Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, právne zast. Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín proti žalovanému: Z. E., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, E., o zaplatenie 2.481,41 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 07.12.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.481,41 EUR s úrokom z omeškania vo výške 454,02 EUR od 27.09.2013 do 27.11.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2.481,41 EUR od 28.11.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že 19.04.2013 uzatvoril žalovaný so žalobcom úverovú zmluvu č. N prostredníctvom spoločnosti AAA Auto Bratislava, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup osobného motorového vozidla Ford Focus kombi diesel II 1.6 16V TDCi Trend, I.: T v hodnote 5.871,00 EUR. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5.751,43 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami po 178,60 EUR. Žalovaný uhradil 1splátku, dostal sa do omeškania so splácaním úveru a napriek opakovaným upomienkam dlžné splátky nedoplatil, nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru, preto žalobca v súlade s úverovými podmienkami dňa 26.09.2013 pristúpil k zosplatneniu úverovej zmluvy a vyzval žalovaného listom z 26.09.2013, aby do 11.10.2013 vrátil dlžnú čiastku vo výške 8.001,68 EUR. Žalovaný túto dlžnú sumu neuhradil, v dôsledku čoho v súlade s úverovou zmluvou a úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu došlo k účinnosti prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo žalovanému odobraté a následne predané za 4.500,- EUR. Po odpredaji bolo urobené záverečné vyúčtovanie, v ktorom bol výťažok z predaja predmetu úveru započítaný voči dlžnej čiastke žalovaného. Náklady spojené s predajom vozidla zaúčtované po zosplatnení úverovej zmluvy boli evidované vo výške 722,- EUR. Veriteľ má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Žalobca zaslal žalovanému oznámenie o odpredaji vozidla s výzvou k doplateniu dlhu, aby do 14 dní vrátil dlžnú čiastku vo výške 4.223,68 EUR, ktorá čiastka pozostáva z týchto súm: zosplatnený úver vo výške 8001,68 EUR, z ktorého si žalobca neuplatňuje Marketingovú akciu vo výške 1217,27 EUR mínu suma za odpredaj vozidla 4.500, EUR plus náklady spojené s predajom vozidla vo výške 722, EUR t.j. suma 4.223,68 EUR. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalobca eviduje voči žalovanému dlho vo výške nesplatenej istiny 5506,43 EUR plus dlžné splátky 714,40 EUR úverové vyrovnanie od poslednej úhrady do zosplatnenia 35,58 Eur, plus náklady spojené s predajom vozidla 722,- EUR odpočítaný výnos z predaja vozidla 4500,- EUR, žalovaná sume je 2.481,41 EUR. Úrok z omeškania vo výške 454,02 EUR za obdobie od 27.09.2013 do 27.11.2015, poplatky za upomienky, zmluvné pokuty a poplatok externej agentúry si žalobca spolu vo výške 525,-

EUR neuplatňuje. Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaný má povinnosť mu zaplatiť sumu 2.481,41 EUR spolu s úrokom z omeškania 454,02 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2481,41 EUR od 28.11.2015 do zaplatenia a trovy konania.

2.Žalovaný sa k žalobe na výzvu súdu nevyjadril a nedostavil sa ani na súdne pojednávanie.

3.Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä žalobou, výpisom čerpania, splátok a úhrad žalovaným, výpisom z obchodného registra, predžalobnou výzvou, faktúrou vystavenou Darex SK s.r.o. na sumu 432,- EUR, vyúčtovaním č. 60/2013, Faktúrou za hotové/kúpnou zmluvou č. XX/XXXXXX, Oznámením o predaji vozidla , Protokolom o prevzatí predmetu financovania - Úverová zmluva č. N Oznámenie Generali Poisťovne , a.s., Úverovou zmluvou č. N. XX/XXXXXX, Úverovými zmluvnými podmienkami, Splátkovým kalendárom Zmluvy o úvere, Výzvou k splateniu celého úveru - zosplatnenie, Kalkuláciou finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenia úverovej zmluvy, Faktúrou č. XXX/XXXXTrade Maximum s.r.o. na sumu 220,- EUR a ostatným obsahom súdneho spisu.

4.Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.04.2013 úverovú zmluvu č. SUA XX/XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému ako fyzickej osobe úver formou preplatenia kúpnej ceny predmetu financovania na účet predajcu. Predmetom financovania bolo osobné motorové vozidlo Ford Focus kombi diesel II 1.6 16V TDCi Trend. Predajná cena predmetu financovania bola 5.874,- EUR. Žalovaný z ceny v hotovosti zaplatil 1.220,- EUR. Náklady spojené s poskytnutím úveru boli 1.100,43 EUR a celková výška úveru 5.751,43 EUR. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 60 mesačných splátkach po 178,60 EUR. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 27,956414 %, RPMN 31,78 %, priemerná hodnota RPMN 22,80 %, celkové náklady spotrebiteľa 4.964,57 EUR, celková čiastka splatná spotrebiteľom 10.716,- EUR a konečná splatnosť úveru 17.04.2018. Úver bol zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k vozidlu, na kúpu ktorého bol úver poskytnutý. Žalovaný uhradil z úveru 1 splátku vo výške 178,60 EUR, dostal sa do omeškania a žalobca si listom zo dňa 26.09.2013 uplatnil právo predčasného splatenia celého úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 8.001,68 EUR do 14 dní od odoslania výzvy. Následne žalobca predal financované vozidlo za sumu 4.500,- EUR , ktorá bola započítaná na dlh žalovaného z úverovej zmluvy.

Podľa bodu 5 úverovej zmluvy (ďalej ako ÚZ ) zmluvné strany sa dohodli, že úver vrátene jeho príslušenstva je zabezpečený Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práve k Predmetu financovania , ktorá bude uzatvorená zmluvnými stranami samostatne pri podpise tejto zmluvy.

Podľa bodu 2.2 ÚZ sa veriteľ zaväzuje úver podľa ÚZ v prospech klienta poskytnúť a klient sa zaväzuje úver použiť na dohodnutý účel a vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom, to všetko za podmienok uvedených v tejto ÚZ a úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ.

Podľa Hlavy 1 § 1.1 úverových zmluvných podmienok spoločnosti navrhovateľa, uvedené úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, ktorej znenie je uvedené na samostatnom dokumente.

V Hlave 4 § 4.1 sa dohodlo, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška, termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve, zároveň sa dohodlo, že klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasil s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatky a úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

V Hlave 7 § 7.1 úverových zmluvných podmienok spoločnosti žalobcu sa dohodlo, že úverová zmluva je uzatvorená po dobu trvania záväzkov z nej plynúcich.

V Hlave 7 § 7.2 uvedených úverových podmienok sa dohodlo, že klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že a/ klient je v omeškaní s úhradou dvoch splátok či jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako 3 mesiace alebo iného peňažného záväzku voči spoločnosti z úverovej zmluvy. Spoločnosť je v tomto prípade oprávnená odstúpiť od úverovej zmluvy a klient je v tomto prípade povinný uhradiť spoločnosti čiastku pozostávajúcu z čiastky zodpovedajúcej nesplatenej istine úveru a úrok, poistné, iné sankcie, poplatky podľa týchto úverových podmienok, ktoré vznikli ku dňu ukončenia úverovej zmluvy, náklady splnomocnenca, pokiaľ spoločnosť k vymáhaniu svojej pohľadávky voči klientovi splnomocnila tretiu osobu a zmluvnú pokutu vo výške ušlých úrokov, na ktoré by spoločnosti vznikol nárok v prípade riadneho splácania úveru klientom.

V Hlave 4 § 6 úverových zmluvných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z ÚZ, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z ÚZ. Platba sa započíta v uvedenom poradí vždy na pohľadávku najskôr splatnú.

