Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-39-2016.pdf
PDF · 102.13 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/39/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o D. bytom u otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca: Z., bytom U., zastúpený advokátkou: JUDr. Beáta Topolčániová, Advokátska kancelária Košice, Vojenská č. 3, za účasti matky: D., trvale bytom H. t.č. D., v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletú O. do osobnej starostlivosti otca s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej O. sumou 40 Eur mesačne od 9.3.2016 do 31.1.2017 a sumou 50 Eur mesačne od 1.2.2017 do budúcna, ktoré výživné je povinná platiť otcovi vždy do 15
- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, čím sa m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 28.1.2005, č.k. 12C/318/2004-22.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo matke za obdobie od 9.3.2016 do 28.2.2016 v sume 479,67 Eur je matka povinná zaplatiť do rúk otca v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a .
Styk matky s maloletou O. n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 9.3.2016 domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností voči D. Poukázal na to, že D. bola rozsudkom tunajšieho súdu v konaní o rozvod manželstva s matkou maloletej zo dňa 28.1.2005, č.k. 12C/318/2004 zverená do osobnej starostlivosti matky, styk s maloletou upravený nebol. Tento styk bol následne upravený rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 20.3.2007, č.k. 11P/185/2006. Uviedol, že matka maloletej sa medzičasom druhýkrát vydala. Z tohto manželstva pochádza jej druhé dieťa, trojročná dcéra, ale opätovne sa rozviedla, a od toho času sa zmenilo jej správanie, pretože sa stala psychicky labilnou. Práve v dôsledku tohto správania matky, zhoršil sa aj vzťah matky k maloletej, pretože matka často chodievala mimo domu, bez uvedenia dôvodu, dĺžky pobytu a času návratu, pričom D. zostávala doma sama, bez stravy a dozoru, a starostlivosti dospelej osoby. Naposledy sa takáto situácia opakovala X.X.XXXX, keď priviezol domov dieťa zo spoločného stretnutia a matka doma nebola, pričom nik nevedel, kde vlastne je. Situáciu riešil tak, že zostal s dcérou a prenocoval u matky, nakoľko maloletá nemala zabezpečenú starostlivosť a dozor. Tieto okolnosti majú nepriaznivý vplyv na vývoj maloletej dcéry, ktorá má XX rokov, prechádza náročným
obdobím, pretože je v pubertálnom veku, a preto má otec záujem zaopatriť a zabezpečiť jej zdravý fyzický a hlavne psychický vývoj. V tomto veku je potrebné zabezpečiť neustály dohľad nad činnosťami, ktoré maloletá vykonáva, nad výchovou i výukou, a preto ju otec začal brávať k sebe, kde sa jej môže v plnom rozsahu venovať. Preto je otec toho názoru, že je potrebné túto situáciu riešiť zmenou výchovného prostredia maloletej, a preto žiadal, aby súd nariadil vo veci predbežné opatrenie zmenou umiestnenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti a určením výživného zo strany matky sumou 50 Eur mesačne. Zároveň žiadal, aby súd rozsudkom umiestnil maloletú do jeho osobnej starostlivosti, zaviazal matku platením výživného 50 Eur mesačne a upravil styk matky s maloletou tak, ako to navrhol vo svojom návrhu.
2. Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia uznesením zo dňa 23.3.2016 zamietol.
3. Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 4.7.2016. Uviedol, že prešetril pomery na strane rodičov i maloletej O.. Zistil, že matka v súčasnosti býva v I. spolu so svojím priateľom E. od novembra 2015, ako aj s druhou maloletou dcérou P. Predtým matka bývala v H. Nepriala si však, aby bola uvedená adresa jej momentálneho bydliska. Uviedla, že nesúhlasí s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca, avšak ak sa maloletá vyjadrí tak, že chce byť s otcom, tak to bude akceptovať. Matka podpísala otcovi dieťaťa súhlas, aby maloletá u neho bývala. Výživné navrhuje vo výške 30 % zo sumy životného minima, styk neupravovať. Podľa nej, maloletá bola dosť ovplyvnená svojím otcom, pretože s otcom sa stretávala každý víkend od piatku do nedele večera. Otec býva v X. so svojou priateľkou pani D. a jej dvomi deťmi a v súčasnosti s maloletou O. Po rozvode manželstva žil v družobnom pomere s N. a z tohto vzťahu sa im narodil maloletý G. Výživné z jeho strany bolo určené sumou 60 Eur mesačne. Otec uviedol, že maloletá býva u neho približne od 6.3.2016. Chcel maloletú nechať v byte matky, avšak táto nebola doma a z toho dôvodu s dcérou prespal v dome. Keď sa však matka domov nevrátila ani na druhý deň, zbalil dcére veci a vzal ju k sebe. Neskôr sa dozvedel, že matka bola v cele predbežného zadržania z dôvodu požitia alkoholu a spôsobenia dopravnej nehody. Od doby, kedy je dcéra u neho, matka neprejavuje o ňu záujem, telefonicky ju nekontaktuje a preto otec na podanom návrhu v celom rozsahu trvá. Dňa 21.6.2016 kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou O., ktorá uviedla, že v H., kde žili s matkou, to bolo pre ňu psychicky ťažké. Mama mala manžela ale doniesla si domov ďalším milencov. Odkedy je u otca, mama ju kontaktovala raz, keď chcela od nej nejaký reproduktor, a potom sa s matkou stretla ešte na svadbe, kde sa jej pýtala len to, ako sa má a ako je u tatíka. Maloletá povedala, že sa má dobre, má sa lepšie ako u nej, má na seba viac času, viac sa učí a je to vidieť aj na vysvedčení. Uviedla, že pravidelne dostáva aj jesť, chodí na obedy v škole. Keď bola u matky, tak jesť akoby nedostávala, desiatu jej urobila len vtedy, keď ju o to poprosila. Na večeru mali väčšinou pizzu, ktorá sa objednala. Keď nebola pizza, tak nejedla. Keď ona odchádzala do školy, mama ešte spala, teda nerobila jej ani raňajky. Maloletá uviedla, že s otcovou priateľkou má veľmi dobrý vzťah, aj s deťmi, berie ju ako svoju rodinu. Má pocit, že otcova priateľka sa o ňu stará viac, ako vlastná matka. Maloletá sa jednoznačne vyjadrila tak, že chce zostať u svojho otca. Nevie, či sa chce stretávať s matkou, pretože matka sa jej neozýva, teda usudzuje, že o ňu nemá záujem. Kolízny opatrovník vykonal dňa 27.6.2016 prešetrenie bytových pomerov v byte u otca. Zistil, že maloletá má k dispozícií vlastnú detskú izbu, ktorá je kompletne a účelovo zariadená. U otca má dieťa vytvorené podmienky pre svoj psychický, fyzický, sociálny vývin. Na základe toho, kolízny opatrovník doporučil zveriť maloletú O. do osobnej starostlivosti otca, aj vzhľadom na vyjadrený názor maloletej. Čo sa týka výšky výživného, ponechal výšku na rozhodnutie súdu a doporučil aj úpravu styku.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, opismi mzdových listov rodičov maloletej a zistil nasledujúci skutočný stav.
6. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s maloletou sa po celý čas stretával v čase, keď žila maloletá u svojej matky v H., teda s maloletou mal stále kontakt. Potom sa však stalo, že maloletú doviezol do H., matka doma nebola, prespal v byte s maloletou a potom sa vrátil do U. Keď maloletú zavolal, tak potvrdila, že matka už je doma. Potom o týždeň sa to však znova opakovalo a matka vôbec domov neprišla, preto ju zbalil a premiestnil ju do U.. Matka sa potom ozvala až 9.3., zavolala a spýtala sa, či O. zobrala reproduktor, ale nepýtala sa na to, ako sa má dieťa. Keďže dieťa takto často zostávalo samé a nebolo dostatočne postarané ani o jej stravovanie, dieťa zostávalo bez dozoru, nebol s tým spokojný, a preto si myslí, že vie zabezpečiť dieťaťu pokojnejšie prostredie pre jej vývoj. Maloletá to prostredie, v
ktorom teraz sa nachádza, dobre pozná, pretože k nemu aj predtým chodievala. Otec uviedol, že žije v X., spolu s nimi žije O. Jeho príjem predstavuje XXX Eur. Vyživovaciu povinnosť má voči maloletému G. sumou 60 Eur. Za bývanie platí 200 Eur mesačne, telefón a internet. Výdavky súvisiace s maloletou O. sú: MHD 10 Eur, obedy 22 Eur, mobil 10 Eur mesačne. Okrem toho sú to výdavky na hygienické potreby, krémy a ošetrovacie prostriedky, pretože maloletá chodí ku kožnej lekárke. Prechod maloletej do školy v U. sa podaril až 1.10.2016 takže do toho času mal výdavky aj s dochádzkou do H. cestovanie stálo asi 60 Eur mesačne. Stravovanie v tom čase v škole stálo 25 Eur mesačne. Otec uviedol, že je vlastníkom A.. Matka doposiaľ na dieťa žiadne výživné neplatí. Maloletá veľmi rada číta, preto má otec zvýšené výdavky s nákupom kníh, ale aj učebníc do školy. Odkedy nastúpila na školu, len knihy stáli 30 Eur, ZRPŠ s triednym fondom 20 Eur. Občas sú to ešte výdavky so školskými aktivitami, návštevou divadla, vreckové a podobne. Matka sa naposledy ozvala 19.9.2016, maloletej poslala SMS - kovú gratuláciu k narodeninám.
7. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v jednom prípade bola nezastihnuteľná, keď otec doniesol dieťa domov. V ostatných prípadoch stále zastihnuteľná bola. Ona si myslí, že o dieťa bolo stále dobre postarané, bolo navarené, aj keď to možno nebolo podľa predstav dieťaťa a neboli k dispozícií sladkosti tak, ako si to ona predstavovala, preto nevie, prečo tak hovorí aj dieťa, aj otec, že o ňu nebolo dostatočne postarané. Pokiaľ dieťaťu nechystala desiatu, bolo to z toho dôvodu, že maloletá si to nepriala. Matka uviedla, že do mája 2016 bola vydatá, avšak od novembra 2015 má priateľa, ktorého má aj v súčasnosti a maloletá ho dobre pozná. V jej domácnosti žije ešte maloletá P. a pochádza z jej predchádzajúceho manželstva. Maloletá O. sa s ňou kontaktovať nechce, jednoducho na jej správy prostredníctvom mobilu nereaguje. Matka je presvedčená o tom, že je pod silným vplyvom svojho otca. Aj keď maloletá je dosť tvrdohlavá, pretože je v puberte. Ďalej uviedla, že aj keď so zmenou umiestnenia maloletej O. nesúhlasí, bude rešpektovať vôľu maloletej. Čo sa týka jej príjmov, od mája 2016 bola zamestnaná v spoločnosti D. kde zarábala XXX Eur mesačne v čistom. Jej pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe v auguste 2016 na základe vzájomnej dohody, avšak podľa nej, nemohla pracovať, pretože mala úraz na kotúčovej píle, zarezala si do ruky a bola práceneschopná pomerne dlho, preto o jej prácu už zamestnávateľ nemal záujem. Od 8.11.2016 je evidovaná na úrade práce, nedostáva však žiadnu podporu, pretože od bývalého manžela dostáva výživné na maloletú P. 100 Eur mesačne a ešte by mala dostávať od otca dieťaťa maloletej O. 33 Eur mesačne. V súčasnosti žije v podnájme so svojím priateľom v I. za ktorý platia 270 Eur mesačne, vlastne platí jej priateľ, ktorý je zamestnaný, jeho príjem však nepozná.
8. Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že matka predtým pracovala v U. a podľa ich vedomostí, aj u tohto zamestnávateľa ukončila pracovný pomer z vlastnej iniciatívy. Krátkodobé zamestnania preto podľa nich sú odrazom jej nezodpovedného postoja k povinnostiam a zodpovednosti, a keďže matka nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by jej bránili vo vykonávaní práce, žiadala priznať výživné vo výške, ktorú navrhli. Matka nemôže nechať vyživovaciu povinnosť len na otcovi maloletej. Stanovenie výživného iba v minimálnej výške, ktorú matka navrhuje, by bolo síce pre ňu vyhovujúce, ale nebola by nútená sa zamestnať a takúto sumu by bez problémov získala od svojho priateľa, resp. z výživného, ktorý platí jej druhý bývalý manžel. Poukázala aj na to, že podľa súdnej praxe, pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča.
9. Matka uviedla, že jej vzdelanie je U. vykonávala prácu vo svojom odbore, prácu J.
10. Zo správy U.. súd zistil, že pracovný pomer u tohto zamestnávateľa bol skončený 3.3.2015, teda v posudzovanom období matka v tejto spoločnosti už nepracovala.
11. Od spoločnosti D. bol predložený opis mzdového listu matky za obdobie od mája 2016 do septembra 2016. Jej čistá mzda sa pohybovala v rozpätí od XXX, XX Eur do XXX,XX Eur. Z predloženého listinného dôkazu súd zistil, že dohoda o rozviazaní pracovného pomeru bola uzavretá dňa 13.9.2016. Pracovný pomer bol ukončený 13.9.2016 počas skúšobnej doby.
12. Na pojednávaní súdu dňa 23.2.2017 matka oznámila súdu, že sa zamestnala ako E. a zarába v hrubom XXX Eur mesačne, v čistom by to malo byť XXX Eur mesačne, ale výplatu ešte žiadnu nedostala. Uviedla, že aj napriek tomuto príjmu nie je ochotná uzavrieť dohodu s otcom dieťaťa na výživné 50 Eur mesačne. Je to z toho dôvodu, že z tohto príjmu má také výdavky, že uvedené výživné nie je schopná
platiť. Platí nájom, za byt, v ktorom síce býva s priateľom, ale sama platí 280 Eur mesačne. Dohodli sa tak, že ona bude platiť nájom a on bude platiť stravu. Spláca spotrebný úver, ktorý zobrala ešte s bývalým manželom na rekonštrukciu a zariadenie domu v H. sumou 110 Eur mesačne. Platí poplatky v škôlke za dieťa 50 Eur mesačne. Matka zopakovala, že pracovný pomer s D. ukončila na základe dohody ešte v skúšobnej dobe v dôsledku toho, že nemohla pracovať pre úraz a napriek tomu, že žiadala o zamestnanie v inej pracovnej pozícií, nebolo jej vyhovené. Potom bola zaevidovaná na úrade práce 7.11.2016.
13. Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že podľa ich vedomostí, všetky dlhy pochádzajúce z predchádzajúceho manželstva matky platí jej bývalý manžel, aspoň oni majú také vedomostí od tejto osoby. Ďalej poukázala na to, že O. bude mať XX rokov, takže pri všetkej skromnosti, výdavky mesačne s ňou súvisiace predstavujú 190 až 200 Eur. Od marca 2016, odkedy je maloletá u svojho otca, matka nezaplatila žiadne výživné. Dokonca neposielala otcovi ani prídavky na dieťa a poberá ich ona sama. Ďalej poukázala na to, že matka má dostatok finančných prostriedkov, pokiaľ má umelé nechty a na to vynakladá finančné prostriedky. Matka potvrdila, že umelé nechty má.
14. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu rozhodnutia súdu. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.
19. Podľa § 62 ods.5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.
20. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zmenu umiestnenia maloletej z osobnej starostlivosti matky do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Maloletá sa od marca 2016 vo faktickej osobnej starostlivosti otca nachádza a napriek tomu, že s tým aj matka súhlasila, doposiaľ na maloletú žiadne výživné neplatí. Pri rozhodnutí o zmene výchovného prostredia súd prihliadal aj na vôľu maloletej, ktorú vyjadrila pred kolíznym opatrovníkom v tom zmysle, že chce zostať v osobnej starostlivosti svojho otca. Maloletá má XX rokov, teda má vek, kedy už vie posúdiť čo chce, čo je v jej záujme a vie to aj primeraným spôsobom vyjadriť. Maloletá sa sama vyjadrila tak, že u otca je spokojná a sú u neho vytvorené lepšie podmienky pre jej výchovu. V tomto zmysle sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý maloletú v tomto konaní zastupoval. Preto súd rozhodol o zmene osobnej starostlivosti o maloletú a zveril ju do osobnej starostlivosti otca.
21. Súd určil výživné zo strany matky rozdielnymi čiastkami za obdobie od 9.3.2016, teda od podania návrhu do 31.1.2017 sumou 40 Eur mesačne a za obdobie od 1.2.2017 do budúcna sumou 50 Eur mesačne. Súd prihliadol na to, že matka naposledy, pred podaním návrhu, pracovala J. V. a.s. a jej príjem predstavoval XXX Eur mesačne. Ako uviedla, jej pracovný pomer bol ukončený dohodou z dôvodu zdravotného stavu mladšej dcéry, čo však súdu nepreukázala. Preto súd má za to, že ukončením pracovného pomeru dohodou sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania. Keď sa zamestnala v D., od 12.5.2016 do 13.9.2016 jej príjem bol nižší, maximálne XXX Eur za mesiac, ale súd je toho názoru, že aj z tohto príjmu bola matka schopná platiť výživné v sume 40 Eur mesačne. Opäť však podpísala dohodu o ukončení pracovného pomeru a teda znova sa dobrovoľne vzdala pravidelného príjmu a zostala nezamestnaná. Preto súd na túto skutočnosť neprihliadal. Keďže matka sa od februára 2017 zamestnala ako predavačka a jej príjem by mal predstavovať XXX. Eur, je z tohto príjmu schopná platiť vyššie výživné, sumou 50 Eur mesačne tak, ako to žiadal otec.
22. Otec svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní v prevažnej miere svojou osobnou starostlivosťou, pretože maloletá s ním žije v spoločnej domácnosti a teda denno- denne zabezpečuje jej potreby. Okrem toho však v značnej miere musí dopĺňať potreby mal. detí aj finančne, pretože ani súdom určené výživné potreby maloletej nepokryje Je preto neprimerané, a určite nie v záujme dieťaťa, aby matka v tomto konaní poukazovala na to, že nevidí dôvod, prečo by mala platiť otcovi vyššie výživné, než ako platil on sám na maloletú, sumou 33 Eur mesačne. V čase určenie tohto výživného dieťa bolo podstatne mladšie, malo iba tri roky a teda aj jej odôvodnené potreby boli nepomerne nižšie. Preto je žiadúce, aby matka platila na maloletú primerané výživné, zodpovedajúce jej reálnym zárobkovým možnostiam a schopnostiam.
23. Dlžné výživné, ktoré vzniklo matke za obdobie od 9.3.2016 do 28.2.2016 súd vyčíslil sumou 479,67 Eur na základe tohto výpočtu: za 23 dni v mesiaci marec 2016 ( 40:31x 23) t.j. 29,67 Eur, za 10 mesiacov po 40 Eur a za jeden mesiac 50 Eur, spolu: 479,67 Eur. Toto dlžné výživné súd zaviazal matku zaplatiť v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd nepovolil matke žiadne splátky, pretože matka vedela, že neplatí výživné na dieťa, odkedy je dieťa u svojho otca a zároveň neplatila otcovi ani rodinné prídavky, ktoré na dieťa poberala a dieťa u nej nebolo, teda rodinné prídavky jej neprislúchali.
24. V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa výšky výživného súd návrh otca zamietol, lebo nezistil podmienky pre priznanie vyššieho výživného.
25. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.