Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Cb-67-2014.pdf
PDF · 105.78 KB
No categories available
7Cb/67/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou, v právnej veci žalobcu: ZETA TRNAVA, spol. s r. o., Kalinčiakova 1, 917 01 Trnava, IČO: 36 230 669, právne zastúpený: JUDr. Peter Horváth, Hlavná 42, 917 01 Trnava, proti žalovanému: I. I., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX H. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Michal Krutek, advokát, Advokátska kancelária Krutek & Kuruczová, Hlavná 11, 917 01 Trnava, o zaplatenie 8 880,47 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti týkajúcej sa 4 011,79 eur s 9 % ročnými úrokmi z omeškania od 01. 05. 2011 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3 179,10 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01. 05. 2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní.
III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom zo dňa 09.04.2014, doručeným súdu dňa 10.09.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8 880,47 eur s príslušenstvom titulom neuhradeného nájomného v zmysle zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2008. Žalovaný uzavrel so žalobcom dohodu o ukončení nájmu dňa 30.04.2009 a zároveň podpísal uznanie dlhu v sume 10 177,00 eur, ktorú sa zaviazal splácať po 100,- eur mesačne.
2.Platobným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 8Rob/31/2014-23 zo dňa 09.05.2014 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Dňa 02.06.2014 podal žalovaný proti platobnému rozkazu včas odôvodnený odpor, preto sa platobný rozkaz zrušil v zmysle vtedy platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odpore žalovaný uviedol, že nemá voči žalobcovi žiadnu pohľadávku. Podpis na uznaní dlhu a dohode o skončení nájmu nie je žalovaného.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2015 uviedol, že dôkazom, že žalovaný o svojom dlhu vedel a že ho uznal je fakt, že postupom času od 10.06.2010 do 02.07.2013 zaplatil na predmetný dlh a na účet žalobcu v niekoľkých platbách 1 401,- eur. Zároveň predložil e-mailovú komunikáciu so žalovaným týkajúcu sa dlhu na nájomnom.
4. Na pojednávaní dňa 19.02.2016 konateľ žalobcu uviedol, že žalovaný predmet podnájmu prezval po kolegovi, s ktorým to prevádzkoval predtým. Predtým mali podnájomnú zmluvu s pánom Y., ktorý spolupracoval so žalovaným, a keď chcel pán Y. ukončil podnájom, prišiel za ním žalovaný, že ku dňu ukončenia podnájmu pána Y., chce v podnájme pokračovať on. Išlo o priestory reštaurácie. Prevádzka reštaurácie fungovala a prvý rok podnájmu žalovaný pravidelne platil podnájom. Neskôr začínala kríza,
žalovaný mal inú živnosť, dohodli sa, že ku dňu 30.4.2010 ukončia podnájom. Dohodu o ukončení nájmu podpisovali dňa 30.4.2010, k tomuto dátumu sa dohodli, že žalovaný prevádzku ukončí. On pripravil doklady, žalovaný ich podpísal. Prevzal prevádzku, žalovaný mu odovzdal inventár a kľúče od prevádzky. Spolu prešli súpis inventáru, bolo to v poriadku. Tieto veci vybavovali oni dvaja, svedkov pritom nemali. Žalovaný neplatil vždy načas, niekedy zaplatil po nejakom čase, platil striedavo - v hotovosti aj na účet. Pri platbe v hotovosti mu vystavil pokladničný doklad. S dohodou o uznaní dlhu dlho čakal, mailovú korešpondenciu vytiahol na polícii, keď p. I. stále cúval a nedalo sa s ním normálne dohodnúť. Z jeho strany už bolo vidno, že je neseriózny, preto podal návrh na súd. S podvodmi a falšovaním podpisov začal žalovaný až teraz, keď už je to na súde. Účtovníctvo žalovanému viedla spoločnosť ZETA TRNAVA, s.r.o.. Dlžná suma vo výške 10.177 eur, ktorá je uvedená v Dohode o ukončení nájmu, bola určená dohodou.
