Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/245/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov 1/ D. U., nar. XX.X.XXXX, 2/ Ing. N. U., nar. XX.X.XXXX, 3/ K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P., N. XXX, 4/ K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., I. H. XXX, žalobcovia 1/, 2/ a 4/ bytom Y., I. H. XXX, všetci žalobcovia právne zastúpení advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, so sídlom P., S. XXXX, proti žalovaným 1/ D. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., ul. A. H. XXX/XX, právne zastúpeného ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta 3911/24, 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/238/2014-136 zo dňa 9. marca 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/ m á voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný 2/ n e m á voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh/žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy. Podrobne zdôvodnil záver, v zmysle ktorého žalovaný 2/ -poisťovateľ z titulu zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla subjektu, ktorý zavinil dopravnú nehodu a spôsobil škodu právnemu predchodcovi žalobcov - nie je v súdenej veci pasívne legitimovaný. Vychádzal prioritne z rozdielnosti podstaty a účelu pojmov nemajetková ujma a náklady pri usmrtení, resp. škoda. Rozhodujúcim v danej otázke je pritom vnútroštátne právo, ktoré náhradu nemajetkovej ujmy na základe zák. č. 381/2001 Z.z. neumožňuje. 2. Zároveň okresný súd konštatoval dôvodnosť námietky premlčania vznesenej oboma žalovanými. Zdôraznil, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote, pričom jej počiatok je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu. V konkrétnostiach súdenej veci takýto zásah nastal 9.12.2004, čiže žalobcovia mohli svoj nárok uplatniť po prvý krát 10.12.2004. Nakoľko predmetný návrh/žalobu podali až 20.10.2014, ide jednoznačne o uplatňovanie premlčaného nároku. Na úmrtí manžela a otca žalobcov by nič nezmenila skutočnosť, či konanie, ktoré spôsobilo smrť K. U. staršieho, je trestným činom. Okresný súd uviedol, že žalobcovia v konaní o náhradu škody vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 7C/104/2006 si nárok na nemajetkovú ujmu vo forme finančného zadosťučinenia neuplatňovali. Obdobne si ju neuplatnili ani v rámci trestného stíhania voči žalovanému 1/, preto premlčacia lehota nemohla spočívať ani v zmysle § 112 Obč. zák. v priebehu súvisiaceho trestného konania. 3. Okresný súd neakceptoval tvrdenie žalobcov, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto spojitosti zdôvodnil i svoj procesný postup, keď nevyhovel požiadavke žalobcov na odročenie pojednávania za účelom predloženia súdnych rozhodnutí v inej veci. Uviedol, že strana

žalobcov mala dostatok času na vyjadrenie sa k danej otázke (námietky premlčania boli právnemu zástupcovi žalobcov doručené 25.1.2016, na čo i reagoval podaním z 1.3.2016; pojednávanie sa konalo 9.3.2016). Okresný súd vyslovil, že neznalosť zákona nie je dôvodom rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi, preto nepovažoval skutočnosť, že žalobcovia si neboli vedomí toho, že sa môžu domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy za právne významnú. Súčasne uviedol, že žalobcom nič nebránilo uplatniť si daný nárok v rámci premlčacej doby; nie je pritom dôležité, že takéto návrhy/žaloby boli údajne spočiatku súdmi zamietané. Okresný súd zdôraznil, že žalovaní nijako nezavinili, že by si žalobcovia nemohli predmetný nárok uplatniť. Rovnako skutočnosť, že žalovaný 1/ spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej K. U. starší zahynul, nie je dôvodom neumožňujúcim vzniesť námietku premlčania pre (tvrdenú) kolíziu s dobrými mravmi. Charakter škodovej udalosti totiž nemá vplyv na to, či je alebo nie je možné vzniesť námietku premlčania; zákon aj v prípadoch dopravných nehôd s tragickými následkami povoľuje vznesenie danej námietky. 4. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore neúspešným žalobcom uložil povinnosť ich náhrady žalovanému 1/ v sume 1.477,19 eur, ktorú výšku trov konkrétne odôvodnil. Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal, lebo tento si daný (procesný) nárok neuplatňoval.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali (spoločné) odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukazovali na to, že v dôsledku rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová sa „európske normy“ majú vykladať tak, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu má pokrývať tiež náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách. V tomto smere dávali do pozornosti využitie (aj) anológie legis v zmysle § 853 Obč. zák. 6. Tvrdili, že bolo potrebné „zabezpečiť“ trestný spis, keďže závery trestného konania boli úplne iné, ako závery vyšetrovania. Napadnuté rozhodnutie je tak - podľa odvolateľov - predčasné. Namietali taktiež postup okresného súdu, ktorý neumožnil ich právnemu zástupcovi sa podrobne (písomne) vyjadriť k otázkam prejednávanej veci, neodročil pojednávanie za účelom predloženia súdnych rozhodnutí Okresného a Krajského súdu Žilina v inej veci, pričom konajúca sudkyňa o návrhu na doloženie týchto listinných dôkazov nerozhodla - „neurobila žiadne procesné rozhodnutie“ a ani nevyhlásila dokazovanie za skončené. V tejto spojitosti doplnili všeobecné konštatovania týkajúce sa inej vady a odňatia možnosti účastníkovi/strane konať pred súdom. 7. Žalobcovia uviedli, že v trestnom konaní, ktoré predchádzalo súdenej veci, si riadne uplatnili nárok na náhradu škody, čoho dôkazom je i to, že trestným rozsudkom boli odkázaní s daným nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Nadväzne mali za to, že si náhradu škody uplatnili riadne a včas v prípravnom konaní a premlčacia doba spočívala až do právoplatného skončenia trestného konania. Až odsudzujúcim rozhodnutím (z 20.10.2011) získali vedomosť, kto je zodpovedný za dopravnú nehodu, preto návrh/žaloba podaná 20.10.2014 je žalobou podanou v premlčacej dobe. 8. Zároveň však žalobcovia uviedli, že v čase úmrtia K. U. staršieho nemali vedomosť, že sa môžu domáhať i náhrady nemajetkovej ujmy. Preto, až neskôr, keď súdy „začali priznávať“ takéto nároky, podali posudzovaný návrh/žalobu. Nesúlad vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi videli v tom, že bola spôsobená smrť ich otca a manžela, ktorá predstavuje neodstrániteľný a nenahraditeľný zásah do ich života a do života ich rodín. Okresnému súdu vytýkali, že sa nezaoberal otázkou smrti menovaného ako dôvodom na rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi. 9. Napokon namietali rozhodnutie o trovách konania, pričom sa domnievali, že v prejednávanom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedli, že žalovaný 1/ svojim protiprávnym konaním spôsobil smrť ich otca a manžela, z ktorého dôvodu „nerozumejú“, prečo by mali takejto osobe ešte platiť náhradu trov konania. V danej súvislosti poukazovali i na nepriaznivé zdravotné následky bezprostredne pre žalobcov; predovšetkým žalobkyňa 1/ sa musela liečiť na psychiatrickej ambulancii a žalobca 3/ sa doteraz lieči zo zranení, ktoré utrpel pri dotknutej dopravnej nehode.

10. Žalovaný 2/ sa stotožnil so závermi okresného súdu a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

11. Rovnako žalovaný 1/ navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že úprava Trestného poriadku účinného do 31.12.2005, ako i Trestného poriadku účinného od 1.1.2006 je v otázkach uplatnenia nároku na náhradu škody zhodná; to isté platí o úprave ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák. Predmetom súvisiaceho trestného konania pritom nebol (aj) nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Ak by aj bol súčasťou uplatnenia nárokov žalobcov, išlo by i tak o nárok premlčaný. Trojročná lehota totiž začala plynúť od 10.12.2004 a do 21.12.2004 uplynulo 11 dní (až 22.12.2004 bola uskutočnená výpoveď žalobcu 3/, v rámci ktorej podľa žalobcov malo dôjsť k uplatneniu sporného nároku), ktorý časový úsek

