Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/80/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 04 Bratislava, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 370,36 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 370,36 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 370,36 EUR od 1.7.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,50%.

odôvodnenie:

1.Žalobou zo dňa 21.3.2016, ktorá bola súdu doručená dňa 22.3.2016 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 370,36 EUR spolu s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 370,36 EUR od 15.11.2014 až do zaplatenia, na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie uplatneného práva v rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa 3.10.2014 došlo v Žiline, na Kysuckej ulici ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky I. P., EČ: K., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému - p. P. X.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČ: Z., ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. V dôsledku poistnej udalosti bolo poškodené vozidlo úplne nepojazdné a poškodený bol nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola ukončená 24.10.2014. Keďže poškodený používal svoje motorové vozidlo bežne na zabezpečenie pracovných a súkromných potrieb, dňa 3.10.2014 uzatvoril Zmluvu o nájme č. XX, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla značky Š. I. v období od 3.10.2014 do 24.10.2014, teda po dobu trvania opravy poškodeného vozidla. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil prenajímateľ poškodenému faktúru č. 20140105 za prenájom motorového vozidla Š. I. v celkovej dĺžke trvania nájmu 22 dní, čo pri výške denného nájomného dojednaného v zmysle Zmluvy predstavovalo 572,- EUR. Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 31.10.2014 žalovaný poškodenému oznámil, že dňa 30.10.2014 ukončil šetrenie poistnej udalosti a následne mu poskytol poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 197,40 EUR. V zmysle označeného oznámenia žalovaný

výšku poskytnutého plnenia určil tak, že uznal zapožičanie náhradného vozidla v rozsahu 8 dní pri sadzbe 26,- EUR vrátane DPH. Ďalej žalovaný od takto určenej sumy poistného plnenia odpočítal zmenu technickej hodnoty vozidla vo výške 6,36 EUR a pevné prevádzkové náklady vo výške 4,24 EUR. Poškodený uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky poškodeného na náhradu škody z titulu náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 572,- EUR, v ktorej časti sa žalobca odvolal už priamo v písomnom vyhotovení žaloby na Oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalobca považuje postup žalovaného, ktorý priznal náhradu za prenájom náhradného vozidla len v rozsahu, ako vyplýva z Oznámenia o likvidácii poistnej udalosti za neodôvodnený a neoprávnený. Poukázal na úpravu podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z., § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. a úpravu podľa § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka. Poškodený postupoval tak, aby poškodenie na jeho vozidle bolo kvalifikovane a čo najskôr odstránené. Po odovzdaní poškodeného vozidla do opravy nemohol poškodený nijakým spôsobom ovplyvniť dĺžku trvania prác pri oprave a samotných opráv v servise, pretože tieto sú závislé aj od ďalších faktorov, ako je počet objednávok, zadaných servisu, personálne obsadenie, technická vybavenosť servisu a ide teda objektívne o skutočnosti nezávislé od vôle poškodeného. Keďže z objektívnych príčin nemohol poškodený za čas trvania opravy vozidla toto používať, tak si dôvodne počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo. Žalobca má za to, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo a nie individuálne výpočty žalovaného o možnej výške nájomného. V danom prípade bolo prenajaté vozidlo Š. I., ktoré je rovnakej triedy, ako poškodené vozidlo I. P.. Žalovaný bol oprávnený odčítať len náklady, ktoré by poškodenému vznikli v súvislosti s prevádzkou jeho vozidla, odpočítanie zmeny technickej hodnoty vozidla je v rozpore so zásadou neminem leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom citovaných hmotno-právnych ustanovení je postup, v rámci ktorého sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnom rozsahu kompenzuje, čo je v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup, ktorý nezohľadňuje vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla počas opravy vozidla, je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR. V prípade odpočítania zmeny technickej hodnoty vozidla od poistného plnenia by sa poškodený dostal do situácie, že v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej poistencom žalovaného sa jeho majetok zmenšil o sumu žalovaným vypočítanej zmeny technickej hodnoty vozidla, pričom nebyť poistnej udalosti, k zmenšeniu majetku spočívajúcemu v zaplatení zmeny technickej hodnoty vozidla by nedošlo. Žalobca poukázal na úpravu § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. a v nadväznosti na túto opravu a Oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti z 30.10.2015 uplatnil úrok z omeškania od 15.11.2014 v sadzbe 9,05 % ročne. Žalobca zároveň s poukazom na opravu § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR. Výška žalovanej istiny je žalobcom špecifikovaná rozdielom medzi fakturáciou č. 20140105 vo výške 572,- EUR a sumou 197,40 EUR, ktorá bola žalovaným vyplatená za súčasného odpočítania pevných prevádzkových nákladov vo výške 4,24 EUR.

