Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-633-2016.pdf
PDF · 91.94 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/633/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453 proti povinnému: P. D., L.. XX.X.XXXX, XXX XX J. XXX, o vymoženie 100,- eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod EX 15307/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. 12Er/3162/2015-19 zo dňa 13.7.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 15307/15 zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu prvej inštancie bola dňa 4.6.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava sp. zn. SR 18072/14 zo dňa 28.11.2014. Záväzok povinného vyplýval zo zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 30.1.2014 uzavretej medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243d ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa článku 2, 3, 6 smernice Rady č. 93/13/EHS, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému úver. Zmluvu o úvere posúdil súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa článku 2 smernice Rady č. 93/13/EHS. Súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, je aj rozhodcovská doložka uvedená v rozhodcovskej zmluve. Súd zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť na podklade rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola zmluvnými stranami podpísaná, a to s poukazom na spôsob jej uzatvárania zmluvnými stranami prostredníctvom internetovej siete na web stránke www.minipozicka.sk, čo subsumoval pod iné telekomunikačné zariadenia podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka bola súčasťou úverových podmienok oprávneného ako súčasti formulárovej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, osobitne si ich nevyjednal a nemal ani
možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, pričom od spotrebiteľa sa vyžadovalo riešiť spor v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie uzavrel, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je preto neplatná. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h), § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.). Citujúc ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní oprávnený uviedol, že exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK, preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Mal za to, že exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Oprávnený zdôraznil, že v exekučnom konaní vymáha len sumu 100,- eur s prísl. t. j. len sumu, ktorú ako úver poskytol povinnému a z podstaty zmluvy o úvere vyplýva povinnosť dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Oprávnený zastával názor, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keď tvrdil, že zmluvnými stranami dojednaná rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Tvrdil, že v súlade s § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený ako veriteľ uzatvára s dlžníkom rozhodcovskú zmluvu, v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Oprávnený uviedol, že práve na základe tejto rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky založil rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. S poukazom na znenie rozhodcovskej zmluvy oprávnený nesúhlasil so záverom exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, a to s ohľadom na skutočnosť, že išlo o nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Táto rozhodcovská doložka umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takáto doložka nie je podľa oprávneného dotknutá § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, lebo spotrebiteľ mal kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporu, v závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Oprávnený nesúhlasil s právnym názorom súdu o výlučnej právomoci rozhodcovského súdu, pretože prijatie tejto argumentácie by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania, pritom z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka pritom v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Tvrdil, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné tak podľa vnútroštátneho, ako aj Európskeho práva a neprípustnosť sa týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy.
4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
7. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
8. Súd prvej inštancie správne nevyhovel žiadosti súdneho exekútora a neudelil mu poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je totiž povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.
9. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.
10. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom podľa ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
11. V prejednávanej veci v zmluve o úvere nie je zakotvená rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka je len súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru - článok III. bod 2 rozhodcovskej zmluvy, nebola teda individuálne dojednaná a v podstate splynula s ďalšími obchodnými podmienkami oprávneného. Predpokladom platnosti rozhodcovskej doložky je, že bola dojednaná v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. V posudzovanej veci však všeobecné podmienky poskytovania úveru neboli zmluvnými stranami podpísané, preto z nich nemožno vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že s rozhodcovskou doložkou sú oboznámení a súhlasia s ňou.
12. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonník spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je to, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl.
16. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne dojednaného ustanovenia.
17. Odvolací súd však zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka vo VPPÚ v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, rozhodcovskú doložku povinný vo VPPÚ nemohol nijako ovplyvniť, táto bola začlenená vo VPPÚ medzi ostatnými podmienkami bez možnosti zmeny. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
18. Okrem uvedeného odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente, ktorá sa vyžaduje pre zachovanie písomnej formy.
19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere účastníkov konania rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
20. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.).
21. Telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov šírených prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami (§ 4 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách). Prenos signálu sa uskutočňuje po vedení metalickom, optickom alebo bezdrôtovom (vzduchom).
22. Oprávnený ako veriteľ poskytuje svoje služby - spotrebiteľské úvery prostredníctvom webovej stránky, teda elektronického komunikačného prostriedku. Na výzvu exekučného súdu oprávnený predložil elektronicky uzavretú úverovú zmluvu s povinným ako dlžníkom, všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ) a rozhodcovskú doložku a poučenie o rozhodcovskom konaní na osobitnej listine, v skutočnosti ide len o osobitne vyhotovené znenie článku III. VPPÚ.
23. Z ustanovenia § 4 ods. 2 druhej vety Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj v prípade, ak je rozhodcovská zmluva dohodnutá pomocou telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. To znamená, že pre platnosť elektronicky dohodnutej rozhodcovskej zmluvy sa vyžaduje, aby v rozhodcovskej zmluve boli označené osoby, ktoré ju uzavreli, t. j. meno, priezviskom fyzická osoba, dátum narodenia a jej bydlisko, u právnickej osoby obchodné meno, príp. názov, sídlo a identifikačné číslo a musí byť uvedený obsah rozhodcovskej zmluvy. Vtedy, aj keď nie je fyzicky podpísaná zmluvnými stranami, sa považuje písomná forma tejto zmluvy za zachovanú.
24. V predmetnej veci však takúto rozhodcovskú zmluvu, prípadne rozhodcovskú doložku k zmluve oprávnený nepredložil. Za dohodu o rozhodcovskej doložke nemožno považovať text v zmluve. To znamená, že rozhodcovská doložka bola uvedená len vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
- čl. III., ktoré sú vyhotovené oprávneným ako veriteľom na vopred pripravenom tlačive pre neurčitý počet jeho klientov a oprávnený nepreukázal, že boli určitým spôsobom (elektronicky) zmluvnými stranami podpísané. Z konštantnej judikatúry súdov pritom vyplýva, že úprava obsiahnutá v Zákone
o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu (uznesenie NS SR z 30.11.2011 sp. zn. 2Cdo 245/2010). Za platne elektronicky uzavretú rozhodcovskú doložku nemožno považovať ani jej vyhotovenie na osobitnej listine spolu s poučením o rozhodcovskom konaní, keďže neobsahuje údaj o osobách, ktoré túto rozhodcovskú doložku dohodli.
25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou podľa § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
26. Vzhľadom na neexistenciu písomnej dohody účastníkov zmluvy o úvere o tom, že ich spory vzniknuté z tejto zmluvy budú riešiť v rozhodcovskom konaní, nemal Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva.. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Pre vykonanie exekúcie v danej veci teda chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvej inštancie dôvodne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
27. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
29. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).