Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Sa-1-2016.pdf
PDF · 120.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sa/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci žalobcu DAMADA, s.r.o., so sídlom T. G. Masaryka 2210/32, Trebišov, IČO: 36793 698, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., so sídlom Floriánska ul. č. 16, Košice, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/KGRaVSU/BEZ/2016/12662 zo dňa 09.05.2016, takto
rozhodol:
Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/KGRaVSU/BEZ/2016/12662 zo dňa 09.05.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo 01.07.2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 01.07.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. UPS/US1/KGRaVSU/BEZ/2016/12662 zo dňa 09.05.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
2. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. 2015/108932/16239/OSS zo dňa 01. júla 2015, v zmysle § 31 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti zrušilo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, vydané rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. AA/2009/16858/7373/OISS zo dňa 14.04.2009, v znení rozhodnutia č. AA/2011/2682/2244/OPČ zo dňa 18.01.2011, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia pre DAMADA, s.r.o., so sídlom T. G. Masaryka 2210/32, 075 01 Trebišov, IČO: 36 793 698. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
3. V odvolaní proti rozhodnutiu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. 2015/108932/16239/OSS zo dňa 01. júla 2015 žalobca poukázal na dôvody zrušenia ADZ, uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a uviedol, že okrem tohto porušenia nemali iné porušenia. Povinnosti predkladania správ o činnosti ADZ vždy predkladali načas, aj za nasledujúci rok 2014. Taktiež odvodové povinnosti voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam, si vždy riadne plnia. Konštatoval, že nikdy neporušili zákaz nelegálneho zamestnávania, neboli zistené pochybnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Činnosťou ADZ nebol poškodený žiadny pracovník a splnili si taktiež zákonom stanovenú výšku základného imania 30 000 eur.
4. V podanom odvolaní žalobca ďalej uviedol, že ich spoločnosť zamestnáva pracovníkov z regiónov s veľmi vysokou nezamestnanosťou (Kráľovský Chlmec, Čierna nad Tisou, Veľké Kapušany, Trebišov, Snina), pričom k dnešnému dňu majú dočasne pridelených 42 pracovníkov a do budúcna chcú tento počet zvyšovať. Okrem dočasne pridelených zamestnancov zamestnávajú ďalších 91 zamestnancov.
5. Žalobca konštatoval, že ich pochybenie pri predkladaní správy o činnosti si veľmi dobre uvedomujú, ale toto, znova podotýka vzniklo nedopatrením a nie úmyselne. Z jeho pohľadu si myslí, že neporušili zákonom stanovené podmienky obzvlášť hrubým spôsobom, ktoré by boli dôvodom na zrušenie licencie ADZ. Odobratím licencie ich spoločnosti, budú nútení ukončiť pracovné pomery so zamestnancami, čo by im spôsobilo nemalé finančné problémy, nakoľko väčšina z nich je jediným živiteľom v rodine. V regióne, s tak vysokou nezamestnanosťou aká je u nich, by u niektorých šlo až o existenčné problémy.
6. Pri prejednávaní tohto odvolania žalobca žiadal, aby boli zohľadnené všetky uvedené skutočnosti a rozhodli sa ponechať im licenciu aj naďalej. Ubezpečil žalovaného, že v budúcnosti si svoje povinnosti v predkladaní bude riadne v termíne plniť.
7. Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní odvolanie spoločnosti DAMADA, s.r.o., T. G. Masaryka 2110/32, 075 01 Trebišov, IČO: 36 793 698 zamietol a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sprostredkovateľských služieb (ďalej len „ústredie“) č. 2015/108932/16239/OSS zo dňa 01.07.2015 o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, vydaného rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. AA/2009/16858/7373/OISS zo dňa 14.04.2009, v znení rozhodnutia č. AA/2011/2682/2244/0PČ zo dňa 18.01.2011, potvrdil.