2. K žalobe sa písomným podaním zo 14.7.2016 vyjadril žalovaný. Namietol, že žalobca o dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla nepredložil v rámci jeho žalobného návrhu žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné uvedenú informáciu verifikovať. Poukázal na skutočnosť, že žalobca zakladá svoju aktívnu právnu legitimáciu na Zmluve o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou SetCar, s.r.o., so sídlom Černík 386/4, Turany, IČO: 47 790 857 ako postupníkom a p. P. X. ako postupcom, ktorej predmetom má byť pohľadávka 642,- EUR. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky pritom nie je zrejmé, kedy k uzatvoreniu tejto Zmluvy malo dôjsť. Žalovaný namietal zmätočnosť žalobného návrhu, predovšetkým z pohľadu aktívnej legitimácie žalobcu, pretože žalobca uvedený v žalobe svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávky z neznámeho dňa uzatvorenej medzi poškodenou spoločnosťou /čl. 19/ a spoločnosťou SetCar, s.r.o., Černík 386/4, Turany, IČO: 47 790 857, teda spoločnosťou s odlišným obchodným menom, sídlom, aj IČO-m ako žalobca, pričom uvedený rozpor v žalobe žalobca nijako nevysvetľuje. V nadväznosti na to žalobca vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal nevyhnutnosť prenájmu predmetného motorového vozidla poškodenému v rozhodnom čase, ako ani opodstatnenosť dĺžky trvania predmetného prenájmu náhradného motorového vozidla vzhľadom na povahu a rozsah poškodenia poškodeného motorového vozidla. Nebola preukázaná nevyhnutná potreba žalobcu mať v rozhodnom období, teda v čase od 3.10.2014 do 24.10.2014 každý deň k dispozícii náhradné motorové vozidlo, pričom v tomto prípade ide o podstatnú skutočnosť pri úvahe o vzniku škody a príčinnej súvislosti v rámci zodpovedného /č.l. 19/ vzťahu týkajúcej sa predmetnej poistnej udalosti. Žalobca nepredložil súdu faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, z ktorej by bolo možné určiť časový rámec prác autoservisu, ktorý bol potrebný na realizáciu opravy, a ktorý

bol vyúčtovaný poškodenej v súvislosti s opravou škôd, ktoré boli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Poukázal na to, že výrobca pre danú značku poškodeného motorového vozidla v prípade rozsahu poškodení, ku ktorým došlo v rámci predmetného motorového vozidla, stanovuje s prihliadnutím na prácnosť predmetných opráv potrebných na odstránenie takého poškodenia priemernú dĺžku týchto prác na 12,55 Nh. To znamená, že oprava takého poškodenia by nemala trvať s prihliadnutím na prestoje pri práci viac ako 3 dni. Pri stanovení celkového počtu dní priznaných na zapožičanie náhradného motorového vozidla pritom žalovaný prihliadol pri vybavení predmetnej likvidácie okrem výkonu opravy aj na výkon ohliadok a na objednanie a dodanie náhradných dielov. Celková doba zapožičania tak bola žalovaným ustálená maximálne na 8 dní. Žalovaný súdu predložil internetový rešerš cien prenájmu motorových vozidiel, ktoré potvrdzujú správnosť objektívneho výpočtu primeranej ceny prenájmu náhradného motorového vozidla na deň žalovaným. K námietkam žalobcu ohľadne odpočtu tzv. zmeny technickej hodnoty vozidla žalovaný poukázal na skutočnosť, že tento postup považuje za súladný s úpravou § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa nahrádza skutočná škoda. Zdôraznil, že žalobca spolu s uplatnenými nárokmi nepredložil doklad o úhrade faktúry č. 20140105, ktorým by preukázal aj skutočné zmenšenie majetku poškodenej v súvislosti s nájmom motorového vozidla za uvedené obdobie. Zdôraznil, že povinnosťou žalobcu je preukázať danosť všetkých pojmových znakov zodpovednosti za škodu v zmysle úpravy § 420 Občianskeho zákonníka v podobe existencie príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním, ktorého sa poistná udalosť týka a vznikom škody na strane žalobcu spolu s vyčíslením skutočnej škody zákonom stanoveným spôsobom, teda podľa § 442 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nahrádza skutočná škoda. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z.z. je ustálená povinnosť poisťovateľa nahradiť poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením alebo odcudzením alebo stratou veci. Vo väzbe na uvedenú argumentáciu namietal i dôvodnosť uplatnenia úroku z omeškania.

3. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcom v tejto veci je subjekt - obchodná spoločnosť so sídlom na území Českej republiky, zaoberal sa súd skúmaním procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. S poukazom na Kapitolu II Oddiel 1 Článok 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /EÚ/ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /Nariadenie Brusel I. v znení platnom a účinnom podľa Článku 66 od 10.1.2015 - Nariadenie Brusel 1 Bis, pri zohľadnení začatia konania v tejto veci dňom 22.3.2016/, súd skonštatoval splnenie procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Vo vzťahu k otázke rozhodného práva na právne posúdenie tejto veci aplikoval súd úpravu vyplývajúcu z Kapitoly II Článku 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady / ES/ o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky /Nariadenie Rím II/, všetko pri zohľadnení povahy uplatnenej pohľadávky, ktorou bolo právo žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti poškodenému subjektu práv a povinností - fyzickej osobe, bytom v Českej republike, ku ktorej poistnej udalosti, a teda ku vzniku škody došlo na území Slovenskej republiky. Po vyhodnotení týchto skutočností dospel súd k záveru o dôvodnosti právneho posúdenia žalovanej pohľadávky podľa právneho poriadku SR. Pri ustálení posúdenia rozhodného práva vo vzťahu k otázke, či má byť uplatnené právo posudzované ako právo vyplývajúce zo vzťahu zmluvného alebo mimozmluvného, skonštatoval súd absenciu zistenia dobrovoľného prevzatia záväzku niektorou zo strán sporu voči druhej strane, čím je odôvodnený záver o posúdení žalovanej pohľadávky ako práva z mimozmluvného vzťahu medzi stranami sporu / pri tomto konštatovaní poukazuje súd na závery podľa rozhodnutia ESD č. C- 27/02 vo veci Engler/.

4. Žalobca reagoval na vznesenú procesnú obranu písomným podaním zo dňa 27.9.2016, ako aj na pojednávaní dňa 31.1.2017. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 2Cob/134/2014, v zmysle ktorého pre posúdenie nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na náhradné vozidlo v dôsledku škodovej udalosti nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo. Poškodený uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, to znamená za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo a v takom prípade ide o účelne vynaložené náklady. Ďalej žaloba poukázal na rozsudok Krajského súdu Košice sp.zn. 3Cob/189/2014, v zmysle ktorého úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k tomuto motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou svojho auta si bol nútený požičať iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu priamo vznikla škoda, ktorá sa

kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Žalobca zdôraznil, že do dňa škodovej udalosti poškodený vlastnil motorové vozidlo a toto denno-denne užíval na pracovné, ako aj osobné účely, čím disponoval určitým štandardom jemu vlastným, o ktorý bol ukrátený v dôsledku dopravnej nehody, ktorú nezavinil. Poškodené motorové vozidlo bolo v dôsledku poistnej udalosti nepojazdné a ako opravené bolo poškodenému servisom vydané 24.10.2014, teda po 22 dňoch, počas ktorých poškodený mal dôvodne prenajaté náhradné motorové vozidlo. Žalobca považuje naďalej postup žalovaného, ktorý priznal náhradu za prenájom náhradného vozidla len za 8 dní vo výške 26,- EUR za deň, za nedôvodný a neoprávnený. Poukázal na závery podľa rozsudku Krajského súdu Košice sp.zn. 2Co/240/2014, podľa ktorého poškodený postupoval tak, aby poškodenie na jeho vozidle bolo kvalifikovane a čo najskôr odstránené, keď po nehode vozidlo pristavil v servise a objednal jeho opravu. Po odovzdaní vozidla do opravy nemohol poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov, ako je napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného a ani škodcu. Žalobca navrhol, aby vzhľadom na skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v zmluvnom servise žalovaného, žalovaný predložil Zmluvu o spolupráci s predmetným servisom tak, aby bolo možné posúdiť, či servis a v konečnom dôsledku i žalovaný postupoval pri oprave motorového vozidla v súlade so Zmluvou uzatvorenou so žalovaným a tak isto navrhol pripojiť zo strany žalovaného kompletný spis škodovej udalosti, a to vrátane všetkých žiadostí o obhliadku poškodeného vozidla a záznamov z vykonaných obhliadok. Na uvedených dôkazných návrhoch žalobca po poučení podľa § 154 netrval. Na pojednávaní dňa 31.1.2017 žalobca doplnil skutkové tvrdenia a k nim predložené dôkazy poukázaním na skutočnosť uzatvorenia Dodatku č. 1 ku Zmluve o postúpení pohľadávok z 24.10.2014, ktorý Dodatok je z 30.11.2016, a ktorým žalobca na základe vznesenej procesnej obrany žalovaného v konaní ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vzhľadom na označenie postupcu v písomnom vyhotovení Zmluvy o postúpení pohľadávok odstránil akékoľvek pochybnosti medzi zmluvnými stranami Zmluvy o postúpení pohľadávky, pokiaľ ide o subjekt postupníka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/17/2000, ako aj sp.zn. 4MObdo/2/2010, v nadväznosti na ktoré v zmysle právneho názoru z nich vyplývajúceho právny názor žalovaného, podľa ktorého je Zmluva o postúpení pohľadávky neplatným právnym úkonom, keďže ju uzavrela organizačná zložka bez právnej subjektivity vo svojom mene a nie v mene právnickej osoby, v ktorej je zložkou, nesprávny. Poukázal na úpravu § 13 ods. 1, 5, § 21 ods. 1, 3, 4 Obchodného zákonníka.

