Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23P/88/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

P. F., K.. XX.X.XXXX,

zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov : matky O. F., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., t.č. bytom G. K. O. D. V., T.. Č.A. U. XX, Q. a otca P. S., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, R. O. K. O., maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku, takto

rozhodol:

I. Otec P. S., K.. XX.X.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletým synom P. F., K.. XX.X.XXXX každý nepárny víkend v sobotu v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod., a to vždy za prítomnosti matky O. F., K.. XX.X.XXXX.

II. Otec si maloleté dieťa prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho aj v stanovenom čase v mieste bydliska matky odovzdá.

III. Matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom riadne pripraviť a styk otca s maloletým umožniť.

IV. Rodičia sú povinní v prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si túto skutočnosť navzájom, najneskôr 48 hodín pred začatím styku, inak bezprostredne po vzniku takejto skutočnosti.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/9/2016-29 zo dňa 18.4.2016, právoplatný dňa 2.5.2016, a to v časti úpravy styku otca s maloletým synom P. F.. VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.

Otec mal. dieťaťa P. F., K.. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným Okresnému súdu Partizánske dňa 26.8.2016 domáhal, aby súd rozhodol o zmene úpravy styku s mal. synom, nakoľko matka sa nachádza v novom mieste bydliska R. G. O.P., Z. XX, Q.. Styk by chcel upraviť každú sobotu v čase od 11.00 hod. do 14.00 hod. bez prítomnosti matky. Uviedol, že svoje vyživovacie povinnosti si riadne plní a chce aj osobne vplývať na formovanie osobnosti a podieľať sa na výchove dieťaťa.

2.

Uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. 5P/5/2016-6 zo dňa 9.9.2016 právoplatným dňa 1.11.2016 bola podľa § 112 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“ ) prenesená miestna príslušnosť na Okresný súd Martin, v obvode ktorého maloleté dieťa býva.

3.

Uznesením č.k. 23P/88/2016-18 zo dňa 5.12.2016 súd maloletému pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.

4.

Na pojednávania sa neustanovil otec P. S., hoci bol riadne a včas predvolaný. V prípade prvého pojednávania dňa 23.1.2017 neprevzal zásielku v odbernej lehote na adrese trvalého pobytu evidovanej v registri obyvateľov SR, čím došlo k tzv. náhradnému doručeniu v zmysle § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ). V prípade druhého pojednávania dňa 27.2.2017 otec svoju neúčasť vopred ospravedlnil prostredníctvom e-mailu ( č.l. 33 spisu ), pričom nenavrhol odročenie pojednávania, ale požiadal o pojednávanie v jeho neprítomnosti. Kolízny opatrovník sa taktiež na pojednávania neustanovil, pričom svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 180 v spojení s § 31 a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v neprítomnosti otca i kolízneho opatrovníka, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

5.

Matka na pojednávaniach vypovedala, že spolu s mal. synom P. a mal. dcérou P. F. bývajú v G. O., a to od mesiaca jún 2016. Od tej doby ako tam býva sa otec za maloletým dostavil iba jeden krát v mesiaci november. Bolo to cez víkend, kde bol s maloletým hodinu. Toho času s otcom dieťaťa komunikovala cez facebook, takže o pojednávaní vie, ale sa vyjadril, že nepríde. Výživné predtým platil, no od decembra neplatí a vyjadril sa, že si bude podávať návrh na zníženie výživného. Stretávanie otca s maloletým nefungovalo ani predtým, pokým nebývali v G. O., nakoľko otec napr. v stredu, keď mal styk od 10. do 11. hodiny, chodil poobede o jednej, takže mu už maloletého nebola povinná odovzdať. Potom sa zas chodil sťažovať na sociálku, že mu ho nechce dávať. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že od predchádzajúceho pojednávania s otcom dieťaťa nebola vôbec v žiadnom kontakte. Výživné jej neplatí. Zatiaľ na neho trestné oznámenie nepodávala, avšak to zvažuje. U nej k zmene pomerov nedošlo, býva stále v G. O., kde jej bola predĺžená zmluva. Ako vypovedala už predtým, otec bol za maloletým naposledy začiatkom novembra. Stretnutie mu umožnila. Bolo to od piatku do nedele s tým, že boli vtedy na ubytovni. V stretnutiach so synom mu nebránila, ani nebráni. Sám však nechodí. K prečítanej správe kolíznej opatrovníčky ohľadne jej správania, porušovania domového poriadku v G. R. O. sa vyjadrila, že sa to už zlepšilo. Zo začiatku si tam nevedela zvyknúť. Ako vyplýva i z predložených dokladov, zmluva jej bola predĺžená. Čo sa týka úpravy styku, navrhovala by tento upraviť napr. každú druhú - nepárnu sobotu, a to poobede v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod., nakoľko maloletý ešte približne do 12. až 14. hodiny spáva. Určite by nesúhlasila so stretnutiami bez jej prítomnosti, ani nevie, či by maloletý s otcom sám bez nej išiel. Navrhuje preto ponechať styk za jej prítomnosti. Nesúhlasí so stretávaním bez jej prítomnosti i z toho dôvodu, že otec bol tiež v minulosti trestne stíhaný a odsúdený. Má strach, aby sa niečo nestalo. Úpravu styku v stredu navrhuje vypustiť, keďže ani doteraz otec tento styk nevyužíval. Za maloletým nechodí. Čo sa týka miesta stretávania, navrhuje, aby si otec maloletého preberal v mieste jej bydliska, aj ho potom v mieste jej bydliska odovzdal. Zároveň žiada, aby mu bola uložená povinnosť vždy vopred oznámiť, či príde alebo nepríde.

6.

Z písomne podaných správ kolíznej opatrovníčky súd zistil, že matka O. F. a jej mal. deti P. F., K.. XX.X.XXXX U. P. F., K.. X.X.XXXX bývajú od 22.6.2016 v G. K. O. D. V., T.. Č. U., Q. - G. R. G. O., W. W. Z. XX, Q.. Do zariadenia prišli v sprievode pracovníčky V. D. K. B. V.. Matka a jej deti žili asi 2 roky v spoločnej domácnosti s otcom mal. P., P. S.. V rodine boli časté hádky, ktoré končili fyzickým aj psychickým násilím. Mal. deti boli svedkom násilia páchanom na matke. Otec dieťaťa telefonicky kontaktoval pracovníkov zariadenia a domáhal sa stretnutia so synom, pričom mu bolo vysvetlené, že počas pobytu matky v zariadení stretnutie nebude možné, nakoľko to bezpečnostné opatrenia neumožňujú. V správe zo dňa 13.12.2016 sa uvádza, že klientka je výbušná, často býva nervózna, je vzťahovačná a často vyvoláva hádky medzi klientkami. Po upokojení je spolupracujúca, uvedomuje si svoju povahu, snaží sa nájsť nejaké riešenie. Často je dôvodom nervozity vysoká chorobnosť mal. detí. Matka o mal. deti prejavuje záujem, spolupracuje s odborníkmi zariadenia. Pracujú na rozvoji

rodičovských zručností matky i na rozvoji motoriky, reči a osvojení si hygienických návykov u mal. detí. Zo správy ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 11.1.2017 vyplynulo, že otec P. S. sa nezdržiava na adrese svojho trvalého bydliska približne 9 mesiacov, ale má bývať u brata X. S. na adrese T.. S. K. XXX/XX, O. K. O.. Dňa 10. Januára sa otec na predvolanie dostavil na orgán SPODaSK, kde uviedol, že na návrhu vo veci zmeny úpravy styku trvá. Styk teda žiada upraviť jeden deň v týždni na dobu troch hodín bez prítomnosti matky, kde by si maloletého prevzal v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho matke do miesta bydliska vrátil späť. Otec je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou a nepoberá žiadne sociálne dávky.

7.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky; prešetrením rodinných a sociálnych pomerov účastníkov prostredníctvom kolízneho opatrovníka a dožiadania ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou; prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojených spisov OS Partizánske sp. zn. 2P/48/2016, 1P/9/2016.

8.

Podľa článku V Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1, 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia ( § 28 ods. 2 Zákona o rodine ), ktorí sú si pri ich výkone rovní. Súčasťou výkonu rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Pokiaľ rodičia maloletého spolu nežijú, súd upraví rozsudkom výkon ich rodičovských práv a povinností resp. schváli rodičovskú dohodu. Súčasťou takéhoto rozhodnutia bude obvykle aj úprava styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Zásadnejšie obmedzenie či zákaz styku rodiča s mal. dieťaťom možno uskutočniť len pokiaľ sú na to vážne dôvody a zároveň je to v záujme mal. dieťaťa. Právo na stretávanie oboch rodičov s mal. dieťaťom upravuje aj Dohovor o právach dieťaťa, kde podľa článku 9 ods. 3, zmluvné štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Ako vyplýva z ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine, zákon na prvom mieste dáva možnosť rodičom dohodnúť sa na úprave styku s mal. dieťaťom, ktorá dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode ( resp. rozhodnutia podľa § 36 ods. 1 ZR ). Súd takúto

