Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-26-2017.pdf
PDF · 106.31 KB
Case nature
Subarea
11Co/26/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, A. I., zastúpená Petrom Šumšalom, advokátom, Krasovského 13, Bratislava, proti žalovanému: MONTÉE, s.r.o., Mlynská 4629/2A, Dunajská Streda, IČO: 36 239 526, zastúpenému JUDr. Gejza Sidó, advokát, Malá 13, Dunajská Streda, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28. októbra 2016, č.k. 14C/212/2016-44, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému ako aj všetkým tretím osobám, aby sa zdržali vykonávania akýchkoľvek stavebných prác alebo pozemkových úprav vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných Mestom Dunajská Streda ako príslušným stavebným úradom a to konkrétne rozhodnutia č. 15618/3691/2015/033-KNA-004 zo dňa 24.07.2015, č. 6215/3857/2016/033-KNA/004 zo dňa 21.03.2016 a rozhodnutia č. 6246/3858/2016-033- KNA/003 zo dňa 21.03.2016. Zároveň žalobkyni uložil povinnosť v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na príslušnom súde žalobu o určenie, či realizáciou stavby dôjde k neprimeranému a neoprávnenému zásahu do súkromia a vlastníckeho práva žalobkyne proti žalovanému MONTÉE, s.r.o., Dunajská Streda. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že žalobkyňa sa domáhala návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 30.09.2016 nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby sa zdržal vykonávania akýchkoľvek stavebných prác, alebo pozemkových úprav vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných Mestom Dunajská Streda ako príslušným stavebným úradom a to z dôvodu, že je vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území A. I. zapísaných na LV č. XXX a to dom a priľahlé pozemky, záhrady. Žalovaný je stavebníkom stavby - polyfunkčný objekt a polyfunkčný objekt obj. SO 600 spevnené plochy a parkoviská, pričom stavba predstavuje štvorpodlažný polyfunkčný objekt s celkovou výškou dosahujúcou 19 metrov. Nakoľko rodinný dom žalobkyne sa nachádza na susednej parcele plánovanej stavby, bola účastníčkou stavebného konania, kde uplatnila námietky ohľadne výšky stavby, ktorá jej bude zasahovať do súkromia a negatívne vplývať na prípadnú cenu existujúcej nehnuteľnosti. Opakovane namietala okrem iného aj to, že stavba neprimeraným spôsobom zasahuje do ich občianskych práv, práva na súkromie a vlastníckeho práva, nakoľko je otočená takým smerom, že okná a balkóny smerujú priamo do záhrad a na dom. Namietala aj rozpor s územným plánom, so stavebným zákonom a projektovou dokumentáciou. Stavebný úrad však námietky odignoroval, vôbec o nich nerozhodoval, iba konštatoval, že stavebný zákon ani správny poriadok neobsahujú také ustanovenie, ktoré by definovali pocit súkromia a intimity a z toho dôvodu ich neposudzuje. Keďže žalovaný disponuje právoplatnými stavebnými povoleniami je nevyhnutnosťou vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že v prípade realizácie stavby v takom rozsahu ako je vydané stavebné povolenie by došlo k neprimeranému a neoprávnenému zásahu do
súkromia vlastníckeho práva žalobkyne. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, podľa ust. § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1. Po preskúmaní obsahu dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko existuje dôvodná obava, že realizáciou stavieb v zmysle právoplatných stavebných povolení vydaných stavebným úradom Dunajská Streda, dôjde k neprimeranému a neoprávnenému zásahu do súkromia a vlastníckeho práva žalobkyne. Vyhodnotiac skutočnosti uvádzané žalobkyňou súd má za to, že v danom prípade sú naplnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na skutočnosť, že nariadením neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd v zmysle ustanovenia § 336 CSP uložil žalobkyni povinnosť v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na príslušnom súde žalobu o určenie, či realizáciou stavby dôjde k neprimeranému a neoprávnenému zásahu do súkromia a vlastníckeho práva žalobkyne proti žalovanému MONTÉE, s.r.o., Dunajská Streda.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že návrh žalobkyne obchádza základné aspekty neodkladného opatrenia, pomery účastníkov uznesenie upravuje spôsobom, ktorý umožňuje vznik nezvratného stavu, čím je spojené vznik nenahraditeľnej škody na strane žalovaného. Už z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je celkom zrejmé, že žalovaný nezasahuje do práv žalobkyne, keďže stavebné práce vykonáva v súlade so zákonom na základe právoplatných stavebných povolení a žalovaný žalobkyni neznemožňuje predmetný nehnuteľný majetok užívať, nezabraňuje mu vo vstupe do nehnuteľností, ani iným spôsobom nenarúša výkon vlastníckych a iných práv žalobkyne. Žalobkyňa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia jedine z dôvodu, že výkon exekúcie môže byť ohrozený, čo je jedným z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie vyslovene sleduje len zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, žalobca však základné predpoklady a to osvedčenie, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, žiadnym spôsobom neodsvedčil. Napriek nerozumnému dôvodu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd sa vôbec nezaoberal závažnou otázkou primeranosti ujmy žalovaného, ktorá mu obmedzením vznikne. Súd nariadením neodkladného opatrenia spôsobí omeškanie žalovaného s dodaním stavby, blokuje dobrú predajnosť nehnuteľností, bytov a nebytových priestorov, poškodzuje dobré meno žalovaného, sťažuje možnosť získania bankového úveru na výstavbu predmetného polyfunkčného domu. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia vôbec nevenoval pozornosť nie že zvýšenú, ale žiadnu tomu, či nenakladaním s vecami a právami žalovaného nedochádza k zásahu do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Ďalej uviedol, že popiera skutkové tvrdenia žalobkyne prezentované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to osobitným vyjadrením k bodom návrhu. Územné konanie ako aj stavebné konanie prebiehalo v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, sp.zn. OU-TT-OVBP2-2015/029105/Ta zo dňa 12.10.2015, ako aj vyrozumením dozorujúceho prokurátora zo dňa 07.06.2015. Žalobkyňa namietala rozpor s územným plánom v miere zastavanosti. Plocha celého pozemku je 2244 m2, index zastavanosti vyjadruje maximálnu percentuálnu časť parcely, ktorú je možné zastavať v lokalite A15, a to je 60%, t.j. 1346 m2 stavba, polyfunkčný objekt je 711 m2, t.j. 32% a je to v súlade s platným územným plánom Mesta Dunajská Streda. Do zastavaných plôch sa nezapočítavajú spevnené plochy a komunikácie. Ďalej namietala vzdialenosť predmetnej stavby od jej pozemku, predmetná stavba polyfunkčného domu bola umiestnená v súlade s rozhodnutiami stavebných úradov, ktorými mesto povolilo uskutočnenie stavieb, teda stavba je umiestnená presne na vzdialenosť 4,30 metra, pričom ale existujúce oplotenie pozemku žalobkyne zasahuje cca 30 cm do pozemku žalovaného. Ďalej namietala, že stavebný úrad všetky jej námietky, aj ostatných účastníkov stavebného konania odignoroval. Stavebný úrad však odpovedal každému účastníkovi konania osobitne. Na odpoveď stavebného úradu účastníci konania nereagovali. Predmetné podanie účastníkov konania pod názvom „Odpoveď na oznámenie o začatí stavebného konania“ zo dňa 02.03.2016 stavebný úrad nekvalifikoval ako námietky účastníkov konania (ani sami to tak nenazvali). Ďalej v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa namietala, že k predmetnému projektu nebola vykonaná žiadna svetelná štúdia. Toto sa nezakladá na pravde, odborný svetelno-technický posudok bol vypracovaný Dr. Ing. S. I., PhD., pod č. 2015/02 zo dňa 30.06.2015, v ktorom bolo konštatované, že sa ostatné okolité susedné stavby z hľadiska svetelno-technického neriešili, nakoľko sú umiestnené z južnej strany navrhovaného objektu a vzhľadom na ich odstupovú vzdialenosť a výšky hrebeňa objektov sú z hľadiska svetelno-technického posúdenia irelevantné. Ďalej namietala, že