5. Na pojednávanie súdu v tejto veci vytýčené na termín 31.1.2017 sa právny zástupca žalovaného neustanovil, pričom svoju neúčasť včas elektronickým podaním z 27.1.2017, doručeným súdu 30.1.2017 ospravedlnil a vec navrhol prejednať v jeho neprítomnosti. Podľa § 180 súd vo väzbe na uvedené nariadil pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, pojednávanie otvoril a vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného.

6. Podľa Článku 8 /Zákon č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa Článku 11 ods.4 CSP: Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

8. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

9. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa § 191 ods. 1 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon/:Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

14. Podľa § 15 ods. 1 Zákona: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka: Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

19. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka: Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením

20.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

21.Podľa § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22.Podľa § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka: Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.

23.Podľa § 21 ods. 1,2,3,4,5 Obchodného zákonníka: Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky zaniká ku dňu výmazu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky z obchodného registra. Návrh na výmaz podáva zahraničná osoba.

24.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Záznamom o dopravnej nehode z 3.10.2014, vyjadrením servisu z č.l. 4, čestným prehlásením poškodeného z č.l. 5, Zmluvou o nájme z 3.10.2014, faktúrou č. 20140105 vystavenou SetCar, s.r.o., organizačná zložka, znejúcou na 572,- EUR za prenájom náhradného vozidla v sadzbe 26,- EUR za deň, v rozsahu 22 dní, Oznámením o poistnom plnení vystaveným žalovaným zo dňa 31.10.2014, Oznámením o postúpení pohľadávky z č.l. 9, Zmluvou o postúpení pohľadávky z č.l. 16, Dodatkom č. 1 ku tejto Zmluve o postúpení pohľadávky, ktorý Dodatok je z 30.11.2016, pokladničným príjmovým dokladom č. XXHPXXXXX o realizácii úhrady poškodenou p. P. X. v prospech SetCar, s.r.o., SetCar s.r.o. org. zložka, so sídlom Černík 386/4, Turany nad Váhom, IČO: 47 790 857 v rozsahu 572,- EUR z titulu úhrady faktúry č. 20140105, súborom listinných dôkazov, ktoré predložil ako prílohu podania vyjadrenia sa k žalobe žalovaný - Cenník autopožičovňa Auto Žilina, Cenník autopožičovne Locar autopožičovňa a Cenník AUTO-RENTAL z č.l. 23 až 25 a celým spisovým materiálom.

