Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/380/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, v konaní právne zastúpený advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanému: Ľ. K., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., v konaní o zaplatenie 190,44 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 190,44 Eur za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia súd konanie z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.06.2014 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 190,44 Eur, vyčíslené príslušenstvo ku dňu 27.09.2013 vo výške 21,05 Eur a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 190,44 Eur od 28.09.2013 do zaplatenia s odôvodnením, že žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o bežnom účte (v znení jej dodatkov), ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a tiež poskytnutie povoleného prečerpania. Žalovaný sa zmluvou zaviazal dodržiavať aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.08.2002 a obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní účinné od 01.07.2007. Žalovaný prekročením rámca povoleného prečerpania porušil obchodné podmienky, čím v zmysle obchodných podmienok vznikla Slovenskej sporiteľni voči žalovanému pohľadávka z nepovoleného prečerpania. Pretože žalovaný túto pohľadávku neuhradil, Slovenská sporiteľňa poskytnuté povolené prečerpanie v súlade s obchodnými podmienkami zastavila a následne pohľadávku postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení. Žalovaný svoj dlh neuhradil ani po výzve žalobcu zo dňa 21.11.2013.

2. Podaním zo dňa 08.06.2016 žalobca spresnil žalobu v tom smere, že predmetnou zmluvou o bežnom účte sa žalovaný zaviazal platiť Slovenskej sporiteľni, a.s. poplatok za vedenie účtu vo výške 4,90 Eur v zmysle sadzobníka poplatkov. Dňa 30.06.2010 došlo k úplnému vyčerpaniu peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Nakoľko však tento nepožiadal sporiteľňu o zrušenie účtu a vyčerpaním peňažných prostriedkov nezanikla jeho povinnosť platiť poplatok za vedenie účtu, sporiteľni v zmysle bodu 4.1.16 a 7.3.1 VOP vznikla pohľadávka z nepovoleného prečerpania vo výške istiny 190,44 Eur ku dňu 21.05.2013.

3. Súčasne žalobca uvedeným podaním zobral žalobu späť ohľadne zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 190,44 Eur za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia. Súd preto podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie v tejto časti zastavil.

4. Žalovaný nemá v Registri obyvateľov SR evidovanú adresu, má evidovaný iba trvalý pobyt Obec Ž.. Súdu sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo, preto postupoval podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku a doručil žalobu žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa 19.01.2017). Podľa uvedeného ustanovenia sa písomnosť považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

6. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalovaným ako klientom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou došlo k uzavretiu zmluvy o osobnom účte dňa 03.02.2010. Predmetom zmluvy bolo zriadenie bežného účtu bankou pre žalovaného, vydanie platobnej karty k účtu a tiež poskytnutie ďalších služieb. V bode 3 zmluvy je uvedené, že jej predmetom je tiež poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007, nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. 7. Žalobca však nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by došlo k splneniu podmienok v zmysle obchodných podmienok banky a že na tom základe by potom bolo žalovanému v zmysle bodu 3 zmluvy poskytnuté povolené prečerpanie k jeho účtu. Faktom však je, že podľa prehľadu transakcií na účte žalovaného (výpis z účtu za rok 2010 na č.l. 66 spisu), už ku dňu 30.06.2010 vykazoval jeho účet záporný stav (debet) a v dôsledku ďalších bankových operácií (najmä v dôsledku účtovania poplatku za vedenie účtu), dosiahol debet na účte ku dňu 31.12.2010 sumu mínus 52,74 Eur. Ku dňu 31.08.2011 bol debetný stav na účte mínus 92,14 Eur opätovne v dôsledku účtovania poplatkov (okrem toho bola realizovaná len jediná kreditná položka - úhrada 0,40 Eur dňa 07.01.2011) a v dôsledku účtovania poplatkov potom za obdobie od 01.09.2011 do konca mája 2013 debetný stav na účte dosiahol mínus 190,44 Eur.

8. Tento postup banky vychádzal z bodu 4.1.16 VOP, podľa ktorého ak ku dňu splatnosti poplatkov a ďalších nákladov spojených s vedením účtu nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu, dohodli sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné pohľadávky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na takto vzniknutý debetný zostatok sa vzťahujú ustanovenia bodu 7 VOP. Klient je povinný vyrovnať debetný zostatok bez zbytočného odkladu a uhradiť banke úroky z prečerpania, výšku ktorých banka určuje zverejnením. Podľa bodu 7.3.1 VOP (splácanie úveru) je potom klient povinný vyrovnať okamžite toto nepovolené prečerpanie.

9. Z uvedeného je potom podľa názoru súdu zrejmé, že sa v prípade zmluvy o vedení bankového účtu jednalo o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa jeho § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Banka vystupovala ako dodávateľ, žalovaný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení účinnom od 01.01.2008).

10. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 ustanovuje prednosť zákonných ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a tiež tých, v ktorých bol účastníkom spotrebiteľ a tieto bolo potrebné použiť vždy vtedy, keď je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Zákonodarca v dôsledku aplikačných nejasností (a to aj v súdnej praxi) si uvedomil problematickosť tejto úpravy v spotrebiteľských vzťahoch pokiaľ sa týka vzťahu Obchodného a Občianskeho zákonníka ako dvoch základných právnych predpisov súkromného práva a s účinnosťou od 01.04.2015 zakotvil úpravu do druhej vety, podľa ktorej na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Z tohto je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o bežnom účte je ako zmluvný typ upravená v § 708 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského vzťahu ako v tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. V súčasnosti už teda niet podľa názoru súdu pochýb, že spotrebiteľský právny vzťah je primárne občianskoprávnym vzťahom, i keď podstata daného právneho vzťahu môže vychádzať z úpravy obchodného práva. Znamená to, že v každom prípade sa prioritne aplikuje úprava občianskoprávna.

13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Vo svojich dôsledkoch uvedené znamená, že potom aj premlčanie, ktoré treba z hľadiska procesnej ekonómie skúmať v konaní ako prvú otázku, treba v prejednávanej veci kvôli spotrebiteľskému charakteru daného právneho vzťahu posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka.

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba odo dňa, kedy bolo možné z objektívneho hľadiska právo uplatniť podaním žaloby na súde (okamih tzv. actio nata). K tomu dochádza po uplynutí zročnosti dlhu.

17. V danom prípade sa Slovenská sporiteľňa, a.s. mohla domáhať úhrady debetu vo výške 52,74 Eur, ktorý vznikol na účte žalovaného do 31.12.2010 už hneď dňa 01.01.2011, keďže tento debet bol v zmysle bodu 7.3.1 VOP splatný okamžite. Preto ohľadne tejto sumy odo dňa 01.01.2011 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 02.01.2014 a teda pokiaľ žalobca na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 a na podklade oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 11.10.2013 o postúpení pohľadávky podal žalobu na tunajšom súde dňa 12.06.2014, bolo to po uplynutí trojročnej premlčacej doby a preto kvôli premlčaniu súd musel žalobu v tejto časti zamietnuť. Rovnako z dôvodu premlčania súd musel zamietnuť žalobu aj v časti o zaplatenie poplatkov za vedenie účtu, ktoré boli žalovanému účtované za mesiace január až máj 2011, t.j. 5 x 4,90 Eur, pretože tieto boli splatnými posledného dňa v príslušnom mesiaci, kedy boli na ťarchu účtu zaúčtovávané (ako to vyplýva z výpisu z účtu). Ohľadne nich trojročná premlčacia doba teda plynula od prvého dňa nasledujúceho mesiaca,

t.j. ohľadne poplatku za január 2011 premlčacia doba plynula odo dňa 01.02.2011, za február 2011 odo dňa 01.03.2011, atď. až ohľadne poplatku za máj 2011 plynula odo dňa 01.06.2011. Z toho je zrejmé, že premlčacia doba tri roky uplynula ešte pred podaním žaloby na tunajší súd (ohľadne najneskôr splatného poplatku za máj 2011 uplynula dňa 02.06.2014).

18. Pokiaľ ide o kartový poplatok, ktorý bol účtovaný žalovanému vo výške 0,30 Eur dňa 28.06.2011, dňa 04.07.2011 a dňa 19.11.2011, dojednanie takéhoto poplatku zo žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva, takýto poplatok nie je uvedený v zmluve, vo všeobecných obchodných podmienkach ani v sadzobníku poplatkov. Preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

19. Napokon súd zamietol žalobu aj ohľadne sumy 112,70 Eur (23 x 4,90 Eur) predstavujúcej poplatky za vedenie účtu za mesiace jún 2011 až apríl 2013. V súdu predloženej zmluve o osobnom účte sa totiž vôbec nenachádza dojednanie o tom, že by žalovaný ako klient bol povinný platiť banke odplatu za vedenie účtu. Žalobca síce v písomnom podaní zo dňa 08.06.2016 všeobecne tvrdil, že predmetnou zmluvou sa žalovaný zaviazal platiť Slovenskej sporiteľni, a.s. poplatok za vedenie účtu vo výške 4,90 Eur, no takýto záväzok sa nenachádza ani v samotnej zmluve a nie je obsiahnutý ani vo všeobecných obchodných podmienkach (aspoň súd nič také nenašiel a ani žalobca na žiadne konkrétne ustanovenie nepoukázal). Žalobca síce predložil sadzobník poplatkov, kde poplatok za vedenie osobného účtu vo výške 4,90 Eur uvedený je, existencia sadzobníka však sama o sebe nemohla založiť povinnosť žalovaného platiť tento poplatok. Pritom zmluva o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka nemá obligatórne odplatnú povahu a teda môže ísť aj o zmluvu bezodplatnú ako tomu bolo aj v tomto prípade. Pretože žalobca záväzok žalovaného na úhradu poplatku nepreukázal, súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť, a to vrátane žalovaného príslušenstva (úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré tiež ako akcesorický vzťah sleduje osud hlavnej pohľadávky a nemôže byť priznané v dôsledku jej premlčania, resp. neexistencie.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko bol žalovaný v konaní plne úspešný, no žiadne trovy mu nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.