dohodu schváli pokiaľ nie je v rozpore so záujmom mal. dieťaťa. Pokiaľ sa však rodičia nedohodnú, o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom rozhodne súd ( § 25 ods. 2 ZR ). Základné kritériá, ktoré súd zohľadňuje pri posudzovaní najlepšieho záujmu mal. dieťaťa sú vymedzené v článku V Zákone o rodine, pričom sa jedná o výpočet nehierarchický a neúplný ( demonštratívny ).

10.

Súd mal preukázané, že rodičia maloletého nie sú, ani neboli manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/48/2015-48 zo dňa 9.9.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/80/2015 zo dňa 11.2.2016, právoplatným dňa 4.4.2016 bol mal. P. F., K.. XX.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi bola uložená povinnosť platiť na maloletého výživné vo výške 65,-Eur mesačne, počnúc od 9.9.2015, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Týmto rozsudkom styk otca s maloletým upravený nebol. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/9/2016-29 zo dňa 18.4.2016, právoplatným dňa 2.5.2016 bola schválená rodičovská dohoda o úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. P. F. každý týždeň v mesiaci v stredu v čase od 10.00 hod. do 11.00 hod. a každý nepárny víkend v sobotu v čase od 15.00 hod. do 16.30 hod., vždy za prítomnosti matky. Matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom pripraviť a dieťa mu odovzdať a otec je oprávnený si mal. dieťa preberať a odovzdávať v mieste bydliska maloletého. V čase rozhodovania súdu bývala matka s maloletým v V.K. a otec v R. Y.. Vzťahy medzi rodičmi počas vzájomného spolužitia boli narušené, konfliktné a ich sociálne pomery boli nepriaznivé. Matka s mal. P. a mal. P. F., K.. X.X.XXXX odišla v mesiaci jún 2016 za asistencie pracovníkov V. D. K., V. do K. O. R. O.P. B. Q.. Podľa informácií od matky, ktoré poskytla V. D. K. vzniklo podozrenie o psychickom i fyzickom násilí, ktorého sa mal otec dopúšťať voči matke. Zo strany poradenského centra bolo na otca podané i trestné oznámenie na OR PZ Partizánske, kde bolo následne začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Ku vzneseniu obvinenia v tomto čase nedošlo. Matka si dňa 1.7.2016 podávala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze styku otca s maloletým, ktorý bol však uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/67/2016-35 zo dňa 21.7.2016, právoplatným dňa 12.8.2016 zamietnutý ako nedôvodný. V predmetnom spise sp. zn. 2P/67/2016 je pripojený aj odpis registra trestov ( č.l. 34 ), podľa ktorého bol otec doposiaľ 5-krát súdne postihnutý, pričom bol uznaný vinným za trestné činy pytliactva podľa § 181d ods. 1 Tr. zák., krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zákona ( vo všetkých prípadoch Tr. zákon č. 140/1961 Zb. účinný do 31.12.2005 ). Všetky odsúdenia má zahladené, pričom posledné je z roku 2004. Ako vyplynulo zo správy ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, otec je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 4.1.2016 a nepoberá žiadne dávky. Toho času býva u brata v O. K. O.. Matka s mal. deťmi býva stále v G. K. O. D. V., T.. Č. U., Q.. Jedná sa o bývanie, ktoré jej bolo poskytnuté formou sociálnej služby, na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, uzavretej s poskytovateľom R. G. O., W. W. Z. XX, Q.. V súčasnosti jej bola predĺžená zmluva v zmysle dodatku č. 2 do 14.6.2017. V zariadení platí úhradu sociálnej služby v celkovej výške 252,- Eur, v čom je zahrnutá aj strava. 11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že návrh otca na zmenu úpravy styku s mal. dieťaťom je čiastočne dôvodný. Úprava styku bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/9/2016 v rozsahu každý týždeň v mesiaci v stredu v čase od 10.00 hod. do 11.00 hod. a každý nepárny víkend v sobotu v čase od 15.00 hod. do 16.30 hod., za prítomnosti matky. Hoci styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený v pomerne úzkom rozsahu, z výpovede matky vyplynulo, že skutočná realizácia styku je nepravidelná a len príležitostná. Matka uviedla, že otec bol za maloletým naposledy v mesiaci november 2016, kedy prišiel do Q. na víkend, no s dieťaťom bol len krátko. Od decembra neplatí ani výživné. Súhlasila s tým, aby bol zrušený styk na jednu hodinu každý týždeň v stredu, nakoľko to otec i tak nevyužíval. Taktiež sa vyjadrila, že súhlasí s úpravou styku v sobotu na tri hodiny, avšak nie každý týždeň, ale každý druhý týždeň a nie v čase d 11.00 hod. do 14.00 hod. ako navrhoval otec, ale v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod., nakoľko maloletý zvykne ešte približne do 12. až 14. hodiny spávať. Styk navrhla ponechať iba za svojej prítomnosti.