25.Medzi stranami v tomto konaní neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: Vznik poistnej udalosti dňa 3.4.2014, pri ktorej bolo vozidlom poistenca žalovaného s evidenčným číslom Z. poškodené vozidlo p. P. X. - I. P., evidenčné číslo K. tak, že poškodené vozidlo bolo v dôsledku poistnej udalosti úplne nepojazdné, zadanie tohto poškodeného vozidla do opravy dňom 3.10.2014 a ukončenie opravy tohto vozidla 24.10.2014, skutočnosť, že za čas, po ktorý bolo vozidlo v oprave, poškodená užívala vozidlo Š. I. na základe Nájomnej zmluvy z 3.10.2014, vystavenie faktúry za prenájom vozidla č. 20140105 na sumu 572,- EUR vychádzajúcu zo sadzby denného nájomného 26,- EUR za 22 dní. Uvedené medzi stranami nesporné skutkové okolnosti, u ktorých zároveň nebol dôvod pochybovať o ich pravdivosti, predstavovali okruh skutočností, z ktorých súd vychádzal podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

26.Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, zaoberal sa súd primárne hodnotením tejto časti procesnej obrany žalovaného, a teda skúmaním dostatku alebo nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Žalobca uplatnil právo, ktoré učinil predmetnom tohto konania ako postupník, ktorý mal v zmysle jeho tvrdení uvedených už priamo v písomnom vyhotovení žaloby odkazom na Oznámenie postupcu - p. P. X. zo dňa 31.10.2014 /č.l. 9/, nadobudnúť žalovanú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky z 24.10.2014. Na výzvu súdu v rámci prípravy pojednávania žaloba predmetnú Zmluvu o postúpení pohľadávky v písomnom vyhotovení súdu predložil a táto je v spise na č.l. 16, pričom v pravom dolnom rohu je uvedený údaj miesta a dátumu uzatvorenia Zmluvy, cez ktorý údaj dátumu je uvedená pečiatka subjektu SetCar, asistenčná služba, čo činí v označenom vyhotovení Zmluvy o postúpení pohľadávky údaj dátumu uzatvorenia nečitateľným, avšak je nepochybné, že Zmluva o postúpení pohľadávky dátumom opatrená je. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky /č.l. 9/ postupca p. P. X. žalovanému oznámila postúpenie predmetnej pohľadávky subjektu SetCar, s.r.o., so sídlom Černík 386/4, Turany, IČO: 47 790 857 a zároveň učinila výzvu na jej úhradu na označené číslo účtu. Skutočnosť, že sa uvedené Oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do dispozičnej sféry

žalovaného, a teda že mu bolo doručené, v konaní sporná nebola a zároveň toto Oznámenie bolo spolu so žalobou a jej prílohami žalovanému v tomto konaní riadne doručené, ako vyplýva z č.l. 18. Vo všeobecnej rovine súd konštatuje, že postúpením pohľadávky dochádza ku zmene jedného zo subjektov záväzkového vzťahu, a to konkrétne ku zmene subjektu veriteľa. Voči dlžníkovi /v prejednávanej voči žalovanému/, je postúpenie právne účinné až doručením oznámenia postupcu o tom, že ku postúpeniu došlo. Realizáciou oznámenia o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi zo strany postupcu berie na seba postupca riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník svoj záväzok tretej osobe - postupníkovi označenému v oznámení o postúpení pohľadávky. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než ku zmene v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa /v tejto časti poukazuje súd na publikáciu: Fekete, I: Občiansky zákonník, 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 1509/. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo ku postúpeniu /tzv. notifikácia/ je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi /rovnaký záver vyplýva z rozsudku NS ČR sp.zn. 32Cdo/4511/2009 z 15.12.2011/. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť a existenciu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky postupník /rovnako R 119/2003 - Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk/. Práve vo väzbe na uvedené závery vyplývajúce z označených rozhodnutí a skutočnosť, že žalobca už v žalobe vo vzťahu ku svojej aktívnej vecnej legitimácii označoval uvedené Oznámenie o postúpení pohľadávky, vychádzal súd v prejednávanej veci záveru, že toto Oznámenie zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako postupcu v tomto konaní. Skutočnosť, že v Oznámení o postúpení pohľadávky je ako postupca označená organizačná zložka žalobcu, nevylučuje záver o naplnení účelu úpravy notifikačnej povinnosti postupcu podľa § 526 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Organizačná zložka žalobcu označená v Oznámení o postúpení pohľadávok nie je v súlade s úpravou § 21 Obchodného zákonníka subjektom práv a povinností, teda subjektom so samostatnou právnou subjektivitou, ale je len zložkou, prostredníctvom ktorej žalobca ako jej zriaďovateľ a samostatný subjekt práv a povinností vykonáva na území SR svoje podnikateľské aktivity. Plnenie záväzku dlžníkom organizačnej zložke žalobcu podľa jej označenia v Oznámení o postúpení je nevyhnutné považovať za plnenie dlžníka priamo žalobcovi ako postupníkovi. Na tomto mieste zdôrazňuje súd skutočnosti vyplývajúce z verejne dostupného obchodného registra týkajúce sa zápisu organizačnej zložky žalobcu tak, ako to vyplýva z č.l. 63 až 64, v zmysle ktorých je v obchodnom registri Okresného súdu Žilina zapísaná organizačná zložka: SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, Turany, IČO: 47 790 857, s údajom vedúceho organizačnej zložky p. L. Č. a s údajom zriaďovateľa, teda zahraničnej osoby: SETCAR s.r.o., so sídlom 816 Rychvald, Česká republika. Vo svetle týchto záverov súd vyhodnotil námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú. Rovnako ako irelevantnú k uvedeným záverom súdu založeným na primárnom konštatovaní preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka v tomto konaní na základe relevantného Oznámenia postupcu dlžníkovi, hodnotí súd skutočnosť následného uzatvorenia Dodatku č. 1 ku Zmluve o postúpení pohľadávok po vznesení procesnej obrany žalovaného /č.l. 67/. Pre úplnosť odôvodnenia v tejto časti však súd považuje za žiaduce uviesť svoj hodnotiaci záver k právnemu úkonu Dodatku č. 1 ku Zmluve o postúpení pohľadávok, tak ako bol tento predložený na pojednávaní dňa 31.1.2017 právnou zástupkyňou žalobcu. Pri zohľadnení obsahu písomného vyhotovenia Zmluvy o postúpení pohľadávky /č.l. 16/ a obsahu Dodatku č. 1 k tejto Zmluve, ako aj pri súčasnom zohľadnení hmotno-právnej požiadavky na formu právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je konajúci súd toho názoru, že tieto právne úkony vo svojom komplexe predstavujú platný hmotno-právny základ pre záver o nadobudnutí postúpenej pohľadávky žalobcom ako postupníkom na základe tejto Zmluvy o postúpení pohľadávok v znení jej Dodatku.

27.Po skonštatovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní sa súd zaoberal hodnotením zvyšnej časti procesnej obrany žalovaného. Primárne súd na tomto mieste poukazuje na preukázanú skutočnosť úhrady sumy 572,- EUR vykonanej podľa faktúry č. 20140105 za prenájom vozidla subjektom poškodenej p. P. X. v prospech SETCAR s.r.o. - organizačná zložka, IČO: 47 790 857, ktorou skutočnosťou je preukázané odčerpanie finančných prostriedkov, a teda majetkových hodnôt poškodenej v uvedenom rozsahu a tým je zároveň ako nedôvodná hodnotená obrana žalovaného o nepreukázaní úhrady predmetnej faktúry. Z čestného prehlásenia, tak ako je toto v spise na č.l. 5

poškodenej a z listinného dôkazu - vyjadrenia sa poškodenej podľa č.l. 33, pri absencii konkrétnej a efektívnej námietky žalovaného vo vzťahu k týmto listinným dôkazom vyplýva, že poškodená p. P. X. bola v dôsledku poistnej udalosti nútená z dôvodu dochádzania do zamestnania a výkonu podnikateľskej činnosti, pri ktorej sa bez auta nezaobíde, požičať si iné motorové vozidlo. K uvedenému postupu bola poškodená donútená v dôsledku právnej skutočnosti poistnej udalosti a pri absencii poistnej udalosti by k tomuto postupu vôbec nemusela pristúpiť. Túto skutkovú okolnosť vníma súd ako určujúcu pri hodnotení procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal nepreukázanie nevyhnutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla a neopodstatnenosť vymáhanej pohľadávky vo vyčíslenej výške. Pokiaľ žalovaný v konaní túto procesnú obranu uvádzal, ťažilo ho v súlade s Článkom 8 dôkazné bremeno jej preukázania. Procesná obrana žalovaného v časti namietania nepreukázania nevyhnutnosti riešenia situácie na strane poškodenej prenájmom náhradného motorového vozidla I. je v celom rozsahu vyvrátená označenými listinnými dôkazmi - vyjadreniami sa poškodenej podľa č.l. 5 a 33, ktoré žalovaný konkrétne a efektívne nespochybnil a nevyvrátil. V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že nehodnotí ako relevantnú len prípadnú existenciu alternatívnych možností pokrytia doby realizácie opravy poškodeného motorového vozidla, riešiacich situáciu poškodenej, a to napríklad využitie prostriedkov hromadnej dopravy alebo taxíka a podobne, práve vo vzťahu ku skutočnosti, že sa poškodená dostala do uvedenej situácie nezávisle na jej vôli. Že by bolo na mieste od poškodenej požadovať riešenie situácie, ktorá na jej strane vznikla v dôsledku poistnej udalosti inak, ako prenajatím si náhradného motorového vozidla, mal v tomto konaní preukázať žalovaný, ktorý si však túto dôkaznú povinnosť nesplnil a uvedená časť procesnej obrany žalovaného zostala výlučne len v rovine nepreukázaného tvrdenia. V uvedenom duchu hodnotí súd i závery vyplývajúce z rozhodnutí, na ktoré žalovaný v rámci procesnej obrany poukázal. Pokiaľ si poškodená za čas opravy prenajala motorové vozidlo podobnej triedy /poškodené vozidlo bolo vozidlo I. P. a poškodená si prenajala motorové vozidlo I./, nie je možné takéto konanie hodnotiť ako neodôvodnené ťaženie zo vzniknutej situácie zo strany poškodenej. Pokiaľ vo vzťahu k rozsahu dĺžky, času a výške nájomného žalovaný namietal ich neprimeranosť, i v tejto časti ho ťažilo dôkazné bremeno takúto procesnú obranu preukázať. Z dôkazov, ktoré žalovaný v tomto smere označil a predložil súdu - internetová rešerš, ktorá je v spise na č.l. 23 až 25, po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 191 ods. 1 nevyplýva jednoznačný, spoľahlivý a konkrétny záver o dôvodnosti /skutkovej a právnej dôvodnosti/ postupu žalovaného pri ustálení rozsahu nákladov na použitie náhradného vozidla práve a len za 8 dní pri sadzbe 26,- EUR za deň, teda celkom vo výške 208,- EUR. Ak žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť plnení servisu z hľadiska trvania opravy s poistnou udalosťou, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného toto tvrdenie nielen v rámci povinnosti tvrdenia uviesť, ale aj preukázať a žalovaný v tomto smere žiadne dôkazné návrhy neoznačil. Rovnaký záver súd uvádza ku tvrdeniu žalovaného vo vzťahu k výstupu výrobcu daného typu vozidla pri jeho oprave v rozsahu poškodenia poistnou udalosťou 12,55 normohodiny, čo predstavuje tri dni. Vo všeobecnej rovine súd zdôrazňuje, že uvedená argumentácia žalovaného v rámci jeho procesnej obrany vedená výlučne v rovine tvrdenia alebo nedostatočne alebo nepreukázaného tvrdenia nezakladá presun dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti uplatnenia pohľadávky za stavu, keď túto dôvodnosť žalobca preukázal predloženou nájomnou zmluvou na prenájom náhradného motorového vozidla, fakturáciou nájomného s presnou špecifikáciou sadzby a doby a dokladom o úhrade tejto faktúry zo strany poškodeného, ktoré dôkazy po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 v spojení s Článkom 15 vedú k záveru súdu o dôvodnosti žalovanej pohľadávky.

28.Vo vzťahu k zmene technickej hodnoty vozidla odpočítanej od nákladov na použitie náhradného vozidla pri likvidácii poistnej udalosti v sume 6,36 EUR, súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v súlade s úpravou § 220 ods. 2 poukazuje vo vzťahu k otázke posudzovania odpočtu zmenenej technickej hodnoty vozidla - amortizácie / ktorý obsah pojmu zmenená technická hodnota vozidla korešpondujúci obsahu pojmu amortizácia v konaní medzi stranami sporný nebol/ pri likvidácii poistných udalostí, na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp.zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013, podľa ktorých: V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby sa obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou /dopravnou nehodou/ a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca nútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j. že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzky- schopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by

bolo porušením zásady neminem leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle Článku 46 Ústavy SR a Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z citovaných záverov označeného rozsudku NS SR vyplýva v pomeroch tejto prejednávanej veci záver, že žalovaný nepostupoval správne, ak pri likvidácii poistnej udalosti odpočítal od nákladov na použitie náhradného vozidla i zmenenú technickú hodnotu vozidla vo výške 6,36 EUR. Zároveň súd zdôrazňuje, že k tomuto postupu žalovaného pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti žalovaný v tomto konaní ani neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany /skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy/, ktorými by preukázal dôvodnosť takéhoto postupu. V nadväznosti na to mala byť predmetná poistná udalosť žalovaným likvidovaná pri ustálení plnenia žalovaného vo výške, ktorá by zohľadnila ako dôvodné náklady na nájom náhradného vozidla náklady vo výške 572,- EUR a ako odpočítateľnú položku sumu 4,24 EUR z titulu pevných prevádzkových nákladov, čo pri zohľadnení ustáleného poistného plnenia vo výške 197,40 EUR zakladá dôvodnosť uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky v sume 370,36 EUR. Pohľadávka v tejto výške bola žalobcovi priznaná v rozhodnutí súdu ako uplatnená skutkovo a právne dôvodne podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2, písm.b Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy Občianskeho zákonníka, teda § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe výsledkov vykonaného dokazovania, v rámci ktorých súd dôkazy v tejto veci vykonané hodnotil podľa § 191 ods. 1 skonštatujúc splnenie všetkých hmotno-právnych podmienok vzniku práva na náhradu škody na strane žalobcu /porušenia právnej povinnosti, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a vznikom škody v uplatnenej výške/. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. V tejto časti zohľadnil súd skutočnosť vzniku pohľadávky na náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodenou, ktorá poškodená vystupovala v statuse fyzickej osoby - občana /iný status poškodenej spoľahlivo v konaní preukázaný nebol, nakoľko síce z verejne dostupného živnostenského registra vyplýva, že táto v čase vzniku poistnej udalosti bola podnikateľkou - fyzickou osobou, avšak v listinných dôkazov oboznámených vo veci: Zmluva o postúpení pohľadávky, Dodatok k tejto zmluve, Oznámenie o postúpení pohľadávky, z dokladu o platbe faktúry za nájom a ani z Nájomnej zmluvy nevyplýva, že by poškodená pri týchto úkonoch vystupovala ako podnikateľka, a teda že by jej škoda vznikla v priamej súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou/, čím je odôvodnená aplikácia hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka vo vzťahu k príslušenstvu z titulu úroku z omeškania / postúpením pohľadávky sa povaha pohľadávky nezmenila/. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania 8,05% ročne. Na základe hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka, a to konkrétne z úpravy § 563 Občianskeho zákonníka postupoval súd aj pri ustálení dôvodného momentu vzniku omeškania sa žalovaného skonštatujúc, že s ohľadom na povahu uplatnenej pohľadávky, ktorá predstavovala právo žalobcu na náhradu škody a nie samotné poistné plnenie, nebol priestor pre posudzovanie vzniku omeškania podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z.. V nadväznosti na to a pri absencii preukázania inej výzvy žalobcu alebo jeho právneho predchodcu adresovanej žalovanému na zaplatenie škody vychádzal súd zo záveru o dôvodnom momente vzniku omeškania sa žalovaného so splnením peňažnej pohľadávky, ktorá bola predmetom tohto konania dňom 1.7.2016 , teda dňom nasledujúcim potom, ako žalovanému bola doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe podľa uznesenia č.k. 19 Cb 80/2016-17. Vo zvyšnej časti, teda pokiaľ ide o 1% sadzby úroku z omeškania ročne za čas od 1.7.2016 do zaplatenia a tiež pokiaľ ide o úrok z omeškania 9,05% ročne za čas od 15.11.2014 do 30.6.2016, všetko pri základe vo výške žalovanej istiny, rozhodol súd o zamietnutí žaloby. Právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bolo žalobcovi priznané podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka pri zohľadnení skutočnosti uplatnenia žalovanej pohľadávky už žalobcom ako podnikateľským subjektom.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Žaloba bola čiastočne zamietnutá pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú sadzbu úroku z omeškania 1 % ročne zo žalovanej istiny za čas od 1.7.2016 až do zaplatenia a 9,05 % úrok z omeškania ročne zo žalovanej istiny od 15.11.2014 do 30.6.2016, ktorá časť predstavuje neúspech žalobcu v konaní. Pomerom pohľadávky žalobou uplatnenej /s vyčíslením úroku z omeškania k momentu meritórneho rozhodnutia/ a pohľadávky priznanej ako skutkovo a právne dôvodnej v rozhodnutí súdu /rovnako pri vyčíslení úroku z omeškania k momentu meritórneho rozhodnutia/, dospel súd k vyjadreniu úspechu žalobcu v konaní, ktorý zodpovedá 87,25%-tám, jeho neúspech, ktorý zodpovedá 12,75%-tám a k vyjadreniu čistého úspechu žalobcu v konaní, ktorý zodpovedá 74,50%-tám, v ktorom rozsahu súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania žalobcu bude podľa § 262 ods. 2 rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).