Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23C-118-2016.pdf
PDF · 146.89 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/118/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Q. C., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. J. XXX, XXX XX Q. J., štátny občan SR, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.161,06 Eur s príslušenstvom a o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.161,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.161,06 Eur od 04.05.2016 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č.8200038640 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 20.06.2011 j e n e p l a t n á.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.04.2016 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola doručená súdu dňa 02.05.2016, v znení jej doplnenia zo dňa 31.05.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.06.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.161,06 Eur spolu s 8,00 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.161,06 Eur od 04.05.2016 do zaplatenia, určenia neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy č.8200038640 zo dňa 20.06.2011 a náhrady trov konania. Žalovanú sumu žiadal žalobca priznať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.8200038640 zo dňa 20.06.2011 (ďalej len „úverová zmluva“) mal byť zo strany žalovaného žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,-Eur. Žalovaný však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru, na základe čoho skutočná výška úveru bola 1.277,05 Eur. Žalobca sa na základe úverovej zmluvy zaviazal žalovanému vrátiť celkovú sumu 3.065,40 v 36-tich mesačných splátkach po 85,15 Eur. Z dôvodov uvedených v žalobe mal žalobca zo to, že uzavretá úverová zmluva nespĺňa viaceré náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, najmä údaje o podmienkach čerpania úveru ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. g) zákona, údaj o termíne konečnej splatnosti ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f) zákona, údaje o členení splátok úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ani údaj o výške úrokov a iných poplatkov ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. k) zákona. Zároveň žalobca uviedol, že úverová zmluva obsahuje viacero ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a viacero ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalobca za najrozpornejšie ustanovenia, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore
s dobrými mravmi označil ustanovenia o odplate, ktorá dosahuje úroveň 70%, čo niekoľko násobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobca poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, kedy dohodnutú ročnú odplatu vo výške 70 % súdy považovali za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobca namietal, že obligatórne údaje boli do uzavretej úverovej zmluvy doplnené až po prijatí návrhu na uzavretie zmluvy. Uviedol, že dňa 10.06.2011 podal žalobca žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, pričom táto bola doplnená o údaje v bode 6 až dňa 20.06.2011, čím došlo k zmene údajov o predpokladanej RPMN. Žalobca uviedol, že tým, že žalovaný prijal návrh na uzavretie zmluvy s dodatkami a zmenami, nedošlo k akceptácii žalobcovho návrhu na uzavretie zmluvy a k platnému uzavretiu úverovej zmluvy, ale žalovaným doplnené dodatky a zmeny predstavovali odmietnutie pôvodného návrhu na uzavretie zmluvy a predloženie nového zmeneného návrhu, ktorého akceptácia nebola vykonaná. Keďže žalobcovi boli poskytnuté prostriedky vo výške 1.277,05 Eur a žalobca žalovanému uhradil sumu 2.438,11 Eur, uhradil žalovanému o 1.161,06 Eur viac než mal žalovaný nárok. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp.zn. 20C/66/2016-11 zo dňa 20.04.2016 došlo k nariadeniu predbežného opatrenia, ktorým súd uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.6.2011, uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu a žalobcovi uložil povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu vo veci samej, na základe čoho žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 1.161,06 Eur a žalobu o určenie neplatnosti uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou bol zabezpečený záväzok z úverovej zmluvy. Vo vzťahu k uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy žalobca uviedol, že táto neobsahuje výšku dlžnej sumy ani pravidlá pre jej uplatnenie a ani nebola individuálne dojednaná, vzhľadom na čo predstavuje neurčitý právny úkon, na základe ktorého si však žalovaný voči žalobcovi uplatňuje plnenie, a to v časovo neobmedzenom období ohraničenom len vôľou žalovaného, ktorý uplatňuje zrážky zo mzdy bez právneho základu. Preto má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca predloženou výzvou zo dňa 29.04.2016 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v termíne do 03.05.2016, na čo žalovaný nereagoval, preto sa obrátil so svojím nárokom na súd.
2. Podľa § 114 ods. 2 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, súd dňa 23.05.2016 doručil žalovanému žalobu s prílohami a vyzval ho, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 06.06.2016, v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu s poukazom na skutočnosť, že predmetom konania nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej sa žalovaný podrobne a rozsiahlo vyjadril k tvrdeniam žalobcu a uviedol, že uzavretá úverová zmluva nie je neplatná z dôvodu výšky odplaty. Rozhodujúca podľa žalovaného je výška odplaty na finančnom (nie bankovom) trhu, ktorá bola v rozhodnom období vo výške 46,52 %, preto má za to, že v úverovej zmluve dohodnutá odplata priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. K namietanému nedostatku zákonných náležitostí uzavretej úverovej zmluvy podľa zákona č.129/2010 Z.z. žalovaný podrobne a rozsiahlo uviedol, že uzavretá zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Žalovaný za nedôvodnú označil aj žalobu o určenie neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, a to s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru dohodou o zrážkach zo mzdy je zákonnom prípustnou formou zabezpečenia záväzku, preto dojednanie takejto formy zabezpečenia pohľadávky nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe uvedeného žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Dňa 20.06.2016 doručil žalobca súdu vyjadrenie (repliku) k vyjadreniu žalovaného, v ktorom námietku žalovaného voči miestnej nepríslušnosti súdu označil za nedôvodnú. Poukázal na jednoznačne spotrebiteľský charakter uzavretej úverovej zmluvy a rozhodovaciu prax súdov (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 16 McC/8/2014 zo dňa 27.02.2014) v zmysle ktorej sa za spotrebiteľský spor považuje akýkoľvek spor, ktorý má základ v spotrebiteľskej zmluve. Námietku žalovaného, že predmetom sporu je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie zo spotrebiteľskej zmluvy, označil za nedôvodnú. Vo vyjadrení sa žalobca ďalej podrobne vyjadril k výške odplaty za poskytnutie úveru a zotrval na svojom tvrdení, že jej výška bola dojednaná v rozpore s § 53 ods. 6) ako aj § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj tvrdeniach, že uzavretá úverová zmluva neobsahuje viaceré zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca opätovne poukázal na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a namietal,
že doplnením údajov v bode 6 úverovej zmluvy zo strany žalovaného došlo k zmene pôvodného návrhu na uzavretie úverovej zmluvy, pričom žalovaný si nesplnil svoju zákonnú informačnú povinnosť o základných náležitostiach a parametroch úveru, preto má za to, že je úverová zmluva neplatná. K dohode o zrážkach zo mzdy žalobca uviedol, že jej obsah nemohol pri jej uzatváraní nijako ovplyvniť, nemohol ju zmeniť ani z nej vylúčiť niektoré ustanovenia, a keďže bola podmienkou pre poskytnutie úveru, nebola ani individuálne dojednaná. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Samotná dohoda je zároveň neurčitým právnym úkonom, a to z dôvodu, že na jej základe si žalovaný môže samovoľne uplatňovať ním určenú výšku dlhu, a to v časovo neobmedzenom období ohraničenom len vôľou žalovaného, ktorý sám a svojvoľne oznámi zamestnávateľovi spotrebiteľa, kedy môže s vykonávaním zrážok prestať.
4. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473, 474 CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Dňa 31.08.2016 doručil súd žalovanému vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.06.2016 k vyjadreniu žalovaného a vyzval ho, aby sa k doručenému vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril. Žalovaný sa k doručenému vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručenom súdu dňa 19.09.2016, v ktorom zotrval na svojich predchádzajúci vyjadreniach. Poukázal pritom na to, že uzavretá úverová zmluva sa riadi ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by dojednanie o výške odplaty bolo v rozpore so zákonom. Žalovaný namietol, že žalobca nepredložil dôkazy, že by výška odplaty podstatne prevyšoval najvyššiu prípustnú odplatu, nakoľko v zmysle zákona neboli rozhodujúce priemerné úrokové sadzby bánk, ale obvyklá odplata na finančnom trhu. K uzavretiu úverovej zmluvy ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého k uzavretiu písomnej zmluvy nedošlo sa zakladá na porovnaní údaju „predpokladaná RPMN“ a „RPMN úveru“, pričom hodnota RPMN nemôže byť stranami dohodnutá, ale je na základe zákona vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hodnota RPMN teda nie je výsledkom dohody, ale je to hodnota, ktorá sa určí (vypočíta) z dohodnutých údajov k času uzavretia zmluvy. Žalovaný ďalej podrobne a rozsiahlo uvádza, že uzavretá úverová zmluvy obsahuje všetky zákonné náležitosti. K dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že jej uzavretie nebolo vynucované žiadnym spôsobom, ktorý by mal byť v zmysle právnej úpravy dôvodom jej neplatnosti. Samotný fakt, že žalovaný ako spôsob zabezpečenia záväzku požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré by právna úprava považovala za prípady nezákonného vnútenia a obmedzovania vôle konajúceho. Právna úprava platná a účinná v čase uzavretia úverovej zmluvy neobsahovala žiaden zákaz požadovať zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv formou dohody o zrážkach zo mzdy, preto žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7. Vzhľadom na námietku žalovaného, súd skúmal miestnu príslušnosť, a to jednak podľa ustanovení pôvodne platného OSP platného v čase vznesenia námietky, ako aj podľa ustanovení CSP (ktorý s účinnosťou od 01.07.2016 zrušil a nahradil dovtedy platný OSP) a dospel k záveru, že námietka žalovaného voči miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu nie je dôvodná, preto súd podľa § 42 CSP na túto námietku neprihliadol a spor prejednal a rozhodol. Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Súd zistil, že žalovaný uplatnil námietku včas, avšak vzhľadom na to, že v prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd posúdil námietku žalovaného ako nedôvodnú. Žalobca má bydlisko v obvode tunajšieho súdu, preto v zmysle pôvodne platného § 87 písm. f) OSP, resp. trvalý pobyt podľa § 19 písm. d) CSP, je na konanie príslušný tunajší súd a nebol dôvod postúpiť vec inému súdu podľa § 105 ods. 2 OSP, resp. po nadobudnutí účinnosti CSP podľa § 43 CSP. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že v prípade žaloby o zaplatenie titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo v dôsledku neplatnosti, príp. v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou, sa nejedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Takýto názor žalovaného nie je správny. Pokiaľ by totiž medzi stranami
sporu nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva, pričom bez právneho významu je skutočnosť, či táto bola uzavretá neplatne alebo platne, k bezdôvodnému obohateniu v dôsledku plnenia z neplatnej zmluvy, prípadne plnenia z platnej zmluvy, ktorá je však bezúročná a bezpoplatkov, by nikdy nedošlo. Ak teda strany sporu majú postavenie spotrebiteľa a dodávateľa, potom každý spor medzi nimi má charakter spotrebiteľského sporu, a je bez právneho významu, či došlo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy a v konaní uplatňovaný nárok vyplýva priamo z platne uzavretej spotrebiteľskej zmluvy alebo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy nedošlo, avšak vzhľadom na poskytnuté plnenie sa jedná o nárok odvodený od neplatne uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, prípadne sa jedná o určovací spor medzi stranami, z ktorých má jedna postavenie spotrebiteľa. Súd pri posudzovaní dôvodnosti vznesenej námietky vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu (napr. rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 16Co/1404/2014 zo dňa 25.06.2015, sp.zn. 16Co/689/2014 zo dňa 19.03.2015) ako aj dovolacieho súdu (uznesenie NS SR, sp.zn. 5Cdo/146/2011 zo dňa 15.12.2011). Navyše podľa záverov vyslovených v uznesení Ústavného súdu SR z 10. mája 2012, sp.zn. IV. ÚS 238/2012 aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej spotrebiteľskej zmluvy je takým uplatneným nárokom, ktorý predstavuje spor zo spotrebiteľskej zmluvy na účel určenia miestnej príslušnosti podľa § 87 písm. f) OSP, a to aj vtedy, ak navrhovatelia ako dedičia nastúpili do práv a povinností zosnulej (spotrebiteľky). Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobou uplatnený nárok má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, preto je na konanie príslušný tunajší súd.
