Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. E. XXXX/X, XXX XX J., zast. JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou, AK Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: TIMBERMASS, s.r.o., 067 67 Ulič č. 67, IČO: 46 310 444, zast. JUDr. Janou Čepčekovou, advokátkou, AK Nám. Slobody 2, 066 01 Humenné, o zaplatene sumy 2 485,66 eur s príl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 485,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 334,70 eur od 01.03.2016 do 31.03.2016, zo sumy 2 485,66 eur od 01.04.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu súd vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.06.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2 485,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 01.03.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 15.11.2013, pracoval od 15.11.2013 do 01.05.2016 ako štiepkovač. Mzdové podmienky v zmysle zmluvy boli dohodnuté na sumu 1 000,- eur mesačne. Žalovaný mu nevyplatil mzdu za mesiace 11 a 12/2015 a za mesiace 01 a 02/2016. Na základe výplatných pások za 11/2015 mu žalovaný mal v čistom vyplatiť sumu 777,88 eur, za 12/2015 sumu 779,04 eur, za 01/2016 sumu 777,88 eur a za 02/2016 sumu 150,96 eur, nakoľko mal vykázanú práceneschopnosť. Celková nevyplatená suma je vo výške 2 485,66 eur. Žalovaný mu osobne a aj telefonicky potvrdil, že vie o dlhu voči žalobcovi, ale nemal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie. Dlžnú sumu mu nevyplatil. Pracovný pomer bol medzi stranami sporu ukončený dohodou. Od 18.05.2016 je žalobca vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Poberá iba invalidný dôchodok vo výške 277,- eur.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd poukazuje, že rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom a jeho žiadosti zo dňa 23.02.2017 o odročenie pojednávania, doručenej súdu faxom v deň pojednávania, v zmysle ktorej uviedol, že sa pojednávania nemôže zúčastniť nakoľko je pracovne odcestovaný, súd nevyhovel. Žalovaný nepreukázal závažný dôvod na odročenie pojednávania a dôvod pre odročenie pojednávania súdu ani včas neoznámil. Žalovaný bol o vytýčenom termíne pojednávania upovedomený už dňa 21.11.2016, teda priamo na pojednávaní ktorého sa zúčastnil, mal teda dostatok

času na to, aby svoje podnikateľské aktivity zariadil tak, aby sa pojednávania zúčastnil. Podľa jeho tvrdenia bol dňa 23.02.2017 pracovne odcestovaný, danú skutočnosť súdu nepreukázal a nakoľko bol odcestovaný už v deň vytýčeného termínu pojednávania, je zrejmé že jeho pracovná cesta začala skôr ako v uvedený deň, teda súdu ani bezodkladne neoznámil dôvod pre ktorý žiadal o odročenie pojednávania. Navyše žalovaný - konateľ spoločnosti, už bol v konaní vypočutý, ako ďalší dôkaz nebola navrhnuté jeho dopočutie a v konaní bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý sa na pojednávanie ustanovil.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a predloženými listinnými dokladmi a to pracovnou zmluvou, výplatnými páskami, písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom svedka p. P., výsluchom strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobca a žalovaný dňa 15.11.2013 uzatvorili pracovnú zmluvu. Žalobca ako zamestnanec mal nastúpiť do práce dňa 15.11.2013, druh práce obsluha štiepkovača. Mzda bola dohodnutá vo výške 1 000,- eur. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Výplatný termín bol dohodnutý na posledný deň mesiaci.