predmetné územné rozhodnutie o umiestnení stavby bolo v rozpore s regulatívmi funkčného využitia stanovené územným plánom mesta z dôvodov, že nie sú vylúčené priame ani nepriame negatívne vplyvy na susedné pozemky a nie je vypracovaný územný plán zóny. Priame a nepriame negatívne vplyvy na susedné pozemky však boli predmetom posúdenia znaleckého posudku vypracovaného Dr. Ing. Jurajom Szalayom, PhD. Neboli zistené v posudku žiadne priame, či nepriame negatívne vplyvy na susedné pozemky. Mesto Dunajská Streda ako príslušný stavebný úrad v rámci územného konania prehodnotilo dostupné podklady na vydanie predmetného rozhodnutia a preskúmalo všetky námietky účastníkov konania vrátane námietky žalobcu. Umiestnením a uskutočňovaním stavby nie sú neprimerane obmedzené či ohrozené záujmy účastníkov konania. Proti územnému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. Podľa rozhodnutia odvolacieho orgánu územno-plánovacia dokumentácia obce podľa § 11 stavebného zákona stanovuje hlavné zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky, stavebný zákon ani správny poriadok neobsahujú také ustanovenia, ktoré by definovali pocit súkromia a intimity a hoci sa s nimi odvolací orgán zaoberal, sú to subjektívne pocity, z toho dôvodu ich ani neposudzoval. Žalobkyňa v návrhu neosvedčila skutočnosť, že jej reálne a bezprostredne hrozí zásah do jej vlastníckeho práva, nakoľko správanie žalovaného je v plnom súlade so zákonom, koná podľa zákonných stavebných povolení. Z návrhu žalobkyne vyplýva, že ako účastník správneho konania o umiestnení stavby nevyužila jej zákonom dané právo na ochranu jej práv, keď proti rozhodnutiam správneho orgánu nepodala odvolanie ako riadny opravný prostriedok, dokonca v prípade vyčerpania riadneho opravného prostriedku teda neúspechu odvolania mohla navrhnúť preskúmanie rozhodnutí aj súdom. To znamená, že v čase vydania stavebných rozhodnutí žalobkyňa sa v plnej miere stotožnila s právnym stavom obsiahnutým v uvedených rozhodnutiach. V konkrétnom prípade nemožno očakávať, že určovacia žaloba bude plniť jej zákonom priradený účel a nebude ani právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem žalobkyne by bol daný vtedy, ak by existoval aktuálny stav objektívne právnej neistoty medzi účastníkmi, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktoré nebolo možné iným právnym prostriedkom odstrániť. K dnešnému dňu nedošlo k porušeniu práv žalobkyne a ani sa nepredpokladá porušenie uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tým, že prokurátor nenachádzal protiprávnosť v jednotlivých stavebných rozhodnutiach, neznamená porušenie práv žalobkyne ale podčiarkuje skutočnosť, že stavebný úrad rozhodol zákonným spôsobom. Namietaná výška stavby, teda skutočnosť, že stavba v susedstve žalobkyne bude vyššia ako rodinný dom žalobkyne, stále nepredznačuje zásah do súkromia žalobkyne, čomu svedčí skutočnosť, že v predmetnej zóne mesta, kde majú nehnuteľnosti účastníci aj žalobkyňa, je plne oprávnený postaviť si vyššiu stavbu ako je súčasný rodinný dom, preto sa zo strany žalovaného jedná o oprávnené zasahovanie do súkromného a rodinného života žalobkyne podložené zákonnými právoplatnými rozhodnutiami. Navyše rozostavaný polyfunkčný objekt patrí do lokality A15, ktorá sa nachádza v centre mesta v zastavanom území Mesta Dunajská Streda a podľa územného plánu mesta je určená ako polyfunkčné územie mestského typu. Žalobkyňa v čase, keď sa rozhodovalo o zaradení príslušnej lokality ako polyfunkčné územie