Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/274/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: MUDr. U. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., G. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou LEAGLE s.r.o. so sídlom Bratislava, Dunajská 15/A, IČO: 36 856 509 proti žalovanému: Mgr. X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. - G. XXX, o zaplatenie úrokov z omeškania, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 9C/45/2009-958 zo dňa 14. 04. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 6 464,72 eur, p o t v r d z u j e .

Ostatné výroky, odvolaním nenapadnuté, o s t á v a j ú nedotknuté.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 464,72 eur titulom zvyšku nároku na 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 33 193,91 eur za obdobie od 25. 09. 2006 do 15. 05. 2014, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania 6 % ročne zo sumy 66 387,84 eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 66 387,84 eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 165 969,60 eur od 25. 09. 2006 do zaplatenia a zo sumy 33 193,91 eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia, zastavil. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné uznesenie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvoinštančný súd konštatoval, že pôvodným uplatneným nárokom bola žaloba o zaplatenie pôžičky v sume 331 939,19 eur spolu s príslušenstvom, pričom v priebehu konania o tomto nároku bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 29. 09. 2010. Následne došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby čo do istiny vo výške 165 969,59 eur, pričom odvolací súd rozsudkom zo dňa 27. 02. 2014 rozhodol o späťvzatí žaloby, potvrdil výrok, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 165 969,59 eur a zrušil rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o uplatnených úrokoch z omeškania. V priebehu ďalšieho konania došlo k započítaniu časti žalovanej pohľadávky, a to proti pohľadávke priznanej žalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10Cb/209/2009. K započítaniu došlo na základe oznámenia žalobcu, voči nároku žalovaného vo výške 209 121,69 eur spolu s 13 % úrokom z omeškania od 24. 07. 2006 do zaplatenia a trov konania vo výške 22 096,83 eur. Po čiastočnom započítaní nárokov žalovaného voči žalobcovi a po vymedzení rozsahu príslušenstva a jednotlivých dátumov od ktorých bolo z titulu omeškania uplatňované, ostala ešte nesplatená suma 6 464,72 eur v prospech žalobcu. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní poukázal na ust. § 580, § 581, resp. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z., o čiastočnom späťvzatí rozhodol podľa § 96 O. s. p., resp. o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalovaný. Poukázal na ust. § 205 ods. 2, písm. a/, b/, c/, e/ a f/ O. s. p., resp. ods. 3 tohto zákonného ustanovenia. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa pri svojom konaní opakovane porušoval procesné práva žalovaného, a to § 18, § 115 a § 123 O. s. p. Prvoinštančný súd nerešpektoval práceneschopnosť žalovaného, opakovane vytyčoval pojednávania aj napriek doručenému ospravedlneniu z dôvodu PN. Súd na deň 14. 04. 2016 doručoval oneskorene predvolanie, ktoré prevzal žalovaný 19. 04. 2016. Súd tiež nerešpektoval dôkazy, ktoré zjavne dokazujú, že žalobca pri čiastočnom späťvzatí žalovanej pohľadávky v hodnote 165 969,59 eur mal vedomosť o tom, že späťvzatie je podmienkou na uzatvorenie zmieru v súdnom konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5C/121/2010 medzi Ing. L. a žalovaným, kde žalovaný práve na základe späťvzatia časti svojho záväzku zo strany M. G. súhlasil so súdnym zmierom. Prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou právoplatnosti zápočtu v náväznosti na späťvzatie časti istiny. Taktiež sa nezaoberal otázkou uzatvoreného súdneho zmieru s Ing. L.. Skúmal len závery rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV. Ďalej poukazoval na skutočnosti, ktoré mali byť dôvodom pre nesprávne rozhodnutie o priznaní samotnej istiny z titulu zaplatenia pôžičky. Toto opakovane namietal s tým, že pôžička mala zabezpečujúci charakter a finančné prostriedky neprevzal. Žiadal, aby rozsudok prvoinštančného súdu odvolacím súdom bol zrušený a vec vrátená späť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie žalovaný doplnil s tým, že prvostupňový súd ho nepoučil, resp. neumožnil mu podať primerané námietky premlčania voči nárokom uplatňovaným zo zmluvy o pôžičke. Z tohto dôvodu nemožno započítať premlčané pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, a preto úkon zápočtu v celom rozsahu považuje za neplatný.

3. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v intenciách § 379 a § 380 ods. 1 a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť 6 464,72 eur, potvrdil. Ostatné výroky (čiastočné zastavenie konania, vo zvyšku žaloba zamietnutá), odvolaním nenapadnuté, ostali nedotknuté.

5. V danom prípade zo spisu prvoinštančného súdu, preskúmavaného rozsudku, podaného odvolania, vyplynulo, že predmetom konania bolo rozhodnutie o uplatnenom príslušenstve z pôvodne žalovaného nároku vrátenia pôžičky vo výške 331 939,19 eur, resp. po čiastočnom späťvzatí o istine 165 969,59 eur a príslušenstve. O istine bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 29. 09. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. 02. 2014. Predmetom konania tak ostal nárok predstavujúci úroky z omeškania (v súvislosti s nevrátenou pôžičkou riadne a včas). V priebehu konania, ako bolo uvedené už vyššie, si žalovaný uplatnil exekučne, priznanú pohľadávku voči žalobcovi vo výške 209 121,69 eur spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne od 24. 07. 2006 do zaplatenia a priznaných trov konania vo výške 22 096,83 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (rozsudok OS BA I 10Cb/209/2009). K zániku tejto pohľadávky došlo na základe započítania, ktorý ako jednostranný úkon voči žalovanému vykonal žalobca listom zo dňa 13. 05. 2014, resp. 23. 05. 2014, ktoré neboli prevzaté, resp. dňa 02. 10. 2014 odovzdaný žalovanému pred súdom. Prvoinštančný súd tak skúmal, či jednotlivé pohľadávky boli spôsobilé k započítaniu, kedy sa stretli, resp. či v čase stretu niektorá z nich nebola premlčaná. V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 zdôvodnil. Pokiaľ teda v odvolaní žalovaný uviedol, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, resp. nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je správne a taktiež správne bolo aj právne posúdenie veci s poukazom na jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka, resp. v tom čase platného O. s. p.

6. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému, ako vecne správny potvrdil.

7. Pokiaľ odvolateľ argumentoval tým, že v priebehu konania došlo k procesným vadám, ktoré mu znemožnili riadnym spôsobom konať pred súdom, zo spisu je zrejmé, že na jednotlivé pojednávania vytyčované súdom bol žalovaný riadnym spôsobom predvolávaný, pričom zásielky mu boli doručované poštou. Vo svojej emailovej korešpondencii zo dňa 18. 01. 2016 sám žalovaný uvádza, že Krajským súdom v Bratislave (uznesenie č.k. 22CoE/197/2015-403) bol informovaný, že Okresný súd Martin sa bude v ďalšom konaní zaoberať o príslušenstve pohľadávky povinného (G.) voči oprávnenému (I.) a bude rozhodovať aj o zápočte ich vzájomných pohľadávok. Zo strany súdu bol informovaný o tom, že môže kedykoľvek nahliadnuť do súdneho spisu a oboznámiť sa s jeho obsahom. Zo strany súdu bolo zisťované, či žalovaný, ktorý v roku 2015 oznamoval, že je PN, nie je schopný dostaviť sa na súdne pojednávanie. Na základe vyjadrenia ošetrujúceho lekára MUDr. V. (01. 02. 2016) bolo oznámené žalovanému, že nakoľko má povolené vychádzky od 10,00 do 12,00 a od 14,00 do 16,00 hod., bude pojednávanie vytýčené 04. 02. 2016 o 10,00 hod. Aj vzhľadom na jeho ospravedlnenie toto pojednávanie bude vykonané. Na ďalšie pojednávanie bol predvolaný písomne s tým, že predvolánka bola doručovaná poštou a zároveň bol o termíne informovaný prostredníctvom emailu. Na základe plnej moci žalovaného dňa 09. 02. 2016 splnomocnenec nahliadol do spisu. Na deň 14. 04. 2016 bol opakovane žalovaný predvolaný písomne na pojednávanie, pričom podľa doručenky bolo doručenie vykonané dňa 04. 04. 2016 (bezúspešne) s tým, že opakované doručenie bolo vykonané 05. 04. 2016 a následne bola zásielka uložená na pošte, túto si prevzal žalovaný dňa 19. 04. 2016. Vzhľadom na tieto zistenia nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že postupom súdu mu bola znemožnená účasť na pojednávaní a možnosť aktívne sa vyjadrovať k priebehu konania, resp. že by mu takýmto postupom bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ v dodatku odvolania poukazoval na premlčanie, je potrebné uviesť, že s touto otázkou sa prvoinštančný súd zaoberal a dospel k záveru, že jednotlivé pohľadávky v čase ich stretu premlčané neboli. Ďalšie ním uvádzané skutočnosti v odvolaní, a to poukaz na uzatvorenie súdneho zmieru s Ing. L., resp. čiastočné späťvzatie žalovanej istiny a zastavenie konania v tejto časti, nemajú súvis, resp. vplyv na to, že k stretu pohľadávok účastníkov došlo v roku 2006, resp. v roku 2014. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a rozsudok potvrdil. V ostatných výrokoch ostal rozsudok nedotknutý.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .