Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/38/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Plátennícka 19013/2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpenej: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 1.713,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -219 zo dňa 28.02.2023 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1713,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 05.01.2021 do zaplatenia (I. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (II. výrok). Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. V prvom rade poukázal na to, že zákon o energetike účinný k 10.09.2008, teda ku dňu, keď bolo zistené, že do obydlia žalovanej vedie krátky spoj na základe ktorého je neoprávnene odoberaný zemný plyn, ustanovuje, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, pričom keď ju nie je možné vyčísliť, tak sa použije na výpočet všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Čo sa týka osoby neoprávneného odberateľa, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dostatočne preukázal zodpovednosť žalovanej ako vlastníčky za neoprávnený odber plynu, napriek skutočnosti, že v nehnuteľnosti nebývala. Vychádzal z § 59, ods. 1 písm. d) zákona o energetike podľa ktorého neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Skutočnosť, že k tomu došlo, preukázal žalobca zápisom zo dňa 10.09.2008 a táto skutočnosť nebola ani sporná, keďže sama žalovaná uviedla, že ona nevie kto tam krátky spoj namontoval. Spornou skutočnosťou bolo, kto je v danom prípade zodpovedný. Tu treba vziať do úvahy, že napriek tomu, že žalovaná sa v mieste neoprávneného odberu plynu pravidelne nezdržiavala, dom obývala jej rodina - matka a súrodenci, ktorých navštevovala, a teda keď mala vedomosť, že nehnuteľnosť na odber plynu neprihlásila a napriek tomu sa v dome nachádzali plynové spotrebiče, muselo jej byť zrejmé, že dochádza k neoprávnenému odberu. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že zodpovednou osobou je vlastníčka uvedenej nehnuteľnosti.

Čo sa týka výška škody, tak žalovaná účinne nepoprela tvrdenia žalobcu o počte a druhu spotrebičov, ktoré boli uvedené v zápise žalobcu zo dňa 10.09.2008. Žalovaná síce uviedla, že nevie ako žalobca k počtu spotrebičov dospel, avšak neuviedla iný počet spotrebičov, ktoré sa tam nachádzajú, resp. ani netvrdila, že uvedené spotrebiče sa v dome nenachádzajú. Súd prvej inštancie teda vzal údaj o spotrebičoch za preukázaný. Podľa použitej vyhlášky , ods. 5, ak nemožno dobu trvania neoprávneného odberu plynu určiť podľa odseku 4 (t.j. podľa odpočtu meradla), najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti. Podľa tejto vyhlášky pri zistení množstva neoprávnene odobratého plynu je smerodajný počet a typ zistených plynových spotrebičov v mieste neoprávneného odberu. Súd prvej inštancie taktiež poukázal aj na právny názor vyslovený NS SR v uznesení podľa ktorého, ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel. Taktiež vyhovel žalobcovi ohľadom priznania úrokov z omeškania, ktoré priznal od 05.01.2021 tak, ako to požadoval žalobca, napriek tomu, že mohol požadovať úroky z omeškania aj za dlhšie obdobie. K omeškaniu žalovanej došlo 09.10.2008, pričom žalobca požadoval úroky z omeškania až od 05.01.2021, požadoval ich v zákonnej výške (do 31.12.2008 sa zákonná výška úrokov z omeškania počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS, ktorá ku dňu 09.10.2008 bola vo výške 4,25 %), preto aj v tejto časti žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol súd Prvej inštancie v súlade s ust. – a úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa , a a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť, resp. po doplnení dokazovania rozhodnúť a žalobu zamietnuť. Žalovaná poukázala v odvolaní na to, že po rozhovore s matkou táto našla medzi papiermi exekučný príkaz súdneho exekútora D. E. B. voči povinným C. F. (otcovi žalovanej) a C. F. (strýkovi žalovanej), ktorí boli platobným rozkazom sp.zn. zaviazaní na zaplatenie sumy 369,35 eur Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s. Žalovaná v tejto súvislosti položila otázku, že ak žalobca nemal s nikým uzavretú zmluvu, na základe čoho podal návrh na súd. Žalovaná zároveň citovala o energetike, z ktorého vyplýva, že odberateľom plynu v domácnosti je fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti. V tejto súvislosti uviedla, že nikdy žiadnu zmluvu neuzatvorila. Odberateľom plynu podľa jej informácií bol predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti a v čase, keď sa ona stala vlastníčkou domu, už meradlo v plynovej skrinke nebolo, a to zrejme z dôvodu, že predchádzajúci vlastník plyn odhlásil a dal meradlo demontovať. Zároveň položila otázku, že ak v roku 2007 okresný súd zaviazal zaplatiť za plyn jej otca a strýka, tak čo sa zmenilo, že o rok neskôr bola žaloba podaná proti nej. Žalovaná taktiež citovala ust. a uviedla, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a na to, že súdne konanie trvá neprimerane dlhú dobu, považuje za nespravodlivé, aby mala znášať trovy konania.

3. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že ho považuje za zmätočné a argumenty v ňom uvádzané potvrdzujú buď absolútne nepochopenie problematiky, alebo len účelové odkladanie vykonateľnosti rozhodnutia. Poukázal na to, že žalovaná, ani osoby žijúce v jej rodinnom dome nemali v rozhodnom období, teda v období, za ktoré si uplatňuje žalobca náhradu škody, uzatvorenú s dodávateľom zemného plynu zmluvu na jeho dodávky, pričom žalovaná napriek tomu, že vedela, že nemá uzatvorenú takúto zmluvu, umožnila v nehnuteľnosti, ktorá je v jej vlastníctve, aby dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Žalovaná mala v tomto rodinnom dome v rozhodnom období nahlásený aj trvalý pobyt. V súvislosti s namietanou exekúciou žalobca uviedol, že prvá strana exekučného príkazu, ktorý predložila žalovaná, nijako priamo nesúvisí s týmto konaním. Vzťahuje sa na iné povinné osoby a oprávneným nie je žalobca. Exekúcia bola vedená dodávateľom zemného plynu (oprávneným, ktorý je iným subjektom ako je žalobca v tomto konaní) z dôvodu, že vtedajší zmluvný odberateľ neplatil za dodaný zemný plyn dodávateľovi. Z tohto dôvodu bola dodávka zemného plynu na tomto odbernom mieste ukončená a žalovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti napriek tomu v r. 2008 zemný plyn odoberala.

Sama žalovaná v odvolaní opätovne potvrdzuje, že mala vedomosť o tom, že zmluva na odbernom mieste nebola uzatvorená a napriek tomu krátkym spojom k odberu zemného plynu dochádzalo, čo bolo zaznamenané pri odhalení tejto skutočnosti. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaná veľmi dobre vie, prečo nechala svoju poštu preberať svojej matke (ako sa neskôr ukázalo, bez riadneho splnomocnenia, čo bol dôvod, prečo toto konanie bolo vrátené opäť na začiatok po niekoľkých rokoch). Žalovaná sústavným manipulovaním a uvádzaním účelových tvrdení dlhodobo smeruje len k obštrukciám a predlžovaniu celého konania, aby oddialila vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Žalobca zastáva názor, že napadnuté súdne rozhodnutie je v súlade so zákonom a je ho potrebné potvrdiť. K námietke žalovanej, aby neznášala náhradu trov konania žalobca uviedol, že žalovaná sama svojimi obštrukciami a riadnym nepreberaním súdnych zásielok prispela k celkovo neprimerane dlhej dobe tohto konania, keď bolo dokonca potrebné zrušiť už samotný exekučný titul a pokračovať v konaní od začiatku, preto neexistujú žiadne osobitné dôvody, pre ktoré by nemala znášať náhradu trov konania. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), pri viazanosti skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (, ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Žalovaná v rámci odvolacieho konania predložila prvú stranu exekučného príkazu zo dňa 18.06.2018, týkajúcu sa ale úplne iných subjektov, než sú strany sporu v tomto konaní, teda uvedená listina nemá súvislosť s predmetom tohto konania. Navyše sa jedná o novotu s poukazom na ust. , keďže odvolateľka nepreukázala, že bez svojej viny nemohla uplatniť túto listinu v konaní pred súdom prvej inštancie. Ako už ale odvolací súd uviedol, aj pokiaľ by táto listina bola predložená, nemá žiaden relevantný vplyv na rozhodnutie v tejto veci.

