Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-202-2016.pdf
PDF · 87.88 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/202/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: S. O., J.. XX.XX.XXXX, G. U. X/X, XXX XX G. J. U., v konaní o zaplatenie 241,25 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 136,79 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 18.6.2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti 104,46 eur s prísl. žalobný návrh z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 14%.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa X.XX.XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 241,25 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dve zmluvy, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a na základe ktorých vypožičal žalovanej SIM karty, ktoré jej umožňujú využívať telekomunikačné služby. Za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G mu mala vzniknúť škoda vo výške 104,46 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 136,79 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa X.X.XXXX oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace, sumu za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie ako aj nezaplatené splátky a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Preto si uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od XX.X.XXXX. Na základe uvedeného žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 241,25 eur, z toho za neuhradené služby vo výške 136,79 eur, titulom uplatnenej škody sumu 104,46 eur, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania z uvedených súm a na náhradu trov konania.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a na pojednávanie sa nedostavila.
4. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a to predovšetkým so žalobou, zmluvami o pripojení, dodatkom k zmluve č. XXXXXXX, pokusom o pokonávku, faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a zistil tento skutkový stav.
5. Žalobca uzatvoril so žalovanou dve zmluvy, zmluvu o pripojení a o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých vypožičal žalovanej SIM karty, ktoré umožnili žalovanej využívať poskytované služby zo strany žalobcu. Žalobca odpredal žalovanej podľa dodatkov k zmluve mobilný telefón, a to za akciovú cenu a telekomunikačné zariadenie, ktorého cenu mala žalovaná uhradiť v splátkach.
6. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
7. Žalobca vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby faktúrami v období január - marec 2014 vo výške 136,79 eur.
8. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
10. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd mal za dostatočne preukázané, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej služby a táto sa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vyhovel, pretože žalovaná ako účastník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.
11. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 5,05 % ročne je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.
16. Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 104,46 eur spolu s prísl.
17. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.
18. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
19. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
20. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti.
21. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy je uvedený v článku 4.1 (doba platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa článku 4.1 týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.
22. Podľa článku 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
23. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
24. V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzatvorených zmlúv o poskytovaní verejných služieb nepreukázal, ani zo strany žalovanej súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdŕžal. Treba teda uviesť, že platné ukončenie zmlúv so žalovanou preukázané nebolo, a teda žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu neporušila, čím nie je daný predpoklad vzniku škody protiprávnym úkonom.
25. Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
26. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).
27. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).
28. Podľa žalobcu vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej
obchodnej politiky žalobcu predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus môže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.
29. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.
30. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 104,46 eur, a to spolu aj s úrokom z omeškania.
31. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. V časti o zaplatenie 136,79 eur súd žalobe vyhovel (57 % žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalobcu na jednej strane a neúspech žalovanej na druhej strane. V časti o zaplatenie 104,46 eur (43 % žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej a neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu 14 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.
33. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.