6. Podľa preložených výplatných pások, čistá mzda žalobcu za obdobie 11/2015 bola 777,88 eur, za obdobie 12/2015 bola 779,04 eur, za obdobie 01/2016 bola 777,88 eur a za obdobie 02/2016 bola 150,96 eur.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.08.2016, uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva. Mzda bola žalobcovi za uvedené obdobie z jeho strany vyplatená.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 09.09.2016 uviedol, že v zmysle predloženej pracovnej zmluvy mu mala byť mzda poukazovaná iba na jeho účet. Žalovaný mu mzdu za žalované obdobie nevyplatil. Poukázal, že žalovaný mu mzdu vždy vyplácal na jeho účet vedený v Z. T.. V ďalšom uviedol, že medzi ním a žalovaným bola aj sms-ová komunikácia. Dňa 04.05.2016 mu poslal sms správu, že mu súrne treba peniaze. Konateľ žalovaného p. R. Š. mu dňa 04.05.2016 odpísal, že mu peniaze pošle. Dňa 12.05.2016 sa opätovne žalovaného dotazoval, že kedy bude výplata a konateľ žalovaného mu odpísal, že má všetko na papieri a v pondelok to doplatí- vloží na jeho účet. Žalobca žalovaného dňa 19.05.2016 upovedomil, že podá žalobu na súd. Konateľ žalovaného mu odpovedal, že kľudne, 4 výplaty mu má dať, dve si stiahol pika, 1 500,- eur že mu doplatí. Vzhľadom na uvedené žalobca mal za to, že aj sms komunikácia je dôkazom toho, že sa u žalovaného domáhal úhrady mzdy.

9. Svedok p. P. vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s konateľom žalovaného bol v určitom období na benzínovej pumpe, kde spolu s nimi tam bol aj žalobca. Žalobca od žalovaného požadoval nahradenie finančných prostriedkov v určitej výške, nato žalovaný vybral finančné prostriedky vo výške 2 500,- eur, ktoré aj žalobcovi odovzdal s tým, že on sám žalovaného nabádal, aby mu tieto finančné prostriedky nedával a to vzhľadom na to, že zo strany žalobcu bol poškodený stroj vo vlastníctve žalovaného a preto podľa jeho názoru žalobca na tieto finančné prostriedky nemal nárok. Finančné prostriedky žalovaným boli vyplatené niekedy v máji 2015 na benzínovej pumpe Z. v Snine, kde on ako svedok videl, že žalovaný odovzdal žalobcovi finančné prostriedky a to podľa jeho vedomostí v 500,- eurových bankovkách, sedel ako spolujazdec na prednom sedadle auta žalovaného a toto odovzdanie finančných prostriedkov sa udialo pred motorovým vozidlom. Finančné prostriedky žalovaný predtým ako ich odovzdal žalobcovi prepočítal v aute priamo pred ním, pričom účel vyplatenia týchto finančných prostriedkov žalobcovi mu nebol známy. Pri odovzdaní finančných prostriedkov nebol na pumpe nikto iný prítomný. V ďalšom uviedol, že žalobcu osobne nepozná, ale videl ho na stretnutí na benzínovej pumpe, videl ho iba prvýkrát, predtým ani potom ho už nevidel. Pokiaľ sa jedná o jeho zamestnávateľa, tak on mu výplatu poskytuje priamo na jeho účet s tým, že pokiaľ nemal zriadený účet takisto mu boli finančné prostriedky poskytované v hotovosti a to na benzínovej pumpe, resp. všeobecne na ubytovni

10. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o výplatný termín, tak výplatný termín bol ku poslednému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca za mesiac, za ktorý mu nárok na mzdu patril. Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok tak do sporného mesiaca 11/2015 všetka mzda zo strany žalovaného bola poukazovaná na jeho účet, ktorý žalovanému nahlásil s tým, že medzi ním a žalovaným následne nedošlo k zmene alebo k dohode o zmene spôsobu vyplácania mzdy. V tomto období mal určité rozpory so žalovaným, vzhľadom na to bol následne aj pracovný pomer medzi nimi ukončený. On od žalovaného

ako zamestnávateľa odišiel a následne mu mzda už nebola zo strany žalovaného poukázaná. Žiada si iba to, čo mu patrí v zmysle zmluvy uzatvorenej so žalovaným, nežiada nič navyše, teda to, čo uviedol v žalobnom návrhu.

Na dotaz právnej zástupkyne žalovaného, že vzhľadom na SMS komunikáciu, ktorú doloží do spisu do 3 pracovných dní, žalobca od žalovaného požadoval okrem žalovanej sumy celkovo sumu 14 666,- eur , žalobca uviedol, že tieto finančné prostriedky naozaj od žalovaného požadoval, ale predmetom konania je iba zaplatenie sumy 2 485,66 eur a to v zmysle predloženej pracovnej zmluvy. Ostatný nárok nie je predmetom tohto konania.

11. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nepopiera, že žalobca bol u neho zamestnaný, spočiatku pracovnoprávny vzťah prebiehal v normálnych intenciách, pokiaľ sa jedná o vyplatenie mzdy tak túto mu vyplácal na účet, ktorý mu žalobca nadiktoval, niekedy zameškal trošku úhradu mzdy, ale to vzhľadom na jeho finančnú situáciu, ale táto mzda bola z jeho strany stále žalobcovi doplatená. Pokiaľ sa jedná o inkriminované obdobie, v tom čase mal problémy s úhradou opravy stroja, čiže aj vzhľadom na to vyplatenie mzdy vo vzťahu k žalobcovi bol trošku v omeškaní. Pokiaľ sa jedná o jeho ďalších zamestnancov, tak aj týmto vypláca mzdu na účet v prípade ak je to možné alebo ak to požadujú, tieto finančné prostriedky vypláca aj v hotovosti priamo na ruku s tým, že ostatní zamestnanci, ktorí sú živnostníci, mu predložia faktúru a na základe tejto faktúry finančné prostriedky sú vyplatené a s nimi doposiaľ neboli žiadne problémy ohľadom úhrady mzdy. Snaží sa, aby svojím zamestnancom mzdu vyplácal včas, aby nebol v omeškaní, ale vzhľadom na jeho finančné možnosti. So žalobcom sa na benzínovej pumpe stretol neplánovane. Poukázal, že mzdu žalobcovi mu vyplácal na účet a vzhľadom na výmenu názorov so žalobcov usúdil, že je vhodné, aby mu vyplatil finančné prostriedky na ruku, v tom čase mal pri sebe hotovosť 2 700,- eur, pretože ju mal z dôvodu, že bolo potrebné nakúpiť naftu a iné veci, ktoré mal zabezpečiť, ale vzhľadom na jeho rozhovor so žalobcom sa nakoniec rozhodol, že mu vyplatil priamo na mieste sumu 2 500,- eur. Potvrdenie o tom, že mu tie finančné prostriedky vyplatil nepožadoval od žalobcu a žalobca ani tento doklad takisto nepožadoval od neho. Potvrdenie od žalobcu o zaplatení nepožadoval, všetko bolo narýchlo, ani vtedy si to neuvedomoval, je si vedomý toho, že je vlastne na ňom, že nemá takýto doklad na preukázanie toho, že tieto finančné prostriedky poskytol žalobcovi, pričom poukázal na to, že je vecou súdu, aby v danej veci zhodnotil a zvážil všetky okolností prípadu a rozhodol. Pri rozhovore so žalobcom sa bavili všeobecne o predchádzajúcom období, o zamestnaní, o pokazení stroja a všeobecne o iných skutočnostiach s tým, že výsledkom toho bolo to, že odovzdal finančné prostriedky vo výške 2 500,- eur žalobcovi.

Na dotaz právnej zástupkyne žalobcu, že prečo žalovaný zvolil takúto formu úhrady mzdy, keď mohol ísť do najbližšej banky a realizovať úhradu mzdy prevodom z účtu, žalovaný uviedol, že to bola konkrétna, momentálna situácia, stretli sa, poukázal na to, že žalobca poukazoval na potrebu splatenia hypotéky, lízingu, a preto považoval za potrebné, keďže mal finančné prostriedky u seba, aby mu ich vyplatil. Pokiaľ sa jedná o možnosť prevodu finančných prostriedkov cez banku tak uvádza, že on má banku v Humennom a nie v Snine, čiže ani nebolo možné ísť z jeho strany ísť do banky. Používa aj internet banking, ale takýto spôsob úhrady nezvolil, pretože banka bola až v Humennom.