6. Žalovaná v odvolaní uviedla aj otázky, na ktoré už jednak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd jasne odpovedal v odôvodnení svojich rozhodnutí. Teda pokiaľ sa žalovaná pýta, na základe čoho bola podaná žaloba v tejto veci, tak táto bola podaná z dôvodu, že žalovaná bez toho, aby mala uzavretú riadnu zmluvu s poukazom na ust. , neoprávnene („na čierno“) odoberala zemný plyn, teda bez riadne uzavretej zmluvy a úhrad za dodaný zemný plyn. Pokiaľ sa žalovaná pýta čo sa zmenilo od r. 2007, za ktorý boli zaviazaní na zaplatenie plynu jej otec a strýko (povinní na základe exekučného príkazu) a v r. 2008 za ktorý bola podaná žaloba proti nej, odvolací súd uvádza, že z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že predchádzajúci vlastník mal uzavretú zmluvu a napriek tomu neuhrádzal platby za odobraný zemný plyn, preto bola voči nemu podaná žaloba a následne bol aj odpojený od odberu zemného plynu, a žaloba voči žalovanej bola za r. 2008 podaná z dôvodu, že do nehnuteľnosti v jej vlastníctve bol neoprávnene odoberaný zemný plyn. Uvedené skutočnosti považuje odvolací súd za úplne jasné a podania resp. vyjadrenia žalovanej možno skutočne vnímať ako obštrukčné v snahe vyhnúť sa plneniu svojich povinností. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že žalovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti je objektívne zodpovedná za to, že do jej nehnuteľnosti bol neoprávnene odoberaný zemný plyn, za ktorý nezaplatila (žalovaná exaktne nerozporovala výšku uplatneného nároku), pričom žalovaná v konaní nepreukázala opak, teda že došlo ku skutočnosti, ktorú ona nemohla objektívne ovplyvniť (napr. k vlámaniu do rodinného domu a následnému odberu zemného plynu). Naopak, v dome žalovanej s jej súhlasom bývala jej matka a súrodenci, ktorých aj navštevovala, preto mala nepochybne vedomosť o tom, že pokiaľ sú doma umiestnené plynové spotrebiče, ktoré fungujú bez toho, aby žalovaná uzavrela zmluvu na odber zemného plynu, tak je nepochybné, že tento plyn musel byť odniekiaľ dodávaný a žalovaná si tejto skutočnosti bola vedomá. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci dostatočne a správne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné právne predpisy a dôvodne zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.713,33 eur s príslušenstvom z titulu neoprávneného odberu zemného plynu, odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil.

7. Žalovaná zároveň navrhla, aby odvolací súd nepriznal žalobcovi trovy konania z dôvodu, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to okolnosti prípadu, vzhľadom na to, že konanie trvalo neprimerane dlhú dobu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná ani konkrétne nešpecifikovala o aké „všetky okolnosti prípadu“ sa jedná a čo sa týka neprimeranej dĺžky konania, tak k tomu sa vyjadril aj samotný žalobca, ktorý správne poukázal na to, že práve z dôvodov na strane žalovanej došlo k tomu, že konanie trvá tak dlho, a to jednak z dôvodu, že žalovaná nechala preberať poštu svojej matke, pričom sa neskôr ukázalo, že táto nemala riadne plnomocenstvo, preto konanie muselo byť vrátené v podstate na svoj začiatok a žalovaná prispela k dlho trvajúcemu konaniu aj nepreberaním písomností resp. uvádzaním účelových tvrdení. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že základnou zásadou pri rozhodovaní o trovách konania je zásada úspechu, pričom v tomto konaní bol žalobca nepochybne úspešný a žalovaná nepreukázala žiadne konkrétne dôvody týkajúce sa dôvodov osobitného zreteľa spočívajúcich vo veci samej, resp. v jej osobe (napr. sociálno-ekonomické pomery). Keďže odvolací súd nemal za preukázané existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa pre nepriznanie trov konania úspešnému žalobcovi, preto mu priznal voči neúspešnej žalovanej na základe os. 1 s použitím a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).