Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30Cb-172-2015.pdf
PDF · 90.85 KB
No categories available
30Cb/172/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I rozhodol sudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu : INGOS a.s., so sídlom Hraničná 4, 058 01 Poprad, IČO: 36 479 225, zast.: Mgr. Zuzana Vajdová, advokátka, Westend Square Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 42132754 proti žalovanému : EIC spol. s r.o., Moldavská cesta 10/B, 040 01 Košice, IČO: 36 208 329, zast.: Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, Košice, IČO: 47 238 836 v konaní o zaplatenie 54.374,16 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 54.374,16 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 54.374,16 € od 1.1.2012 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.5.2005 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 54.374,16 €, titulom nevrátenia pôžičiek poskytnutých počas rokov 2006-2008. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2.Žalobný návrh odôvodnil skutočnosťou, že tento dlh odporca uznal čo do dôvodu a výšky podľa § 323 Obchodného zákonníka, a to na základe uznania záväzku a dohody o započítaní z 11.5.2011, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi najneskôr do 31.12.2011, čo do dnešného dňa v celom rozsahu neurobil. 3.K zaplateniu časti uznanej pohľadávky došlo na základe uzatvorených dohôd o započítaní medzi žalobcom a žalovaným v priebehu rokov 2011 - 2014. 4.Na základe dohody o započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola uzatvorená dňa 7.2.2014, došlo k vzájomnému zápočtu časti dlhu vo výške 27.000,-€. Zostatok dlhu žalovaného vo výške 54.374,16 € žalovaný v predmetnej dohode o započítaní opätovne uznal v súlade s ust.§ 323 Obchodného zákonníka, do dnešného dňa nezaplatil. 5.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
6.Okresný súd Košice I, rozsudkom č.k. 30Cb/172/2015- 53 zo dňa 13.1.2016 rozhodol tak, že v celom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu.
7.Krajský súd v Košiciach, uznesením č.k. 4Cob/60/2016-68 zo dňa 29.7.2016 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.
8.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav :
9.Právny zástupca žalobca súhlasil aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, a na pojednávaní konanom dňa 13.1.206 právny zástupca žalovaného sa vyjadril k veci tak, že neuznáva predmetný nárok v celom rozsahu, žiada vypočuť konateľov účastníkov konania, ku skutočnostiam, že dohoda o vzájomnom započítaní a prípadnom vzájomnom plnení neboli uzavreté slobodne a vážne, a teda namieta absolútnu neplatnosť takýchto úkonov.
10.Na pojednávaní konanom dňa 24.2.2017 sa nezúčastnil konateľ žalovaného, ktorého neúčasť ospravedlňoval jeho právny zástupca tým, že by mal byť práceneschopný, o čom sa mal dozvedieť ráno. Túto skutočnosť však žiadnym spôsobom nedoložil a nepreukázal. Zároveň potvrdil, že požiadali o ustanovenie tlmočníka pre konateľa žalovaného. 11.Právna zástupkyňa žalobcu k veci uviedla, že trvá na návrhu v celom rozsahu, že je vedených viacero konaní na Okresnom súde Košice II ( 42C/572/2015, 20C/160/2015 ), Okresnom súde Košice - okolie ( 17C/147/2015 ), voči fyzickej osobe - konateľovi žalovaného, ktorý žiada o ustanovenie tlmočníka v konaniach. Ustanovený tlmočník v týchto konaniach uviedol, že táto osoba ( v danom prípade konateľ žalovaného ) je generálny konzul na Slovensku a dostatočne ovláda Slovenský jazyk.
12.Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.9.2006 zmluvu o pôžičke, podľa čl.I veriteľ - žalobca prenechal dlžníkovi - žalovanému peňažné prostriedky vo výške 80.256,-€. Podľa čl.II Dlžník sa zaviazal platiť úroky odo dňa prevzatia pôžičky vo výške 1% ročne z dlžnej čiastky od 19.9.2006 až do zaplatenia pôžičky.
13.Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.8.2007 Dohodu o započítaní pohľadávok podľa ktorej v čl. I má žalobca voči žalovanému pohľadávky vo výške 187.741,-€. A to titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 4.5.2006 vo výške 107.455,-€ a zmluvy o pôžičke zo dňa 19.9.2006 vo výške 80.286,-€. Podľa čl.II má žalovaný voči žalobcovi pohľadávku vo výške 4.500.000,-Sk. Rozdiel pohľadávok v prospech žalobcu si dohodli vo výške 2.499.979,10Sk.
14.Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 11.5.2011 uznanie záväzku a dohodu a započítaní, podľa ktorej v zmysle čl.I je celková výška záväzkov žalovaného voči žalobcovi suma 181.068,21 € a záväzok žalobcu voči žalovanému vo výške 56.000,-€. Podľa čl. II tejto dohody, si započítali vzájomné pohľadávky a rozdiel pohľadávok v prospech žalobcu je suma vo výške 125.068,21 €, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi najneskôr do 31.12.2011.
15.Žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok dňa 7.2.2014, podľa ktorej žalovaný uznal záväzok podľa ust.§ 323 Obchodného zákonníka vo výške 81.374,16 € voči žalobcovi a zároveň podľa § 580 Občianskeho zákonníka započítali sumu 27.000,-€ voči predmetnej pohľadávky s tým, že zostáva uhradiť žalobcovi sumu 54.374,16 €.