8. Po vyjadreniach strán sporu súd na prejednanie žaloby nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.01.2017, na ktoré sa dostavil žalobca osobne spolu so svojím právnym zástupcom. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním dňa 09.01.2017 a súhlasil, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Súd preto postupoval podľa § 180 CSP a na nariadenom pojednávaní vypočul žalobcu a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu ako ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej úverovej zmluvy uviedol skutočnosť, že na jej základe došlo k poskytnutiu prostriedkov len vo výške 1.277,05 Eur, keďže žalovaný si vopred zo sumy úveru vo výške 1.500,-Eur strhol čiastku 222,95 Eur ako poplatok podľa bodu 8 zmluvných podmienok. Vzhľadom na uvedené táto suma mala predstavovať základ pre výpočet RPMN, a po prepočítaní RPMN na kalkulačke z portálu pre výpočet RPMN pre spotrebiteľa skutočná RPMN predstavoval až 94,75 %, a nie 70 % ako je uvedené v úverovej zmluve. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že predmetnú zmluvu uzatvárala s pani Valériou Bramoškovou, a nie s pánom Miroslavom Bramoškom, ako je uvedené v zmluve, a nie vo Zvolene, ale v Žiari nad Hronom. Pri uzatváraní zmluvy jej bolo oznámené, že jej bude poskytnutý úver vo výške 1.300,-Eur, pričom v skutočnosti jej bola poukázaná suma 1.277,05 Eur, a až neskôr si všimla, že v zmluve je uvedená suma 1.500,-Eur. Ďalej uviedla, že údaje v zmluve vyplnila do bodu 5, pričom údaje v bode 6 boli doplnené až dodatočne. Na otázku súdu, akú sumu uhradila žalovanému uviedla, že žalovanému z účtu uhradila 5 splátok vo výške 85,15 Eur a potom jej boli vykonávané zamestnávateľom zrážky zo mzdy v celkovej výške 2.182,66 Eur. Za účelom doplnenia dokazovania súd pojednávanie odročil na 24.02.2017, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 21.02.2017 ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti. Súd preto postupoval podľa § 180 CSP a vec na nariadenom pojednávaní prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu a zistil tento skutkový a právny stav.
9. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobca vyplnil a podpísal dňa 10.06.2011 formulárové tlačivo „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ číslo 8200038640 v rozsahu bodov 1 až bode 5, pričom v bode 5 označenom ako "Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR" je uvedená poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) sumou 1.500,-Eur, splatnosť úveru (počet splátok/ splatnosť - deň v mesiaci): 36/24, mesačná splátka (vrátane úrokov) 85,15, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.065,40, predpokladaná RPMN za úver: 70,00 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,00 %, priemerná RPMN za úver: 46,56 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 858,31, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 2.043,60, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 60,27 %, ročná úroková sadzba revolvingu: 68,44 %. Žalovaný vyplnil a podpísal dňa 20.06.2011 na tej istej listine údaje v bode 6 označenom ako "Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR". V bode 6 predmetnej Žiadosti/Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR, je uvedená poskytnutá čiastka úveru sumou 1.500,-Eur, splatnosť úveru (počet splátok/ splatnosť - deň v mesiaci): 36/24, mesačná splátka (vrátane úrokov) 85,15, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.065,40, RPMN za úver: 68,97 %, ročná
úroková sadzba úveru: 70,00 %, priemerná RPMN za úver: 46,56 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 858,31, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 2.043,60, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 56,09 %, ročná úroková sadzba revolvingu: 68,44 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 9,25 %. Údaje v bodoch 5 a 6 sa nezhodujú, a to konkrétne v údaji týkajúcom sa RPMN za úver (v bode 5 je uvedené 70,00 % a bode 6 je uvedené 68,97 %) a v predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v bode 5 je uvedené 60,27 % a bode 6 je uvedené 56,09 %). Podľa bodu 13 Žiadosti/Zmluvy súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). V zmysle bodu 2.1 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, sa zmluva o revolvingovom úvere uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť je návrhom na uzavretie zmluvy. V zmysle bodu 2.2 je veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere.