V ďalšom uviedol, že pri benzínovej pumpe stálo motorové vozidlo žalobcu, sa jedná o SUV auto, je to auto, ktoré si všimne každý, a preto aj on si ho všimol a stálo na pravej strane benzínovej pumpy. Keď prišiel na benzínovú pumpu tak videl motorové vozidlo žalobcu, pri ktorom žalobca fajčil, následne k nemu pristúpil, podali si ruky, porozprávali sa, boli z jeho strany žalobcovi vyplatené finančné prostriedky. Išiel k autu žalobcu, tam sa s ním porozprával, tam mu boli aj finančné prostriedky odovzdané s tým, že auto žalobcu sa nachádzalo v blízkosti jeho auta, ktoré bolo odparkované pri tankovacom zariadení na Z.. Keď uvidel žalobcu, tak on stál pri fajčiarskom mieste, kde fajčil, toto fajčiarske miesto bolo vzdialené od miesta motorového vozidla žalovaného zhruba 7 - 8 metrov. Následne podišiel k žalobcovi s tým, že z tohto miesta sa nepohli, nešli pred motorové vozidlo žalovaného a tieto finančné prostriedky boli odovzdané žalobcovi pri tomto fajčiarskom mieste. Na benzínovú pumpu prišiel natankovať, po natankovaní z motorového vozidla vystúpil, uvidel žalobcu pri fajčiarskom mieste alebo fajčiarskom stojane, kde následne za ním išiel. Ešte v motorovom vozidle vybral peňaženku, kde mal finančné prostriedky vo výške zhruba 2 700,- eur. Tieto finančné prostriedky z peňaženky vybral, nechal si ich v ruke, vystúpil z motorového vozidla, následne išiel za žalobcom a tieto finančné prostriedky mu aj vyplatil.

Na dotaz právnej zástupkyne žalobcu ohľadom rozporu ohľadom odovzdania finančných prostriedkov, kde najprv bolo tvrdené, že žalovaný sa najprv so žalobcom stretol, kde došlo k výmene názorov medzi nimi a následne až mu boli poskytnuté finančné prostriedky, pričom potom žalovaný tvrdil, že hneď ako žalobcu uvidel na benzínovej pumpe vystúpil z motorového vozidla a uhradil mu finančné prostriedky, tak žalovaný uviedol, že jedného čoho si je vedomý, už teraz nevie, či tankoval, netankoval je to, že sa stretol so žalobcom a finančné prostriedky vo výške 2 500,- eur mu vyplatil. Žalovaný ďalej uviedol, že na benzínovú pumpu prišiel so svedkom, ktorý bol vypočutý v tomto konaní, ktorý sedel na sedadle spolujazdca s tým, že svedok vzhľadom na to, že vzdialenosť od motorového vozidla k fajčiarskemu miestu bola zhruba 7 - 8 metrov, tak svedok z motorového vozidla videl ako mu finančné prostriedky odovzdal. Iný svedkovia na pumpe neboli. Poukázal, že v SMS-kách žalobca od neho požadoval vyššiu sumu a to najprv sumu 14 000,- eur a následne požadoval ešte ďalších 2500,- eur. Toto môže zdokladovať SMS správami, ktoré sú v jeho mobile.

12. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom záverečnom prednese uviedla, že zotrváva na žalobe v celom rozsahu. Zo strany žalovaného žalobcovi nebola vyplatená mzda a to vo výške tak ako je to dokladované v súdnom spise. Poukázala na to, že pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalovaného, na ktorých vystavil obranu v tomto konaní, tieto tvrdenia sú zavádzajúce, zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by v prospech žalobcu bola mzda vyplatená v takej výške ako je žalovaná v tomto konaní. Pokiaľ sa jedná o namietanú lehotu, v ktorej mal žalovaný predložiť doklady, právna zástupkyňa žalobcu poukazuje, že už na pojednávaní dňa 21.11.2016 bolo aj žalobcovi uložené vyjadriť sa k predloženým dokladom, a to v lehote 15 dní od doručenia, pričom toto vyjadrenie podľa jej názoru malo byť doručené súdu do dňa dnešného pojednávania, teda už aj vzhľadom na uvedené je zrejmé, že lehota na predloženie listinných dokladov žalovanému bola daná 30 dní odo dňa ostatného pojednávania. Aj vzhľadom na uvedené, nakoľko dôkazná povinnosť bola na strane žalovaného, vzhľadom na preukázanie ním tvrdených skutočností a tieto skutočností neboli preukázané, má za to, že žaloba je dôvodná. Zároveň uviedla, že si uplatňuje nárok na plnú náhradu trov konania.

13. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom záverečnom prednese uviedla, že so žalobou nesúhlasí a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len ,, “), pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 118 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Podľa § 130 ods. 4 Zákonníka práce, mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.

