Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Csp/77/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. G. Č.. XX, XXX XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: STEHURA & partners, v.o.s., advokátskou kanceláriou so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: Y. K. M.. N.., N. N.Í. N. A. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.10.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, j e n e p l a t n á .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.10.2016 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.11.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ako neprijateľnej zmluvnej podmienky spôsobujúcej nerovnováhu v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Z tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe zdôvodňujúcich uplatnený nárok vyplýva najmä, že dňa 17.11.2015 žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. H. na sumu 1.000,- Eur. So žalovaným musel uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli pripravené žalovaným vopred na príslušnom formulári a túto dohodu nemohol odmietnuť. Súdu predložil listiny - zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy. V právnej argumentácii poukázal žalobca najmä na ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ako aj ustálenú judikatúru, podľa ktorej systém ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom služby nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ už v čase vzniku právneho vzťahu je nútený uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom nepodliehajúcim nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ je vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Poukázal aj na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX, XXX, XXX, kde pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z

dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Je zrejmé, že žalovaný prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy sa môže domôcť vymoženia aj nárokov, na ktoré nemá žiaden nárok. Ak by žalovaný nedisponoval predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, musel by svoj nárok uplatniť na súdu, kde by bol s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešný. Žalovaný vedomý si tejto skutočnosti uplatňuje svoj nárok bez súdnej kontroly, a to na základe súkromného inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje žalovanému siahnuť na jeho majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcu, pričom je povinný sa takému konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Zrážky z jeho mzdy sa tak vykonávajú na plnenia, na ktoré nemá žalovaný nárok, nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto je v zmysle § 11 ods. 1 cit. zák. považovaná za bezúročnú a bez poplatkovú. Z jednotlivých cit. zák. ustanovení v argumentácii žalobcu v spojení s § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky.

2. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. H. zo dňa 17.11.2015, na základe ktorého bol poskytnutý žalobcovi úver vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 13 mesačných splátkach, pri výške mesačnej splátky: prvé tri splátky po 5,- Eur, ďalších 10 splátok po 127,50 Eur, oznámenej výške RPMN 50,22 %, priemernej RPMN 29,89 %, úrokovej sadzbe 20 % z istiny, servisnom poplatku 9 % z istiny (úrok a servisný poplatok je odplatou veriteľa) a celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť v sume 1.290,- Eur mal súd preukázaný základ právneho vzťahu medzi stranami sporu. Súčasne dňa 17.11.2015 bola uzavretá medzi nimi aj dohoda o zrážkach zo mzdy ako samostatný dokument. S poukazom na dátum podpisu jednotlivých zmluvných strán hlavného dokumentu - úverovej zmluvy ako aj dohody o zrážkach zo mzdy, účastníkmi týchto zmluvných dokumentov dňa 17.11.2015 je zrejmé, že tieto boli podpisované súčasne. V bode I. dohody o zrážkach zo mzdy je špecifikovaná pohľadávka veriteľa zmluvou o spotrebiteľskom úvere a uvedením jej výšky 1.290,- Eur a súčasne obsahuje súhlas dlžníka so zrážkami z jeho mzdy, pričom má ísť o pravidelné mesačné zrážky v najvyššej možnej zákonnej výške, najmenej vo výške 127,50 Eur. V bode II. je súhlas dlžníka s platnosťou tejto dohody aj pre prípadných ďalších jeho zamestnávateľov, jeho záväzok bezodkladne po nástupe do nového zamestnania vyrozumieť nového zamestnávateľa o tejto dohode, čestné prehlásenie dlžníka, že bol poučený o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a mal možnosť ju odmietnuť.

3. Žalovaný sa k predmetnej žalobe nevyjadril, hoci mu bola žaloba, poučenie a výzva doručené dňa 08.11.2016 (č.l. 8). Nezúčastnil sa ani pojednávaní v dňoch 24.01. a 24.02.2017 v predmetnej veci, hoci predvolania na pojednávania mu boli doručené riadne a včas dňa 03.01. a 30.01.2017 (č.l. 9, 16). Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného na podklade listinných dôkazných prostriedkov a tvrdení predložených žalobcom. Súd vzhľadom na procesné správanie žalovaného konštatuje, že žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré týmto sa považujú za nesporné.

4. Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalobcu zotrval na všetkých vo veci doteraz uplatnených argumentoch. Na prvom pojednávaní upozornil na chybu v písaní, pri označení žalovaného (vznikla pri kopírovaní žaloby). Tento nedostatok súčasne opravil predložením výpisu z obchodného registra na žalovaného. Súd pri procesných úkonoch smerujúcich k príprave pojednávania automaticky ako pri strane sporu opakujúcej sa v spotrebiteľských sporoch tieto úkony doručoval na správnu adresu žalovaného, a údaje na každej doručenke zodpovedajú identifikačným údajom žalovaného (tento formálny nedostatok si nevšimol). Uvedený nedostatok v označení žalovaného z formálnej stránky bol odstránení priamo na pojednávaní, súd túto opravu akceptoval, a tak uvedený formálny nedostatok na priebeh konania nemal žiadny vplyv. Analogicky by takáto oprava zodpovedala výzve súdu na opravu zrejmej nesprávnosti. K veci splnomocnený zástupca žalobcu zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulár, ktorého znenie je vopred pripravené zo strany žalovaného ako poskytovateľa úveru, zamestnávateľ jeho žiadosť musel akceptovať a začať vykonávať zrážky zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy

nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Umožňuje postihnúť majetok dlžníka aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo na plnenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými predpismi na ochranu spotrebiteľa, resp. o spotrebiteľských úveroch, a to bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.

5. V predmetnom konaní súd vykonal dokazovanie z listinných dôkazov predložených žalobcom, najmä dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z charakteru subjektov týchto zmlúv vyplýva, že medzi stranami sporu založili spotrebiteľský právny vzťah, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu nie je ani spornou. Rovnako nie je spor o uvedené zmluvy, ktoré boli predložené žalobcovi - spotrebiteľovi na podpis, ktorý mal prioritný záujem o získanie úveru. Na takto vzniknutý právny vzťah súd aplikoval predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskej zmluve - § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v spojení s § 551 dohody o zrážkach zo mzdy, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS).

6. Súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa neplatnou podľa § 53 ods. 1, 5 OZ.

7. Naliehavý právny záujem súd zdôvodňuje osobitosťou nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ktorá vzhľadom na všeobecne definovaný právny vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby je faktický nerovný, sa dostáva do roviny verejného záujmu. Ďalej v tomto smere poukazuje aj na argumentáciu žalobcu, ust. § 3 ods. 5 ZoOS, v intenciách ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa sa spotrebiteľ proti porušiteľovi môže na súde domáhať ochrany svojho práva.

8. Uvedený záver súdu nemôže zmeniť ani skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy je uzavretá vo forme osobitnej listiny, t.j. bolo uzavretá medzi stranami sporu písomne, je dostatočne určitá, pretože obsahuje podstatné náležitosti zákonom predpísané pre tento právny úkon podľa § 551

- identifikuje výšku veriteľovej pohľadávky a jej príslušenstvo, a výšku splátky, a v čase jej uzavretia tento zabezpečovací právny inštitút pre oblasť spotrebiteľských úverov bol prípustný za podmienok stanovených v § 5a ods. 1 písm. a) ZoOS účinného od 01.05.2014. Vzhľadom na špecifickosť poskytovanej ochrany spotrebiteľovi podľa názoru súdu, by predmetná dohoda ako prijateľné zmluvné dojednanie mala obsahovať strop zabezpečenej pohľadávky, t.j. najvyššie prípustnú výšku, do ktorej by mohol zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy, aby sa predišlo neprimeraným zásahom do majetkovej sféry dlžníka. Tento by mohol byť limitovaný výškou úverovej istiny, keďže prax ukazuje, že v tejto časti je vo väčšine prípadov nárok veriteľa dôvodný.