10. Právny zástupca žalobcu vo výzve na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 29.04.2016 poukázal na nesúlad údajov ohľadne RPMN a absenciu údaja o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na čo bol žalobca povinný vrátiť len sumu vo výške poskytnutého úveru, t.j. sumu 1.277,05 Eur, a keďže žalobca už poukázal sumu 2.438,11 Eur, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.161,06 Eur, ktorú požadoval vrátiť najneskôr do 03.05.2016.
11. Z predloženej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 11.11.2011 súd zistil, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu spoločnosť Tubapack, a.s. o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré boli žalobcovi vykonávané na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy na uspokojenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.8200038640, a to až do vydania predbežného opatrenia Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 20C/66/2016 zo dňa 20.04.2016, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného. Z potvrdenia o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.04.2016 súd zistil, že zamestnávateľ realizoval zrážky za obdobie od 12/2011 do 03/2016 v rozsahu 2.182,66 Eur.
12. Z karty klienta (žalobcu) súd zistil, že okrem realizovaných zrážok zo mzdy, žalobca dobrovoľne uhradil celkovo 3 splátky po 85,15 Eur (dňa 19.08.2011, 19.08.2011 a 20.09.2011) t.j. spolu sumu 255,45 Eur, ktorá spolu so sumou realizovaných zrážok vo výške 2.182,66 Eur predstavuje celkovú žalobcom uhradenú čiastku vo výške 2.438,11 Eur.
13. Z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.06.2011 dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej žalobca ako dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok.
14. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.
Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie sumy 1.161,06 Eur je dôvodná, preto súd podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy.
16. V zmysle § 43 až 44 OZ zmluva je uzavretá ak návrh, ktorý bol predložený druhej strane, bol bez výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady, zmeny a doplnky, teda obsahuje niečo, čo v návrhu nebolo uvedené, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Ide o odmietnutie návrhu a zmenený návrh sa považuje za nový návrh od druhej zmluvnej strany. Je nepochybné, že v prípade zmeny údajov v znení návrhu zmluvy zo strany žalovaného sa jedná o nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 OZ), ktorý mal žalobca následne akceptovať. Formulár žiadosti/zmluvy so zmeneným údajom schváleného úveru v bode 6 mal byť opätovne (po tejto zmene) podpísaný žalobcom na znak ich súhlasu s vykonanou zmenou zo strany žalovaného. Zmluva podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo ku uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu, že nebola zhoda medzi návrhom zmluvy a jej akceptom vo všetkých údajoch požadovaného a schváleného úveru. Súd teda považoval konanie veriteľa - žalovaného nie za prijatie návrhu predloženého žalobcom, ale za nový návrh. Dojednanie vo všeobecných podmienkach v bode 2, že dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5 žiadosti, aj keď je uvedená vo všeobecných podmienkach, nemôže v súlade so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platne zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v súlade so zákonom, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatné dojednanie. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie. Žalovaný netvrdil, ani nepreukázal, že by jeho (nový) návrh vyplnený v bode 6. žiadosti (ktorý vyplnil až následne po podpise návrhu dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 OZ prijal. Teda, že by návrh bol totožný alebo obdobný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade s § 40 ods. 1 OZ ide o neplatný právny úkon. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
17. Súd má za to, že vopred pretlačený formulár predložený žalovaným je zavádzajúci a pre spotrebiteľa celkom iste nezrozumiteľný, pretože okrem zákonom vyžadovaných údajov RPMN a priemernej RPMN v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje viacero údajov ako „predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu“ a okrem „ročnej úrokovej sadzby úveru“ aj „ročnú úrokovú sadzbu revolvingu“. Tieto údaje pôsobia zavádzajúco, mätúco, pričom spotrebiteľ vlastne ani nevie aká je úroková sadzba poskytovaného úveru. Podľa názoru súdu uvedenie viacerých údajov o ročnej úrokovej sadzbe úveru (dvomi údajmi - ročná úroková sadzba úveru a ročná úroková sadzba revolvingu) je neprípustné, a nie je konformné so zmyslom a účelom zákona. Ide o neurčité vyjadrenie podstatnej náležitosti zmluvy, pričom neurčitosť niektorej podstatnej náležitosti v spotrebiteľskom úvere má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva vôbec neobsahovala (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/229/2015). Ani uvedenie predpokladanej výšky RPMN nespĺňa podmienky zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo nie. Údaj označený ako predpokladaný, spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, kedysi nevie vytvoriť názor, či je vzťah pre neho výhodný alebo nie je výhodný, keďže je slabšou stranou zmluvného vzťahu. Veriteľ ako dodávateľ podniká v predmete činnosti a má výhodnejšie postavenie oproti spotrebiteľovi, pretože vie, ako sa správajú na trhu ostatní veritelia. Ak zákonodarca explicitne uviedol, že zmluva má obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, nie je možné považovať uvedenie jej predpokladanej výšky za splnenie podmienok. Ak by totiž zákonodarca mal v úmysle, aby stačil aj predpoklad o budúcom vývoji, v zákone by to uviedol, o to viac ak ide o vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ, ktorý v právnom poriadku požíva zvýšenú ochranu. Chýba tiež údaj o konečnej splatnosti revolvingového úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch) a údaje o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd mal za to, že keďže nedošlo k uzavretiu platnej písomnej zmluvy, plnenia, ktoré si strany navzájom poskytli, možno považovať za plnenie z neplatného právneho úkonu podľa§ 451 ods. 2 OZ, teda sú povinní vydať to, čo si navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Keďže žalobca čerpal finančné prostriedky vo výške 1.277,05 Eur, pričom žalovanému uhradil sumu 2.438,11 Eur, žaloba žalobcu o zaplatenie rozdielu vo výške 1.161,06 Eur titulom bezdôvodného obohatenia je dôvodná. Len pre úplnosť súd dodáva, že v prípade, že by súd dospel k záveru, že by bola dodržaná písomná forma, zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti minimálne podľa § 9 ods. 2 písm. f/, y/ zákona o spotrebiteľských úveroch, preto by bol úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca správne namietal, že odplata v zmysle
bodu 8 zmluvných dojednaní musí byť zahrnutá do výpočtu RPMN, vzhľadom na čo je hodnota RPMN uvedená nesprávne.
18. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne, a to odo dňa 04.05.2016 do zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula žalovanému lehota na vrátenie plnenia poskytnutá vo výzve zo dňa 29.04.2016. Z predloženej výzvy súd zistil, že táto bola žalovanému doručená elektronicky dňa 29.04.2016, lehota na plnenie uplynula dňa 03.05.2016, vzhľadom na čo sa žalovaný dostal do omeškania dňom 04.05.2016. Toto omeškanie stále trvá, preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa 04.05.2016 až do zaplatenia. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c tohto vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 04.05.2016 bola 0,00 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne, a to počnúc dňom 04.05.2016 (nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie) až do zaplatenia.
19. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V prejednávanej veci sa žalobca, okrem vyššie uvedeného nároku na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, domáhal voči žalovanej aj určenia neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 137 písm. c) CSP, teda žalobca podal aj určovaciu žalobu. Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby, súd skôr ako sa začal zaoberať vecou samou, riešil otázku, či je u žalobcu na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý.
