Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-844-2015.pdf
PDF · 93.69 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/844/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., Na P. 9, o zaplatenie 862,04 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/252/2014-82 zo dňa 26. 05. 2015 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e ; vo zvyšku ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 189,78 EUR spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 04. 01. 2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 70 EUR vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom júl 2015 pod hrozbou straty výhody splátok, žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol o zastavení konania pre zaplatenie sumy 5 EUR.
2. Podľa žaloby žalobca a žalovaný uzavreli na základe žiadosti žalovaného zo dňa 28. 11. 2011 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 658 EUR na nákup spotrebného tovaru. Úver sa žalovaný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 32,31 EUR splatných vždy k 15 dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 12. 2011. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu uhradil sumu 468,22 EUR. Na základe ďalšej žiadosti žalovaného zo dňa 21. 03. 2012 žalobca poskytol žalovanému druhý úver vo výške 468 EUR na nákup spotrebného tovaru. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 45,59 EUR splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 04. 2012. Žalovaný uhradil sumu 471,52 EUR. Žalovaná suma pozostávala zo sumy 114,49 EUR ako splátok úveru od 07/2013 do 12/2013 a sumy 516,40 EUR istiny, ktorá bola vyčíslená po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru od 01/2014. Suma 151,78 EUR pozostávala z neuhradenej úverovej istiny 95,76 EUR, úrokov 2,32 EUR + 0,85 EUR a poistného 1,47 EUR. Z dôvodu, že žalovaný dňa 28. 11. 2014 uhradil 5 EUR v tej časti zobral žalobca žalobu späť. Požadoval zaplatenie sumy 857,04 EUR so zmluvným úrokom 39 % ročne zo sumy 630,89 EUR od 03. 01. 2014 do zaplatenia, so zmluvným úrokom 23,40 % ročne zo sumy 95,76 EUR od 02. 10. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 151,78 EUR od 16. 04. 2013 do 28. 11. 2014 a zo sumy 146,78 EUR od 29. 11. 2014 do zaplatenia.
3. Okresný súd zistil, že dňa 28. 11. 2011 žalobca a žalovaný uzavreli prvú spotrebiteľskú úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 658 EUR, ktorý mal žalovaný vrátiť
v 36 mesačných splátkach po 32,31 EUR v celkovej sume 1.125,72 EUR s termínom splatnosti prvej splátky 15. 12. 2011 a poslednej splátky 15. 11. 2014. Na túto úverovú zmluvu žalovaný uhradil sumu 468,22 EUR. Okresný súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 189,78 EUR ako rozdiel medzi poskytnutým úverom 658 EUR a uhradenou sumou 468,22 EUR, lebo úver považoval za bezúročný a bez poplatkov pre nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN). Podľa výpočtu súdu RPMN predstavovala 50,66 % a nie 46,77 %, ako bolo uvedené v zmluve. RPMN vo výške zistenej súdom zodpovedala aj výsledná suma splátok, ktoré mal žalovaný uhradiť 32,31 EUR x 36 = 1.163,16 EUR. Ďalej okresný súd zistil, že dňa 21. 03. 2012 žalobca a žalovaný uzavreli druhú spotrebiteľskú úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 468 EUR, ktorý mal žalovaný vrátiť v 12 mesačných splátkach po 45,59 EUR v celkovej sume 529,44 EUR s termínom splatnosti prvej splátky 15. 04. 2012 a poslednej splátky 15. 03. 2013. Na túto úverovú zmluvu žalovaný uhradil sumu 476,52 EUR. Žalobca sa z tejto zmluvy domáhal zaplatenia sumy 151,78 EUR, ale okresný súd žalobu v tejto časti zamietol, lebo úver považoval za bezúročný a bez poplatkov pre nesprávne uvedenú RPMN, ktorá podľa výpočtu súdu predstavovala 34,30 % a nie 26,09 % uvedenú v úverovej zmluve. Aj v tomto prípade súdom zistená RPMN vo výške 34,30 % zodpovedala celkovej sume splátok, ktoré mal žalovaný uhradiť 45,59 EUR x 12 = 547,08 EUR. Žalovanému bol na druhú úverovú zmluvu poskytnutý úver 468 EUR a uhradil o 8,52 EUR viac ako prijal. Okresný súd mal ďalej preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku, a z toho dôvodu vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania vo výške 8,25 % z dlžnej sumy od 04. 01. 2014. O povinnosti uhradiť priznanú dlžnú sumu v mesačných splátkach po 70 EUR mesačne súd rozhodol na základ vyjadrenia žalovaného, ktorý preukazoval nepriaznivú finančnú situáciu, mal príjem 207,70 EUR a svoj záväzok bol ochotný uhradiť v splátkach po 70 EUR mesačne. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1, § 9 ods.1, ods. 2 a § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že stranám sporu náhradu trov nepriznal s odôvodnením, že žalobca bol úspešný len v nepatrnej časti a žalovaný, ktorý bol úspešný v prevažnej miere, trovy neuplatnil.
4. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne skutkové a právne zistenia. Okresný súd posúdil obe úverové zmluvy ako bezúročné a bez poplatkov s odôvodnením, že pri výpočte RPMN žalobca nezahrnul do nákladov splátky poistenia, čo malo byť v rozpore s § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. V úverových zmluvách bolo uvedené RPMN správne, lebo dohodnuté poistné do výpočtu nemalo byť zahrnuté. Poistné je samostatná služba vyžiadaná klientom, ktorá je na prospech klienta a ktorá nie je podmienkou pre priznanie úveru. O možnosti poistenia úveru informujú klientov pri nákupe na splátky priamo predávajúci, ktorí majú k dispozícii viacero formulárových zmlúv. Okresnému súdu žalobca tiež vytýkal, že v odôvodnení rozhodnutia presne neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal tak, aby bolo spravodlivé a presvedčivé. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Odvolací súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
8. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom do 31. 12. 2012 na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015 bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 01. 05. 2014, súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
9. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd rozhodol o povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky poskytnuté pri uzavretí zmluvy bez úrokov a poplatkov a svoje rozhodnutie založil na zistení, že RPMN bola v spotrebiteľských úverových zmluvách uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd správne zistil, že dôvodom, prečo je úver bezúročný a bez poplatkov bola aj tá skutočnosť, že do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria v zmysle § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. náklady na poistné ako doplnkovú službu, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Žalobca túto skutočnosť potvrdil v odvolaní tým, že poistné je samostatná služba, ktorá nie je podmienkou pre priznanie úveru. Pokiaľ bolo v zmluve dohodnuté aj platenie poistenia, malo byť poistné zahrnuté do celkových nákladov úveru a v tej súvislosti premietnuté do RPMN. Súd prvej inštancie správne uviedol, že RPMN bolo v zmluvách uvedené v nesprávnej, nižšej výške v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd správne vychádzal z výšky mesačnej splátky, ktorá bola v prvej spotrebiteľskej
úverovej zmluve uvedená vo výške 32,31 EUR a v druhej spotrebiteľskej úverovej zmluve vo výške 45,59 EUR. Žalobca síce v odvolaní tvrdil, že poistné je samostatná služba, ktorá nie je podmienkou pre priznanie úveru, ale z obsahu zmlúv nevyplýva, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo v uvedenej mesačnej splátke bol zahrnutý a skrytý aj poplatok za poistenie, ktorý bol v zmluve na inom mieste samostatne vyjadrený iba v percentuálnej výške 3,33 %. Z toho dôvodu považuje odvolací súd za správny záver, že poplatok za poistenie mal byť zahrnutý do celových nákladov úveru. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal a jeho právne posúdenie. Rozhodnutie preto spĺňalo náležitosti predpísané podľa § 157 ods. 2 OSP.
10. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie došlo k zlúčeniu pôvodného žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a. s., Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť so sídlom v Paríži, 1 boulevard Haussmann 78009 na základe cezhraničného zlúčenia kapitálových spoločností s tým, že pôvodný žalobca dňom 30. 06. 2016 zanikol, bol z obchodného registra vymazaný a jeho právnym nástupcom sa od 01. 07. 2016 stal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Paríži, Francúzka republika, ktorý koná, prostredníctvom pobočky zahraničnej banky, zapísanej v obchodnom registri Slovenskej republiky, IČO: 47 258 713. Z oznámenia žalobcu o cezhraničnom zlúčení spoločnosti CETELOM Slovensko, a. s. nevyplýva, že došlo k zániku splnomocnenia právneho zástupcu v súdnom konaní.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. Z toho dôvodu bolo rozhodnuté, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiaci výrok vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej a odvolací súd ho potvrdil ako vecne správny.
12. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 189,78 EUR spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 04. 01. 2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 70 EUR vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom júl 2015 pod hrozbou straty výhody splátok a ktorým rozhodol o zastavení konania čo do sumy 5 EUR, nebol odvolaním dotknutý.
13. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).