9. Uplatnenie inštitútu podľa § 551 je prejavom jednoznačne silnejšieho postavenia dodávateľa a s tým spojená jeho predvídateľnosť neplnenia si základných povinností dlžníka riadne a včas plniť svoj záväzok. Podnet na takéto zmluvné dojednanie dal dodávateľ služby predložením formulárovej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný ako dodávateľ služby s navrhovaným zabezpečením svojej pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepreukázal, že dostatočným spôsobom spotrebiteľa informoval, že poskytovaný úver je zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, a že dohoda nie je podmienkou poskytnutia úveru (keďže nebolo preukázané, že by bola spotrebiteľovi predložená aj iná možnosť) a o dôsledkoch z tejto dohody pre neho plynúcich tak, aby spotrebiteľ mohol vyhodnotiť aj takéto zmluvné dojednanie v súvislosti s ostatnými predkladanými podmienkami poskytovateľa úveru a na základe toho sa rozhodnúť. Silnejšie postavenie dodávateľa sa premietlo aj do obsahu predmetnej dohody: Dlžník nemal právo túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť - absentuje spôsob ukončenia tejto dohody do budúcnosti a v prípade zmeny zamestnávateľa ukladala dlžníkovi povinnosť predložiť dohodu ďalšiemu zamestnávateľovi, u ktorého budú na základe tejto dohody vykonávané zrážky zo mzdy (bod II. dohody). Vyhodnotením všetkých súvislostí - s dôrazom na formulárový typ zmluvy - viď bola vypisovaná len vo vybodkovaných poliach - aj vyhlásenie v bode II., 3. „... že bol poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a mal možnosť ju odmietnuť.“ súd vyhodnotil len ako formálne zadosťučinenie zákonnej úprave. Súd poukazuje aj na umiestnenie tohto vyhlásenia v zmluve ako poslednej vety, pričom len z pohľadu spotrebiteľa a zásad všeobecnej logiky, je zrejmé že práve poučenie o dôsledkoch tohto inštitútu

je vôbec najzásadnejšie pre rozhodnutie spotrebiteľa, či bude s takýmto zabezpečením pohľadávky veriteľa súhlasiť. Pričom súdu je známa aj prax poskytovateľov úverov, resp. ich sprostredkovateľov, že pri poskytnutí úveru dostane potenciálny záujemca bez ďalšieho na podpis listiny, ktoré je potrebné podpísať na to, aby bol úver poskytnutý.

10. Ľahšia vymožiteľnosť pohľadávky z pohľadu veriteľa sa dostáva tak do kolízie s možnosťou súdnej preskúmateľnosti právneho titulu, ktorý je podkladom pre uplatnenie tejto pohľadávky - spotrebiteľskej zmluvy a s tým spojenej reálnej hrozby neprimeraného, v často sa opakujúcich prípadoch neodôvodneného zásahu do majetkovej sféry dlžníka a jeho neschopnosť, nepripravenosť a vedomostná nedostatočnosť na takého zmluvné dojednanie reagovať, ovplyvniť jeho obsah, vyhodnotiť jeho dôležitosť a jeho právne dôsledky z neho plynúce.

11. Podľa názoru súdu za súčasnej právnej úpravy, prevenciou ako zabrániť takémuto následku s poukazom na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v danom právnom vzťahu, je obmedzenie zmluvnej voľnosti v tom smere, že aj predmetný zabezpečovací inštitút, ktorý dodávatelia finančných služieb v praxi bežne používajú je vzhľadom na jeho zneužívanie - zámerné vyhýbanie sa preskúmaniu zmlúv o spotrebiteľských úveroch, z ktorých vzniknuté pohľadávky zabezpečujú, tak ako je to súdu známe zo súdnej praxe pri rozhodovaní obdobných prípadoch, neprijateľný. Aj pri iných zabezpečovacích inštitútoch používaných v spotrebiteľských vzťahoch to bola práve súdna prax, ktorá bola podkladom pre ich legislatívnu úpravu vedúcich k ich zákazu (príkladom zabezpečovací prevod práva, zmenka), resp. sprísnenia zákonných podmienok ich používania.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 251 ods. 1 zákona č. 150/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 a žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala úspech v konaní v celom rozsahu priznal aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.