20. Z predloženého potvrdenia o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.04.2016 má súd preukázané, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré boli žalobcovi vykonávané na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy na uspokojenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.8200038640, a to až do vydania predbežného opatrenia Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 20C/66/2016-11 zo dňa 20.04.2016, ktorým súd uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy č.8200038640 zo dňa 20.06.2011. Týmto predbežným opatrením súd zároveň uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu a uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia predbežného opatrenia podal návrh vo veci samej. Z týchto skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že u žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca v pozícii spotrebiteľa ako slabšej strany v spore má právny záujem na tom, aby sa odstránil nezákonný stav vyvolaný žalovaným a jediným spôsobom ako žalovanému zabrániť vo vykonávaní zrážok je prejednanie podanej určovacej žaloby. Žalobca nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy realizovaných na základe žalovaným predloženej dohody o zrážkach zo mzdy. V takomto prípade sa jedná o mimosúdne zrážky, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, pričom tento nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť ich vykonávanie, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by dalo právny základ k ich vykonávaniu. Možno povedať, že v takomto prípade je v rukách veriteľa koncentrovaná neobmedzená moc nad majetkom dlžníka, ktorý po uzavretí dohody vykonávanie zrážok už nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť. Určenie výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva závisí výlučne na vôli veriteľa, ktorý pre mimosúdne vykonávanie zrážok nepotrebuje žiadne súdne rozhodnutie. Jedinou obranou dlžníka je podanie návrhu na predbežné opatrenie, ktorým by sa zakázalo ďalšie vykonávanie zrážok a následné podanie určovacej žaloby. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, súd žalobu preskúmal z hmotnoprávnej stránky a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy bola podaná dôvodne.
21. Dohoda o zrážkach zo mzdy patrí medzi spôsoby zabezpečenia záväzku, preto jej platnosť a existencia je nerozlučne spätá s existenciou hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Uvedená skutočnosť vyplýva z akcesorickej povahy všetkých foriem zabezpečenia, dohodu o zrážkach zo mzdy nevynímajúc. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.06.2011 vyplýva, že táto mala zabezpečovať pohľadávku zo zmluvy o revolvingovom úvere. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že k uzavretiu dohody o revolvingovom úvere nedošlo, preto súd dospel k záveru, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy č.8200038640 zo dňa 20.06.2011 je neplatná.
22. Zároveň súd poukazuje na to, že podľa § 551 OZ je dohoda o zrážkach zo mzdy dvojstranný právny úkon, ktorý musí mať písomnú formu. Podľa § 37 OZ sa každý právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Súd posúdil obsah uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a dospel k záveru, že táto by v prípade, že by hlavný záväzok, ktorý mala zabezpečovať vznikol platne, bola neplatná z dôvodu jej neurčitosti. Z § 551 OZ vyplýva, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa z formálneho hľadiska vyžaduje písomná forma, ktorá bola zachovaná. Medzi podstatné obsahové náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy patrí individualizácia subjektov zmluvného vzťahu, t.j. identifikácia veriteľa a dlžníka, súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok, ktoré nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia a identifikácia pohľadávky veriteľa. Medzi základné identifikačné znaky pohľadávky patrí jej individualizácia právnym dôvodom jej vzniku a jej výškou. Len takto identifikovaná pohľadávka spĺňa kritéria určitosti a zrozumiteľnosti, nakoľko len takto identifikovanú pohľadávku nie je možné zameniť s nejakou inou pohľadávkou, hoci aj medzi totožnými subjektmi. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať jednoznačnú a určitú identifikáciu zabezpečovanej pohľadávky, nakoľko na základe takejto dohody sa zrážky vykonávajú mimosúdne, len na základe takejto dohody po jej predložení platiteľovi mzdy, ktorému (hoci tento nie je účastníkom dohody) z nej musí byť jednoznačne zrejmé v akom celkovom rozsahu (na uspokojenie akej vysokej pohľadávky) má zrážky vykonávať. V prejednávanej veci má súd za to, že formulárová dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavrel žalovaný so žalobcom nespĺňa zákonnú požiadavku určitosti vo vzťahu k pohľadávke, ktorej uspokojenie malo byť uzavretou dohodou zabezpečené, aj preto by ju súd (v prípade, že by došlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy) vyhodnotil ako neplatnú a podanej žalobe by vyhovel a určil uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).