Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/127/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: E. J. I., s.r.o., D., N. č. 5, IČO XX XXX XXX, zast. T. J., s.r.o., D., N. č. X, IČO XX XXX XXX proti žalovaným: 1/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXX, zastúpený S.. O. P., advokátom so sídlom Q., J. J. č. M., 2/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. F. č. XXX, do XX.XX.XXXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ : U. na ochranu občana spotrebiteľa H. so sídlom v N., R.. Q. 5, zastúpené S.. O. P., advokátom so sídlom Q., J. J. č. X/A, o zaplatenie 6.925,60 eur s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného 1/, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. novembra 2015 č.k. 12C/16/2013-278, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu a vzájomný návrh žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2, § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., § 39, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - I., a.s. a žalovaným 1/ vznikol spotrebiteľský vzťah uzavretím úverovej zmluvy, ku ktorému Dohodou o ručení pristúpil aj žalovaný 2/. Konštatoval, že na predmetný vzťah sa použijú ustanovenia zák.č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa žalovaní 1/, 2/ v postavení spotrebiteľov zaviazali veriteľovi v určenom čase vrátiť. Úverová zmluva je zmluvou typovou, vyhotovenou pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému 1/ poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Medzi žalobcom a I. bola dňa 04.11.2009 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byť na žalobcu postúpená aj uplatnená pohľadávka, pričom postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu žalovaným oznámil. Žalovaný 1/ a vedľajší účastník na strane žalovaného 2/ až v písomnom podaní zo dňa 30.09.2015, resp. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 26.11.2015 namietali, že došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách s tým, že z tohto dôvodu je potrebné posudzovať samotné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu vo veci samej považoval za potrebné v konaní predovšetkých posúdiť, či žalobca je v predmetnom konaní aktívne legitimovaným subjektom. Konštatoval, že aby pohľadávka podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mohla byť postúpená z banky na nebankový subjekt, je potrebné, aby klient banky bol s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na splnenie záväzku

klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v priamom rozpore so zákonom. Postúpenie pohľadávky je v takomto prípade neplatné, a to nielen medzi stranami Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj voči žalovaným. Súd prvej inštancie konštatoval, že postupca v súdnom konaní, v ktorom postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 OSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal a zároveň, že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje Zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu. Pokiaľ teda I. postúpila zmluvou zo dňa 04.11.2009 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, resp. nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, I. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 je preto neplatným právnym úkonom aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobu žalobcu zamietol z dôvodu jeho nedostatku aktívnej legitimácie, v kontexte toho bolo potrebné rozhodnúť aj o vzájomnom návrhu žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/. Konštatoval, že sa nemohol zaoberať samotnou úverovou zmluvou, jej všeobecnými obchodnými podmienkami a v rámci týchto právnych úkonov podmienkami, ktoré boli v nich upravené a rozhodovať o týchto podmienkach vo vzťahu k žalobcovi, ako účastníkovi, ktorý nebol aktívne legitimovaný v konaní. Poukázal na ust. § 153 ods. 3, 4 OSP, ktorý uvádza, kedy má súd vo výroku rozsudku vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a to z tých dôvodov, ak nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť neprimerané finančné zadosťučinenie. Keďže súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie predmetnej žaloby, vzájomný návrh týkajúci sa práv a povinností z úverovej zmluvy, ktorú uzavrela I., ktorá však nebola účastníkom konania, je nedôvodný. Z tohto dôvodu vzájomný návrh žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ v celom rozsahu zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP. 2. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Zastával názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, trval na tom, že predmetnú skutočnosť preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Dôvodil, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky, uvedené v predmetnom ustanovení, podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Trval na tom, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 cit. zákona. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 citovaného zákona s poukazom na to, že omeškanie žalovaných 1/, 2/ trvalo nepochybne viac ako rok, zastával názor, že právny predchodca žalobcu vykonal v súlade s ust. § 92 ods. 8 citovaného zákona (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným 1/, 2/ nezasielal. Poukázal na skutočnosť, že predložil súdu platobnú históriu úveru, z ktorej vyplýva, že žalovaným boli opakovane zo strany právneho predchodcu žalobcu zasielané upomienky (t.j. písomné výzvy na úhradu dlhu), ktorá skutočnosť v konaní preukázala, že právny predchodca žalobcu neporušil bankové tajomstvo, nakoľko splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 Zob ukladá, teda, že

žalovaní boli v mene banky vyzvaní na úhradu dlžnej sumy a zároveň boli v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Poukazoval na to, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zob nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Zdôrazňoval, že postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považoval za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého pohľadávky banky voči svojim klientom je potrebné považovať za druh pohľadávok, ktoré podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť, nakoľko by sa zmenou veriteľa ich obsah zmenil. 3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k podaného odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Uviedol, že nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu predčasne ukončil alebo iným spôsobom zosplatnil poskytnutý úver do momentu postúpenia pohľadávky žalobcovi. Právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku bez toho, aby poskytnutý úver nadobudol mimoriadnu splatnosť alebo aby bol predmetný úverový vzťah akýmkoľvek spôsobom ukončený. Zdôrazňoval, že žalobcovi v konaní chýba aktívna vecná legitimácia, t.j. žaloba trpí procesnou vadou, na základe čoho prvoinštančný súd správne žalobu v celom rozsahu zamietol. 4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (pokiaľ ide o vecný obsah odvolania vo veci samej, posudzovanie vecnej legitimácie strán sporu sa novou procesnou úpravou nezmenilo). Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP. 5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. 6. Predmetom preskúmania krajským súdom bol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. V ostatných častiach rozsudku strany sporu rozsudok súdu prvej inštancie nenapadli odvolaním, tieto nadobudli právoplatnosť a krajský súd rozsudok v týchto častiach nepreskúmaval (§ 367 . 7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu I. a.s., D. na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009, a to v nadväznosti na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. 8. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní namieta najmä s tým, že nesúhlasí s výkladom ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, súdom prvej inštancie, pričom bol toho názoru, že uvedené ustanovenie nemôže byť spájané s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, ako ani platnosťou samotného právneho úkonu postúpenia pohľadávky. 9. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). 10. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon

o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky (nebolo preukázané, že sporiteľňa písomne vyzvala a výzvou doručila žalovaným - oznámenie o postúpení takúto výzvu nenahrádza, že im umožnila 90-dňovú lehotu na splnenie dlhu a následne svoju pohľadávku proti nim postúpila), a preto možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal žalobca pohľadávku proti žalovaným nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky. 11. S poukazom na vecne správny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v prejednávanej veci. 12. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že úspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. 14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .