Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-215-2016.pdf
PDF · 84.35 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/215/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Ing. F. S., bytom T. - C., Q. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Žilina, Národná 17, Žilina, proti žalovanému Jozef Kubala - JAKUB - Stavebné variácie, so sídlom Zborov nad Bystricou 667, IČO: 34 590 005, právne zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Pikuliakom, so sídlom U., H. K. XX, o povolenie obnovy konania, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/371/2015-76 zo dňa 14. marca 2016 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na obnovu konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 7C/154/2003. Východiskovo konštatoval, že (ne)možnosť použitia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov sa vzhľadom na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť účastníka/strany sporu posudzujú objektívne, a nie subjektívne. Následne v konkrétnostiach súdenej veci vyslovil, že žalobca nepreukázal existenciu žiadnych nových skutočností a dôkazov, s ktorými by sa v pôvodnom konaní súd nevyporiadal. Žalobcom prezentované skutočnosti a dôkazy (odborné vyjadrenie č. 4/2015, posudok č. 51/2016) „nastali až potom“ a nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, lebo v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia na ne súd nemohol prihliadať (§ 154 O.s.p.). 2. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. ich náhradu voči žalobcovi v sume 1.134,60 eur, ktorú výšku trov konkrétne odôvodnil, vrátane súvisiaceho právneho základu.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že návrhu na povolenie obnovy konania bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenie veci na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd sa dôsledne (postupom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.) neoboznámil/nevykonal dôkaz listinou - žalobcom predloženým znaleckým posudkom. Obdobne pri výsluchu účastníkov nedodržal postup podľa § 126 ods. 3 O.s.p. a taktiež nezdôvodnil, prečo zamietol dôkaz výsluchom znalca Ing. Dreveného. Odvolateľ považoval napadnuté uznesenie i za nepreskúmateľné. 4. Zdôrazňoval, že znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva predstavuje jednoznačne nový dôkaz, ktorý vznikol po rozhodnutí súdu v pôvodnom konaní sp. zn. 7C/154/2003. Opakovane poukazoval na to, že v označenom konaní nesúhlasil so závermi znalca Ing. Šimčiska, ktoré nesúhlasné stanovisko závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva potvrdzujú. Žalobca tvrdil, že predmetný dôkaz nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní, pričom znalecké dokazovanie,
resp. kontrolné znalecké dokazovanie navrhoval v jeho priebehu viackrát (k čomu doložil fotokópie príslušných podaní). V spojitosti s nemožnosťou predloženia znaleckého posudku dával do pozornosti nedostatok znalcov v danom odbore. Uzavrel, že predložený znalecký posudok je spôsobilý privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.
5. Žalovaný žiadal uznesenie okresného súdu potvrdiť. Námietku o nevykonaní dôkazu znaleckým posudkom označil za nedôvodnú, pričom táto odporuje aj zápisnici o pojednávaní; obdobne je zo zápisnice zrejmé, že stranám bolo umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Uviedol, že protistrana zamieňa účel dokazovania v pôvodnom konaní s účelom dokazovaní v konaní o návrhu na obnovu konania. 6. Žalovaný mal za to, že žalobcovi nebránila žiadna prekážka v predložení dotknutého znaleckého posudku už v prvotnom konaní. Zároveň ide o dôkaz, ktorého vykonanie v pôvodnom konaní bolo zamietnuté ako nedôvodné. Následne sa nejedná o spôsobilý dôvod obnovy konania. Keďže okresný súd odpovedal na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené.
7. V reakcii na vyjadrenie protistrany žalobca opätovne poukazoval na to, že znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva je novým dôkazom, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Súčasne uviedol, že dôvodom obnovy môže byť aj dôkaz, ktorý vznikol po rozhodnutí súdu, ale je spôsobilý dokázať rozhodné skutočnosti existujúce pred jeho rozhodnutím. Z obsahu znaleckého posudku pritom vyplýva, že žalobcova požiadavka (v pôvodnom konaní v pozícii žalovaného) na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania bola dôvodná a opodstatnená. Doplnil, že i samotnému súdu v pôvodnom konaní trvalo zabezpečenie znaleckého dôkazu 3 roky, a preto od neho nemožno žiadať, aby takýto dôkaz predložil v priebehu „pár dní, resp. týždňov“.
