Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/307/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne - Q. A., nar. X.X.XXXX, K. N. K. XXXX, zdržujúca sa na adrese Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 4, 022 01 Čadca, v zastúpení JUDr. Stanislav Stehura, advokát so sídlom F. M. XXX/X, D., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o neplatnosť zmlúv o úvere, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/38/2016-57 zo dňa 07.06. 2016, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Okresný súd vo výroku I. odvolaním napadnutého rozsudku určil zmluvu o úvere č. 501000295 zo dňa 26.1.2011, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 300 eur za neplatnú v rozsahu, ktorý presahuje sumu 300,- Eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 7% ročne od 27.01.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu súd zamietol. Vo výroku II. rozsudku určil zmluvu o úvere č. 501000352 zo dňa 29.03.2011, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 100,- Eur za neplatnú v rozsahu, ktorý presahuje sumu 100,- Eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 7% ročne od 30.03.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. rozsudku uložil žalovanému (odporcovi) povinnosť nahradiť žalobkyni ( navrhovateľke ) trovy konania v rozsahu 50% t.j. vo výške 134,245 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jej právneho zástupcu - JUDr. Stanislava Stehuru, advokáta, AK D.. Vo výroku IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku z návrhu sumu 190,- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe zmluvy o úvere č. 501000295 zo dňa 26.01.2011 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 300,- Eur, na tento úver žalobkyňa zaplatila sumu 104,- Eur, v tomto rozsahu jej dlh zanikol a v rozsahu 196,- Eur jej dlh z dotknutej zmluvy trvá, pretože ho žalobkyňa nezaplatila. Ďalšou zmluvou o úvere č. 501000352 zo dňa 29.03.2011 žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 100,- Eur, na tento úver žalobkyňa zaplatila sumu 55,- Eur, v rozsahu tejto zaplatenej sumy jej dlh zanikol a existuje v rozsahu sumy nezaplatenej, t.j. vo výške 45,- Eur. S poukazom na § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka kvalifikoval súd obidve úverové zmluvy za spotrebiteľské. Žalobkyňa pri uzatváraní zmlúv konala ako spotrebiteľ, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z tohto dôvodu označenie právnej formy zmluvy o úvere a aplikácia Obchodného zákonníka je podľa názoru okresného súdu neplatným dojednaním z pohľadu ust. § 52

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Napokon zmluvy neboli ani individuálne dojednané, tak zmluvy ako aj všeobecné podmienky k nim majú formulárový charakter, ich obsah žalobkyňa ovplyvniť nemohla.

3. Vykonané dokazovanie preukázalo opodstatnené tvrdenie žalobkyne, že spotrebiteľské zmluvy ( obidve ) neobsahujú zákonné náležitosti vyžadované v § 9 Z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V obidvoch zmluvách absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ( RPMN) a údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa. Pre tieto chýbajúce náležitosti je úver podľa zákona bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z tejto právnej konštrukcie, súd zmluvu o úvere č. 501000295 zo dňa 26.01.2011 na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 300,- Eur vyhodnotil v časti presahujúcej úverovú sumu 300,- Eur a v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 7% ročne od 27.01.2011 do zaplatenia za neplatnú. Obdobne vyhodnotil súd zmluvu o úvere č. 501000352 zo dňa 29.03.2011, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver 100,- Eur, za neplatnú v časti presahujúcej úverovú sumu 100,- Eur a v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 7% ročne od 30.03.2011 do zaplatenia.

4. S poukazom na § 494, § 559 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobkyňa má povinnosť titulom úverovej zmluvy č. 501000352 zo dňa 29.03.2011 zaplatiť úver v sume 100,- Eur a úrok z omeškania vo výške 7 % ročne od 30.03.2011 do zaplatenia, na túto úverovú zmluvu zaplatila 55,- Eur, v tomto rozsahu jej dlh zanikol, dlhuje ale ešte sumou 45,- Eur. Plnenie v rozsahu 100,- Eur so 7% úrokom z omeškania ročne ( v prípade omeškania so splnením dlhu - poznámka odvolacieho súdu ) od 30.03.2011 do zaplatenia je plnením na základe platnej časti právneho úkonu, nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ani z neplatného právneho úkonu. V tomto rozsahu nejde ani o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka a napokon ani o plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak žalobkyňa by sa bezdôvodne obohatila, ak by úverovú istinu ktorú prevzala, použila a žalovanému nevrátila.

5. Titulom úverovej zmluvy 501000295 zo dňa 26.01.2011 žalobkyňa má povinnosť zaplatiť žalovanému úver v sume 300,- Eur a úrok z omeškania vo výške 7% ročne ( v prípade omeškania so splnením dlhu

- poznámka odvolacieho súdu ) od 27.01.2011 do zaplatenia. V tejto časti je právny úkon platný, nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ani o bezdôvodné obohatenie u žalovaného, práve naopak žalobkyňa by sa bezdôvodne obohatila, ak by úverovú istinu ktorú prevzala, použila a žalovanému nevrátila. Dlh z označenej úverovej zmluvy zanikol zaplatením sumy iba v rozsahu 104,- Eur a povinnosťou žalobkyne je zaplatiť žalovanému ešte sumu 196,- Eur.

6. Okresný súd konštatoval na strane žalobkyne existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe podľa § 80 písm. c ) Občianskeho súdneho poriadku ( poznámka odvolacieho súdu - v znení účinnom do 30.6.2016 ), keďže žalobu na plnenie (ktorá má prednosť pred žalobou určovacou) žalobkyňa by mohla podať jedine vtedy, ak by ku dňu rozhodovania zaplatila žalovanému ako veriteľovi sumu, ktorá by presahovala viac ako 300,- Eur so 7 % úrokom z omeškania od 27.01.2011 do zaplatenia a pri druhom úvere viac ako 100,- Eur so 7% úrokom z omeškania ročne od 30.03.2011 do zaplatenia. V súdenej veci sa žalobkyňa domáha určovacou žalobou preventívnej ochrany ktorou má byť odstránený stav jej právnej neistoty, určovacím výrokom sa majú vyriešiť všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi konania tak, aby sa vytvoril pevný právny základ pre budúce právne vzťahy (súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Cdo 251/2015 zo dňa 16.03.2016 ). Určením neplatnosti časti právnych úkonov sa určuje aj právna istota žalobkyne o to viac, keď z úverovej zmluvy č. 501000295 zo dňa 26.01.2011, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 300,- Eur vymáha od nej spoločnosť M.B.A. financie, s.r.o. na účet POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava namiesto poskytnutej sumy 300,- Eur sumu 3.165,92 Eur (poukaz súdu na obsah listinného dôkazu na č.l. 8 spisu) a spoločnosť EXE-CORP, s.r.o. Levice na túto zmluvu od žalobkyne vymáha sumu 3.509,58 Eur istiny s príslušenstvom (poukaz súdu na listinný dôkaz na č.l. 10 spisu). Titulom zmluvy o úvere č. 501000352 zo dňa 29.03.2011 spoločnosť M.B.A. finance, s.r.o. (listinný dôkaz na č.l. 9 spisu) vymáha od žalobkyne namiesto 100,- Eur sumu 968,29 Eur a podľa listinného dôkazu na č.l. 11 spisu spoločnosť EXE-CORP, s.r.o. Levice sumu 1.055,25 Eur. Tým mal súd preukázané, že žalobkyňa žije v právnej neistote, pod tlakom nezákonného vymáhania úveru zo strany žalovaného a ním poverených vymáhačských spoločností, preto bolo nevyhnutné ustáliť rozsah platnosti právneho úkonu, následne aj v akom rozsahu titulom úverových zmlúv je daná povinnosť žalobkyne plniť.