V Hlave 18 § 1 úverových zmluvných podmienok spoločnosti žalobcu sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z úverovej zmluvy, zabezpečovacej zmluvy, zmluvy o revolvingovom úvere, alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej spoločnosti rozhodcovského konania s.r.o. so sídlom Holič, Sibírska 2/1329, 908 51, IČO 4543220 a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa základných vnútorných predpisov tohto rozhodcovského súdu.

Z protokolu o prevzatí predmetu financovania z 19.04.2013 mal súd preukázané, že v uvedený deň žalovaný ako preberajúci prevzal predmet financovania, a to motorové vozidlo Ford Focus komci diesel II 1.6 16V TDci Trend, číslo karosérie WF0WXXGCDW7L19586 rok výroby 2007 v celkovej cene 5871,- EUR.

Z listu z 02.10.2013 mal súd preukázané, že žalobca zaslal žalovanému výzvu k splateniu celého úveru, ktorou výzvou žalobca pristúpil k zosplatneniu dňa 26.09.2013 a vyzval žalovaného k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy vo výške 8.001,68 EUR najneskôr do 14 dní od odoslania výzvy.

Z kalkulácie finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy číslo N. k 26.09.2013 je zrejmé, že celková čiastka predčasného splatenia bola 8.001,68 a predstavovala sumu nesplatenej istiny 5.506,43 EUR, úrokové vyrovnanie 38,58 EUR, marketingovú akciu 1217,27 EUR , dlžné splátky 714,40 , zmluvné pokuty 285,- EUR, poplatok externej agentúry 240,- EUR .

5.Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení:

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania úverovej zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53c Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L095,21/4/1993, strana 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6.Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal súd za to, že účastníci uzavreli dňa 19.04.2013 úverovú zmluvu, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol žalobca žalovanému podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti žalobcu je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Napriek tomu, že zmluvu o úvere upravuje (tzv. absolútny obchod), s prihliadnutím na postavenie zmluvných strán pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd vychádzal z príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, pričom ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o úvere možno použiť len podporne a to len vtedy, ak niektorú otázku neupravuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Súd preskúmal úverovú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993. Žalobca poskytol odporcovi úver na financovanie kúpy vozidla, ktorého cena bola 5.871,- EUR, z kúpnej ceny žalovaný priamo predajcovi zaplatil sumu 1220,- EUR, čiže úver mohol byť poskytnutý iba vo výške 4.651,- EUR. Do sumy celkovej výšky úveru 5.751,43 EUR zostáva suma 1100,43 EUR, ktorá je aj v úverovej zmluve uvedená, avšak ako náklady spojené s poskytnutím úveru a je táto suma žalovanému ďalej rozpočítaná do mesačných splátok úveru, z ktorých žalovaný bol následne povinný ďalej platiť dohodnuté úroky. Záujem žalovaného na čerpaní úveru bol podmienený kúpnou cenou ním vybraného vozidla, ktorá cena bola 5.871, EUR , z nej preukázateľne žalovaný v hotovosti pri podpise zaplatil sumu 1.220,- EUR, celková výška úveru tak mala byť 4.651,- EUR , ku ktorej si žalobca zavádzajúcou praktikou voči spotrebiteľovi v zmysle bodu 2.1 ÚZ pripočítal náklady veriteľa spojené s poskytnutím úveru v sume 1.100,43 EUR. Takéto konanie súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež nekalú praktiku, ktorá nemôže požívať

právnu ochranu. Zmluva podľa názoru súdu obsahuje aj ďalšiu neprijateľnú podmienku, dohodnutú v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy: V Hlave 4 § 6 úverových zmluvných podmienok, kde je uvedený spôsob započítania, ktoré dojednanie je v rozpore s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Spôsob započítania v úverových podmienkach je v neprospech spotrebiteľa. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo navrhovateľovi použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Toto ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Takáto zmluvná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa . Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19). Jedná sa teda tiež nepochybne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda absolútne neplatnú, rovnako ako dojednanie v hlave 18 § 1 úverových zmluvných podmienok o riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Uvedené zmluvné podmienky súd posúdil ako neprijateľné a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, priečiace sa dobrým mravom a preto aj v celom rozsahu neplatné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V spojení s vyššie citovaným ust. s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka tieto zmluvné podmienky ako časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu, čo spôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy. Ust. § 53 Občianskeho zákonníka je lex specialis k ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských sporoch, keď toto ustanovenie podrobnejšie upravuje okruh prípadov, kedy dochádza v spotrebiteľskom práve k rozporu s dobrými mravmi a neplatnosti právneho úkonu. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

