Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/564/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej : T. D. T..XX.X.XXXX, U. H. F. T. B. Č.. XX, o zaplatenie 404,26 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie 149,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 4.12.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 155,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo súm: 41,63 Eur od 4.12.2012 do zaplatenia, 45,97 Eur od 4.1.2013 do zaplatenia 27,37 Eur od 4.2.2013 do zaplatenia, 40,34 Eur od 4.3.2013 do zaplatenia všetko v splátkach po 50,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a . Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 23.9.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie 404,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 41,63 Eur od 4.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 45,97 Eur od 4.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 27,37 Eur od 4.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 40,34 Eur od 4.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 248,95 Eur od 4.12.2013 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 24,-Eur a z trov právneho zastúpenia 91,86 Eur. V žalobe uviedol, že predmetnú pohľadávku voči žalovanej mu postúpil postupca Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Jeho právny nárok vyplýva zo Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou dňa 6.6.2011, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb špecifikovaných v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca jej vyúčtoval cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s jeho platnými cenovými podmienkami a vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry na sumu spolu 155,31 Eur a pre včasné neuhradenie faktúr zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Pre ich neuhradenie v lehote splatnosti si uplatňuje voči žalovanej aj zákonné úroky z omeškania. Prípisom zo dňa 8.2.2016 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť, a to v časti o zaplatenie 149,95 Eur. V podaní poukázal na bod 4. Dodatku k Zmluve o pripojení, podľa ktorého v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode

1) písm. b), v bode 2 alebo v bode 3, alebo v článku 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v Tabuľke č. 1 Dodatku, t.j. 248,95 Eur. Povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré jej postupca poskytol po dobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú (akciovú) cenu vo výške 1,- Eur. Zmluvnú pokutu si uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti. Výška škody spočívajúcej s obstaraním mobilného telefónu LG GM360 činí 99,-Eur čo preukazuje Cenníkom mobilných telefónov postupcu. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby upravil žalobný návrh tak, že pôvodne uplatnenú pokutu vo výške 248,95 Eur znížil na 99,-Eur a úroky z omeškania vo výške 8,25% žiadal priznať od 4.12.2013 do zaplatenia iba z tejto zníženej sumy. Pre uvedené súd mal za to, že čiastočné späťvzatie žaloby sa vzťahuje aj na príslušenstvo sumy 149,95 Eur.

2/ Súd podľa § 180 konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne hospodárnosťou konania.

3/ Žalovaná ako strana sporu uviedla, že je si toho vedomá, že dlhuje žalobcovi. Svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení neplnila pre finančné problémy. Žiadala, aby mohla dlžnú sumu uhradiť v splátkach vo výške 50,-Eur mesačne, nakoľko jej čistý mesačný príjem činí 380,-Eur a sama vychováva dve maloleté deti vo veku 12 a 8 rokov, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti. Bývajú u jej rodičov, ktorým na spoločné výdavky prispieva sumou 100,-Eur mesačne.

4/ Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

5/ Podľa § 145 ods. 1-3 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.

6/ Podľa § 146 ods. 1, 2 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaný je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7/ Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 149,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 4.12.2013 do zaplatenia zastavil podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP.

8/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovanej aj Zmluvou o pripojení uzavretej medzi Slovak Telekom a.s. (ďalej len ST) a žalovanou dňa 6.6.2011, Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len VTS) účinnými od 29.3.2010, Tarifou ST a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej siete (ďalej len Tarifa), faktúrami ST, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, Prílohami k tejto zmluve a pokusom o zmier zo dňa 19.8.2015. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9/ Slovak Telekom a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 6.6.2011 Zmluvu o pripojení podľa ustanovenia § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VTS a Tarifa. V ten istý deň uzatvorili aj Dodatok k Zmluve o pripojení, ktorou sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov, riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, VTS, platným Cenníkom služieb. V bode 2. Dodatku sa zaviazala, že po dobu viazanosti uvedenú v Tabuľke č. 1 (24 mesiacov) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti z jej strany. V bode 4. Dodatku sa zaviazala pre prípad porušenia akejkoľvek povinností uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2., alebo v bode 3. Dodatku, alebo v článku 3. bod 3.6 VTS, alebo v článku 5. bod

5.2. písm. a) až c) VTS, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v Tabuľke č. 1 Dodatku, t.j. 248,95 Eur. ST v tomto Dodatku sa zaviazal zabezpečiť predaj zľavneného mobilného telefónu zn. LG GM360 Viewty Snap žalovanej za dohodnutú kúpnu cenu 1,-Eur, pričom zľava z predajnej ceny tohto telekomunikačného zariadenia v zmysle Cenníka činila 99,-Eur. Na základe tejto zmluvy boli žalovanej poskytované telekomunikačné služby za ktoré dodávateľ jej účtoval pod variabilnými symbolmi nasledovne :

- č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2012 za obdobie od 15.10.2012 do 14.11.2012 sumu 41,63 Eur splatnú 3.12.2012,

- č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2012 za obdobie od 15.11.2012 do 14.12.2012 sumu 45,97 Eur, splatnú 3.1.2013,

- č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.1.2013 za obdobie od 15.12.2012 do 14.1.2013 sumu 27,37 Eur splatnú 3.2.2013,

- č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.2.2013 za obdobie od 15.1.2013 do 14.2.2013 sumu 40,34Eur splatnú 3.3.2013,

- č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2013 zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur splatnú 3.12.2013, t.j. spolu 404,26 Eur.

10/ Tvrdenie žalobcu, že žalovaná sumy fakturované za služby ST nezaplatila, vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo. Túto pohľadávku žalobca nadobudol od postupcu Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

11/ Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení v čase uzavretia Zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12/ Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

13/ Podľa § 43 ods.13 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

14/ Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

15/ Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

16/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 17/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 18/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 19/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 20/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 21/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenia ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52 aplikovať , aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) . 22/ Podľa § 53 ods.1-5 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia Zmluvy o pripojení (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2)Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3)Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané(5) veta prvá neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23/ Podľa § 53a ods.1 citovaného zákona ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

24/ Podľa § 54 ods.1,2 citovaného zákona (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25/ Podľa § 544 ods.1 citovaného zákona ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

26/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27/ S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd Zmluvu o pripojení posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o elektronických komunikáciách. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili platnú Zmluvu o pripojení ako aj Dodatok k nej, z ktorej žalovanej vyplýva povinnosť platiť dohodnutý mesačný poplatok a zaplatiť cenu služieb uvedených v Cenníku. Výška ceny neuhradených služieb medzi stranami sporná nebola, je preukázaná faktúrami právneho predchodcu žalobcu, preto súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 149,95 Eur ( 41,63 Eur + 45,97 Eur + 27,37 Eur + 40,34 Eur) považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel.

28/ V zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení žalobca v tomto konaní sa domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 99,- Eur s poukazom na bod 4. Dodatku k Zmluve o pripojení, podľa ktorého v prípade porušenia záväzku účastníka, medzi nimi nedodržania doby viazanosti 24 mesiacov, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 (248,95 Eur).

29/ Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Občiansky zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného či nepeňažného záväzku dohodnú zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované dvakrát.

30/ Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, že spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. Má možnosť iba súhlasiť s podmienkami stanovenými výlučne dodávateľom, alebo k zmluve nepristúpiť.

31/ V Dodatku k zmluve o pripojení dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovanú na zaplatenie pokuty v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, že by si plnila svoju povinnosť odoberať služby postupcu, riadne, platila ich úhradu až do doby napr. mesiac-dva pred uplynutím doby viazanosti. To znamená, že aj v prípade nezaplatenia čo len poslednej úhrady má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Žalobca pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Ustanovenie § 53 a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 4. Dodatku k Zmluve o pripojení je neprijateľnou podmienkou a je neplatná, nakoľko nezahrňuje intenzitu porušenia povinností a vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán, preto nepožíva právnu ochranu. Nebola zmluvnými stranami individuálne dojednaná, žalovaná nemala možnosť ovplyvniť podmienky vzniku tohto nároku, ani jeho výšku. Žalobca v podaní zo dňa 8.2.2016 požadovanú zmluvnú pokutu znížil na 99,- Eur a žiadal ju priznať titulom náhrady škody, ktorá jeho právnemu predchodcovi vznikla ako rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu predanej žalovanej na základe Dodatku k zmluve o pripojení za akciovú cenu 1,- Eur.