16.Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ( ďalej len ObchZ ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
17.Podľa ods. 9 cit. zákona, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
18.Podľa ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení ( ďalej len OZ ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 19.Podľa ust. §658 ods.1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Ako vyplýva z judikatúry pri peňažnej pôžičke účastníci zmluvy môžu dohodnúť úroky obvykle určitým percentom stanoveným za príslušnú dobu. Výška úrokov bude závisieť od dohody zmluvných strán. Dohoda o výške úrokov však nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Taká dohoda by bola neplatná ( podľa §39 OZ)
20.Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
21.Podľa § 323 ods.1 ObchZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. 22.Podľa ods.2 cit. zákona, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
23.Podľa § 407 ods.3 ObchZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 24.Podľa § 358 ObchZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
25.Podľa § 264 ods.1 ObchZ, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. 26.Podľa ods.2 cit. zákona, obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
27. Podľa § 39 Obč.Z. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa ust. § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom.
29.Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného a účinného v čase omeškania dlžníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 30.Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31.Podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka, meškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32.Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
33.Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
34.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný nevrátil žalobcovi pôžičku v sume 54.374,16 €. Súd konštatuje, že uzavreté dohody o započítaní, resp. uznania záväzkov medzi účastníkmi konania sú platné, nie sú uzavreté v rozpore so zákonom, tieto zmluvy uzavreli oprávnené subjekty a týkajú sa vecí, ktoré nevylučujú takéto dohody - peňažné plnenia, nepriečia sa dobrým mravom a preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy, a zároveň priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 54.374,16€ od 1.1.2012 až do zaplatenia, nakoľko takýto úrok je v súlade s ust.§ 369 ObchZ. Súd tento úrok z omeškania priznal v zmysle ustanovení Uznania záväzku a dohody o započítaní z 11.5.2011, kde zmluvné strany si dohodli podľa čl. 2 splatnosť záväzku do 31.12.2011.
35.Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, žalovaný v konaní nespochybňoval výšku svojho záväzku voči žalobcovi. 36.Obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že namietal absolútnu neplatnosť uzavretých dohôd o započítaní záväzkov, resp. uznaní záväzkov, k čomu súd musí uviesť, že podľa obchodných zvyklostí medzi účastníkmi konania, dlhodobo od roku 2006 do 2014 sa riadili a vzájomne si uznávali a nespochybňovali uzavreté zmluvy o pôžičkách, dohody o započítaní pohľadávok, uznania záväzkov. Práve naopak ako vyplýva z predložených listín, jednotlivých dohôd o započítaní záväzkov, resp. uznaní záväzkov tieto sú v časovej súvislosti s jednotlivými sumami na seba nadväzujúcimi, z ktorých jasne vyplýva, že účastníci vedia čo podpisujú, ako sa dohodli do budúcna, sumy sú jasné zrozumiteľné a určité. Z tohto pohľadu súd nepovažoval za potrebné ani vypočuť konateľov účastníkov navrhnutých v konaní právnym zástupcom žalovaného za účelom objasnenia ich absolútnej neplatnosti. Súd poukazuje na to, že posúdenie otázky absolútnej neplatnosti zmlúv, dohôd prislúcha súdu ex offo, čo v danom prípade tieto skutočnosti nestali.
37.Súd poukazuje na to, že konateľ žalovaného sa ani raz nezúčastnil na nariadených pojednávaniach pred prvostupňovým súdom v dňoch 14.12.2015, 13.1.2016, 10.2.2017 - kde ospravedlňoval neúčasť na rokovania mimo mesta Košíc, ani dňa 24.2.2017 (bez odôvodneného ospravedlnenia a dodatočného doloženia údajnej práceneschopnosti), kedy mal dostatok možností sa vyjadriť k meritu veci, a k jednotlivým pôžičkám resp. dohodám o započítaní a uznaní záväzkov. 38.Podľa ust. § 183 CSP, nová právna úprava reaguje sprísnenými podmienkami odročovania pojednávaní so zvýraznením procesnej diligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania. 39.Podľa čl. 10 a § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Z uvedeného vyplýva, že uvedené vyjadruje princíp tzv. arbitrárneho poriadku a v mnohom ide o nosný princíp civilného sporového konania. 40.Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu bolo vytvorenie takých procesnoprávnych inštitútov, ktoré umožnili sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu.
41.V danom prípade aj žalobca má právo na spravodlivý a rýchly súdny proces zaručený aj v článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.
42.Súd ešte záverom v danej veci, čo sa meritu týka, poukazuje na to, že žalovaným namietaná dohoda o započítaní prípadne vzájomnom plnení nebola urobená slobodne a vážne, tak tieto vzájomné zápočty pohľadávok svedčia o tom, že bol znížený celkový dlh žalovaného voči žalobcovi z celkovej sumy 81.374,16 € na sumu 54.374,16 €, čo je v prospech žalovaného. Pričom v konaní ani raz neuviedol, v čom by mal byť údajne takýto úkon neurobený slobodne a vážne, akým spôsobom ho namietal, či takýto úkon alebo dohodu namietal niekedy priamo žalobcovi, napadol ho pre jeho neplatnosť na súde, preukázal neúčinnosť takéhoto úkonu účtovnými dokladmi, ( atď..).
43.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
44.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45.Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46.Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).