7.Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie úroku z úveru. Medzi účastníkmi konania bola dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby 27,956414 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v apríli 2013 bol úrok 11,87 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade o viac ako dvojnásobok prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 25,868034 % ročne za absolútne neplatnú.

8.Použitie menšieho písma možno podľa názoru súdu tiež označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku v uvedenej spotrebiteľskej zmluve a je možné ju potom kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice

Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993 ako nekalú, pričom takejto podmienke nemožno zo strany súdu za žiadnych okolností poskytnúť ochranu. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

9.Súčasťou uplatnenej sumy boli aj náklady navrhovateľa na predaj vozidla v sume 722,- EUR. Z vykonaného dokazovania bolo síce preukázané, že tieto náklady a poplatok boli tretími osobami žalobcovi vyfakturované a žalobcom aj zaplatené, no nebola preukázaná ich oprávnenosť a právny základ, preto súd aj v tejto časti žalobný návrh zamietol pre neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Suma 722,- EUR pozostáva z platieb navrhovateľa za odmenu za vypracovanie znaleckého posudku 35,- EUR, poistného na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP) 35,- eur, odmeny spoločnosti Darex SK, s.r.o. vo výške 8 % na základe rámcovej komisionárskej zmluvy vo výške 432,- EUR a platby Trade Maximum s.r.o. za odhlásenie vozidla vo výške 220,- EUR faktúrou č. 012/2014 zo dňa 20.01.2014. Oprávnenosť a právny základ týchto platieb ako nákladov na predaj vozidla žalobca taktiež nepreukázal. Žalobca nepredložil znalecký posudok a ani žiadnu zmluvu s uvedenými subjektmi, z ktorej by vyplýval ich nárok na uvedené platby a za čo konkrétne tieto platby patria. Žalobca nepredložil ani poistnú zmluvu, z ktorej by boli zrejmé podmienky poistenia a výška poistného PZP. Úverová zmluva obsahuje ustanovenie o PZP, no bez čísla poistnej zmluvy, bez uvedenia poistníka a ďalších potrebných údajov. Podľa oznámenia poisťovne Generali Slovensko poisťovňa, a.s. malo ísť o poistné 35,- eur za obdobie od 26.09.2013 do 20.01.2014. Žalobca nepredložil ani Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania, ktorá mala byť podľa úverovej zmluvy uzavretá zmluvnými stranami samostatne po podpise tejto úverovej zmluvy.

10.Neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v samotnej úverovej zmluve a úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy spôsobujú s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka neplatnosť celej úverovej zmluvy. Pokiaľ žalovaný čerpal finančné prostriedky, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, pretože získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka) a žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný reálne vyčerpal sumu 4.651,- EUR, žalobcovi uhradil sumu 178,60 EUR. Žalobcovi teda vznikol nárok na zaplatenie sumy 4.472,40 EUR , z ktorej sumy je potrebné odpočítať sumu za odpredaj vozidla 4.500,- EUR. K bezdôvodnému obohateniu došlo okamihom čerpania finančných prostriedkov, žalovaný ale nie je povinný zaplatiť žalobcovi žiadnu sumu, pretože k úhrade zvyšku čerpanej sumy úveru fakticky došlo odpredajom vozidla za 4.500,- EUR a žalovaný (ktorý mal zaplatiť ešte 4.472,40 EUR na úver) tak nie je povinný zaplatiť žalobcovi na čerpanom úvere už žiadnu sumu, preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

11. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, vznik trov konania žalovanému zo súdneho spisu však nevyplýva, ani nebol žalovaným tvrdený, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.