval len právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti, hospitalizáciou v nemocnici. Uvedený dôvod neprítomnosti uviedol aj na ďalšom pojednávaní. Súd zvážil dôvody neprítomnosti, ktoré vyhodnotil tak, že nie je dôvodné odročiť pojednávanie pre neprítomnosť žalobcu, aj s ohľadom na závery súdu druhej inštancie, ktorý žiadal súd o precízne zdôvodnenie a nežiadal vykonanie dokazovania ani zisťovania právneho názoru strán sporu.

10. Na pojednávaní dňa 27.02.2017 súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že žiada, aby súd rozhodol totožne ako v predchádzajúcom konaní. Žiadny preberací protokol, resp. súpis vykonaných prác odsúhlasený so stavebným dozorom žalovaného, na základe ktorého by žalobca mohol preukázať, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi odplatu za vykonané práce v rozsahu žalovanej sumy neexistuje. Neexistuje žiadny stavebný denník podpísaný oprávnenou osobou zastupujúcou žalovaného a zmluva je uzavretá s iným subjektom.

11. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.09.2012 uviedol, že dňa 04.10.2004 bol uzavretý dodatok k zmluve o dielo so žalovaným, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany si dohodli podmienky kompletnej rekonštrukcie budovy. Z obsahu vyplýva, že žalovaný prevzal všetky záväzkové vzťahy z predchádzajúcej uzavretej zmluvy, a teda je potrebné túto zmluvu považovať za uzavretie novej zmluvy. Žalovaný tak vstúpil do záväzkového vzťahu a prejavil vôľu prebrať všetky práva a povinnosti z predchádzajúceho záväzkového právneho vzťahu.

12. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom doručeným súdu dňa 25.06.2009, vyjadreniami žalobcu a žalovaného prostredníctvom ich právnych zástupcov založenými v spise, ako aj prednesmi ich právnych zástupcov na pojednávaniach a vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluvou o dielo zo dňa 03.05.2004, dodatkom k zmluve o dielo zo dňa 04.10.2004, inventarizáciou pohľadávok ku dňu 31.12.2007, upomienkou č. 2, invent. pohľ. ku dňu 29.12.2008, faktúrou č. 2600Z1 splatnou dňa 17.03.2006 na sumu 59.500,- Sk, faktúrou č. 260001 splatnou dňa 28.7.2006 na sumu 209.831,20 Sk, krycím listom rozpočtu, prehľadom rozpočt. nákladov, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného k vydanému platobnému rozkazu č. 30Rob/228/2009 zo dňa 11.11.2009, listom žalovaného zo dňa 04.09.2004, odpoveďou právneho zástupcu žalovaného žalobcovi na list týkajúci sa úhrady faktúry č. 260001, listom právneho zástupcu žalobcu doruč. súdu dňa 14.12.2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 04.02.2014 doručeným súdu dňa 12.02.2014 prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného a p. Y. F. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

13. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia sumy 6.965,12 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia odplaty za vykonané stavebné práce - rekonštrukciu polyfunkčnej budovy na ul. J. Y. v L. - na základe zmluvy o dielo zo dňa 03.05.2004 v znení dodatku zo dňa 04.10.2004. Žalobca za vykonané práce vystavil žalovanému faktúru č. 260001 zo dňa 14.07.2006, splatnú dňa 28.07.2006, na sumu 209.831,20 Sk (6.965,12 EUR). Žalovaný predmetnú sumu žalobcovi neuhradil.

14. Žalovaný v rámci konania namietol nedostatok pasívnej legitimácie. Dodatok považuje za absolútne neplatný právny úkon, nejasný, neurčitý, žalobca sa nemôže odvolávať na zmluvu o dielo, ktorú uzatvoril s iným subjektom ako žalovaným subjektom. Prevzatie záväzkov z tohto dodatku žalovaným nevyplýva. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o dielo, táto si vyžaduje stavebný denník, preberací protokol, ktorý potvrdzoval vykonanie prác, ktoré žalobca nepredložil. Spoločnosť HASTINGS nehnuteľnosť predala, listom na č.l. 65 spisu oznámila žalobcovi, že vlastnícke právo k užívaniu nehnuteľnosti prešlo na spol. ETRANSA Slovakia.

15. Žalobca uviedol, že dodatok k zmluve bol podpísaný medzi žalobcom a žalovaným a podpisoval ho konateľ spoločnosti ETRANSA. Ak žalovaný spôsobil neplatnosť tohto právneho úkonu, nemôže sa domáhať jeho neplatnosti. Poukázal na to, že konateľ, ktorý podpísal tento dodatok, je súčasne konateľom pôvodnej spoločnosti HASTINGS, p. F.. Konateľ spoločností previedol nehnuteľnosť z jednej spoločnosti na druhú. Z komunikácie so žalovaným vyplýva, že v podstate túto komunikáciu uznal. Do spisu žalobca založil inventarizáciu záväzkov ku dňu 31.12.2009 na sumu 6.965,12 EUR, ktorá je

potvrdená aj žalovaným (spol. ETRANSA Slovakia, s.r.o.) a na základe tejto inventarizácie záväzkov je žalobca názoru, že žalovaný uznal predmetnú pohľadávku.

