Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1133-1997.pdf
PDF · 77.52 KB
Case nature
Subarea
0Er/1133/1997
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného LIBETO, a.s., so sídlom Liptovská Teplá 1, okres Ružomberok, IČO: 31 562 418, proti povinnému Ing. Ivan Tholt, s miestom podnikania Malatíny 87, IČO: 10 857 150, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, exekútorský úrad so sídlom v Liptovskom Mikuláši, pod č. EX 414/1997, o vymoženie 95,85 eura s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi vo výške 30,55 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 18. 8. 1997 č. 5505 000634* poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 2 887,50,- Sk (95,85 eur) a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 1Rob/1174/95 zo dňa 18. 8. 1995.
2. Dňa 12. 12. 2016 postúpil súdny exekútor návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 24. 11. 2016. V podnete si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 110,23 eur. Dôvodom pre návrh oprávneného na zastavenie exekúcie bola súdnym exekútorom zistená nemajetnosť povinného.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súdny exekútor je oprávnený vykonávať exekúciu po udelení poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom, pričom v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku určí spôsob jej vykonania (zrážky zo mzdy alebo iného príjmu, prikázanie pohľadávky z účtu v banke a podobne). Exekútor môže exekúciu v jednom exekučnom konaní vykonať aj niekoľkými spôsobmi. Účelom je uspokojenie pohľadávky oprávneného, v čo najkratšom čase, v rozsahu udeleného poverenia.
6. V exekučnej veci bolo zistené, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 16. 02. 2016 rozhodol o zrušení konkurzu na majetok úpadcu X.. X. T. po splnení rozvrhového uznesenia. V rámci konkurzného konania neboli uspokojené všetky pohľadávky veriteľov, pričom v súčasnej dobe povinný nemá žiaden majetok, preto oprávnený navrhol zastavenie exekúcie. Z dôvodu, že zastavenie exekúcie
navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie súd podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku rozhodol o zastavení exekúcie.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
9. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
10. Súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie prvá veta, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nevymožiteľnosti jeho pohľadávky.
11. Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v sume 110,23 eur, pričom súdu predložil na nahliadnutie aj exekučný spis značka EX 414/97.
12. Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 4. 2008 (ďalej len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
14. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
15. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
16. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: c) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, d) doručenie príkazu na začatie exekúcie, e) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, f) doručenie exekučného príkazu, g) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, h) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, i) každé zisťovanie bydliska povinného, j) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, k) každé zisťovanie účtu povinného, l) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
17. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Podľa § 25 vyhlášky, odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
19. Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.
20. V uznesení spis. zn.: 2 Cdo/48/2008 z 28.10.2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie nasledovné: „z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 odseku 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky.
21. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je preto rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 1 hodina a 45 minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za dve začaté hodiny po 6,64 eur (200,- Sk) vo výške 13,28 eur. Jedná sa o čas potrebný na prevzatie návrhu a zisťovanie majetku povinného.
22. Súd, ktorý pri rozhodovaní o trovách exekúcie sleduje, či sú splnené podmienky účelnosti, primeranosti, hospodárnosti a preukázateľnosti, sa nestotožnil s časovou špecifikáciou niektorých úkonov súdneho exekútora, označených ako prijatie návrhu na vykonanie exekúcie (30 minút), vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia (15 minút), tieto úkony sú zahrnuté v paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, preto súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného odmeňovania nepriznal časovú odmenu za tieto úkony. Ďalej súd nepriznal časovú odmenu ani za úkony spočívajúce vo vypracovaní a doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie, keď opäť tieto úkony sú odmeňované paušálnou odmenou za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.
23. Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur (100,- Sk) za tri uplatnené úkony exekučnej činnosti, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie majetku povinného, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, spolu 9,96 eur.
24. Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor nárok aj na náhradu hotových výdavkov, a to poštovného za doručovanie písomností súdneho exekútora, spolu vo výške 1,69 eur, ktorú si uplatnil súdny exekútor, taktiež súd priznal aj náhradu za spotrebovaný kancelársky materiál v sume 0,53 eur. Spolu náhrada hotových výdavkov: 2,22 eur.
25. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 25,46 eur o 20 % DPH (5,09 eur) na čiastku 30,55 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 1. 2002 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd DPH nepriznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. 12. 2004.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2 CSP, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, písomne v
troch vyhotoveniach. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa pri podanej sťažnosti nepoužijú.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.