8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ústredie dňa 18.01.2011 vydalo rozhodnutie o vydaní povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania (ďalej len „ADZ) č. AA/2011/2682/2244/0PČ, na základe ktorého vzniklo spoločnosti DAMADA, s.r.o. oprávnenie na výkon činnosti agentúry dočasného zamestnávania a zároveň tiež nevyhnutnosť plnenia súvisiacich zákonných povinností s týmto oprávnením spojených. Kontrolou doručených správ o činnosti ADZ za rok 2013 bolo zistené, že ADZ si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 31 ods. 2 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti: nesplnila povinnosť poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na tlačive, ktorého vzor určí ústredie, v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
9. Ústredie na základe zistených skutočností dospelo k záveru, že boli naplnené zákonné predpoklady pre zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti ADZ podľa § 31 ods. 1 písm. f/ a § 31 ods. 2 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti, nakoľko bolo jednoznačne preukázané nesplnenie zákonnej povinnosti ADZ, preto bolo povolenie na vykonávanie činnosti ADZ rozhodnutím zrušené.
10. Žalovaný poukázal na odvolanie žalobcu voči tomuto rozhodnutiu a citoval § 58 ods. 1, § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní, § 70 ods. 2, § 31 ods. 1 písm. f/, § 31 ods. 2 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti.
11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že začatím vykonávania tejto činnosti vznikli ADZ v zmysle zákona o službách zamestnanosti, okrem iného aj poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, v zmysle § 31 ods. 1 písm. f/ cit. zákona.
12. Žalovaný konštatoval, že ADZ si nesplnila zákonnú povinnosť a neposkytla ústrediu správu o svojej činnosti za rok 2013, z tohto dôvodu ústredie v zmysle § 31 ods. 2 písm. b/ cit. zákona zrušuje povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Dôvodom na zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti ADZ bolo porušenie zákonnej povinnosti, t.j. neposkytnutie správy o činnosti ADZ za rok 2013. Žalovaný uviedol, že porušenie uvedenej zákonnej povinnosti ADZ nemožno ospravedlňovať dodatočným zaslaním správy o činnosti ADZ za rok 2013 alebo riadnym plnením si ostatných zákonných povinností prípadne tým, že došlo k pochybeniu zo strany zodpovednej pracovníčky.
13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že povinné zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je ex lege viazané na vznik niektorého z troch zákonodarcom stanovených prípadov. Platí preto, že ústredie musí zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania naplnila niektorú z týchto troch alternatív:
a) neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka, b) neposkytla ústrediu správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok na predpísanom tlačive v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka alebo nedisponuje vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje, c) porušila zákaz nelegálneho zamestnávania.
14. Žalovaný konštatoval, že v podanom odvolaní ADZ neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybnili zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, ako ani zákonnosť a vecnú správnosť jeho rozhodnutia.
15. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že generálny riaditeľ ústredia na základe zistených skutočností dospel k záveru, že boli naplnené zákonné predpoklady pre zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti ADZ podľa § 31 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti, nakoľko bolo jednoznačne preukázané nesplnenie zákonnej povinnosti ADZ, preto bolo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, vydané rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. AA/2009/16858/7373/OISS zo dňa 14.04.2009 v znení rozhodnutia č. AA/2011/2682/2244/0PČ zo dňa 18.01.2011 zrušené.
16. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. UPS/US1/ KGRaVSU/BEZ/2016/12662 zo dňa 09.05.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
17. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného a jeho odôvodnenie, pričom mal za to, že rozhodnutie žalovaného je vecne i právne nesprávne.
18. Žalobca uviedol, že dôvodom zrušenia ADZ, ako je uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného, je oneskorené zaslanie správy o činnosti ADZ za rok 2013. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že je síce pravdou, že správu o činnosti ADZ za rok 2013 neposlal ústrediu ku dňu 31.03.2014, avšak ihneď po zistení uvedeného nedostatku žalobca správu vypracoval a zaslal ju Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to dňa 16.04.2014. Žalobca taktiež poukázal na to, že predchádzajúce roky, ako aj za rok 2014 si svoju povinnosť predkladať správy o činnosti ADZ plnil vždy riadne a načas.
19. Žalobca v podanej žalobe citoval § 31 ods. 1 písm. f/, § 31 ods. 2 písm. b/ zákona č. 5/2004 a uviedol, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný má za to, že ústredie musí zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti ADZ, ak ADZ nesplnila niektorú z troch alternatív uvedenú v ust. § 31 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z., pričom uvedený nedostatok nie je možné nijakým spôsobom odstrániť.
