Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/389/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Korytár, s.r.o., IČO 47 243 279, so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, proti žalovanému: A. W., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom A. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO 42 176 778, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, o zaplatenie 2.526,69 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 23.06.2014 domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť istinu vo výške vo výške 2.526,69 Eur spolu s úrokom vo výške 21,48 % ročne zo sumy 1.798,34 Eur od 20.06.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že strany dňa 25.07.2006 uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške 1.991,64 Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak z úverovej zmluvy nevyplýva niečo inak. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu mu z úverovej zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil, čím žalovaný porušil dohodnuté úverové podmienky. Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru (ďalej len „ÚZ“), ktorá sa stala platnou a účinnou podpisom posledného z jej účastníkov. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru (ďalej len „RÚ“) vo výške dohodnutého kreditného limitu (úverového rámca) v sume 995,82 Eur zo strany žalobcu žalovanému prostredníctvom úverovej karty. Úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý bol žalovaný oprávnený čerpať. RÚ je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Termín „revolvingový“ znamená po slovensky „obnovujúci sa“. Vzhľadom na charakter RÚ, kedy ani žalobca a ani žalovaný pri uzatváraní zmluvy nemôžu vedieť určiť, kedy a koľko z úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, preto pri tomto type úveru sa dohoduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru, ktorý bol žalovaný oprávnený čerpať. Z uvedeného vyplýva aj nemožnosť určenia výšky ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) priamo v ÚZ, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného, a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN.

Toto tvrdenie a výnimka z povinnosti uvádzania RPMN boli potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 sp. zn. 6Co/95/2010. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu (ďalej len „ÚZP“) a príručka pre držiteľa a sadzobník poplatkov (ďalej len „príručka“, „sadzobník“), s ktorými bol žalovaný oboznámený a podpisom ÚZ prejavil súhlas byť nimi viazaný. V zmysle ÚZ a ÚZP, uzatvorením ÚZ sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému dohodnutý úver a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úroky a poplatky podľa sadzobníka. ÚZ je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného. Svoju vôľu byť viazaný touto zmluvou a jej súčasťami potvrdil žalovaný podpisom priamo na prednej strane ÚZ. Jej podstatné náležitosti vyplývajú v zrozumiteľnom znení buď priamo z ÚZ alebo z ÚZP, ktoré sú nesporne neoddeliteľnou súčasťou ÚZ, a preto nesmú byť od nej materiálne alebo formálne oddeľované a rozlišované od zmluvy. Žalovaný bol v zmysle ÚZ a Hlavy ÚZP s názvom Podmienky splácania úveru povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle ÚZ. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 27.03.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Dlh žalovaného predstavuje sumu 2.526,69 Eur - pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 1.798,3402 Eur, úroku vo výške 565,48 Eur, úroku vo výške 91,68 Eur, poplatku za výpis z účtu vo výške 8,94 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 37,52 Eur a vo výške 6,74 Eur a dopočítaného úroku vo výške 17,99 Eur.

2. Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

3. Vedľajší účastník na strane žalovaného vyjadril nesúhlas s podaným žalobným návrhom. Žalobcom uplatnený nárok považuje za neoprávnený a nedôvodný. Poukázal na zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.990,- Sk (132,44 Eur). Úver mal žalovaný splatiť 12-imi mesačnými splátkami po 420,- Sk (13,94 Eur). Konečná výška úveru tak predstavovala sumu vo výške 5.040,- Sk (167,30 Eur). V rámci predmetnej zmluvy malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. a zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru II., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške určenej v úverových podmienkach. Ako vyplýva z predtlače predmetnej úverovej zmluvy, podpisom úverovej zmluvy žalovaný súčasne podpísal pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v dolnej časti zmluvy drobným, voľným okom takmer nečitateľným písmom a ktorá sa týka absolútne iného právneho úkonu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Spôsob, ktorým sa žalobca ako poskytovateľ finančných služieb pokúšal uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere, pokladal vedľajší účastník za zavádzanie spotrebiteľa. Aj napriek tomu, že žalovaný úverovú zmluvu podpísal, je možné prijať záver v tom, že nemal v úmysle okrem predmetnej zmluvy uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere, a preto ju treba považovať za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle žalovaného. Ak žalovaný chcel získať úver na zakúpenie tovaru špecifikovaného v bodoch 44 a 45 predmetnej úverovej zmluvy, čo bolo primárnou pohnútkou žalovaného pre uzatvorenie zmluvného vzťahu so žalobcom, nemal podľa názoru vedľajšieho účastníka na výber a musel podpísať predloženú predtlač úverovej zmluvy, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovanému boli celkom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 4.359,0954 Eur a žalovaný uhradil 4.622,9534 Eur, teda žalovaný zaplatil viac, ako mu bolo zo strany žalobcu poskytnuté. Súčasne namietol formálnu nedostupnosť „úverovej zmluvy“ spôsobenú drobným len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných žalovanému ako úverovému dlžníkovi. Zmluva s uvedenými nedostatkami predstavuje nekalú praktiku v zmysle Smernice rady 93/13/EHS ako aj v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto nemôže požívať právnu ochranu.