po pripočítaní k premlčacej lehote po obnovení jej plynutia dňa 20.10.2011 do podania žaloby spôsobuje to, že v čase podania žaloby (20.10.2014) išlo už o premlčaný nárok. 12. Žalovaný 1/ mal za to, že okresný súd pri prejednávaní veci postupoval v súlade s procesnými predpismi. Rozhodnutia súdov nie sú dôkaznými prostriedkami, preto okresný súd nemal dôvod akokoľvek sa vysporiadavať s návrhom právneho zástupcu žalobcov na vykonanie dokazovania súdnymi rozhodnutiami. Žalovaný 1/ poukázal na rozpornosť tvrdení protistrany, keď na jednej strane žalobcovia trvali na tom, že premlčacia lehota začala plynúť až 20.10.2011 a na strane druhej tvrdili, že spočívala od momentu uplatnenia nároku v trestnom konaní. Zdôraznil, že - aj v zmysle ustálenej judikatúry - právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote a jeho počiatkom je samotná škodová udalosť/neoprávnený zásah. 13. Žalovaný 1/ uviedol, že protistrana do vyhlásenia rozsudku a ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývala rozpornosť námietky premlčania s dobrými mravmi. S otázkou smrti blízkej osoby sa v danej súvislosti vyporiadal už okresný súd. Za irelevantné označil, či mali žalobcovia vedomosť o možnosti domáhať sa nároku na nemajetkovú ujmu. Zároveň z daného tvrdenia protistrany jasne vyplýva, že v trestnom konaní si predmetný nárok neuplatnila. Uzavrel, že márne uplynutie premlčacej doby zavinili žalobcovia. 14. Za dôvod hodný osobitného zreteľa žalovaný 1/ nepovažoval smrť blízkej osoby žalobcov. Žalovaný 1/ bol nútený v súvislosti s ich nárokom, uplatneným 10 rokov od dopravnej nehody, využiť právne služby advokáta, s čím mu vznikli účelne vynaložené výdavky. Dodal, že dotknutá dopravná nehoda zanechala traumu i na ňom samotnom.

15. Žalobcovia podali vyjadrenie k vyjadreniu protistrany, v ktorom v plnej miere zotrvali na svojej prvotnej odvolacej argumentácii; čiastočne dokonca identickými slovnými formuláciami. V súvislosti s uplatnením nároku bezprostredne po dopravnej nehode doplnili, že v danom čase bol žalobca 3/ hospitalizovaný, a preto objektívne zo zdravotných dôvodov sa nemohol vyjadriť hneď a ani „nemohla plynúť premlčacia doba“. Opakovane poukazovali na to, že premlčacia doba pri náhrade škody neplynie v období medzi škodovou udalosťou a momentom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. O zodpovednom subjekte sa pritom žalobcovia dozvedeli až z odsudzujúceho rozsudku odvolacieho súdu v roku 2011. Zároveň však naďalej tvrdili, že v trestnom konaní (ešte v jeho prípravnej fáze dňa 22.12.2004) si sporný nárok uplatnili. Podľa odvolateľov je nelogické, aby sa niektorá forma ochrany práva na ochrany osobnosti premlčovala, ak samotné právo je nepremlčateľné; tvrdili, že v danom smere je v súčasnej dobe nejednotná i judikatúra Najvyššieho súdu SR. 16. Odvolatelia naďalej tiež uvádzali, že námietka premlčania vznesená protistranou je v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor je daný smrteľným následkom dopravnej nehody, ktorý je trvalým a neodstrániteľným zásahom do ich osobnostných práv. Uvedené je nutné (aj v zmysle aktuálne účinných procesných noriem - § 257 rovnako zohľadniť v rozhodovaní o náhrade trov konania. K odvolaniu žalobcovia pripojili i rozhodnutia v inej veci (ohľadne plynutia premlčacej doby nároku na náhradu škody), ktoré spomínali ešte na pojednávaní pred súdom prvej inštancie.