12.

Pri úprave styku otca s mal. dieťaťom musel súd na jednej strane zohľadňovať právo otca podieľať sa na výchove dieťaťa a na druhej strane stretávanie upraviť tak, aby zodpovedalo záujmom maloletého ako i pomerom oboch rodičov. Súd stretávanie otca upravil v rozsahu každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod., a to vždy za prítomnosti matky O. F.. Takáto úprava styku je podľa

záveru súdu primeraná s ohľadom na nízky vek dieťaťa, ktoré ešte potrebuje bezprostredný fyzický kontakt s matkou. Dieťa v takto nízkom veku musí mať tiež zabezpečený pravidelný denný režim spánku, stravovania, hygieny a pod.. Doposiaľ bol maloletý s otcom iba zriedkavo, takže na neho nie je zvyknutý. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je vzdialenosť miesta bydliska rodičov, keď otec na jednej strane žiada o styk každý týždeň, avšak zjavne nemá finančné prostriedky na to, aby do Q. pravidelne za maloletým cestoval, keďže sa nedostavil ani na pojednávanie, určené výživné dlhšiu dobu neplatí, je vyše roka nezamestnaný, nemá žiadne preukázateľné príjmy ani stabilnejšie bývanie. Otec sa podľa matky na stanovené termíny styku ani predtým riadne nedostavoval, pričom jej vopred neoznámi či príde alebo nepríde. Takto matku i mal. dieťa neprimerane obmedzuje, nakoľko musí byť s maloletým pripravená v mieste svojho bydliska, namiesto čoho by mohli tento čas tráviť účelnejšie. Úprava styku ako ju navrhol otec t.j. každý týždeň v sobotu by znevýhodňovala matku pri výkone rodičovských práv, pretože by nemohla stráviť žiaden nepretržitý víkend s dieťaťom. Za súčasného stavu podľa súdu širšia úprava stretávania otca s maloletým príp. stretávanie bez prítomnosti matky nezodpovedá záujmu mal. dieťaťa. Matka s maloletými prišli do zariadenia poskytujúceho núdzové bývanie jednak z dôvodov nepriaznivej rodinnej a sociálnej situácie v mieste jej posledného bydliska u svojich rodičov, ako i z dôvodu značne konfliktných a vyhrotených vzťahov s otcom dieťaťa P. S.. Ako súd uviedol v odseku 10/ odôvodnenia, existovali tu viaceré indície, že otec sa voči matke dopúšťal i psychického a fyzického násilia počas ich spolužitia, čoho svedkami boli i maloletí. Navyše styk v zariadení núdzového bývania nie je možný a preto si otec musí zabezpečiť vhodné miesto na stretnutia s maloletým, keďže tu nemá bydlisko. Čo sa týka osoby otca, nemožno pritom opomenúť skutočnosť, že sa v minulosti dopustil viacerých trestných činov a bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody. Je potom celkom prirodzené, že matka má obavu, pokiaľ by styk otca s maloletým mal prebiehať bez jej prítomnosti. Súd preto ponechal úpravu styku otca s mal. P. i naďalej len za prítomnosti matky, čomu zodpovedá povinnosť otca rešpektovať prítomnosť matky pri jeho stretnutiach s dieťaťom. 13. Vzhľadom na pomery na strane oboch rodičov si bude otec maloletého preberať a odovzdávať v mieste bydliska matky s tým, že matka je povinná mal. dieťa na stretnutia s otcom pripraviť a styk umožniť. Súd obom rodičom uložil povinnosť v prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si túto skutočnosť navzájom, najneskôr 48 hodín pred začatím styku, inak bezprostredne po vzniku takejto skutočnosti.

14.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. .