5. Advokát žalovaného na pojednávaní dňa 19.02.2016 uviedol, že je toho názoru, že v prípade aj keby nejaký dlh existoval, tento je premlčaný, pričom z listiny označenej ako Uznanie dlhu zo dňa 30.4.2010 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi osobou označenou ako I. I. a konateľom Ing. N. F., nie so spoločnosťou ZETA TRNAVA, s.r.o., z uvedenej listiny nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa mala týkať uvedenej spoločnosti, ale označuje len osobu fyzickú - N. F., ktorý zrejme pre upresnenie bol bližšie identifikovaný ako konateľ, čo je v listine uvedené. Nie je tam uvedené: dlhujem nájomcovi ZETA TRNAVA, s.r.o.. Takáto listina neobstojí. Uznanie dlhu musí byť určité, teda z listiny, resp. prejavu vôle, ktorý je na listine zachytený, musí byť zrejmé kto a čo uznáva, pričom v listine označenej ako Uznanie dlhu je len uvedené, že sa jedná o podnájmom a služby spojené s užívaním nebytového priestoru, pričom nie je zrejmé, v akej výške v listine uvedená suma pripadá na podnájom a v akej na služby spojené s užívaním nebytového priestoru. Už vôbec sa v listine neuvádza o aké služby spojené s užívaním nebytového priestoru sa jedná. Daná listina je neurčitá a týka sa úplne inej osoby ako je žalobca v tomto konaní.
6.Podaním zo dňa 10.05.2016 žalobca zobral späť žalobu v časti týkajúcej sa 1 689,58 eur a úrokov z omeškania zo sumy 8 776,00 za obdobie 30.04.2010 do 30.04.2011. Predmetom žaloby tak ostalo 7 190,89 eur s 9 % ročnými úrokmi od 01.05.2011 do zaplatenia.
7. Na pojednávaní dňa 14.06.2016 žalovaný uviedol, že peniaze, ktoré dával p. F., dával vždy do rúk, bez nejakej faktúry, či pokladničného dokladu, mal k nemu dôveru, vzhľadom k tomu, že spracovával celé jeho účtovníctvo. K dokladom, ktoré predložil, sa dostal pred dvoma rokmi, mala ich stále ZETA TRNAVA, s.r.o., tie doklady nikdy nevidel. Zmluvu o nájme podpísal so ZETA TRNAVA, s.r.o.. Ako vyplýva zo znaleckého posudku nepodpísal dohodu u ukončení nájmu, uznanie dlhu a dodatok č. 1 k podnájomnej zmluve. Nájom sa ukončoval na základe toho, že p. F.vi dal ďalšieho klienta, ktorý pokračoval v prevádzke. Zápis o vrátení nehnuteľností po ukončení nájmu dňa 30. 04. 2010 podpísal on, vtedy prestal užívať nehnuteľnosť. Od 31.12.2009 do 30.04.2010 užíval predmetnú nehnuteľnosť na základe podnájomnej zmluvy, ktorú na začiatku podpísal so žalobcom. Potom sa asi ústne dohodli na pokračovanie podnájmu, nepamätá si. Nájomné od 7. mesiaca 2009 do skončenia podnájmu platil do ruky p. F.vi, bez dokladu, nevie to preukázať. Nemá určite žiadny dlh na nájomnom. Po 10.06.2010 platil jednotlivé platby, o ktorých doložil doklady, a platil preto, že p. F. mu dosť často volal, že mu je dlžný nejaké peniaze, tak mu tieto peniaze poslal, bol si vedomý, že je tam aj nejaké poškodenie kuchyne, čo si bol vedomý, tak aj preto tie peniaze poslal. Na otázku súdu, prečo písal na jednotlivé platby po 10.06.2010, že je to nájomné pre ZETA TRNAVA, s.r.o., odpovedal: „To je v tom problém?“ Podnájom ukončili ústnou dohodou.