8. V následnej reakcii žalovaný uviedol, že z účelu mimoriadneho opravného prostriedku, akým obnova konania je, vyplýva, že aj keby išlo o prípadné nedostatky pôvodného konania, prednosť má princíp právnej istoty. Zopakoval, že nevykonanie navrhnutého dôkazu nepredstavuje dôkaz, ktorý nemohol účastník bez svojej viny vykonať; čo vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe. Dodal, že znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva bol spracovaný až po rozhodnutí v pôvodnom konaní, teda v jeho priebehu neexistoval, pričom z časových súvislostí je zrejmé aj nesplnenie subjektívnej 3 mesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 a 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. Vzhľadom na zmenu procesných predpisov (od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý sa aplikuje aj na konania už skôr začaté) a určité nejasnosti týkajúce sa intertemporálnych ustanovení krajský súd vo veci rozhodoval rozsudkom.
11. Žalobca aj v prebiehajúcom konaní opakovane zdôrazňuje, že kontrolné znalecké dokazovanie navrhoval už v pôvodnom konaní, pričom konajúce súdy tomuto jeho dôkaznému návrhu nevyhoveli. Z hľadiska kritérií prípustnosti obnovy konania je tak dotknutý znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva určujúco dôkazom, ktorý bol navrhnutý v prvotnom konaní, ale súdom/súdmi bol vyhodnotený ako nadbytočný. Svojim charakterom tak nejde o nový dôkaz, hoci bol (časovo) vypracovaný až po právoplatnom rozhodnutí veci v pôvodnom konaní. Zdôrazňovanie časovej následnosti zo strany žalobcu je čiastočne až tendenčné a opomína práve rozhodujúci fakt, ktorým bolo/ je nevykonanie navrhnutého dôkazu z titulu jeho nadbytočnosti. Nejedná sa o dôkaz, ktorý by nebolo možné v období prvotného konania vykonať z objektívneho dôvodu, ale len a práve pre záver konajúcich súdov - tak súdu prvostupňového/prvoinštančného, ako i odvolacieho - o nadbytočnosti tohto dôkazu.
12. Okolnosť, či súd v pôvodnom konaní vykonal dôkazy navrhované účastníkom a či z nich vyvodil zistenia skutkového stavu pre svoje rozhodnutie nemá bezprostredný súvis s možnosťou alebo nemožnosťou účastníka/strany použiť dôkazy v konaní. Pri inom výklade znenia, obsahu a účelu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. (aktuálne primerane § 397 písm. a/, b/ CSP) by sa totiž prostredníctvom obnovy konania mohla domáhať revízie právoplatne skončeného konania každá strana, ktorej dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd dané dôkazy (právom či neprávom) nepovažoval za rozhodujúce a preto ich nevykonal. V danom zmysle by obnova konania plnila skôr účel dovolacieho
konania, avšak každý z týchto mimoriadnych opravných prostriedkov je upravený odlišne. Navyše v súdnej veci bolo namietané rozhodnutie súdov v prvotnom konaní podrobené aj dovolaciemu prieskumu
- uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 163/2013 z 25.7.2013, ktorým bolo dovolanie žalobcu (v tom čase v pozícii žalovaného) odmietnuté.
13. Predmetný prístup zodpovedá dlhodobo ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Vyjadrenej napríklad v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod R 19/1975, v ktorého právnej vete sa konštatuje „Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazov, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo. Obdobne z aktuálnejšej judikačnej činnosti Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4 Cdo 18/2010, resp. 3 Cdo 98/2011. 14. Nadväzne je vecne správnym rozhodnutie okresného súdu, ktorým nevyhovel návrhu na povolenie obnovy konania vedeného pred tamojším súdom pod sp. zn. 7C/154/2003. 15. Nad bezprostredný rámec zásadného odvolacieho záveru krajský súd dodáva, že nie úplne presvedčivo argumentuje odvolateľ aj ohľadne nemožnosti použiť dôkaz „bez svojej viny“. Z ním predloženého znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva je zrejmé, že od podania objednávky žalobcu po jeho vypracovanie uplynulo cca 7 mesiacov. Je pritom takmer pravidlom, osobitne v prípadoch, keď nie je v danom odbore dostatok znalcov zapísaných v zozname znalcov, že kontrolné znalecké dokazovanie vykonáva práve Ústav súdneho inžinierstva. 16. Žalobca (v tom čase v pozícii žalovaného) už v základnom konaní mohol požiadať/ /objednať si vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva bez ohľadu na to, že konajúce súdy tento jeho procesný návrh neakceptovali. Žalobca (v tom čase v pozícii žalovaného) po prvý krát deklaroval jednoznačný a výslovný nesúhlas so znaleckým posudkom Ing. Šimčiska č. 02/2011 vypracovaným v pôvodnom konaní podaním došlým 21.4.2011 (vrátane požiadavky na vypracovanie kontrolného znaleckého dokazovania), pričom odvolací súd rozhodoval dňa 30.7.2012; t.j. cca po 15 mesiacoch
17. Nezodpovedá obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia námietka žalobcu o jeho údajnej nepreskúmateľnosti. Okresný súd pomerne jasne vymedzil, prečo žalobcom tvrdený dôvod nepovažuje za spôsobilý na povolenie obnovy konania. Zároveň platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvorí jeden celok, z ktorého titulu odvolací súd v rámci tohto odôvodnenia čiastočne doplnil niektoré širšie (právne) súvislosti. 18. Rovnako neobstojí námietka odvolateľa ohľadne nedodržania postupu podľa § 126 ods. 3 O.s.p. pri vykonávaní výsluchu účastníkov/strán sporu. Z obsahu zápisnice nevyplýva, že by stranám, osobitne žalujúcej procesnej strane bolo upreté nejaké procesné právo, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Napokon, aj samotná formulácia dotknutej odvolacej námietky je skôr všeobecná. Vzhľadom na podstatu posúdenia návrhu na obnovu konania, t.j. vyhodnotenie či dôkaz predkladaný žalobcom je novým dôkazom, nebolo potrebné dotknutú písomnosť oboznamovať podrobne/obsahovo, ale rozhodujúcim bol jej charakter, na čo postačuje i časovo krátke/jednoduché oboznámenie dotknutého dôkazu.
19. Krajský súd poukazuje tiež na to, že v rámci odvolacej argumentácie žalobca ako nový dôkaz už zdôrazňuje len znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva č. 51/2016. Ako už bolo vyššie uvedené, z dotknutého posudku je pritom zrejmé, že tento bol vypracovaný až vo februári 2016. Meritórne rozhodnutie v základnom konaní (rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.7C/154/2003-639 z 16.1.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/152/2012 z 30.7.2012) nadobudlo právoplatnosť 6.8.2012. Z dotknutých časových údajov je následne nepochybné, že tvrdený nový dôkaz bol vypracovaný po viac ako troch rokoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu vo veci 7C/154/2003. Na základe uvedeného logicky vo vzťahu k tomuto dôkazu nemôže ísť ani o návrh na obnovu podaný v zákonom stanovenej objektívnej lehote (v čase podanie návrhu na obnovu konania § 230 ods. 2 O.s.p.; aktuálne § 403 ods. 2 CSP).
20. Krajský súd ako vecne správny potvrdil aj bezprostredne odvolaním nenapadnutý, avšak od „meritórnej“ časti závislý, výrok o náhrade trov prvoinštančného konania. V tomto smere je potrebné zdôrazniť/zopakovať viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 212 ods. 1 O.s.p., resp. aktuálne § 380 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť dotknutého výroku, nebolo jeho odvolanie spôsobilé podmieniť zmenu, resp. zrušenie daného výroku.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.