32/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

33/ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk.

34/ Podľa § 443 citovaného zákona pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

35/ Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona sú : a) porušenie právnej povinnosti b) existencia škody c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d) zavinenie.

36/ Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že škodu nezavinil. Podľa žalobcu protiprávne konanie žalovanej spočíva v tom, že porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o pripojení a Dodatku k nej, keď riadne neplatila za poskytované služby a tak nedodržala lehotu viazanosti 24 mesiacov. Následkom tohto, teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním žalovanej vznikla postupcovi škoda, ktorá pozostáva z rozdielu medzi akciovou cenou a trhovou (predajnou) cenou mobilného telefónu.

37/ Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov navrhnutých stranami, ako aj na základe iných dôkazov, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a nie je tak daná ani zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že žalovaná porušila svoju povinnosť uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia Zmluvy je uvedený v ustanovení čl. VII VP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy ( podľa ktorého zmluvný vzťah možno ukončiť písomnou dohodou zmluvných strán, výpoveďou, odstúpením od zmluvy, smrťou

alebo zánikom účastníka). Podľa ustanovenia § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V predmetnej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy nepreukázal, ani ukončenie Zmluvy právnym úkonom zo strany žalovanej. Treba teda uzavrieť, že k platnému ukončeniu Zmluvy s žalovanou preukázané nebolo a teda ani to, že žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov nesplnila. Dodávateľ obvykle účtuje poplatok za odpojenie, ale z faktúr založených do spisu nevyplýva, že by k odpojeniu v danom prípade došlo. Súd poznamenáva, že odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy. Žalobca si škodu uplatňuje vo výške rozdielu medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode nemohlo dôjsť, nakoľko podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky dodávateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu cenu, ako je trhová cena ním deklarovaná. Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia predať žalovanej telekomunikačné zariadenie za zníženú akciovú kúpnu cenu, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaniu jednostranne vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku dodávateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po dohodnutú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku dodávateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva uzavretá so žalovanou obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetku dodávateľa mohla vzniknúť vtedy, keď tento predal žalovanej podľa Dodatku mobilný telefón za zlacnenú cenu. Až následne žalovaná nedodržala svoju povinnosť a riadne neplatila za služby poskytované ST. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére ST, keď poskytol žalovanej zľavu a až neskôr došlo k porušeniu povinnosti žalovanej riadne platiť za služby (v období od decembra 2012 do marca 2013), ako to vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Z uvedeného je zrejmé, že najprv malo dôjsť k vzniku škody a až potom k protiprávnemu konaniu zo strany žalovanej. Pre nepreukázanie zákonných atribútov nároku žalobcu pre vznik náhrady škody súd žalobu v časti o uhradenie škody vo výške 99,- Eur spolu s príslušným úrokom zamietol.

38/ Podľa § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

39/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75%).

40/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Pretože žalovaná v lehote splatnosti faktúry ST neuhradila, od nasledujúceho dňa po ich splatnosti sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.( keďže ide o právo zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol pred 1.2.2013).

41/ Podľa § 232 ods.1-4) (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

42/ Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 50,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške dlžnej sumy, aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje žalobcu vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorý disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani žalovanú nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac jej narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jej neprospech.

43/ Podľa § 255 ods. 1,2 (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44/ Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45/ Ustanovenie § 255 vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 37,09 %-ný úspech, žalovaná 62,91%-ný. To znamená, že žalobca v konaní nedosiahol 10%-ný pomerný úspech, žalovanej žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila, preto súd o žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 (Zákona č. 233/1995 Z.z.).