8. Podaním zo dňa 26.01.2017 žalobca zobral späť žalobu v časti 4 011,79 eur s 9 % úrokom z omeškania od 01.05.2011 do zaplatenia a predmetom konania ostala istina 3 179,10 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.05.2011 do zaplatenia titulom čisto nájomného za obdobie júl 2009 až apríl 2010, po odpočte 1 800,- eur, ktoré žalovaný postupne dodatočne v splátkach zaplatil. Zároveň sa žalobca vyjadril k znaleckému posudku písmoznalkyne z vyšetrovacieho spisu č. ORP-832/1-VYS-TT-2014, ktorý bol pripojený k spisu. V znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že sporné podpisy žalovaného na dodatku č.1 k nájomnej zmluve z 27.10.2009, na dohode o ukončení podnájmu z 30.04.2010 a na uznaní dlhu z 30.04.2010 sa nezhodujú s nesporne pravými podpismi žalovaného, ktoré boli predložené ako porovnávací materiál a dodala, že napriek uvedenému vzhľadom na jednoduchý spôsob vyhotovenia nesporne pravých podpisov žalovaného a nápadné rozdielne znaky v tvarovaní iniciály, ktorej napodobenie by nemalo byť pre falšovateľa problém - nie je možné menovaného vylúčiť ako
možného pisateľa sporných podpisov. Ďalej uviedol, že podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) dochádza k obnoveniu nájmu v prípade užívania veci nájomcom aj po ukončení nájmu a tak dochádza aj k obnoveniu podnájmu v prípade podnájomnej zmluvy.
9. Právny zástupca žalovaného, na pojednávaní dňa 23.02.2017 uviedol, že so späťvzatím v časti žalobného návrhu súhlasí, ale podotkol, že žalobcom uplatnený nárok bol už v čase podania žaloby premlčaný, nakoľko je nepochybné, že podnájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol ukončený dňa 31.10.2009 a keďže žaloba bola podaná až dňa 30.04.2014, už v t.č. boli jeho nároky z uvedeného podnájomného vzťahu premlčané. V prípade ak by medzi žalobcom a žalovaným aj existoval nejaký druh podnájomnej zmluvy, musel by žalobca výšku ušlého podnájomného určiť vzhľadom na podnájomné v mieste a čase obvyklé. Odo dňa skončenia podnájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným do uzatvorenia novej zmluvy o podnájme s LUDEKA, s.r.o., by si mohol žalobca voči žalovanému uplatniť pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, čo však do dnešného dňa neurobil. Keďže Obchodný zákonník (ďalej len ObZ) neupravuje inštitút bezdôvodného obohatenia pri podnájomnej zmluve, uplatňuje sa v zmysle § 1 ods. 1 ObZ právna úprava obsiahnutá v OZ, pričom je zrejmé, že aj prípadný nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia by bol s poukazom na § 107 ods. 1 OZ už v čase podania žaloby premlčaný. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu Trnava sp. Zn. 9Co/191/2010 zo dňa 13.04.2011, v ktorom súd vyjadril svoj právny názor, že § 676 ods. 2 OZ, t. j. ustanovenie o obnovení nájmu sa neuplatňuje na nájom a podnájom nebytových priestorov. Že nájomné nebolo primerané vychádza z toho, že žalobca po skončení nájmu určil nájomné za ďalšie obdobie podľa predchádzajúcej podnájomnej zmluvy, pričom dĺžka trvania predchádzajúcej zmluvy v porovnaní s trvaním obdobia od ukončenia tejto zmluvy do uzatvorenia novej podnájomnej zmluvy so spol. LUDEKA bola kratšia a z toho dôvodu nájomné, ktoré trvá dlhšie býva v inej sume ako nájomné dohodnuté na kratšiu dobu. Odporca využíval tieto priestory na podnikanie.
10.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to najmä Dodatkom č.4 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2007, zmluvou o podnájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2008, LV č. XXXX, kat. úz. U., výpisom z Obchodného registra žalobcu, výpisom zo Živnostenského registra žalovaného, Zápisom o odovzdaní nebytového priestoru zo dňa 01.11.2008, Dodatkom č.1 k zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.04.2010, zápisom o vrátení nebytového priestoru, uznaním dlhu, s upovedomením dlžníka o strate výhody splátok, spisom č. ORP-832/1-VYS-TT-2014 OR PZ v Trnave ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11.Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2008 a Dodatku č.1 k zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.04.2010. Nájom bol ukončený dohodu strán, žalovaný neužíva v súčasnosti nehnuteľnosti.
12. Z LV č. XXXX, katastrálne územie Trnava súd zistil, že V.. N. F. a V.. C. F. sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti stavby na parcele č. XXXX/X a parciel č. XXXX a XXXX/X, nachádzajúce sa na Y. ulici č. X v U.. Žalobca je na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2007 nájomcom predmetných priestorov a podľa čl. 8 je nájomca oprávnený predmet nájmu prenechať tretiemu subjektu do ďalšieho nájmu.