7. Súd pri určení čiastočnej neplatnosti obidvoch zmlúv (v rozsahu vymedzenom aj vo výroku rozsudku) vychádzal zo súvisiacich ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý právny predpis v prípade, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a údaj o celkových

výdavkoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a nehodnotí zmluvu za neplatnú v celom rozsahu. Ďalšími žalobkyňou tvrdenými dôvodmi neprijateľnosti a neplatnosti dojednaných zmluvných podmienok sa súd nezaoberal, konštatujúc ich nadbytočnosť, nehospodárnosť a duplicitu.

8. Súd v súvislosti s hodnotením aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu uviedol, že úverové zmluvy boli uzavreté medzi žalobkyňou - dlžníčkou a veriteľom - žalovaným. Obidve zmluvné strany sú účastníkom konania, preto ich rozsudok zaväzuje (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom, aj keď z dokazovania vyplynulo, že pohľadávky postúpil na iné subjekty a vo vzťahu k žalobkyni tieto iné subjekty (nadobúdatelia pohľadávok) sa domáhajú zaplatenia dlhu. Platí však zásada, že nemôže nikto na iného platným spôsobom previesť viac práv ako sám má. Ak tak urobí, úkon je v danom rozsahu neplatným právnym úkonom podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Keďže súd určil v súdenej veci právne úkony vo vymedzenom rozsahu za čiastočne neplatné, nad rozsah platného právneho úkonu je neplatná aj zmluva o postúpení pohľadávok a nad rozsah platného právneho úkonu žalobkyňa nie je povinná plniť „vymáhačským firmám“, ktorým žalovaný pohľadávku postúpil.

9. Po konštatácii úspechu žalobkyne v konaní v rozsahu 50% aplikáciou § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( v znení účinnom do 30.6.2016 - pozn. odvolacieho súdu ) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 134,245 Eur.

10. Žalobkyňa - spotrebiteľka je zo zákona oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu ( z návrhu na začatie konania ) vychádzajúc z § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, preto súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť súdy poplatok za žalobu vo výške 199,- Eur podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov ( Príloha k Zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti - pozn. odvolacieho súdu ).

11. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Domáhal sa jeho zrušenia a žiadal vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolacej argumentácii zvýraznil, že zmluvy o úvere č. 501000295 a č. 501000352 nemožno považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto nie je namieste vzťahovať na ne výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka na ktoré žalobkyňa poukazuje. Predložené zmluvy o úvere nie sú spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu s veriteľom ( žalovaný - odvolateľ ) na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a nie na svoju súkromnú potrebu. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania. Žalobkyňa podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania, toto vyhlásenie potvrdila svojim podpisom. Žalovaný ( odvolateľ ) toto jej vyhlásenie akceptoval, táto skutočnosť je preukázaná aj zmluvami o úvere. Na daný prípad je možné aplikovať aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012 ktorým proti žalovanému bolo konanie zastavené z dôvodu, že „nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly“, preto správny orgán dospel k záveru, že nebolo možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za porušenie súvisiacich, konkrétne riešených ustanovení zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa...

12. Podľa odvolateľa nie je jeho povinnosťou preukazovať na čo v skutočnosti žalobkyňa peniaze potrebovala, podstatné je na aký účel jej boli poskytnuté. Okresný súd sa oprel vo svojom rozhodnutí len o ničím nedoložené tvrdenia žalobkyne, že si úver vzala na svoje osobné potreby, status dôchodcu pritom nevylučuje výkon povolania. Súd sa s predmetnou otázkou riadne nevysporiadal a len povrchne, bez vykonania dokazovania sa priklonil k tvrdeniam žalobkyne. Úver si žalobkyňa ( dlžník ) vzala za účelom výkonu povolania, čím bola vyňatá z pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa totiž ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu a nie na účely podnikania, povolania, či zamestnania.

13. Odvolateľ poukazuje aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu pre nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, preto nie je možné, aby on zaujal k jeho záverom stanovisko. Napokon súd na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietal nesprávnosť ( a aj

predčasnosť ) rozhodovania o náhrade trov prvostupňového konania, v tejto súvislosti argumentoval najmä tým, že vo veci právoplatné rozhodnutie vydané nebolo a on stále trvá na tom, že v súdenej veci žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa. Podľa názoru odvolateľa nárok na úhradu trov právneho zastúpenia možno vyčísliť až po právoplatnom rozhodnutí v merite veci.

14. Žalobkyňa v písomnej reakcii na odvolanie žalovaného žiadala potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnila sa s rozhodnutím okresného súdu, ktorý podľa jej názoru správne konštatoval spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy vychádzajúc zo zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a správne vyhodnotil, že zmluvy neobsahujú obligatórne náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch, z tohto dôvodu zmluvy sú čiastočne neplatné z pohľadu ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že uzatvorila obidve úverové zmluvy so žalovaným z dôvodu zlej finančnej situácie. Žalovaný v predmetných zmluvách zaškrtol políčko, že poskytnuté finančné prostriedky sú na výkon povolania napriek skutočnosti, že v tom čase ona žiadne povolanie nevykonávala, bola na invalidnom dôchodku a o tejto skutočnosti obchodného zástupcu veriteľa aj informovala. Konanie žalovaného pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi tým, že úver vybaví spôsobom, že mu predloží zmluvu o úvere, kde zaškrtne účel úveru - na výkon povolania, a to aj v prípade, keď žiada spotrebiteľský úver, čím mu následne znemožňuje dosiahnuť ochranu spotrebiteľa pri spotrebiteľských úveroch možno považovať za mimoriadne závažnú nekalú obchodnú praktiku. Uzavretím predmetných zmlúv o úvere išlo zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku v rozpore s dobrými mravmi, o konanie bez odbornej starostlivosti, o závažnú nekalú činnosť ktorej nie je možné poskytnúť zákonnú ochranu. Svojou povahou obidve zmluvy majú charakter spotrebiteľskej zmluvy s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením a pre jej kvalifikáciu a právny režim sú smerodajné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zmluvy, ktoré boli predmetom posudzovania v spore neobsahujú zákonom stanovené náležitosti, najmä údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a údaj o celkových výdavkoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník a v zákonom stanovenej lehote, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku), aplikáciou postupu podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie ako celok potvrdil podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre vecnú správnosť.

16. Krajský súd považuje za svoju povinnosť prioritne sa vyjadriť k odvolacej námietke, v ktorej odvolateľ namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Krajský súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa po obsahovej stránke kritériá vyžadované ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a aktuálne - s účinnosťou od 1.7.2016 kritériá vyžadované ust. § 220 ods.2 Civilného sporového poriadku. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia vyargumentoval z akých dôvodov vyhovel žalobe žalobkyne čiastočne, z akých dôvodov jej žalobu vo zvyšku zamietol, z ktorých základných skutkových a právnych úvah vychádzal pri hodnotení právneho vzťahu založeného riešenými zmluvami o úvere, označil súvisiace ustanovenia Občianskeho zákonníka, zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorých právny vzťah založený dotknutými zmluvami o úvere posúdil za spotrebiteľský a postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky. Nebránilo odvolateľovi zaujať vecné stanovisko ku všetkým riešeným otázkam podľa ktorých súd určil čiastočnú neplatnosť právnych úkonov ( uzavretie zmlúv o úvere ), podľa ktorých konštatoval spotrebiteľský charakter právneho vzťahu a z toho plynúce následky. Napokon odvolateľ vecne argumentoval v odvolaní prečo podľa jeho názoru nie je možné dotknuté zmluvy o úvere považovať za spotrebiteľské a z akého dôvodu nemá dopadať na riešený vzťah právny režim noriem upravujúcich otázky spotrebiteľského práva.

17. Je jednoznačné, že dotknutými zmluvami o úvere, ktorými žalobkyni žalovaný poskytol úverovú sumu 300,- Eur a 100,- Eur, bol založený spotrebiteľský právny vzťah. Obidve zmluvy, tak zmluva o úvere zo dňa 26.01.2011 ako aj zmluva o úvere zo dňa 29.03.2011 neboli individuálne vyjednané, boli vypracované paušálne vo formulárovej podobe. Takéto zmluvy uzatvárajú dodávatelia (poskytovatelia peňažných služieb, poskytovatelia úverov) s veľkým počtom zákazníkov s tým, že vopred určujú v návrhu obsah zmlúv a druhá zmluvná strana, spotrebiteľ, nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania tak ako je vyplnený v pretlači v zmluve o úvere č. 501000295 zo dňa 26.01.2011 ako aj v zmluve o úvere č. 501000352 zo dňa 29.03.2011, nebol v konaní preukázaný. Dôkazné bremeno

podľa názoru odvolacieho súdu na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania úverového dlžníka vo všeobecnosti ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, t.j. nespotrebiteľský úver, ktorý sa riadi výlučne úpravou v zmluve a v Obchodnom zákonníku, teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť ani všeobecný údaj o uzavretí zmluvy a poskytnutí úveru na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie alebo povolanie dlžníka (odberateľa) a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním, či predmetom jeho činnosti vôbec, uzavretie príslušnej zmluvy malo. Žalovaný svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil, preto vymedzenie účelu poskytnutia úveru „na výkon zamestnania“ malo rovnaký dopad ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Znamená to, že okresný súd na vec musel aplikovať súvisiace ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súvisiace ustanovenia všeobecnej hmotno-právnej normy - Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľských zmlúv ako aj otázky neplatnosti. Je tak bez právneho základu odvolací argument žalovaného, ktorým poukazoval na to, že spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere je vylúčený a právny vzťah ako aj dotknuté otázky plynúce z dotknutých zmlúv o úvere by mali byť podriadené právnemu režimu Obchodného zákonníka a nie režimu noriem spotrebiteľského práva.

18. Riešenými zmluvami o úvere jej účastníci založili spotrebiteľský právny vzťah, z tohto dôvodu bol súd prvého stupňa nielen oprávnený, ale aj povinný v rámci poskytnutia spotrebiteľskej ochrany, podrobiť prieskumu obsah dotknutých zmlúv po stránke, či obsahujú obligatórne náležitosti vyžadované v § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Obligatórnou zložkou spotrebiteľských zmlúv podľa označenej špeciálnej právnej normy, je uvedenie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov ako aj uvedenie údaja o výške nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Tieto údaje v obidvoch zmluvách absentujú. Absenciu týchto obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluve (vyžadované podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z.) označená právna norma v § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, to znamená, že dlžník je povinný v takom prípade vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá a v prípade, že sa dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, tak je povinný zaplatiť aj ročný úrok z omeškania v zákonom prípustnej výške ( odkaz odvolacieho súdu na ust.§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).

19. Vecné dôvody konštatovanej čiastočnej neplatnosti obidvoch zmlúv odvolateľ v odvolaní nenamietal, tak odvolací súd vykonal odvolací prieskum iba v tom rozsahu a z tých dôvodov, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní uvádzal a zodpovedaním súvisiacich vecných odvolacích otázok odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za vyriešené.

20. V dobe rozhodovania okresného súdu zodpovedá procesnému stavu aj spôsob riešenia náhrady trov konania pomerovaním úspechu, neúspechu strán sporu. V namietanom výroku sa nejedná o predčasné rozhodnutie, súd o náhrade trov prvostupňového konania bol oprávnený rozhodovať aj v meritórnom rozsudku. O predčasnom rozhodovaní by sa jednalo v tom prípade, ak by súd vyhradil rozhodovanie o trovách prvostupňového konania na samostatné uznesenie do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( viď § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 ) o takýto prípad sa však v súdenej veci nejedná.

21. V tomto odvolacom konaní žalovaný ( odvolateľ ) úspešný nebol, úspešnou procesnou stranou bola žalobkyňa, ktorej priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému, postupoval tak podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.