16. Výsluchom štatutárneho orgánu žalobcu p. E. L. bolo zistené, že v procese dohadovania o cene vystupoval aj p. R., ktorý žiadal upraviť navrhované ceny. Žalobca nemohol akceptovať zníženie cien a keďže požiadavke zníženia ceny nevyhovel, žalovaný oslovil ďalšiu spoločnosť, ktorá remeselné práce na dokončenej hrubej stavbe mala dokončiť namiesto žalobcu. Ten si vyfakturoval len skutočné práce a má za to, že zo strany objednávateľa mu nebolo nič vytýkané ako vady diela. Svoje tvrdenia nevedel preukázať stavebným denníkom, ktorý ako uvádza, spisovali, avšak zostal na stavbe. Uviedol, že objednávateľom bola ETRANSA Slovakia, s.r.o. Poukázal na dodatok podpísaný s p. F. zo dňa 04.10.2010, následne bola vykonaná úhrada v sume 3.777.000,- Sk z pôvodne dohodnutého krycieho plnenia v sume 5.395.870,55 Sk. Koncom roka 2005 žalovaný uhradil na základe vyúčtovacej faktúry sumu 106.092,08 Sk, po odpočítaní sumy 3.777.000,- Sk. Potvrdil, že ani krycí list podpísaný nebol, ani faktúra, napriek tomu k úhrade zo strany žalovaného došlo. Má za to, že keďže s p. F. spolupracovali od roku 2000 na rôznych dielach, nemali nikdy problém s úhradou. Má za to, že uvedené bola práca niekoho, kto sa na ich miesto tlačil.

17. Výsluchom štatutárneho orgánu žalovaného p. L. D. bolo zistené, že zmluvu o dielo za firmu HASTINGS podpisoval jeho nebohý otec Z. D.. Uviedol, že si nepamätá, kto podpisoval kúpnu zmluvu medzi HASTINGS a žalovaným. Poprel, že by žalobca predložil odsúhlasenie vykonaných prác, uviedol, že nevie, či sa konali kontrolné dni a či na stavbe bol stavebný dozor, ale nevedel ani o tom, že by boli vady vytýkané žalobcovi.

18. Žalovaný v rámci konania nárok žalobcu poprel v celom rozsahu z dôvodu absolútnej neplatnosti uzavretej zmluvy o dielo, nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, ako aj premlčania nároku. Žalovaný zároveň namietol, že vo veci nebolo preukázané, kedy boli fakturované práce vykonané.

19. Z vyjadrenia p. Y. F. bolo osvedčené, že žalobca za vykonané práce na stavbe - rekonštrukcii domu na J. Y. XX, XXX XX L., boli riadne zaplatené a spolupráca bola ukončená z dôvodu neprimerane vysokej fakturácie.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

20. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. - (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 6 „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené

v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.”

Podľa ustanovenia § 264 ods. 1, 2 „(1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.”

Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 „Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.“

Podľa ustanovenia § 266 ods. 1, 2, 3, 4 „(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vec. (4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.“

Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme .Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.“

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“

Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

21. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd nemal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Na základe zisteného skutkového stavu súd pristúpil ku skúmaniu vecnej legitimácie strán v predmetnom spore. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Súd konštatuje, že citované ustanovenie § 536 Obchodného zákonníka je v zmysle § 263 ods. 2 kogentné a predmetom jeho úpravy sú podstatné náležitosti, splnenie ktorých je podmienkou platného uzavretia zmluvy. Absencia týchto náležitostí zmluvy je nedostatkom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Na základe uvedeného je zrejmé, že označenie strán zmluvy (zhotoviteľ a objednávateľ) je podstatnou náležitosťou zmluvy o