Podľa § 130 ods. 8 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

15. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník“), ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere so žalobcom v období od 15.11.2013 do 01.05.2016, kedy bol pracovný pomer ukončený dohodou strán sporu. Nesporné bola aj to, že za obdobie 11/2015 až 02/2016 výška čistej mzdy žalobcu bola 2 485,66 eur. V zmysle príslušných zákonných ustanovení žalovaný bo povinný za vykonanú prácu zo strany žalobcu mu mzdu vyplatiť.

18. Sporným v konaní bol nárok žalobcu na vyplatenie žalovanej sumy a to z dôvodu, že žalovaný podľa jeho tvrdení mzdu žalobcovi vyplatil. Na preukázanie ním tvrdených skutočností nepredložil žiadne listinné doklady, vo svojej výpovedi sám uviedol, že nemá písomný doklad preukazujúci odovzdanie finančných prostriedkov žalobcovi.

19. V tomto smere mal súd za preukázané a potvrdené a to aj výpoveďou samotného žalovaného, že mzda za obdobia do 11/2015 bola žalobcovi vyplácaná výlučné na jeho účet vedený v peňažnom ústave.

Obrana žalovaného v tomto konaní spočívala v jeho tvrdeniach o tom, že žalovanú sumu žalobcovi vyplatil a to pri náhodnom stretnutí na benzínovej pumpe niekedy v mesiaci máj 2016, pričom presnejšie deň vyplatenia finančných prostriedkov nevedel uviesť. Podľa jeho tvrdení mu vyplatil sumu 2 500,- eur, pričom by sa jednalo o vyššiu sumu, než na akú žalobca mal nárok.

Žalobca poprel, žeby mu takýmto spôsobom bola mzda zo strany žalovaného vyplatená a že vôbec sa so žalovaným stretol na benzínovej pumpe.

20. Na preukázanie tvrdení žalovaného bol v konaní ako svedok vypočutý p. P., ktorý sám vo svojej výpovedi uviedol, že je kamarátom konateľa žalovaného, pričom ten vo svoje výpovedi potvrdil, že žalovaný žalobcovi odovzdal finančné prostriedky vo výške 2 500,- eur. Ani on však nevedel presne

uviesť deň, kedy mal žalovaný finančné prostriedky žalobcovi vyplatiť. Podľa jeho tvrdenia to bolo niekedy v máji 2016.

Teda žalovaný a aj svedok vo svojej výpovedi zhodne uviedli, že niekedy v mesiaci máj 2016 žalovaný dlžnú sumu žalobcovi vyplatil. Je zarážajúce, nakoľko sa jednalo o vysoký obnos finančných prostriedkov, že ani jeden z nich si nepamätal presný dátum, resp. deň, kedy mali byť finančné prostriedky žalobcovi odovzdané. Daný údaj bol však potrebný aj pre zaúčtovanie výplaty týchto finančných prostriedkov titulom vyplatenia mzdy žalobcovi v účtovných dokladoch žalovaného. Žalovaný dokonca vo svojej výpovedi uviedol, že v čase vyplatenia finančných prostriedkov bolo leto a bolo vidno, daný údaj si zapamätal, ale deň výplaty presne uviesť nevedel.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ešte v deň 19.05.2016 neboli žalobcovi finančné prostriedky vyplatené - sms komunikácia, kedy žalovaný bol zo strany žalobcu upovedomený o tom, že podá žalobu na súd, pričom žalovaný na to uviedol, že nech tak vykoná. Žaloba bola následne podaná na tunajšom súde dňa 03.06.2016, pričom bola spísaná advokátok zastupujúcim v tomto konaní žalobcu dňa 02.06.2016.

V samotných výpovediach žalovaného a svedka sú rozpory ohľadom podstatných skutočností, ktoré majú preukázať pravdivosť tvrdení žalovaného.

Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca od žalovaného požadoval vyplatenie finančných prostriedkov a nato žalovaný vybral finančné prostriedky vo výške 2 500,- eur a odovzdal ich žalobcovi.

Žalovaný najprv vo svoje výpovedi uviedol, že vzhľadom na rozhovor so žalovaným mu vyplatil sumu 2 500,- eur. Potom však v ďalšom vo svojej výpovedi uviedol, že po príchode na benzínovú pumpu videl žalobcu ako fajčí, sám za ním prišiel a následne mu sumu 2 500,- eur vyplatil. Vo výpovedi toto svoje tvrdenie následne poprel, keď uviedol, že sa najprv so žalobcom stretol, došlo medzi nimi k výmene názorov a až potom mu vyplatil finančné prostriedky. Daný rozpor v skutkových tvrdeniach napriek výzve právneho zástupcu žalobcu žalovaný nevysvetlil, iba uviedol, že si je vedomý iba toho, že sumu 2 500,- eur žalobcovi vyplatil. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že sedel na sedadle spolujazdca a videl ako žalovaný pred motorovým vozidlom žalovaného žalobcovi odovzdal sumu 2 500,- eur. Žalovaný však vo svoje výpovedi uviedol, že žalobca stál na benzínovej pumpe pri svojom aute, ktoré sa nachádzalo na pravej strane pumpy, pri fajčiarskom pultíku a tam došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov. Toto miesto bolo vzdialené cca 7-8 metrov od vozidla žalovaného, teda finančné prostriedky nemali byť žalobcovi odovzdané pred motorovým vozidlom žalovaného.

Rozporné je aj tvrdenie svedka o tom, že aj jemu zamestnávateľ do času kým nemal zriadený účet, poskytoval finančné prostriedky v hotovosti na benzínovej pumpe, resp. na ubytovni. Jedná sa o neštandardný spôsob vyplácania mzdy a je ťažko uveriteľné, žeby v rovnakom čase a za rovnakých okolností žalovaný a iný zamestnávateľ, pričom sa jedná o zamestnávateľa kamaráta konateľa žalovaného, zvolili spôsob vyplácania mzdy uvedeným spôsobom. Zamestnávateľ okrem výplaty mzdy zamestnancom za vykonanú prácu má aj ďalšie povinnosti s tým súvisiace a to vykonanie zrážok zo mzdy zamestnanca na povinné odvody, vedenie evidencie a účtovníctva v súvislosti s jeho pracovnoprávnymi povinnosti a vzhľadom na prezentovaný spôsob výplaty mzdy, by zamestnávateľ tieto povinnosti ťažko splnil.

Okrem uvedeného žalobca poprel, žeby svedka niekedy videl a svedok uviedol, že žalobcu videl iba z auta žalovaného zo sedadla spolujazdca a videl ho po prvý krát.

21. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno

ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.

V rámci dokazovania platí zásada, že každý musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, strana sporu musí preukázať čo tvrdí a súd len potom môže zobrať jeho tvrdenia pre základ svojho rozhodnutia.

Zásada, že každý musí preukázať svoje tvrdenie, je niekedy ťažko naplniteľná. Na tom je založená aj tzv. negatívna dôkazná teória. Táto teória vychádza z toho, že nemožno od strany sporu spravodlivo požadovať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Typickým príkladom negatívneho skutkového tvrdenia je, že žalovaný nezaplatil. Vtedy dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného a on musí preukázať, že zaplatil.

22. Na základe vykonaného dokazovanie súd preto dospel k záveru, že žalobca svoj uplatnený nárok dostatočne skutkovo a právne odôvodnil a predloženými listinnými dôkazmi ho preukázal čo do dôvodu i výšky. Súd v konaní vykonaným dokazovaním nezistil žiadny dôkaz spôsobilý vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy o základe a výške jeho nároku. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 2 485,66 eur vyhovel. Zo strany žalovaného na preukázanie ním tvrdených skutočností nedošlo k uneseniu dôkazného bremena, teda súdu nepreukázal, že sumu 2 485,66 eur žalobcovi uhradil.

23. Nakoľko sa žalovaný dostal do meškania s plnením peňažného záväzku, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania a to iba v zákonnej výške v zmysle príslušných zákonných ustanovení, keď ku dňu 01.03.2016 bola jeho výška 5,05 % ročne. Vo zvyšnej časti, teda nad výšku 5,05 % ročne, súd žalobu v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

Ďalej mal súd za preukázané a to jednak pracovnou zmluvou a výpoveďou samotného žalobcu, že mzda bola splatná v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý mu nárok na mzdu vznikol. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania z celej dlžnej sumy odo dňa 01.03.2016, pričom súd mal za preukázané, že mzda za mesiac 02/2016 bola splatná až ku dňu 31.03.2016, teda so sumou 150,96 eur sa žalovaný dostal do omeškania až dňom 01.04.2016. Súd preto žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania zo sumy 2 334,70 eur od 01.03.2016 do 31.03.2016 a zo sumy 2 485,66 eur od 01.04.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

24. Zo strany žalovaného na preukázanie ním tvrdených skutočností a za účelom zistenia skutočného stavu veci súd mu na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 povolil predložiť listinné doklady a to SMS komunikáciu so žalobcom, účtovné doklady preukazujúce vyplatenie a zaúčtovanie finančných prostriedkov žalobcovi a takisto ho vyzval na presné uvedenie dňa, kedy mal finančné prostriedky žalobcovi vyplatiť. Súd mu uložil predložiť listiny v lehote 30 dní a to jednak súdu a jednak protistrane. Do termínu pojednávania vytýčeného na deň 23.02.2017 žalovaný tieto listiny ani súdu a ani žalobcovi nepredložil. Súd preto na pojednávaní konanom dňa 23.07.2017 opätovný návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie ďalšieho dokazovania a to predloženia uvedených listinných dokladov, zamietol.

Súd poukazuje, že v danom spore žalovaný bol v pozícii silnejšej strany sporu ako zamestnávateľ a bol aj právne zastúpený. Už uznesením tunajšieho súdu zo dňa 26.07.2016 bol žalovaný vyzvaný na označenie dôkazov na preukázanie jeho tvrdení a bol vyzvaný na pripojenie listinných dokladov, na ktoré sa odvoláva a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Predmetné rozhodnutie bolo doručené žalovanému dňa 29.07.2016. Súčasne s uvedeným súdnym rozhodnutím žalovanému bolo doručené aj všeobecné poučenie procesnej strany sporu s tým, že bol poučený v zmysle § 153 v spojení s § 149 v zmysle § 154 Civilného sporového poriadku.

Za účelom skutočného zistenia stavu veci súd žalovanému umožnil ešte dodatočne na potvrdenie ním uvádzaných skutkových tvrdení predložiť súdu ním navrhované listinné dôkazy, pričom súd určil aj lehotu na splnenie tejto povinnosti a to 30 dní ( ďalšia sudcovská lehota). Právna zástupkyňa žalovaného na ostatnom pojednávaní uviedla, že súdom stanovená lehota nebola určito vymedzená, podľa jej názoru, nebolo zrejmé že od kedy začína plynúť a preto ani žalovaný nevedel, že dokedy má listinné doklady predložiť. Právny zástupca žalovaného zároveň uviedol, že predmetné listinné doklady

u žalovaného videl. Dané tvrdenia zástupcu žalovaného súd vyhodnotil ako účelové. Podľa názoru súdu, dodatočná lehota stanovená na predloženie listinných dokladov žalovaným bola dostatočne jasne a určito vymedzená a keby aj súd bral v úvahu tvrdenia zástupcu žalovaného, nič mu nebránilo v tom, aby najneskôr na pojednávaní konanom dňa 23.02.2017 tieto doklady predložil, pričom tak mohol učiniť aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Okrem vyššie uvedeného, listinné doklady mal žalovaný v dispozičnej sfére už v čase doručenia uznesenia súdu zo dňa 26.07.2016, resp. v čase začatia súdneho konania. Jedná sa o jeho interné doklady, ktoré ako zamestnávateľ je povinný viesť a uchovávať, resp. sms správy boli uložené priamo v jeho mobilnom zariadení, pričom ohľadom SMS správ už na pojednávaní konanom dňa 26.11.2016 uviedol, že ich súdu predloží v lehote 3 dní od uvedeného pojednávania. Žalovaný tieto dôkaz mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo.

25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe nevyhovel iba v nepatrnom rozsahu, pokiaľ sa jedná o príslušenstvo uplatneného nároku a preto žalobcovi priznal nárok v zmysle uvedených zákonných ustanovení na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.