20. Žalobca mal za to, že uvedený výklad žalovaného nie je ústavne konformným výkladom, nakoľko je prílišne formalistický, pričom v danom prípade, s prihliadnutím na závažnosť porušenia žalobcu, samotný účel správy o činnosti ADZ, následky doručenia tejto správy oneskorene a na následky, ktoré zrušením povolenia na výkon činnosti ADZ pre žalobcu nastanú, smeruje takýto výklad žalovaného k zjavnej nespravodlivosti, ba až k šikanóznemu výkonu práva zo strany ústredia ale aj žalovaného.
21. V tejto súvislosti žalobca v prvom rade poukázal na to, že ústavne konformný výklad je príslušný orgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich jednak z ústavy, ako aj z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nie je preto možné tolerovať orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom pri interpretácií zákonných ustanovení, prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história
jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov, teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho - ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu; (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdp/212/2010 zo dňa 29. novembra 2011).
22. Žalobca v druhom rade poukázal na samotný účel správy o vykonávaní činnosti ADZ, ktorým je s najväčšou pravdepodobnosťou zber štatistických údajov, vzhľadom na údaje, ktoré ústredie v tlačive zverejnenom na svojej webovej stránke ako vzor správy o činnosti ADZ požaduje vyplniť. Je pritom zrejmé, že nesplnením si svojej povinnosti žalobcom ku dňu 31.03.2014 ale oneskorene ku dňu 16.04.2014 nebol poškodený žiaden zamestnanec žalobcu, ani iný verejný záujem, pričom akýkoľvek škodlivý následok, ktorý mohol porušením činnosti žalobcu vzniknúť, bol odstránený predložením správy za rok 2013.
23. Žalobca v treťom rade poukázal na tú skutočnosť, že ústrediu bola správa o vykonaní činnosti ADZ za rok 2013 doručená dňa 16.04.2014. Ústredie však o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania rozhodlo až rozhodnutím zo dňa01.07.2015, doručeného žalobcovi 14.07.2015, t.j. cca niečo vyše 15 mesiacov po tom, ako sa ústredie o nesplnení zákonnej povinnosti žalobcu včas dozvedelo, pričom medzitým žalobca doručil ústrediu už aj správu za rok 2014, čím sa v podstate správa za rok 2013 stala neaktuálna a pre potreby ústredia aj bezúčelná.
24. V tejto súvislosti žalobca poukázal na platnú právnu úpravu (ani zákon č 5/2004 Z. z., ani Správny poriadok, či iný správny predpis) neustanovuje konkrétnu lehotu do kedy, pri nesplnení zákonnej povinnosti podľa § 31 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. ADZ je ústredie oprávnené zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti ADZ, čo však v žiadnom prípade nie je možné vykladať tak, že uvedené môže ústredie vykonať kedykoľvek, napr. po 10, čí 20 rokoch riadnej činnosti ADZ, nakoľko uvedený výklad by smeroval k vytáraniu stavu právnej neistoty, čo je v právnom štáte neakceptovateľné.
25. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu ústredie ako príslušný orgán v danej veci nekonalo bezodkladne potom, ako sa o porušení zákonných ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. dozvedelo, ale až po uplynutí vyše 15 mesiacov od odstránenia nezákonného stavu doručením správy žalobcu, v rámci ktorých žalobca riadne fungoval a plnil si všetky svoje zákonné povinnosti. Žalobca považoval za zrejmé, že porušenie, ktorého sa v danom prípade dopustil, s prihliadnutím na jeho dodatočné odstránenie, nie je v žiadnom prípade možné považovať za také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo spravodlivo uloženie tak závažnej sankcie ako je zrušenie povolenia na činnosť ADZ, a teda zrušenie samotnej agentúry.
26. S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť o neexistencii zákonnej lehoty umožňujúcej ústrediu postupovať podľa ust. § 31 ods. 2 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. žalobca uviedol, že ak zákon pre rozhodnutie o zrušení povolenia neurčuje žiadnu lehotu, tak sú možné len dva závery, a to, 1. že ústredie môže takto urobiť kedykoľvek, čo je však potrebné v právnom štáte považovať za neakceptovateľný záver, alebo, 2. že to môže ústredie urobiť v nejakej lehote.
27. V prípade, ak vychádza z druhej možnosti, t.j. že ústredie môže takto postupovať v nejakej konkrétnej lehote, je tu na mieste uvažovať, že ústredie takto môže urobiť buď:
a) do splnenia pôvodne nesplnenej povinnosti, b) do 1 roka odo dňa kedy sa ústredie dozvedelo o nesplnení povinnosti, pričom v danom prípade žalobca poukázal na ust. § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z., kedy má žalobca za to, že v danom prípade je potrebné minimálne uvažovať o tom, či nie je na mieste použiť obdobné ustanovenie zákona č. 5/2004 Z. z., ktorý na inom mieste stanovuje lehotu na uloženie sankcie - pokuty do 1 roka odo dňa kedy sa ústredie o porušení povinnosti podľa tohto zákona dozvedelo, najneskôr však do 3 rokov odo dňa, kedy k porušeniu došlo, c) do včasného doloženia správy za ďalší rok.
28. V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že následkom zrušenia povolenia na výkon činnosti ADZ pre žalobcu bude žalobca nútený ukončiť pracovné pomery so zamestnancami, čo bude mať nedozierne následky aj pre ich rodiny, nakoľko väčšina zo zamestnancov žalobcu je jediným živiteľom v rodine, čo
v regióne s tak vysokou nezamestnanosťou aká je u žalobcu, by u niektorých znamenala aj existenčné dôsledky.
29. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.09.2016 navrhol žalobu zamietnuť.
30. Žalovaný k námietkam žalobcu 2., 4., 6 a 7. uviedol, že tieto považuje za právne irelevantné, nakoľko tieto žiadnym spôsobom nespochybňujú zákonnosť postupu žalovaného, ako ani zákonnosť a vecnú správnosť jeho rozhodnutia.
31. Žalovaný k námietkam 1. a 3. uviedol, že povinné zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je ex lege viazané na vznik niektorého z troch zákonodarcom stanovených prípadov. Platí preto, že ústredie musí zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania naplnila niektorú z týchto troch alternatív:
a) neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka, b) neposkytla ústrediu správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok na predpísanom tlačive v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka alebo nedisponuje vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje, c) porušila zákaz nelegálneho zamestnávania.
32. Žalovaný považoval predmetné ustanovenia zákona o službách zamestnanosti za jednoznačné a ďalej uviedol, že nemá možnosť voľnej úvahy pri rozhodovaní o porušení zákonom stanovených povinností ADZ. Poukázal na to, že žalovaný bol v zmysle zákona o službách zamestnanosti povinný vyvodiť dôsledky voči žalobcovi za porušenie jeho zákonnej povinnosti, a teda zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti ADZ, nakoľko inú alternatívu zákon nepripúšťa.
33. Žalovaný k námietke 5. uviedol, že rozhodnutie ústredia bolo vydané po náležitom zistení skutkového stavu a vyvodenia správneho právneho záveru a taktiež, že lehoty na vydanie rozhodnutia ustanovené v ust. § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov sú lehotami inštruktívnymi bez sankčných mechanizmov pre správny orgán a ich nedodržanie nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.
34. V závere písomného vyjadrenia žalovaný poznamenal, že žalobou vytýkané nedostatky rozhodnutia žalovaného nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného je v medziach žaloby v súlade so zákonom, a keďže žalobca vo svojej žalobe žiadne ďalšie skutočnosti, resp. nedostatky rozhodnutia alebo postupu žalovaného neuviedol, žalovaný musí konštatovať, že v zmysle ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku sú splnené podmienky na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
35. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.09.2016 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že má za to, že argumentácia žalovaného v jeho vyjadrení je totožná s odôvodnením žalovaného v rozhodnutí, ktorého preskúmania sa žalobca v tomto konaní domáha, resp. na časť námietok žalobcu žalovaný ani nereaguje, nakoľko ich považuje za irelevantné.
36. Žalobca uviedol, že ku dnešnému dňu mu nie je známe, aký škodlivý následok mal vzniknúť nedoručením správy podľa ust. § 31 ods. 1 písm. f/ zákona o službách zamestnanosti v zákonom stanovenej lehote ale jeho doručením dodatočne, a to bezprostredne po zistení uvedeného nedostatku, a ktorý by mal spravodlivo odôvodňovať uloženie tak závažnej sankcie akou je zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, a teda k nutnosti ukončiť pracovné pomery so zamestnancami.