dielo. Z predložených listinných dôkazov súdu vyplýva, že dňa 03.05.2004 bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou HASTINGS SERVICES SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 797 622 ako objednávateľom uzavretá písomná zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Dňa 04.10.2004 bol medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzavretý Dodatok k zmluve o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že dňa 03.05.2004 bola uzavretá zmluva o dielo a dňa 04.10.2004 bol uzavretý dodatok k zmluve o dielo, pričom na strane objednávateľa vystupujú dve odlišné obchodné spoločnosti. Po oboznámení sa s obsahom dodatku k zmluve o dielo uzavretým dňa 04.10.2004 zistil, že z jeho obsahu nevyplýva, ku akej zmluve o dielo bol uzavretý, a preto nemožno dospieť k záveru, že uvedený dodatok bol uzavretý ku zmluve o dielo uzavretej dňa 03.05.2004. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že dodatok bol uzavretý s iným subjektom na strane objednávateľa ako samotná zmluva o dielo zo dňa 03.05.2004. Žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia ceny za dielo vykonané v zmysle zmluvy o dielo uzavretej dňa 03.05.2004. Nakoľko v zmysle uvedenej zmluvy o dielo sa k uhradeniu ceny zaviazala spoločnosť HASTINGS SERVICES SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 797 622 ako objednávateľ a z dodatku ku zmluve o dielo uzavretého dňa 04.10.2004 nevyplýva, že tento bol uzavretý ku zmluve o dielo uzavretej dňa 03.05.2004, nemožno dospieť k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi cenu diela vykonaného v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 03.05.2004. Súd tak dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného v predmetnom spore. Uvedené nemôže zhojiť ani skutočnosť, že za spoločnosť HASTINGS SERVICES SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 797 622 konala rovnaká osoba ako za žalovaného, ako aj skutočnosť, že uvedená spoločnosť predala nehnuteľnosť žalovanému, je v danom prípade irelevantná. V súvislosti s vyjadrením žalovaného zo dňa 04.02.2014, v rámci ktorého uviedol, že „je pravdou, že žalobca vykonával rekonštrukciu na J. Y. XX v L., za ktorú dostal zaplatené a stavebné práce boli ukončené z dôvodu, že fakturácia za ich vykonanie bola neprimerane vysoká a v rozpore so skutočnosťou...“ súd konštatuje, že uvedené rovnako nepreukazuje, že by hmotnoprávna povinnosť zaplatiť cenu diela v zmysle zmluvy o dielo uzavretej dňa 03.05.2004 vznikla práve žalovanému. Súd má zároveň za potrebné poukázať na to, že zmena v subjektoch obchodných záväzkov nie je v obchodnom zákonníku špeciálne upravená. Pre zmenu subjektov platí právna úprava všeobecná, t.j. príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 až 543). V súvislosti so zmenou objednávateľa v danom prípade by prichádzalo do úvahy pristúpenie k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok (v tomto prípade uhradenie ceny diela žalovaným za pôvodného objednávateľa), stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. V danom prípade však súd nemal preukázanú existenciu písomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej by žalovaný prejavil vôľu splniť peňažný záväzok za pôvodného objednávateľa. Taktiež nebolo súdu preukázané konkludentné uzavretie zmluvy o dielo, na základe čoho by bol daný právny titul pre záväzok zo strany žalovaného. V rámci dokazovania nebolo súdu preukázané objednanie prác žalovaným, ani ich vykonanie. Z dôvodu úmrtia konateľa žalovaného, ktorý mal byť pri realizácii diela, nebolo možné verifikovať tvrdenia žalobcu. Z ostatných vykonaných dôkazov takéto skutočnosti nevyplývajú.

22. Súd uvádza, že ak by aj bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva konkludentne, obsah takejto zmluvy neuviedol ani žalobca, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Je nesporné, že zmluva vo všeobecnej rovine môže vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky, v takom prípade ale prejavy vôle smerujúce k uzavretiu zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli strany prejaviť. Záver o uzavretí zmluvy o dielo konkludentným spôsobom teda nutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o dielo, tak na strane zhotoviteľa ako aj na strane objednávateľa. Otázku, či k takému prejavu došlo, treba zodpovedať s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Konkludentný prejav možno urobiť predovšetkým použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré v spoločenskom a v právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej vôle, ale aj použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré síce obvykle neslúžia na vyjadrenie určitej vôle, z ktorých ale vzhľadom na okolnosti prípadu treba vyvodiť v konkrétnom prípade, že ide i o prejav určitej vôle. Uvedené vyplýva i z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej „vôľu potrebnú k uzavretiu zmluvy možno prejaviť nielen výslovne, ale i mlčky takými úkonmi, ktoré, ak sa uvážia všetky okolnosti prípadu, nepripúšťajú rozumný dôvod pochybovať, že vôľa je“ (Vážny č. 7099) alebo „činy konkludentné musia byť takého charakteru, že nedovoľujú pochybovať v smere iného výkladu“ (Vážny č. 3820). Uvedené sa vzťahuje aj na objednanie diela, pri ktorom taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno

svojich tvrdení. Ohľadne vystavenej faktúry ako dôkazu právneho titulu v prospech žalobcu súd uvádza, že faktúra je platobný účtovný doklad, ktorému nemožno pripisovať účinky právneho úkonu akým je zmluva, ktorej záväznosť je daná obsahom dohody. Pri faktúre ako účtovnom doklade ide o jednostranný úkon žalobcu, ktorým si jednostranne určil platobné podmienky bez súhlasu druhej zmluvnej strany, z čoho nemožno odvodzovať obchodnú zvyklosť, ktorú si strany zaviedli a ani úmysel strán.

23. Súd prvej inštancie má za to, že v súlade s uznesením súdu druhej inštancie zhodnotil vykonané dôkazy v rozsahu ich námietok zo strany súdu druhej inštancie, vysporiadal sa s tvrdeniami strán sporu, avšak vo vzťahu k výroku pôvodného rozsudku má za to, že skutkový stav bol riadne zistený a právne správne posúdený a vyhodnotený. Preto súd prvej inštancii v tomto konaní nešetril skutkový stav.

24. Na základe uvedených skutočností súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, ako aj nepreukázania tvrdení zo strany žalobcu ako neunesenie dôkazného bremena.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu zamietol v celom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).