mestského typu nevyužila svoju možnosť a nepodala pripomienky k návrhu. Obyvatelia lokality A15 ako aj obyvatelia susedných lokalít v centre Mesta Dunajská Streda boli a sú uzrozumení s tým, že obývajú lokalitu určenú ako polyfunkčné územie mestského typu so všetkými súvisiacimi výhodami, či nevýhodami. Ďalej poukázal na nespôsobilosť časti petitu návrhu na vydanie rozhodnutia a neodkladnom opatrení, s ktorým návrhom sa súd úplne stotožnil. Pre žalovaného nie je jednoznačný ba ani len zrozumiteľný petit návrhu žalobkyne ani výrok súdu v uznesení, keď ten navrhuje zakázať, aby sa žalovaný zdržal určitého konania. Výrok súdu možno interpretovať spôsobom, že sa nemusí zdržať konania, pretože súd mu takéto zdržanie sa konania zakazuje. V závere odvolania uviedol, že súd podľa jeho názoru uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia neodôvodnil dostatočným spôsobom. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v súlade s uznesením napadnutým odvolaním podala v súlade s výrokom tohto rozhodnutia v stanovenej lehote žalobu vo veci samej. Navrhovala vydať neodkladné opatrenie z dôvodu, že by následná exekúcia bola ohrozená, ale aj z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi. Okrem toho ako vyplynulo zo všetkých vo veci vydaných správnych rozhodnutí, námietky žalobkyne týkajúce sa neprimeraného a neoprávneného zásahu do súkromia a jej vlastníckeho práva neboli žiadnym príslušným správnym orgánom posudzované, preto bola odkázaná na podanie žaloby na súd. Uvedené právo musela uplatniť keďže príslušné orgány sa jej pripomienkami odmietli zaoberať v rámci správneho konania. Nezakladá sa na pravde tvrdenie žalovaného, že stavbou neznemožní žalobkyni užívať jej nehnuteľný
majetok a žiadnym spôsobom nenaruší výkon jej vlastníckych a iných práv. Ako vyplýva z jednotlivých situačných a iných nákresov, stavby žalovaného a najmä situovanie balkónov priamo do dvora žalobkyne jednoznačne spôsobí, že žalobkyňa svoj dvor, nehnuteľnosť ako aj rodinný dom, ktorý má okná práve na tejto strane, nebude môcť užívať v rozsahu tak ako doteraz za účelom svojho bežného života, oddychu a súkromia. Úplne iná situácia by nastala, keby sa jednalo o jednopodlažnú stavbu, ktorú by od nehnuteľností oddeľoval napr. dvojmetrový plot alebo aj niekoľkoposchodová stavba, ktorá by do dvora žalobkyne nemala žiadne okná ani balkóny. Je neprípustné z dôvodu ochrany súkromia, aby štvorposchodová stavba vzdialená necelé tri metre od hranice pozemku žalobkyne mala okná a balkóny otočené práve smerom do dvora žalobkyne. V tomto prípade je strata súkromia viac ako jednoznačná. Práve vydaním neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému neprimeraná ujma, nakoľko ak by v stavebných prácach pokračoval a následne by súd vo veci samej rozhodol v prospech žalobkyne, ktorá okrem iného žiada aj navrátenie do pôvodného stavu, v takom prípade by žalovanému vznikla značná ujma, ktorej súd vydaním neodkladného opatrenia predchádza. Vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne pozastaví stavebné práce do doby, kým nerozhodne o tom, či predmetná stavba môže neprimerane a neoprávnene zasahovať do súkromia a vlastníckeho práva žalobkyne formálne aj právne je odôvodnené. Zákon priznáva každej fyzickej osobe právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti a vlastníckeho práva a aby sa odstránili následky týchto zásahov. Ďalej sa vo vyjadrení vyjadrovala k samotným skutkovým tvrdeniam žalovaného ohľadne miery zastavanosti, vzdialenosti stavby od pozemku žalobkyne, k podaným námietkam žalobkyne v rámci stavebného konania, k svetelnej štúdii, k územnému plánu a stavebnému povoleniu, k naliehavému právnemu záujmu vo vzťahu k neodkladnému opatreniu a ostatným tvrdeniam žalovaného. Z uvedeného podľa žalobkyne jednoznačne vyplýva, že v prípade realizácie stavby nebude môcť žalobkyňa plnohodnotne užívať svoje nehnuteľnosti, nakoľko toto jej nebude poskytovať takmer žiadne pôžitky vo forme súkromia, čím jednoznačne stratí na hodnote nielen pocitovej, ale aj materiálnej a rovnako príde o slnečné svetlo počas prevažnej väčšiny dňa. V prípade uskutočnenia realizácie stavby žalovaný neprimeraným spôsobom zasiahne do súkromia žalobkyne, čím dôjde priamo a jednoznačne k porušovaniu jej osobnostného práva na súkromie, súkromný a rodinný život a k úplnej strate súkromia. Keďže žalovaný disponuje právoplatným stavebným povolením a reálne začal s výstavbou v rozpore s týmto povolením, bolo a stále je vydanie neodkladného opatrenia nevyhnutnosťou.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 od.s 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému ako aj všetkým tretím osobám, aby sa zdržali vykonávania akýchkoľvek stavebných prác alebo pozemkových úprav vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných Mestom Dunajská Streda ako príslušným stavebným úradom a to konkrétne rozhodnutia č. 15618/3691/2015/033-KNA-004 zo dňa 24.07.2015, rozhodnutia č. 6215/3857/2016/033-KNA/004 zo dňa 21.03.2016 a rozhodnutia č. 6246/3858/2016-033-KNA/003 zo dňa 21.03.2016 a zároveň žalobkyni uložil povinnosť v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať ako žalobkyňa na príslušnom súde žalobu o určenie, či realizáciou stavby dôjde k neprimeranému a neoprávnenému zásahu do súkromia a vlastníckeho práva žalobkyne proti žalovanému MONTÉE, s.r.o., Dunajská Streda.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených práv alebo ohrozených práv účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu, pričom je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre jeho
nariadenie a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávneného úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov dočasná úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a skutočností, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na jeho nariadenie, nemusia byť preukázané dôkazmi ale je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 05.08.2010 sp.zn 3 Cdo 149/2010).
9. Žalobkyňa v návrhu na nariadene neodkladného opatrenia uvádza dve roviny problému: 1. ochranu súkromia a obydlia, 2. nedostatky konania o vydanie stavebného povolenia a územného rozhodnutia. Pokiaľ sa týka ochrany a práva na súkromie, tak jednotlivými ustanoveniami Ústavy SR ( čl.16, čl. 19) sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Pod neoprávneným zasahovaním treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V danom prípade žalobkyňa neoprávnenosť zasahovania do svojich práv neosvedčila, nakoľko žalobca realizuje výstavbu na základe právoplatných rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní. Namietané nedostatky stavebného konania, na ktoré žalobkyňa poukazuje, nie je možné riešiť v občianskoprávnom konaní, na ich riešenie je právomocný a príslušný súd konajúci a rozhodujúci v správnom súdnictve, keďže problematiku stavebného konania a vydávania stavebných povolení rieši stavebný zákon a k nemu príslušné právne predpisy.
10. Z uvedeného vyplýva, že súd v tomto konaní mohol na vec nazerať iba z prvého uvádzaného dôvodu, a to ochrany súkromia v súlade so zákonnou úpravou o ochrane osobnosti ( § 11 a nasl. O.z.). Tu mal odvolací súd za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia by musel byť osvedčený nárok, ktorého ochrany sa žalobkyňa domáha, čo však odvolací súd vyhodnotil opačne ako súd prvej inštancie, a dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila okolnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť nároku, pretože žalovaný stavebné práce, ktorých výkon chce žalobkyňa dočasne pozastaviť vykonáva na základe právoplatných stavebných rozhodnutí.
11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).