4. Vo veci súd rozhodol bez prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a vedľajšieho účastníka, ktorí súdu doručili ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrili súhlas s vykonaním pojednávania bez ich prítomnosti. Súčasne rozhodol bez prítomnosti žalovaného, ktorý nepožiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomným vyjadrením žalobu a vedľajšieho účastník, zmluvy o úvere, úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,

dodatku k zmluve o úvere, splátkového kalendára, výzvy k splateniu celého úveru s podacím hárkom, výpis z účtu a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere dňa 25.07.2006, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 132,44 Eur splatný v 12-ich mesačných splátkach vo výške 13,94 Eur. Zo zmluvy o úvere v záverečných ustanoveniach, ktoré boli napísané veľmi drobným písmom vyplynulo, že klient a žalobca podpisom zmluvy o úvere súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., čiže zmluvu o RU I, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových podmienok žalobcu. Na základe takto uzatvorenej zmluvy RU I vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru v hlave 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok žalobcu. Súčasne klient a žalobca podpisom zmluvy o úvere uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., čiže zmluvu o RU II, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13 úverových podmienok žalobcu. Na základe takto uzatvorenej zmluvy RU II vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v úverových podmienkach žalobcu. Žalovaný naposledy čerpal finančné prostriedky prostredníctvom platobnej karty dňa 29.04.2012. Vzhľadom na to, že žalovaný riadne a včas nesplácal úver v súlade s dohodnutým splátkovým kalendárom, vyzval žalobca žalovaného dňa 27.03.2013 na úhradu celej dlžnej sumy.

7. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovanému boli celkom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 4.359,0954 Eur a žalovaný uhradil 4.622,9534 Eur. K zosplatneniu bolo pristúpené s účinnosťou ku dňu 27.03.2013.

8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

9. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

10. Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

13. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

15. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až j) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere, je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na predmetný právny vzťah medzi účastníkmi aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

20. Po právnej stránke je potrebné právny vzťah posúdiť v súlade s ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 28.02.2007), ustanovením § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 30.06.2006). Okrem toho súd poukazuje aj na čl. 3 ods. 1, 2, 3, 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993. Súd dospel k záveru, že zmluvu o úvere s poukazom na § 4 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 2 písm. g), i), j) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné posúdiť ako úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov. Súčasne vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vopred vnútil žalovanému aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu - teda získanie úveru. Ako totiž vyplýva z predtlače úverovej zmluvy podpisom formulárovej zmluvy žalovaný súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v dolnej časti zmluvy drobným voľným okom takmer nečitateľným písmom a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Vzhľadom na spôsob vyhotovenia predmetnej úverovej zmluvy, ako aj jej štylizáciu, je dôvodné predpokladať, že žalovaný v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah so žalobcom a to zmluvu o revolvingovom úvere I a II. Ak žalovaný chcel získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, nemal podľa názoru súdu na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa preto dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu. Uvedené sa týka nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný ustanoveniami hlavy 8, 9 a hlavy 13 úverových zmluvných podmienok žalobcu týkajúcich sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom k tomu, že podpisom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient prehlásil, že sa oboznámil s úverovými zmluvnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť úverovej zmluvy týkajúca sa iba poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru, tak spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou zmluvy a úverových zmluvných

podmienok týkajúcich sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty. Zmluva o revolvingovom úvere ako zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1, 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníctva, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru nákladov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a taktiež oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti, sankcie za porušenie zmluvy, podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, spôsob zániku záväzku zo zmluvy, ako i práva spotrebiteľa podľa § 7 citovaného zákona. Zároveň sa pre platnosť tejto zmluvy vyžaduje naplnenie i základných náležitostí právneho úkonu ustanovených v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná s tým, že pred jej uzavretím tejto zmluvy musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie (§ 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Právny úkon spotrebiteľa v časti uzavretia úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. a revolvingového úveru II. posúdil s poukazom na ustanovenie § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka ako neplatný. Spôsob, ktorým sa žalobca ako poskytovateľ finančných služieb pokúšal uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere I. a II. je zavádzaním spotrebiteľa. Drobným, voľným okom takmer nečitateľným písmom podsunul v samom závere úverovej zmluvy žalovanému ďalší zmluvný vzťah - zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. a II. Aj napriek tomu, že žalovaný úverovú zmluvu podpísal je možné prijať záver v tom, že žalovaný nemal v úmysle okrem úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej sumy na nákup spotrebného tovaru, uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere, preto treba v tejto časti zmluvu uzatvorenú stranami sporu považovať za absolútne neplatný právny úkon, pre nedostatok vôle. Vzhľadom na to, že zmluva v časti o poskytnutí revolvingového úveru bola od začiatku (ex tunc) absolútne neplatným právnym úkonom, súd kvalifikoval nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu. Navyše uvedené konanie žalobcu súd posúdil ako nekalú praktiku, ktorej nemôže byť poskytnutá právna ochrana. Súčasne súd poukazuje na to, že v danom prípade nebola pri revolvingovom úvere dodržaná ani písomná forma podľa ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak teda žalobca žalovanému umožnil vykonávať platby kartou, tak to bolo na základe neplatného právneho úkonu (§ 40 ods.1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na konštatovanie neplatnosti právneho úkonu možno podľa názoru súdu priznať žalobcovi iba nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ak by k nemu došlo na strane žalovaného.

21. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu, dopadá na tie prípady, kde obohatenie bolo získané na základe neplatného právneho úkonu, ktorý je však od začiatku (ex tunc) neplatným. To znamená, že sa plnilo na základe právneho úkonu, najčastejšie zmluvy, ktorá je od začiatku neplatená. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Vychádzajúc z uvedeného by vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru po zohľadnení zaplatenej časti, avšak žalovaný zaplatil viac, ako mu bolo zo strany žalobcu poskytnuté, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol (poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4.359,0954 Eur - zaplatená časť vo výške 4.622,9534 Eur).

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom konaní súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto súd priznal žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100

%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.