Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16Csp-10-2021.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Pecuchovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovaným v 1. rade: F. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, Q., v 2. rade: O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom F. U. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 23.6.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť žalovanej v 1. rade plniť povinnosť uloženú platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/965/2019 zo dňa 12.8.2019 a v rozsahu plnenia žalovanej v 1. rade zaniká povinnosť žalovaného v 2. rade plniť povinnosť uloženú týmto rozsudkom.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť žalovanej v 1. rade plniť povinnosť uloženú platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/965/2019 zo dňa 12.8.2019 a v rozsahu plnenia žalovanej v 1. rade zaniká povinnosť žalovaného v 2. rade plniť povinnosť uloženú týmto rozsudkom a osobitným uznesením o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.7.2019, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 eur od 23.6.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.6.2018 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca pohľadávku voči žalovaným na žalobcu. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 16.09.2013 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným peňažné prostriedky v sume 43.540 eur za účelom kúpy bytu. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP). Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 7.12.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy, pričom vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 6.859,21 eur, ktorá pozostávala z istiny 4.634,65 eur, riadneho úroku 1.730,17 eur, úroku z omeškania 494,39 eur a poplatkov 0 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje len výšku istiny 3.000 eur. Vo zvyšnej časti sa nároku nedomáha. Žalobca si súčasne uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona Občianskeho zákonníka počnúc dňom 23.6.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní boli v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaní boli právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaní na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 6.10.2016 a 29.3.2018, ktoré žalobca predkladá spolu s doručenkami. Keďže skutočnosť, že Výzva zo dňa 6.10.2016, zo dňa 29.3.2018, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 7.12.2016 bola žalovaným doručovaná, nebola protistranou rozporovaná, v zmysle § 151 ods. 1 CSP je toto tvrdenie potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenie. Na základe tejto skutočnosti je potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením (ktoré nie je potrebné preukázať ďalšími listinnými, prípadne inými dôkazmi), že uvedené listiny boli žalovaným doručené.
3. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 22.06.2018, Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu o hypotekárnom úvere a splátkovom úvere zo dňa 16.9.2013, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., Výzvu zo dňa 6.10.2016, Výzvu zo dňa 29.3.2018, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.6.2018, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 7.12.2016, Pokus o zmier zo dňa 31.05.2021, splátkový kalendár, Podací hárok č. EPH164023109, platobnú históriu, kópiu obálky.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 12.8.2019 platobný rozkaz sp. zn. 11Up/965/2019, ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť sumu 3.000 eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol voči žalovanej v 1. rade právoplatnosť a vykonateľnosť. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade navrhol žalobca pokračovanie v konaní. Žalovanému v 2. rade bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku, k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel, dôkazy neoznačil.
5. Podľa § 290 zákona č. 160/215 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania a v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené postupom podľa § 106 ods. 3 CSP, ako i na adresu v registri obyvateľov, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
7. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovanými ako klientami bola dňa 16.9.2013 uzatvorená Zmluva o hypotekárnom úvere a Zmluva o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na bývanie vo výške 43.540,- eur, s mesačnými splátkami 225,88 eur splatných k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.10.2013, s konečnou splatnosťou dňa 20.2.2042. Výzvou zo dňa 6.10.2016 vyzvala banka žalovaných na úhradu dlžnej sumy s upozornením, že bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Výzvou zo dňa 29.3.2018 vyzvala banka žalovaných na úhradu dlžnej sumy s upozornením, že v opačnom prípade bude oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 22.06.2018 banka postúpila pohľadávku zo zmluvy voči žalovaným na spoločnosť žalobcu, pričom postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené listom banky zo dňa 25.06.2018.
8. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
12. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná.
22. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
23. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným z titulu úveru sumu 43.540,- eur a žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 23. 06. 2018 bola vo výške 0,00 %.
29. Nebolo sporné, že žalovaným bola z titulu úveru poskytnutá čiastka 43.540,- eur. Žalobca sa domáhal úhrady zvyšnej časti úveru a to len v rozsahu istiny 3.000 eur, pričom si neuplatňoval zvyšnú časť dlžnej sumy 3.859,21 eur, ktorá pozostávala z istiny 1634,65 eur, riadneho úroku 1730,17 eur a neuhradeného úroku z omeškania 494,39 eur. Súčasne požadoval úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 3.000 eur, t. j. z istiny úveru, od 23. 06. 2018, t. j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky na žalobcu, do zaplatenia. V konaní bol nesporný a žalovaným v 2. rade nepopretý nárok žalobcu na úhradu dlžnej časti úverovej sumy 3.000 eur z titulu istiny, z ktorého dôvodu súd žalobe vyhovel. Súčasne súd zaviazal žalovaného v 2. rade na úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, keďže nesplnil svoj záväzok včas a to odo dňa 23.6.2018, t. j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky. Súčasne vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bolo konanie voči žalovanej v 1. rade právoplatne ukončené vydaním platobného rozkazu, a išlo o nerozlučné spoločenstvo, súd vo výroku I. rozsudku zaviazal žalovaného v 2. rade na plnenie povinnosti s tým, že v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť žalovanej v 1. rade plniť povinnosť uloženú platobným rozkazom a naopak, v rozsahu plnenia žalovanej v 1. rade v zmysle platobného rozkazu zaniká povinnosť žalovaného v 2. rade plniť podľa tohto rozsudku.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súčasne však s ohľadom na platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť voči žalovanej v 1. rade a išlo o nerozlučné spoločenstvo strán sporu, zaviazal žalovaného v 2. rade plniť tak, že v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť žalovanej v 1. rade povinnosť uložená platobným rozkazom a v rozsahu plnenia žalovanej v 1. rade zaniká povinnosť žalovaného v 2. rade plniť povinnosť uloženú týmto rozsudkom a osobitným uznesením o výške trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).