13.Dňa 27.10.2008 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako podnájomcom podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluvu o podnájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu prenechať žalovanému do užívania nebytový priestor a záväzok žalovaného platiť za užívanie predmetu nájmu dohodnuté nájomné. Účel podnájmu bolo prevádzkovanie reštaurácie PIVÁREŇ ZEMO. Doba podnájmu bola od 01.11.2008 do 31.10.2009. Aj po tejto dobe žalovaný ďalej užíval predmet nájmu, avšak neplatil riadne a včas dohodnuté nájomné. Nebytový priestor vrátil žalobcovi dňa 30.04.2010. V zmluve bolo dohodnuté nájomné 497,91 eur mesačne.
14. Keďže došlo k účinnému späťvzatiu časti žaloby, predmetom sporu zostali platby za užívanie nehnuteľnosti za obdobie júl 2009 až apríl 2010, za ktoré žalovaný postupne zaplatil 1800,- eur, teda žalovaná suma je 3 179,10 eur. Strany zhodne preukázali, že žalovaný zaplatil nájomné za obdobie november 2008 až jún 2009 príjmovými pokladničnými dokladmi. Taktiež zhodne preukázali, že žalovaný po skončení podnájmu zaplatil od 10.06.2010 na účet žalobcu 1 800,- eur, pričom pri platbách je uvedené
„nájomné“, alebo „nájomné ZEMO“, „Piváreň Zemo“, „Zeta s.r.o. nájom“, avšak nie je uvedené za ktorý mesiac. Podľa zmluvy o podnájme mal podnájom trvať do 31.10.2009.
15.Podľa § 3 ods. 1,3,4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. Podľa § 7 citovaného zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. Podľa § 6 ods. 1,2 citovaného zákona nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa § 676 ods. 2 OZ ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Podľa § 365 ods. 1,2 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 407ods. 1,3 ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa § 255 ods.1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods.1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Nájomná zmluva musí byť obligatórne uzatvorená v písomnej forme. Podnájomný vzťah medzi nájomcom a podnájomcom vzniká na základe zmluvy o podnájme nebytového priestoru. Citovaný zákon neobsahuje osobitné pravidlá pre stanovenie formálnych a obsahových náležitostí zmluvy o podnájme, avšak vzhľadom na formálnu a obsahovú prísnosť hlavného nájomného vzťahu sa ako rozumný javí záver o potrebe naplnenia rovnakých obsahových a formálnych náležitostí aj v prípade zmluvy o podnájme. V ustanovení § 710 ods. 2 OZ je výslovne uvedená výluka aplikácie ustanovenia § 676 ods. 2 na zmluvu o nájme bytu. Nakoľko pri ostatných osobitných druhoch nájmu, vrátane nájmu a podnájmu nebytového priestoru podľa zákona č. 116/1990 Zb., vylúčenie aplikácie ustanovenia § 676 ods. 2 OZ chýba, má sa za to, že sa na tieto vzťahy použije. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17.Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 27.10.2008 platne zmluvu o podnájme nebytových priestorov na dobu určitú, keď predmetom zmluvy bol nebytový priestor. Po skončení doby nájmu nebola písomne uzavretá nová zmluva o podnájme, nakoľko súd nemohol prihliadať na žalobcom predložené právne úkony a to Dodatok č. 1 k zmluve o podnájme nebytových priestorov, Dohodu o skončení podnájmu a Uznanie dlhu, nakoľko podpisy na týchto úkonoch boli dostatočne spochybnené znalkyňou z odboru písmoznalectvo Mgr. Alenou Najšlovou v znaleckom posudku č. 10/2015 vo veci OR PZ Trnava č. ORP-832/1-VYS-TT-2014. Uzatvorenie dodatku k zmluve o podnájme, kde sa žalovaný mal dohodnúť na zmene podnájmu na dobu neurčitú je spochybnené aj tým, že v tom období už žalovaný pre finančné problémy neplatil nájomné podľa zmluvy o podnájme uzatvorenej na dobu určitú a je preto nepravdepodobné, že by mal záujem uzatvoriť takúto zmluvu na dobu neurčitú. Avšak tieto skutočnosti nevylučujú to, že si žalovaný bol vedomí, že užíva predmetnú nehnuteľnosť na podnikateľské účely, teda na zabezpečenie si zisku z podnikania, aj po skončení doby nájmu podľa písomne uzatvorenej zmluvy a že má povinnosť za toto užívanie platiť nájomné. Keďže žalobca nevyužil svoje právo podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti v lehote 30 dní, obnovila sa zmluva o podnájme za takých istých podmienok ako bola písomne uzatvorená, teda aj s určeným nájomným a jeho splatnosťou. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 14.06.2016 uviedol, že od 31.12.2009 do 30.04.2010 užíval predmetnú nehnuteľnosť na základe podnájomnej zmluvy, ktorú na začiatku podpísal so žalobcom. Nájom sa ukončoval na základe toho, že p. F. dal ďalšieho klienta, ktorý pokračoval v prevádzke. Je potrebné tiež uviesť, že súd konanie strán sporu považoval za obvyklé správanie podnikateľských subjektov a je v súlade s obvyklým spôsobom obchodovania a zásadami poctivého obchodovania, keď podnikateľ platí za užívanie cudzieho majetku, ktorý využíva na vytváranie vlastného zisku, primeranú odplatu. Súd neprihliadal na námietku neprimeranosti nájomného vznesenú právnym zástupcom žalovaného, nakoľko nebola presvedčivá, keď sám žalovaný uviedol, že k skončeniu podnájmu došlo, keď doniesol žalobcovi nového podnájomníka, teda keď začal po skončení písomne dohodnutej doby nájmu užívať nebytové priestory v rovnakých podmienkach ako v čase uzatvárania písomnej zmluvy o podnájme a nevedel do kedy bude ich ďalej užívať, nebol dôvod dohadovať alebo určovať nižšie nájomné ako bolo pôvodne dojednané a ani sám o to nepožiadal a počas niekoľko rokov trvajúceho súdneho sporu nič k výške nájomného nenamietal.
18. Medzi žalobcom a žalovaným ide o obchodnoprávny vzťah, keďže obe strany sú podnikateľské subjekty a predmetná nehnuteľnosť bola využívaná na podnikateľské účely, preto sa na ich vzťah aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa uznania dlhu a plynutia premlčacích lehôt. Premlčacia lehota je 4 roky a po uznaní dlhu sa táto lehota predlžuje o ďalšie 4 roky. Žalovaný po skončení užívania predmetu podnájmu platil finančné čiastky na účet žalobcu a uvádzal pri týchto platbách účel
- nájom, nájomné, bez uvedenia mesiaca, za ktorý platil nájom. Týmto čiastočným plnením dlhu došlo k uznaniu celého dlhu a to dlhu na nájomnom za obdobie od júla 2009 do apríla 2010, kedy došlo k ukončeniu užívania nebytových priestorov na základe zmluvy o podnájme, tak ako to sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol. Uznaniu dlhu svedčí aj obsah e-mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného, ktorej obsah žalovaný nespochybnil a v ktorej žalovaný uvádza, že svoj dlh splatí, keď sa mu bude v obchodovaní lepšie dariť.
19. V zmluve bola dostatočne určito stanovená cena nájomného, ako aj splatnosť mesačne vopred, vždy najneskôr k poslednému dňu predchádzajúceho mesiaca. Teda je zrejmé, že žalovaný je s platením nájomného v omeškaní už od 01.07.2009, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu, ktorá predstavovala výšku dohodnutého mesačného nájomného za uvedené priestory za obdobie júl 2009 až apríl 2010, (10 x 497,91 eur = 4 979,10 eur) a splátky zaplatené v čase od 10.06.2010 do 02.07.2013 vo výške 1 800,- eur súd z tejto sumy odpočítal, teda zostáva zaplatiť sumu 3 179,10 eur. Súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania za platby nájomného odo dňa 01.05.2011 ako žiadal určiť žalobca, nakoľko omeškanie s platením nájomného vzniklo pre týmto dátumom.
20.O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §-u 262 ods. 1 CSP a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 28 %, keď pôvodne žalobca žaloval sumu 8 880,47 eur, úspešný bol vo výške 3 179,10 eur, čo je 36 %, neúspešný bol v časti 64 %, teda čistý úspech žalovaného je 28 % ( 64
- 36 = 28), keď za neúspech žalobcu je potrebné považovať aj časť žaloby, ktorú zobral späť, keď súd nezistil procesné zavinenie žalovaného na späťvzatí časti žaloby.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).