Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-687-2015.pdf
PDF · 78.19 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/687/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: P. V., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX O. A., o zaplatenie 248,95 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9. 11. 2015 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 248,95 eura spolu s úrokom z omeškania a to z titulu zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 1. 2. 2012 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb.
2. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a dodatku, keď si nedobil kredit na SIM karte vôbec, resp. si prestal kredit dobíjať, preto mu právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na zaplatenie zmluvnej pokuty. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 9. 6. 2014 medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu.
3. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola doručená dňa 5. 5. 2016.
4. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou v znení dodatku, faktúrou oznámením o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.
6. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu a dodatok tak, ako to žalobca popísal v žalobe a to dňa 1. 2. 2012.
7. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Pri uzatvorení dodatku si účastníci zmluvného vzťahu dohodli mesačný program služieb „Fix 16“, s dobou viazanosti 24 mesiacov a dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 248,95 eura (pokuta bola dohodnutá v tabuľke č. 1 dodatku).
V zmysle dodatku k zmluve o pripojení sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia dodatku má žalobca nárok na zmluvnú pokutu podľa tabuľky 1. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradenej faktúry za vystavenú zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eura a úrokov z omeškania.
8. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
9. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
10. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
11. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
12. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne. Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
14. Súd z predložených listinných dôkazov nemal za preukázané, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, akú zmluvnú povinnosť porušil a kedy sa tak malo stať (žalobca iba uviedol: „žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a dodatku, keď si nedobil kredit na SIM karte vôbec, resp. si prestal kredit dobíjať“; takéto tvrdenia sú uvedené v každom žalobnom návrhu, úlohou súdu
nie je pátrať po konkrétnom porušení zmluvy), aké dôsledky malo porušenie zmluvy na ďalšie trvanie záväzkového vzťahu a preto žaloba v tejto časti bola nepreskúmateľná z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu (teda či žalovanému bola oprávnene uložená zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura - faktúra číslo 7211689439). Súd potom nemohol ani preskúmať a dospieť k jednoznačnému záveru, či dojednanie o zmluvnej pokute je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto nemohol žalobcovi priznať právo na zaplatenie sumy 248,95 eura a zároveň ani úroku z omeškania z tejto sumy (príslušenstvo nasleduje osud pohľadávky).
15. Súd musí konštatovať, že žaloba bola podaná ako tzv. formulárová žaloba, všetky skutočnosti sú uvádzané len všeobecne, hodia sa na každý prejednávaný prípad, teda bola podaná len formálne, bez uvedenia konkrétností vzťahujúcich sa na daný záväzkový vzťah (t. j. skutkové tvrdenia neobstoja).
16. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.
17. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Žiadne trovy konania mu však nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.