Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_56Csp-56-2016.pdf
PDF · 70.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-56Csp/56/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava proti žalovanej: T. J., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX K. o návrhu na zaplatenie 2.107,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.107,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 2.107,56 eur odo dňa 13.08.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou zo dňa 02.08.2016 doručenou konajúcemu súdu dňa 12.08.2016 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia nákladov nájomného a služieb spojených s užívaním trojizbový byt č. XX na ul. C. č. XX v K. v súlade s nájomnou zmluvou č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa X.X.XXXX uzatvorená na dobu určitú- X roka.
2. Žalobca navrhol, aby súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu. Súd tomuto návrhu vyhovel, vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 56Csp/56/2016-45 dňa 16.09.2016. Dňa 20.10.2016 pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanej do vlastných rúk ( § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP ) ho uznesením zrušil. 3.Žalovaná písomnosti doručované súdom nepreberala, v konaní ostala nečinná, súd preto zákonným spôsobom zverejnil oznam o podanej žalobe voči žalovanej dňa 8.12.2016. Žalovaná ostala v konaní nečinná, nerozporovala žiadne skutkové tvrdenia žalobcu.
4.Po vyhodnotení listín predložených žalobcom a to: nájomná zmluva č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa X.X.XXXX, evidenčný list pre výpočet nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, LV č. XXXX, kat. územie O., zápisnica o prevzatí bytu, listina vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX ako aj oboznámiac sa s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, súd zistil nasledujúci s k u t k o v ý s t a v v e c i :
5.Na základe nájomnej zmluvy č.XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa X.X.XXXX žalobca prenechal do nájmu žalovanej trojizbový byt č. XX v K. na ul. C. č. XX. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 1 rok. Žalobca uplatnil podanou žalobou voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01/2015 do XX/XXXX, ktoré aj špecifikoval s ohľadom na výšku obvyklého nájomného. Podanou žalobou žalobca zároveň uplatnil aj príslušný úrok z omeškania vo výške 5% zo žalovanej
sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby konajúcemu súdu t.j. odo dňa 13.8.2016. Žalobca si zároveň uplatnil aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.
6.Uplatnený nárok žalobcu v sume 2.141,34 eur tvorí: obvyklé nájomné za čas od 01/2015 do 07/2016 v sume 1.307,96 eur, nedoplatok z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za obdobie r. 2014 a 2015, ktoré pozostáva zo sumy 30,35 eur v r. 2014 a sumy 769,25 eur v r. 2015.
7.Po takto vykonanom dokazovaní sú právne uzatvára: Spôsob platenia nájomného za užívanie bytu a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu je upravený v § 696 až 699 Občianskeho zákonníka. Povinnosť platiť nájomné vznikne so vznikom nájmu a končí zánikom nájmu. Spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný predpis. Žalovaná predmetný byt užívala aj po ukončení nájmu t. j. po 01.08.2009 a to bez právneho dôvodu. Takýmto konaním žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu .
8.Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
9.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
10.Keďže žalovaná dlžnú sumu nezaplatil, žalobou uplatnený nárok nespochybnila ani čo do dôvodu ani čo do výšky, v priebehu konania nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie žalobcu, že dlh v sume 2.107,56 eur žalobcovi čo i len čiastočne uhradila, súd žalobe v časti o zaplatenie istiny vyhovel a žalovanej v tomto rozsahu platobnú povinnosť uložil. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu v tejto časti žalovaného nároku boli tvrdenia žalobcu ktoré aj dôkazne listinami preukázal.
11.V konaní bolo nesporné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením žalovanej sumy. Žalobca preto dôvodne uplatnil svoj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 2.107,56 eur odo dňa 13.08.2016 do zaplatenia. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia a vychádzajúc so skutkového stavu tvrdeného žalobcom, ktorému žalovaná v priebehu celého konania neoponovala, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
12.Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ustanovenia §517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Uvedeným predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 3 ods. 1 cit. nariadenia výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Pretože žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením §517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.,
13.Podľa § 262 odsek 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.