17. Zo strany žalovaných sa k danému podaniu žalobcov vyjadril už len žalovaný v 1/ rade, ktorý uviedol, že predmetné vyjadrenie je založené na rovnakých dôvodoch ako samotné odvolanie. Ku všetkým rozhodným skutočnostiam už žalovaný 1/ zaujal stanovisko v prvotnom vyjadrení a týchto sa v celom rozsahu pridržiava. Uzavrel, že dôvody uvádzané žalobcami nijako nespochybňujú, ani nevyvracajú správnosť napadnutého rozsudku.

18. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a 380 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Hoci zodpovedá priebehu pojednávania zo dňa 9.3.2016, že okresný súd nevyhlásil/nevydal uznesenie, ktorým by formálne vyhlásil dokazovanie za skončené, predmetná nedôslednosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nie je ani nesprávnym procesným postupom, ktorý by znemožnil strane uskutočniť jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predovšetkým z nahrávky pojednávania z daného dňa, ktorá tvorí súčasť spisu (§ 40aa O.s.p., resp. § 98 , ale aj priamo z písomnej verzie zápisnice o pojednávaní je nepochybné, že zákonná sudkyňa vyzvala strany na predloženie návrhov na ďalšie dokazovanie, súvisiaci návrh žalobcov týkajúci sa v podstate len žiadosti o umožnenie písomného vyjadrenia k nesúladu vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi neakceptovala, vrátane vysvetlenia tohto postupu (ktorá úvaha

je obsiahnutá i v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 14 a 15) a umožnila stranám predniesť záverečné vyjadrenia. Predmetným postupom nedošlo k odňatiu žiadnych procesných práv strane žalobcov. Paradoxne by nevyhlásenie dotknutého procesného uznesenia o vedení konania mohlo byť pre strany, teda i žalobcov, výhodnejšie v tom, že aj v neskoršom štádiu konania by mohli navrhnúť ďalšie dokazovanie. 20. Len na okraj krajský súd dodáva, že napriek početnosti vyjadrení žalobcov v odvolacom konaní, žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie z ich strany vznesené neboli. V spojitosti s procesom dokazovania je pritom náležitou argumentácia žalovaného 1/, že súdne rozhodnutia nie sú dôkaznými prostriedkami. Vo svojej podstate ide totiž o súčasť právnej argumentácie, ktorá nie je a z povahy veci ani nemôže byť predmetom dokazovania. Taktiež z hľadiska súdenej veci nie je podstatné, či v predmetnom trestnom konaní výsledky prípravného konania boli odlišné od konečného rozhodnutia súdu o obžalobe.

21. Žalobcami uplatňovaný nárok je nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Hoci ide o nárok/satisfakciu v širšom rámci vychádzajúcu z oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho určujúci charakter je majetkový. Rozhodujúci je totiž obsah nároku - požadované plnenie v peniazoch

- a nie predmet jeho ochrany. Nadväzne je nutné z hľadiska premlčania posudzovať ho ako právo majetkovej povahy, t.j. právo podliehajúce premlčaniu vo všeobecnej premlčacej lehote. Predmetné nazeranie zodpovedá ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, ktorá bola vyjadrená napríklad v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 278/2007 (zverejnený aj v časopise Zo súdnej praxe 6/2008 pod č. 75), ale predovšetkým v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 58/2014. 22. Pokiaľ žalobcovia v danej spojitosti poukazujú na údajnú rôznorodosť v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ide o maximálne všeobecné tvrdenie bez uvedenia/označenia rozhodnutí, ktoré by odlišne riešili dotknutú problematiku. Naopak, stabilita súdnej praxe viedla k tomu, že právny názor pôvodne prezentovaný „iba“ v odbornej publikácii, bol neskôr (s odstupom cca 8 rokov) na základe prijatia zákonom predpísanou procedúrou na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu (§ 21 ods. 3 písm. d/ zák. č. 757/2004 Z.z.) zverejnený v oficiálnej zbierke súdnych rozhodnutí; čo zodpovedá pojmu „ustálená prax najvyšších súdnych autorít“ (článok 2 ods. 2 Základných princípov . Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že i na verejnej prístupnej webovej stránke Justičnej akadémie SR, na ktorej sú zverejňované prezentácie z jednotlivých odborných seminárov, sú umiestnené prezentácie/prednášky sudcov Najvyššieho súdu SR JUDr. Machyniaka a JUDr. Sluka, PhD., z rokov 2015 a 2016 týkajúce sa (aj) premlčania, ktoré v plnej miere rešpektujú vyššie uvedené stanovisko.

23. Zároveň z rozhodnutia publikovaného pod R 58/2014 je zrejmé, že počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je v zmysle § 101 Obč. zák. viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. V súdenej veci zásah do práv žalobcov (manželky a detí obeti dopravnej nehody) nastal momentom smrti K. U. staršieho - X.XX.XXXX.. Prvým dňom premlčacej lehoty bol teda deň 10.12.2004. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy si však žalobcovia uplatnili až posudzovanou žalobou dňa 20.10.2014; to znamená niekoľko rokov po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou stranou okresný súd opodstatnene prihliadol k premlčaniu uplatňovaného nároku.

24. Napriek značnej rozdielnosti (neraz až rozpornosti) tvrdení žalobcov títo nepreukázali, že by si nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy uplatnili skôr, ako až žalobou v súdenej veci. Nárok na nemajetkovú ujmu je nárokom kvalitatívne zásadne odlišným od nároku na náhrady škody. Preto, aj keby sa vychádzalo z toho, že v trestnom konaní si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody vo všeobecnosti, čo ich (podľa ich vlastnej interpretácie) oprávňuje na neskoršie konkretizovanie až vo forme definovania úplne nových, resp. ďalších nárokov, nemožno konštatovať (riadne) uplatnenie si nároku na finančnú satisfakciu z titulu nemajetkovej ujmy. Navyše, ak v inej časti svojej argumentácie žalobcovia tvrdili, že v čase neoprávneného zásahu ani nevedeli, že si takýto nárok na nemajetkovú ujmu môžu vôbec uplatňovať. Rozdielnosť inštitútu náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy je namieste pripomenúť nielen bezprostredne vo vzťahu k námietkam žalobcov o nemožnosti predložiť rozhodnutia súdov v iných veciach, ktoré sa týkali počítania premlčacej lehoty v prípade nárokov na náhradu škody (bez ohľadu na to, že súdne rozhodnutia nie sú dôkaznými prostriedkami; ako je uvedené už vyššie), ale predovšetkým v spojitosti s celkovou nedôvodnosťou poukazovania na súdne rozhodnutia zaoberajúce sa otázkami nárokov na náhradu (materiálnej) škody.

25. Krajský súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, že vznesenie námietky premlčania žalovanými nie je v rozpore s dobrými mravmi. Už okresný súd správne konštatoval, že samotná „škodová udalosť“ (presnejšie neoprávnený zásah) nepredstavuje okolnosť vylučujúcu vznesenie námietky premlčania. Inými slovami, aj v prípade nárokov odvodzovaných od úmrtia fyzickej osoby je možné uplatniť námietku premlčania. Argumentácia žalobcov, ktorá spočívala v tom, že pokiaľ je následkom neoprávneného zásahu smrť človeka, neprichádza do úvahy zlučiteľnosť námietky premlčania s dobrými mravmi, sa rovná faktickému vylúčeniu, resp. neprípustnosti premlčania akýchkoľvek majetkových nárokov viažucich sa/odvodzovaných od smrti fyzickej osoby, čo však vôbec nekorešponduje s právnou úpravou.

26. Žalovaní žiadnym spôsobom nezavinili oneskorené (je potrebné zdôrazniť, že o niekoľko rokov) uplatnenie nárokov žalobcov. Z hľadiska súladu námietky premlčania s dobrými mravmi je irelevantné, či súdy nároky na nemajetkovú ujmu pre pozostalých pri neoprávnených zásahoch priznávali alebo nie. Obdobne, eventuálna zmena súdnej praxe nemá vplyv na (ne)plynutie premlčacej doby. Navyše, dotknutý argument odvolateľov nie je ani plne náležitý; z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7C/818/1996 z 9.9.2004 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/421/2004 z 19.1.2005 vyplýva, že už v danom období (relevantnom i z hľadiska časových súvislostí súdeného prípadu) došlo k priznaniu nemajetkovej ujmy pozostalej matke. Uvedené je zrejmé - okrem iného - aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. 424/2012, na ktorý opakovane poukazujú samotní žalobcovia.

27. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania a aj bezprostredné vyporiadanie sa okresného súdu s jej dôsledkami bolo nadbytočné (čo i len čiastočne) zaoberať sa otázkami vecnej opodstatnenosti uplatňovaného nároku. Z daného dôvodu krajský súd bližšie neskúmal a neposudzoval záver ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ ako poisťovateľa (z titulu zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) subjektu, ktorý zavinil dopravnú nehodu a spôsobil škodu právnemu predchodcovi žalobcov.

28. Ako už bolo vyššie uvedené, tvrdenia žalobcov (minimálne) vykazujú nemalú mieru rozpornosti. Na jednej strane uvádzali, že nevedeli o tom, že majú, resp. môžu mať nárok na nemajetkovú ujmu, ale na strane druhej tvrdili, že si takýto nárok uplatnili. Obdobne, pokiaľ o nároku nevedeli, potom nemohlo byť dôvodom jeho neuplatnenia, že súdy takýmto návrhom v dotknutom čase údajne nevyhovovali; ide o dve navzájom sa vylučujúce tvrdenia. Taktiež žalobcovia tvrdili, že nimi uplatnený nárok je nepremlčateľný, ale súčasne opakovane zdôrazňovali, že premlčacia lehota počas prebiehajúceho trestného konania spočívala. 29. Určitá tendenčnosť a nedôslednosť je prítomná aj v argumentácii rozhodnutiami súdov v iných veciach. Hoci žalobcovia výslovne svoj nárok definovali ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, rozsiahlo poukazovali na súdne rozhodnutia viažuce sa k náhrade škody. Nejedná sa pritom len o to, že žalobcovia (prioritne ich právny zástupca) odkazovali na súdne rozhodnutia, ktoré sa priamo uplatňovaného nároku netýkajú, ale tiež o formu dotknutého spôsobu argumentácie. Účelom uplatňovania judikatúry súdov nie je obšírne a neraz i opakované citovanie z rôznych rozhodnutí, resp. pripájanie ich celých písomných verzií, ale poukázanie na ustálené závery konkrétnej súdnej praxe, ktoré sú významné pre posúdenie (hoci aj čiastkových) otázok prejednávanej veci.

30. Podobne ako v prípade (ne)súladu námietky premlčania s dobrými mravmi aj v otázke náhrady trov konania, resp. požiadavky na jej nepriznanie v spore úspešnému žalovanému 1/ žalobcovia zdôrazňovali nemeniteľnosť a neodstrániteľnosť smrteľného následku. Taktiež v tomto smere je však nutné konštatovať, že okolnosť úmrtia blízkej osoby, hoci jej tragickosť krajský súd žiadnym spôsobom nespochybňuje, neznamená, že v konaniach o nárokoch odvodených od tohto následku v prípade neúspechu v konaní nebudú dotknuté subjekty nikdy povinné nahradiť trovy konania úspešnej protistrane. Významným pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného (predtým prvostupňového) konania bol i spôsob uplatňovania nároku žalobcami. Nejde pritom len o značnú oneskorenosť (viac ako trojnásobné prekročenie premlčacej lehoty) uplatnenia nároku, ale tiež o účelovosť až chaotickosť a protirečivosť súvisiacej (predovšetkým právnej) argumentácie. 31. Následne krajský súd konštatoval, že v prejednávanom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 (predtým § 150 ods. 1 O.s.p.). Keďže žalobcovia iné námietky

proti výroku o náhrade trov konania neuplatnili a odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný, potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku/výrokoch o náhrade trov prvoinštančného konania.

32. Dotknuté východiská a úvahy v plnej miere platia tiež pre odvolacie konanie, z ktorého titulu krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovanému v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, hoci tento bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný; v súvislosti s odvolacím konaním mu totiž žiadne relevantné trovy nevznikli (bližšie napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 166/2016 z 26.10.2016).

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.