37. Žalobca mal za to, že takýto škodlivý následok reálne ani neexistuje, a preto má za to, že výklad žalovaného, kedy tento trvá na tom, že nie je možné nedostatok podľa ust. § 31 ods. 1 písm. f/ zákona o službách zamestnanosti odstrániť dodatočným predložením správy a zároveň mu preto vzniká zo zákona bez všetkého povinnosť zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti ADZ, za výklad ktorý nie je ústavne konformný, nakoľko je prílišne formalistický, pričom v danom prípade, s prihliadnutím na závažnosť porušenia žalobcu, samotný účel správy o činnosti ADZ, následky doručenia tejto správy oneskorene
a na následky, ktoré zrušením povolenia na výkon činnosti ADZ pre žalobcu nastanú, smeruje takýto výklad žalovaného k zjavnej nespravodlivosti, ba až k šikanóznemu výkonu práva zo strany ústredia ale aj žalovaného.
38. K vyjadreniu žalovaného, že rozhodnutie ústredia bolo vydané po náležitom zistení skutkového stavu a vyvodenia správneho právneho záveru, žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, aký skutkový stav malo ústredie zisťovať až 15 mesiacov, nakoľko z predmetnej veci je zrejmé, že k porušeniu povolenia na vykonávanie činnosti ADZ došlo z dôvodu oneskoreného doručenia správy a táto skutočnosť bola žalovanému známa najneskôr odstránením tohto nedostatku žalobcom, t.j. doručením uvedenej správy dňa 16.04.2014 ústrediu, t.j. skutkový stav na základe ktorého ústredie v danom prípade rozhodlo, mu bol známy najneskôr dňa 16.04.2014.
39. Žalobca poukázal aj na to, že vo vyjadrení žalovaného absentuje reakcia na tvrdenie žalobcu o tom, že platná právna úprava (ani zákon č. 5/2004 Z. z., ani Správny poriadok, či iný správny predpis) neustanovuje konkrétnu lehotu dokedy, pri nesplnení zákonnej povinnosti podľa § 31 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. ADZ je ústredie oprávnené zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti ADZ, t.j. uložiť sankciu za porušenie povinnosti, čo však v žiadnom prípade nemožno vykladať tak, že uvedené môže ústredie vykonať kedykoľvek, napr. po 10 či 20 rokov riadnej činnosti ADZ, nakoľko uvedený výklad by smeroval k vytváraniu stavu právnej neistoty, čo je v právnom štáte neakceptovateľné. V tomto smere žalobca ďalej poukázal na dôvody, ktoré korešpondujú so žalobnými námietkami.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd rozhodol v súlade so žalobou a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
41. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
42. Podľa § 31 ods. 1 písm. f/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“), agentúra dočasného zamestnávania je povinná poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na tlačive, ktorého vzor určí ústredie, v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
43. Podľa § 31 ods. 2 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z., ústredie môže agentúre dočasného zamestnávania na základe návrhu podľa odseku 3 pozastaviť činnosť do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Ústredie zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania nesplnila povinnosť podľa odseku 1 písm. f/ alebo písm. g/ alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje.
44. V predmetnej preskúmavanej veci žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sprostredkovateľských služieb č. 2015/108932/16239/OSS zo dňa 01.07.2015 o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, vydaného rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. AA/2009/16858/7373/OISS zo dňa 14.04.2009, v znení rozhodnutia č. AA/2011/2682/2244/OPČ zo dňa 18.01.2011 potvrdil.
45. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ADZ si neplnila zákonnú povinnosť a neposkytla ústrediu správu o svojej činnosti za rok 2013, z tohto dôvodu ústredie v zmysle § 31 ods. 2 písm. b/ cit. zákona zrušuje povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Dôvodom na zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti ADZ bolo porušenie zákonnej povinnosti, t.j. neposkytnutie správy o činnosti ADZ za rok 2013. Žalovaný mal za to, že porušenie uvedenej zákonnej povinnosti ADZ nemožno ospravedlňovať dodatočným zaslaním správy o činnosti ADZ za rok 2013 alebo riadnym plnením si ostatných zákonných povinností, prípadne tým, že došlo k pochybeniu zo strany zodpovednej pracovníčky. Žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že povinné zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a
rodiny je ex lege viazané na vznik niektorého z troch zákonodarcom stanovených prípadov, ktoré aj citoval.
46. Z vyššie uvedeného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný prijal právny záver, že povinné zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je ex lege viazané na splnenie podmienky uvedenej v § 31 ods. 2 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z..
47. V danom prípade žalovaný pri aplikácii ust. § 31 ods. 2 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. používal len gramatický výklad, pričom tento spôsob výkladu je podľa teórie práva len pomocný.
48. Prihliadajúc k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného a k obsahu žalobných námietok dospel správny súd k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nepostupoval ústavne konformným spôsobom.
49. K uvedenému správny súd uvádza, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti správnych orgánov zahrňujúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.
50. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Správny orgán však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejmé, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.
51. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.
52. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.
53. V danom prípade obsahový význam žalovaným citovaných, zákonodarcom použitých pojmov v označenom ustanovení § 31 ods. 2 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. však umožňuje aj širší výklad. Zákonný znak „zruší“ oprávňoval správny orgán uplatniť taký výklad zákona, v rámci ktorého posudzoval celý postup žalobcu pri zaslaní správy o činnosti ADZ za rok 2013 vo vzájomných súvislostiach.
54. Účelom ustanovenia § 31 ods. 2 písm. b/ cit. zákona je zrušenie povolenia na vykonanie činnosti ADZ pre nesplnenie povinnosti podľa ods. 1 písm. f/ citovaného zákona, avšak z hľadiska účelu tohto citovaného zákonného ustanovenia v spojení so systematickou súvislosťou neznamená svojvôľu správneho orgánu v akom časovom úseku vydá rozhodnutie o zrušení povolenia na vykonanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, nakoľko takýto výklad by vytváral stav právnej neistoty a bol by príliš formalistický.
55. Aj napriek skutočnosti, že ustanovenie § 31 ods. 2 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. nestanovuje lehotu dokedy ústredie zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, nemôže byť len na svojvôli a vlastnej interpretácie správneho orgánu, ako to bolo v danom prípade, že rozhodnutie o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania bolo vydané žalovaným po vyše 15 mesiacoch po tom, čo sa žalovaný o nesplnení zákonnej povinnosti žalobcu včas dozvedel. Zároveň treba zdôrazniť, že žalobca doručil žalovanému už aj správu o svojej
činnosti za rok 2014, čím žalobcom doručená správa o svojej činnosti za rok 2013, ktorú doručil žalovanému dňa 16.04.2014, pre potreby žalovaného nemohla už napĺňať účel zákona.
56. Podľa názoru správneho súdu aplikácia ustanovenia § 31 ods. 2 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. nemôže v danom prípade plniť svoj účel, okrem vyššie uvedeného už aj so zreteľom na tú skutočnosť, že žalovaný umožnil žalobcovi za obdobie od doručenia správy o svojej činnosti žalovanému (16.04.2014) do doručenia rozhodnutia žalovaného o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti ADZ žalobcovi (14.07.2015) riadne vykonávať svoju činnosť, pričom žalobca za uvedené obdobie si plnil všetky svoje zákonné povinnosti. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaný potom, čo mu bola doručená správa žalobcu o svojej činnosti, nepovažoval konanie žalobcu za závažné porušenie jeho povinnosti, nakoľko v opačnom prípade by žalovaný konal bezodkladne, resp. v krátkom časovom úseku.
57. Správny súd zároveň dodáva, že zmyslom a účelom ustanovenia § 31 ods. 1 písm. f/ zákona č. 5/2004 Z. z., z ktorého vyplýva povinnosť poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na tlačive, ktorého vzor určí ústredie, sú prevažne štatistické údaje, čo vyplýva aj zo správy žalobcu o vykonávaní činnosti agentúry dočasného zamestnávania za rok 2014. Preto nesplnením si svojej povinnosti žalobcom ku dňu 31.03.2014, ale oneskorene ku dňu 16.04.2014, nemohol byť spôsobený akýkoľvek škodlivý následok, ktorý by si vyžadoval taký závažný postih, akým je zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, už aj so zreteľom na tú skutočnosť, že účelom zákona č. 5/2004 Z. z. je medzi inými aj podpora tvorby a udržania pracovných miest.
58. Vzhľadom na vyššie uvedené a prílišný formalistický postup pri interpretácii zákonných ustanovení žalovaným, správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
59. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného vec správne právne posúdiť z hľadiska výkladu a aplikácií právnych predpisov v zmysle právneho názoru správneho súdu. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
60. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.